Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202093
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214202093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

BL Telecom collection, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 47 150 513, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Soukeník - Štrpka, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: X. Š., I.. XX.XX.XXXX,
Z. E. N., B. X, o zaplatenie 648,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 128,92 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
34,23 eur od 20.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 33,23 eur od 18.03.2011 do zaplatenia, s 9,25%úrokom
z omeškania zo sumy 30,73 eur od 18.04.2011 do zaplatenia a zo sumy 30,73 eur od 18.05.2011 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky v zmluve o pripojení zo dňa 21.12.2010 uvedená v časti

B - osobitné ustanovenia: „Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri vypovedaní zmluvy o
pripojení zo strany/dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať
zvolenú službu: 250 eur“, „Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení
zostrany/dôvodovnastraneúčastníkapreduplynutím24mesačnejdobyviazanosti preprogramyTurbo
2, Turbo 3, Turbo 2 Solo, Turbo 3 Solo je 220 eur“, „Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku
doby viazanosti pri kúpe DSL Wifi Routra - 50 eur“ sú ako neprijateľné n e p l a t n é .

IV. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 14.02.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 648,92 eur s

úrokom z omeškania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a.
s., Bratislava, vedená voči žalovanej. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Na
základe zmluvy umožnil právny predchodca žalobcu žalovanej uskutočňovať a prijímať hlasové hovory
prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť, poskytoval servisné
služby a ďalšie služby. Žalovaná sa zaviazala služby odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 34,23 eur

faktúrou č. 6723905314 so splatnosťou do 19.02.2011; sumu 33,23 eur faktúrou č. 5724916482 so
splatnosťoudo17.03.2011;sumu30,73eurfaktúrouč.8725927532sosplatnosťoudo17.04.2011,sumu
30,73 eur faktúrou č. 7726935074 so splatnosťou do 17.05.2011 a sumu 520 eur faktúrou č. 2727950091so splatnosťou do 17.06.2011. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a nasl.
Obč. zák.

Žalovanej bola žaloba doručená dňa 09.05.2014, k žalobe sa nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO 35 763 469)
a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení č. 9903921862 dňa 09.12.2010. Predmetom zmluvy bolo

poskytovanie služieb vysokorýchlostného internetu v programe Magio internet Solo. Právny predchodca
žalobcu a žalovaná zároveň uzavreli zmluvu o pripojení č. 9903921866 dňa 21.12.2010. Predmetom
zmluvy bola akcia Vianoce 2010 Notebook - predaj a viazanosťou 24 mesiacov a internetový program
Turbo 3 Solo. Zmluvnými podmienkami sa žalovaná zaviazala, že v prípade nedodržania doby viazanosti
zaplatí v jednotlivých prípadoch (ako vyplývajú z výroku III. tohto rozhodnutia).

Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 pohľadávku voči
žalovanej postúpil na žalobcu.

Faktúrami č. 6723905314, č. 5724916482, č. 8725927532 a č. 7726935074 boli žalovanej vyúčtované
služby - mesačné poplatky a služby. Faktúrou č. 2727950091 právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanej zmluvné pokuty v celkovej sume 520 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže

odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňazúčtovaciehoobdobia;toneplatíprivyúčtovanípredplatenýchslužieb,podľaods.4písm.b/účastník
jepovinnýplatiťcenuzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyopripojeníapodľatarify,aaktopovaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Z obsahu zmlúv vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny
predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné
formuláre. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmizmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania

takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložilvydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške spolu 128,92

eur a zmluvnú pokutu 520 eur.

K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje
§494OZ.Vtejtočastižalobyžalovanánárokžalobcunesporovala,neuviedlažiadnutakúokolnosť,ktorá
by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané
obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila. Súd preto
v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť

z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania
(uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná
sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania.

V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 520 eur.

Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu

a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd
vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp

proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných

povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných

podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči
nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné
podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.

Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry

Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jehoznalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,

že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani

konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako
neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú pokutu v zmysle cit. ustanovenia je možné len v prípade,

že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153
ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez
návrhu účastníka.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo
žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v časti nároku

o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., žalovaná ako úspešnejší účastník v spore
má nárok na náhradu trov konania, k náhrade si však žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.