Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209719
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614209719.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. U. F. S.. XX.X.XXXX, X.. U.
F., S.. XX.X.XXXX J. M. Y. X. L. C. Z. J. Ú. Q.G., V. W. L. R. V. S. W., U. R., X. V. F., S.. X.XX.XXXX, M.
I. XX, V. S. W. L. J. X. F., S.. XX.X.XXXX, M. Q.Á. S. XX, V. v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca zo dňa 2.6.2014 na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu dňa 2.6.2014 domáhal zníženia
výživného na mal. U. L. X.. U. na minimálnu výšku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôsledku jeho mesačných platov žiada o zníženie jeho vyživovacej
povinnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a pripojenými spismi na základe čoho súd zistil tento skutkový stav :

Otec vo svojej výpovedi doplnil svoj návrh tak , že by bol schopný po znížení na obe deti spolu
platiť výživné v sume maximálne 100 Eur. Poukázal na to, že ešte spláca jeden úver, ktorý mali z
manželstva a tiež si musel zobrať ďalší úver, aby mal kde bývať. Toho času je zamestnaný v spoločnosti
Y., predtým pracoval v spoločnosti Z., odkiaľ odišiel kvôli tomu, že im tam klesal príjem. Toho času býva
v jednoizbovom byte v V., ktorý zakúpil v novembri minulého roku za cenu 25 000 Eur. Na zakúpenie
tohto bytu si zobral úver, ktorý teraz mesačne spláca vo výške 93,05 Eur mesačne. V uvedenom byte

býva sám. Okrem tohto úveru spláca úver z manželstva 136,06 Eur mesačne, ktorý bol použitý na
zakúpenie mot. vozidla. Uvedené vozidlo nemá, lebo sa predalo za 2200 Eur a tieto peniaze použil na
zakúpenie zariadenia bytu, ktorý si obstaral. Tiež má úver aj od A., ktorý mesačne spláca v sume 50,86
Eur a ktorý bral vo výške 800 Eur na zakúpenie gauča a tiež z tejto sumy vrátil požičané peniaze. Do
času kým si nezakúpil byt prebýval u brata, ktorému platil mesačný poplatok 60 Eur. Tento byt mal jeho
brat v podnájme a šlo o dvojizbový byt. V súčasnosti za svoj vlastný byt platí 60 Eur do správcovskej

spoločnosti a 10 Eur mesačne za elektriku. Chlapcom platí u nich doma internet v sume 13,40 Eur
mesačne. Výživné na deti má uhradené s výnimkou mesiaca august. Úhradu výživného, ktoré mal
určené, doteraz realizoval, tak, že od matky maloletých v rámci vysporiadania BSM dostal sumu 3000
Eur v hotovosti a čiastka 1200 Eur, ktorú mu mala ešte doplatiť, jej nechal ako predplatenie výživného na
deti. Takto mal predplatené výživné na obdobie 7 mesiacov do mája 2014. Výživné za mesiace jún a júl
2014 uhradil čiastočne z jeho výplaty a tiež sa zadĺžil, kedy si požičal peniaze od priateľky a to za mesiac

jún sumu 80 Eur a v mesiaci júl sumu 100 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem bytu nevlastnížiaden hodnotnejší majetok. Platí si telefón v sume 30 Eur mesačne. Nad rámec bežného výživného
chlapcom prispel vždy, keď je s nimi.

Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že býva s deťmi v jednoizbovom byte,

ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Uvedený byt nadobudla po rozvode v rámci vysporiadania BSM,
kedy z neho vyplatila otca mal. detí čiastkou 3000 Eur v hotovosti a suma 1260 Eur bola použitá na
úhradu výživného zo strany otca na deti ako preddavok na 7 mesiacov. Uvedenú čiastku na vyplatenie
otca mal. detí získala od svojich rodičov, ktorý jej sumu 3000 Eur darovali. Je poberateľkou čiastočného
invalidného dôchodku v sume 151,50 Eur mesačne. Je zamestnaná v opatrovateľskej službe M. na

čiastočný úväzok v trvaní 4 hodiny denne s príjmom 170 Eur v hrubom a poberá tiež daňový bonus 60
Eur na tri deti spolu. Tiež poberá prídavky na tri nezaopatrené deti v sume 70 Eur mesačne a výživné
na dcéru Z. v sume 80 Eur mesačne, takže jej celkový príjem spolu bez sumy výživného, ktorú jej hradí
otec na oboch mal. chlapcov, predstavuje čiastku 470 Eur mesačne. Okrem bytu, ktorý vlastní už nemá
žiadne iné majetkové hodnoty. Pokiaľ ide o výdavky uhrádza poplatky za bývanie a to za byt v sume
84 Eur mesačne ako poplatok správcovskej spoločnosti, sumu 33 Eur mesačne ako úhradu do fondu

opráv, inkaso vo výške 43 Eur mesačne, káblovú televíziu v sume 7,11 Eur mesačne. Spolu tak výdavky
na bývanie predstavujú sumu 167,11 Eur mesačne. Okrem mal. U. L. U. má tiež vyživovaciu povinnosť
k dcére Z., ktorá nepochádza zo vzťahu s otcom mal. detí. Tejto dcére ona uhrádza 30 Eur mesačne
cestovné autobusom, a tiež lieky na imunitu a pomôcky do školy. Ročné výdavky na dcéru sú tak v
sume 65 Eur . Ďalej tiež uhrádza komunálny odpad v celkovej výške 48 Eur ročne a daň za byt v sume

9,24 Eur ročne. Mal. U. toho času nastupuje do 5. ročníka ZŠ a mal. U. nastupuje do Materskej škôlky.
Výdavky na mal. syna U. do školy sú cca 36,31 Eur mesačne, v čom je zahrnutá strava 20 Eur, školský
klub 4 Eura, lieky 2,31 Eura, futbal 10 Eur mesačne. V prípade ak idú na nejaký zápas tak mu uhrádza
10 Eur štartovné. Výdavky na školu v prírode boli 115 Eur. U mal. U. a sú mesačné výdavky vo výške
35 Eur, z toho 23 Eur na stravu a 12 Eur ako poplatok za škôlku. Ročné výdavky sú 72 Eur a to na

ZRPŠ, akcie v škôlke a školské pomôcky. Obaja chlapci sú zdraví a nemajú žiadne vážne zdravotné
komplikácie. Ona samotná nemá žiadne podĺžnosti a úvery. Potvrdila, že otec má uhradené výživné
na mal. deti s výnimkou mesiaca august 2014. Podľa matky má otec ľahkovážny prístup k deťom, oni
samotné ho musia vyhľadať, napr. aj v pohostinstve, inak o ne neprejaví záujem.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne navrhol návrh otca zamietnuť. Poukázal

na to, že je zrejmé, že u otca došlo k zníženiu príjmu, ale na druhej strane znížením výživného by sa
matka dostala do finančných problémov. Poukázal na to, že otec má viac možností sa zamestnať ako
matka, ktorá má zníženú pracovnú schopnosť a má v starostlivosti tri maloleté deti.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 16P/65/2013-32 zo dňa 8.4.2013 súd zistil, že manželstvo rodičov
maloletých bolo rozvedené na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletí

boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. U. sumou 100,--
Eur mesačne a na mal. U. sumou 80,-- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
sa styk otca s maloletými deťmi sa neupravil. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že
v čase schvaľovania uvedenej rodičovskej dohody matka maloletých bola poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 147,-- Eur mesačne. Bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a tiež

