Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/290/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208793
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413208793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKežmaroksamosudkyňouJUDr.ErikouBorovskouvprávnejvecinavrhovateľaG.,štátneho

občana SR, zastúpeného JUDr. Marošom Zimom, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Vsetínska
1021/19, proti odporkyni G., štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so
sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 2, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným súdu 5. 9. 2013 žiadal, aby súd uložil odporkyni ako jeho bývalej
manželke povinnosť platiť na jeho výživu počnúc 5. 9. 2013 príspevok vo výške 50 eur mesačne so
splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci k jeho rukám.

Návrh odôvodnil tvrdeniami, že manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

v Kežmarku sp. zn. 2P 2/2011 z 29. 9. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 4. 11. 2011. Z manželstva
sa narodila dcéra P. a syn D. Na syna platí výživné 80 eur mesačne a na dcéru 27 eur mesačne. Od
24. 6. 2013 je nezamestnaný. Nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti ani na iné príspevky. Má
zdravotné problémy. Jeho čistý príjem, ktorý predstavuje 50 eur mesačne, nestačí na pokrytie nákladov
na jeho primeranú výživu. Musí si stále požičiavať, aby mohol platiť výživné na deti. Odporkyňa má
trvalý pracovný pomer v Bratislave. Do jej príjmu je potrebné rátať aj invalidný dôchodok syna D. v sume
309,40 eur, keďže syn je pozbavený spôsobilosti na právne úkony a odporkyňa je jeho opatrovníčkou.

Vyživovaciu povinnosť k dcére P. má odporkyňa vo výške 70 eur mesačne. Odporkyňa vlastní veľký 3-
izbový byt, 3-poschodovú murovanú záhradkársku chatku a pozemok o výmere 500 m2, a tiež motorové
vozidlo. Odporkyňa mu oznámila, že nie je ochotná príspevok na výživu mu platiť. Keďže nie je schopný
zabezpečovať si prostriedky na primeranú výživu, žiada o určenie príspevku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu z 4. 10. 2013 uviedla, že navrhovateľ ju nikdy neoslovil
so žiadosťou o príspevok, nikdy sa o tom nebavili, nakoľko spolu ani nekomunikujú. S návrhom však
nesúhlasí. Príjem, ktorý za svoju zárobkovú činnosť poberá, jej nepostačuje ani na pokrytie bežných
nákladov a na hypotéku. Bližšie rozviedla svoje zárobkové, bytové a majetkové pomery, ako aj pomery

na strane syna D.. Argumentovala, že navrhovateľ je vyučený zvárač. Do 24. 6. 2013 riadne zarábal.
Živnosť zrušil dobrovoľne, pričom dôvod zrušenia nepozná. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ
nemohol pracovať zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ aj je evidovaný ako nezamestnaný, to neznamená,
že je práceneschopný.Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom 19. 8. 2014.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní na návrhu trval. Zotrval na tvrdení, že navrhovateľ nie je schopný
sám sa živiť, a to s poukazom na písomné vyjadrenie lekára z 14. 11. 2013. Uviedol, že príjem, ktorý

navrhovateľ poberá za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti nepostačuje na
pokrytie jeho životných potrieb a na výživné na deti. Navrhovateľ uviedol, že návrh podal z dôvodu, že
musíplatiťnasynaD.,ktorýskončilškoluamáinvalidnýdôchodok.Uviedol,žepovažujezašpekulatívne
a účelové, že syn ďalej študuje. Podľa jeho názoru ide iba o záujem odporkyne zabezpečiť tým naďalej
platenie výživného na syna.

Zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že poskytovanie príspevku navrhovateľovi

by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa je síce vlastníčkou bytu a chatky. Tieto nehnuteľnosti
však nadobudla v rámci vyporiadania spoločného majetku s navrhovateľom, ktorého za jeho podiel
riadne vyplatila. Práve naopak, navrhovateľ je ten, ktorý sa bezdôvodne po rozvode vzdal majetku,
byt prepísal na dcéru a žije u rodičov, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti k synovi. Namietal, že
navrhovateľom predložený dôkaz o jeho zdravotnom stave nepreukazuje skutočnosť, že by v dôsledku

svojho nepriaznivého zdravotného stavu nebol schopný sám sa živiť. O invalidný dôchodok nepožiadal.
Naviac, príjmové a majetkové pomery na strane odporkyne postačujú len na pokrytie životných potrieb
jej a syna D.. Odporkyňa uviedla, že návrh považuje za špekulatívny s cieľom dostať od nej peniaze a
tak neplatiť výživné na syna D.. Syn ďalej študuje. Je presvedčená, že navrhovateľ má s prihliadnutím
aj na svoj tvrdený zdravotný stav možnosť zamestnať sa a vykonávať prípadne aj ľahšiu práca.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu

na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi
manželmi.