pracovalapreneziskovúorganizáciuM.,S..J..V.S.W.,prektorúvykonávalaopatrovateľskústarostlivosť
s príjmom 170,-- Eur mesačne. Poberala tiež prídavky na deti a spolu s otcom maloletých vlastnili
byt, ktorý obývali a za ktorý splácali stavebný úver mesačne vo výške 92,-- Eur. Otec maloletých
bol v období od 12.12.2012 do 31.12.2012 zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce u
zamestnávateľa Podzemní stavby Z., L..V.. - organizačná zložka, V. S. W., kedy za uvedené obdobie mu

bola vyplatená odmena vo výške 392,61 Eur v čistom. Následne bol zamestnaný u materskej spoločnosti
tohto zamestnávateľa, u ktorého podľa jeho účastníckej výpovede sa jeho čistý príjem pohyboval vo
výške 17 000,-- Kč. (t.j. cca. 660,78 Eur pri kurze 1,-- Euro = 25,727 Kč stanoveného na deň 8.4.2013
Európskou centrálnou bankou). Jeho český zamestnávateľ mu preplácal ubytovanie v Čechách, ako
aj cestovné domov a späť. V Čechách mal akurát náklady na stravu, nakoľko jeho zamestnávateľ mu

preplácal len stravnú jednotku do výšky 157,-- Kč denne, čo vystačilo tak akurát na obed. Do domácnosti
matkemaloletýchvtomčaseprispievalsumounaúhradupolovicenákladovnadomácnosť,atiežsplácal
úver vo výške 150,-- Eur mesačne, ktorý bol použitý na zakúpenie motorového vozidla za sumu 5.300,--Eur. Uvedené vozidlo bolo písané na neho. Maloletý U. v tom čase navštevoval 3. triedu Základnej školy
a maloletý U. Materskú školu.

Pokiaľ ide o súčasne pomery oboch rodičov maloletých detí, matka je poberateľkou invalidného

dôchodku vo výške 151,50 Eur mesačne. Nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
naďalej pracuje pre neziskovú organizáciu M., S..J.. V. S. W. ako opatrovateľka s priemerným mesačným
zárobkom za obdobie od apríla 2013 do decembra 2013 vrátane v sume 162,96 Eur mesačne a za
obdobieodjanuára2014domája2014vrátanevsume173,88Eurmesačne.Jepoberateľkou prídavkov
na tri maloleté deti v sume 70,56 Eur mesačne.

Otec maloletých bol do 14.4.2014, kedy ukončil zamestnanecký pomer dohodou z vlastnej iniciatívy,

zamestnancom spoločnosti Q. V. Z. L..V.., Q. . Za obdobie od 1.5.2013 do 31.12.2013 bola jeho
čistá mzda u tohto zamestnávateľa v sume 118.686,--Kč, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu
14.835,85 Kč, a za obdobie od 1.1.2014 do 14.4.2014 sume 32.578,--Kč , čo v priemere na mesiac
predstavujesumu9.308,--Kč( 32.578,--Kč/3,5mesiaca)/t.j.cca.338,89Eurprikurze1,--Euro=27,466
Kč stanoveného na deň 14.4.2014 Európskou centrálnou bankou/. Podľa správy Sociálnej poisťovne

od 22.4.2014 je zamestnancom spoločnosti Y., V.. V. R..J.., Q. , kde podľa potvrdenia uvedeného
zamestnávateľa mu za mesiac apríl 2014 bola vyplatená mzda vo výške 268,79 Eur, za mesiac máj
2014 v sume 461,98 Eur, za mesiac jún 2014 v sume 449,612 Eur a za mesiac júl 2014 v sume 598,07
Eur., Spolu tak uvedené uplynulé obdobie mu bola vyplatená mzda v celkovej výške 1.778,45 Eur, čo
v priemere na mesiac predstavuje sumu 445,- Eur.

Podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu V. S. W. obaja rodičia maloletých nie s v
súčasnosti vlastníkmi a ani držiteľmi žiadneho motorového vozidla.