Podľa § 73 ods. 3 zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť,
ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa

živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Zo znenia citovaného ustanovenia § 72 zákona o rodine možno teda vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne
podmienky, za ktorých možno príspevok na výživu rozvedeného manžela priznať:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého rozvedeného manžela umožňujú súdu príspevok
priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P 2/2011 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 29.
9. 2011 č. k. 2P 2/2011 - 15 bolo manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté

22. 8. 1992 rozvedené. Z manželstva pochádzajú 2 deti, P. a D.. Predmetným rozsudkom bol v tom

čase ešte maloletý D. na čas po rozvode manželstva zverený do výchovnej starostlivosti odporkyne.
Navrhovateľ bol zaviazaný platiť na jeho výživu sumou 80 eur mesačne. Dcéra P. bola v čase
rozhodovanie súdu o rozvode manželstva už plnoletá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 4. 11.
2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C 56/2013 súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
z 23. 4. 2013 sp. zn. 2C 56/2013 bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dcére

P. tak, že výživné určené pôvodne v sume 60 eur mesačne bolo počnúc

19. 3. 2013 znížené na sumu 27 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29. 5. 2013.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 17/2013 súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
z 16. 7. 2013 sp. zn. 4C 17/2013 - 122 bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť odporkyne k
dcére P. tak, že pôvodne určené výživné v sume 120 eur mesačne bolo počnúc 1. 2. 2013 znížené na

sumu 70 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30. 10. 2013.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P 47/2012 súd zistil, že v súčasnosti prebieha spoločné
konanie o návrhu odporkyne na zvýšenie a návrhu navrhovateľa na zníženie výživného stanoveného
navrhovateľovi vo výške 90 eur mesačne na syna D.. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

V prejednávanej veci súd na základe uvedených skutočností mal teda preukázané splnenie 1.

hmotnoprávnejpodmienkypriznanianárokunapríspevokrozvedenéhomanžela,atorozvodmanželstva
účastníkov konania. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania, ktoré trvalo takmer
20 rokov, bolo v roku 2011 právoplatne rozvedené. Vyživovacia povinnosť účastníkov k deťom
pochádzajúcim z manželstva bola upravená tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí súdu.

Vyššie citovaná právna úprava vyživovacej povinnosti rozvedených manželov vychádza z toho, že

vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti,
zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Preto ako v poradí 2. zákonnú podmienku pre priznanie
príspevkunavýživurozvedenéhomanželastanovujepredovšetkýmneschopnosťrozvedenéhomanžela
samostatne sa živiť, teda určitú kvalifikovanú mieru odkázanosti jedného z rozvedených manželov
na druhého manžela. Preto pokiaľ aj jeden z manželov má aj nadpriemerné príjmy, resp majetkové

pomery, a druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej príjmovej či majetkovej situácii, avšak má
stále schopnosť sám sa živiť (a to aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia),
nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že rozvedený manžel z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o
dieťa do 3 rokov, príp. o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku

dosahuje príjmy (z dávok, zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné
životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

V danej veci súd oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojených spisov tunajšieho
súdu,atovspisevovecirozvodumanželstvaúčastníkovsp.zn.2P2/2011,spisesp.zn.2P101/2012av
spise sp. zn. 2P 47/2012 zistil, že navrhovateľ, ktorý je vyučeným zváračom, do apríla 2013 bol držiteľom

oprávnenia podnikať v oblasti zámočníckych a zváračských prác, stavebných, zemných, maliarskych
prác, ako aj maloobchodu a veľkoobchodu s tovarom. V priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za rok
2010 vykázal základ dane vo výške 2 740 eur a nulovú daňovú povinnosť. Za rok 2011 základ dane vo
výške 5 176,99 eur a daň 64,18 eur. Za rok 2012 základ vo výške 1 334,15 eur a daň vo výške 253,48
eur. K 30.4.2013 podnikanie ukončil. Od 24. 6. 2013 doposiaľ je vedený ako uchádzač o zamestnanie na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Dňa 25. 6. 2013 uzavrel so spoločnosťou TP real, spol.
s r. o., so sídlom Hrabušice, Nová 17, s ktorou spolupracoval aj počas podnikania, dohodu o vykonávanípráce technického dozoru a inštruktáže pri zváraní na dobu od 26. 6. 2013 do 31. 12. 2013 v rozsahu
120 hodín ročne za odmenu 6 eur á 1 hod. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že na základe dohody
tieto práce pre uvedenú obchodnú spoločnosť vykonáva aj v súčasnosti, pričom s ohľadom na príjem z

tejto činnosti nemá nárok sa dávky sociálneho zabezpečenia.