Zo správy Ú. Q. V. W. L. R. V. S. W. vyplynulo, že mal. Dominik bol v školskom roku 2013-2014 žiakom 4.
ročníka základnej školy. Navštevoval školskú jedáleň , za ktorú matka uhrádzala sumu 23,--Eur, školskú
družinu, za ktorú hradila sumu 4,--Eura, futbalový krúžok s poplatkom 10,--Eur. , školské podujatia

s poplatkami v sume 10,--Eur a do triedneho fondu a na poplatku škole matka ročne hradila sumu
25,--Eur. Zúčastnil sa školy v prírode , za ktorú matka uhradila sumu 125,--Eur. Za školské pomôcky
uhrádzala sumu 20,--Eur mesačne. Maloletý Dávid v uvedenom školskom roku navštevoval materskú
školu , kde matka uhrádzala poplatok vo výške 12,--Eur a stravné v sume 23,--Eur mesačne. Na
podujatia organizované škôlkou matka uhrádzala 6,--Eur mesačne.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickejosoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru , že návrh otca je potrebné zamietnuť. Je síce pravda ,
že pri porovnaní príjmu , ktorý otec dosahoval pri poslednej úprave výživného v rámci rozvodového
konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/65/2013 , kedy otec deklaroval svoj príjem vo

výške 17 000,-- Kč. (t.j. cca. 660,78 Eur podľa vtedy platného prepočítacieho kurzu stanoveného
Európskou centrálnou bankou), s príjmom ktorý otec dosahuje v súčasnosti v priemere u svojho
terajšieho zamestnávateľa vo výške 445,--Eur mesačne , je zaznamenaný pokles, avšak súd sa dospel
k záveru, že táto samotná okolnosť nemôže postačovať k tomu, aby bolo možné znížiť otcovi výživné
na maloletých .

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity
ajvprípade,žepovinnýrodičberienasebaneprimeranémajetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania
výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové

majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny
účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v
odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje
dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje,
pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojím

predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej
miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou
(podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú
lehotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov
aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo

povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu
práce.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec okrem svojho príjmu disponoval aj ďalšími finančnými
obnosmi a to sumou, ktorú obdržal jednak za predaj motorového vozidla vo výške 2.200,--Eur a jednak ,

ktorú obdržal od matky maloletých detí v rámci vyporiadania BSM vo výške 3.000,--Eur. Obe tieto
sumy pritom použil len na uspokojenie svojich vlastných potrieb, kedy nimi zariadzoval svoje nové
bývanie, ktoré si obstaral. Suma 5.200,--Eur sa súdu na zariadzovanie jednoizbového bytu javí ako
neprimerane vysoká a pokiaľ otec sa rozhodol ju v plnej miere využiť na uspokojenie len svojich
materiálny potrieb je zrejmé, že týmto uprednostnil tieto pred výživou svojich maloletých detí. Platí pritom

pravidlo, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred uspokojovaním akýchkoľvek
iných potrieb povinného rodiča, než sú jeho bežné potreby. To súd ešte dáva do pozornosti, že na
dozariazdovanie bytu si otec podľa vlastnej výpovede bral ďalšiu pôžičku od nebankového subjektu na
zakúpenie gauča. Súd preto splácanie uvedenej pôžičky , ktoré otec realizuje v mesačných splátkach
po 50,86 Eur, rovnako nepovažuje za nevyhnutný náklad pre otca na zabezpečenie jeho základných

životných potrieb. Samotný otec pripúšťa tiež to, že vzhľadom na získanie nových zákazok jeho terajším
zamestnávateľom je predpoklad nárastu jeho príjmu a tento otcovi už mierne rástol aj v uplynulých
mesiacoch, keď len v porovnaní jeho mesačného príjmu za mesiac máj 2014 a júl 2014 tento vzrástol
o cca 136,--Eur.

Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedenú v enunciate jeho rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy

trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými
opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci. (zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
o exekučnom poriadku).