Navrhovateľ podľa lekárskych správ mal problémy s chrbticou, v dôsledku ktorých bol krátkodobo
práceneschopný (lumbago s ischiasom). Z vyjadrenia jeho všeobecnej lekárky z 14. 11. 2013, na ktoré
navrhovateľ v priebehu konania poukazoval, vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa

v tomto čase (v čase liečby) si vyžadoval vykonávanie ľahších prác s tým, že práca montážnika alebo
zvárača nebola vhodná.

Súd z odôvodnenia právoplatného rozsudku č. k. 4C 17/2013 - 122 z 16. 7. 2013 a internetového
výpisu z LV č. XXXX a XXXX k. ú. U. zistil, že po rozvode manželstva účastníci 10. 8. 2012 uzavreli
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe tejto dohody odporkyňa je
v súčasnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka 3-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa v U., H. XXXX/
XX, vedeného na LV č. XXXX, záhradkárskej chatky so súp. č. XXXX stojacej na parcele č. XXXX/XX,

pozemkov parcely registra „C“ č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 17 m2 zapísaných na LV č. XXXX. Na základe tejto dohody sa odporkyňa
zaviazala na vyrovnanie podielov vyplatiť navrhovateľovi sumu 25.500 eur. Za tým účelom jej bol na
základe zmluvy z 2. 5. 2012 poskytnutý stavebný úver vo výške 30.000 eur, ktorý doposiaľ spláca.

Navrhovateľ v súčasnosti býva v dome s rodičmi. Byt, ktorý kúpil po rozvode manželstva, podľa výpisu

z LV č. X XXX k. ú. U. v roku 2012 na základe kúpnej zmluvy previedol na dcéru P..

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 153 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci rozhodol na

základe vyššie uvedeného skutkového stavu tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd prijal záver, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, a to podmienky neschopnosti sám sa živiť.
Navrhovateľ nepredložil súdu lekársky posudok, z ktorého by vyplýval záver o jeho neschopnosti
vykonávať prácu a mať tak príjem zo zárobkovej činnosti. Z vyššie uvedeného potvrdenia všeobecnej

lekárky navrhovateľa iba vyplýva, že v období roku 2013 navrhovateľ mal zdravotné problémy
s chrbticou, v dôsledku ktorých mal v čase liečby určité obmedzenie, pokiaľ ide o vykonávanie
zámočníckych a zváračských prác. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav mu
závažnejšie a dlhodobejšie bránil vo vykonávaní prác, prípadne aj prác v odbore, v ktorom sa vyučil
(zvárač, zámočník) a v ktorom aj dlhodobo pracoval. Navrhovateľ v konaní nepreukázal tiež existenciu

závažných dôvodov pre ukončenie svojho podnikania v apríli 2013 (okrem iného aj v odbore, v ktorom
sa vyučil), v ktorom dosahoval príjem, z ktorého bol schopný zabezpečiť si primeranú výživu. Naviac, v
súčasnosti pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej má príjem. Pokiaľ situácia na strane
navrhovateľa (jeho príjem zo zárobkovej činnosti ako aj majetkové pomery) vykazuje znaky hmotnej
núdze, navrhovateľ má nárok na dávky v rámci sociálneho zabezpečenia. Naviac, navrhovateľ v roku

2012 bol vyplatený z podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve sumou 25 500 eur. V roku 2012 na
základe kúpnej zmluvy previedol byt č. X na ul. C. v U. na svoju dcéru.

Za tejto dôkaznej situácie súd návrh navrhovateľa nepovažoval za nedôvodný. V záujme hospodárnosti
konania súd vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnej podmienky na strane navrhovateľa, a to jeho
neschopnosti sám sa živiť, sa ďalej nezaoberal bližšie skúmaním schopnosti, možnosti a majetkových

pomerov na strane odporkyne, ako aj ďalšími hmotnoprávnymi podmienkami priznania nároku na výživu
rozvedeného manžela.O trovách konania súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyni, ktorá mala v
konaní plný úspech, prislúcha právo na náhradu trov konania. Keďže odporkyňa si právo na náhradu
trov konania neuplatnila , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.