Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7T/5/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005010042
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1005010042.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a z členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovaných G.. W. J. a
spol. pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005) v znení zákona č.
175/1990 Zb. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 226 písm. c/ Tr. por. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. poriadku)
sa obžalovaní

1/Ing. Q. W., nar. XX.XX.XXXX/XXX v W., trvale bytom O. - X. mesto, ul. Q. XXXX/X, dôchodca, na
slobode,
X/Juraj T.,nar. XX.XX.XXXX/XXXX v N. P., trvale bytom N. P., ul. S. XXXX/XX, na slobode,
3/Ing. S. G. nar. XX.XX.XXXX/XXXX vo Q., trvale bytom F., ul. S. XXXX/XX, na slobode,
4/Ing. U. W. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v S., trvale bytom T. XXX, na slobode
5/Ing. U. C., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v W., trvale bytom S., ul. S. č. XXXX/XX, na slobode

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava zo 14.06.2005 sp. zn.2Kv 258/00-345 pre skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 § 250 ods. 1, ods. 4 Tr.
zákona účinného do 31.12.2005 v znení zákona č. 175/1990 Z.z. (ďalej len Tr. zákona), ktorého sa mali
dopustiť na tom skutkovom základe,

že

obvinený G.. W. J. starší (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) v období rokov 1996

-1998, v úmysle získať neoprávnené finančné prostriedky na základe občianskeho preukazu SC
XXXXXX, znejúceho na meno P. O., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa 1.9.1995 predstierajúc, že
ide o totožnú osobu, postupne uzatvoril so zástupcami M. a. s., OZ O. a M. a. s., OZ W. - Q. M.,
sám, alebo prostredníctvom G.. Q. Q.(voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že
bol vyhlásený za mŕtveho) Zmluvu o dielo, ako aj objednávky na dovoz štrku a lomového kameňa
napriek tomu, že ako firma P. KVY. - X., M. námestie č. 1, W. neexistoval, nedisponoval stavebnými
mechanizmami, zamestnancami, organizačným a ekonomickým zázemím a potrebnými fyzickými a

technickými kapacitami, aby mohol naplniť predmet jednotlivých zmlúv a objednávok, pričom následne
na základe nepravdivého živnostenského listu X. N registračné číslo XXX/XX zo dňa 11.3.1996 založil
dňa 24.4.1996 v expozitúre Q. a. s., H. č. X/A v W., na základe Zmluvy o bežnom účte č. XXX/XXX/
XX/XX, účty č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX na firmu P. O. - X., M. námestie č. 1,
W., G. XXXXXXXX, T. XXXXXXXXX/XXX, pričom cez tieto účty previedol na seba 187,093.958,- Sk v
nasledovných skutkoch:
Obvinený G.. Q. Q. (voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že bol vyhlásený za

mŕtveho) dňa 3.1.1996 v Žiline napriek tomu, že spoločnosť G. s r. o., W., P. č. XX, ktorej bol konateľom,
nedisponovala mechanizmami, technológiou, pracovníkmi a organizačným zázemím na určité stavebnéčinnosti,popredchádzajúcejdohodevúmysleneoprávnenezískaťfinančnéprostriedkyuzatvorilZmluvu
o dielo s „objednávateľom“ Q. a. s., K. č. XX, Žilina, zastúpeným generálnym riaditeľom obvineným
G.. Q. W. a finančným riaditeľom obvineným G.. P. C., (voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z

dôvodu, že zomrel) ktorej predmetom plnenia bolo realizovanie rôznych stavebných činností na stavbe
Vodné dielo Žilina v období od 3.1.1996 do 31.12.1996. Následne dňa 8.1.1996 obvinený G.. Q. Q. (voči
ktorémubolotrestnéstíhaniezastavenézdôvodu,žebolvyhlásenýzamŕtveho),akokonateľspoločnosti
G. s r. o., Bratislava, P. č. XX, ako „objednávateľ“ uzatvoril Zmluvu o dielo č. XXX/XX s obvineným G..
W. J. starším, ktorý vystupoval pod menom fyzickej osoby P. O. - X. neexistujúcej firmy, ako „zhotoviteľ“

s totožným predmetom plnenia, hoci vedeli, že zmluva o dielo je formálna a stavebné činnosti nebudú
uskutočnené. Na základe dodatkov č. 1 - 3 zmluvy o dielo podpísaných obidvomi obvinenými a za Q. a.
s., N., N. 01, neoprávnene obvineným G.. F. W. (voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu,
že zomrel) bol zvýšený objem prác na 112 mil. Sk. Obvinený G.. U. C., poverený kontrolou za G. spol. s r.
o., W., P. č. XX, mesačne odsúhlasoval v skutočnosti nevykonané práce firmou P. O. - X., pre spoločnosť
G. s r.o., W. a následne obvinený G.. W. J. starší spracoval a predkladal na preplatenie faktúry, ktoré

obvinený G.. Q. Q. za spoločnosť G. s r. o., W., na základe spracovaných súpisov vykonaných prác a
dodávok prevzal výkony v rovnakom objeme a predkladal ich spoločnosti Q. a. s., Odštepný závod 01,
Žilina, za ktorú ich zápismi schvaľoval obvinený G.. F. W.. E. G.. Q. Q. následne vyhotovil pre Q. a. s.,
Žilina, faktúry, na základe ktorých boli finančné prostriedky neoprávnene poukázané z účtu Q. a. s., Žilina
č. XXXXXXX/XXXX od 8.1.1996 do 27.12.1996 na účet č. XXXXXX-XXX/XXXX, patriaceho spoločnosti

G. s r. o., Bratislava v siedmich prípadoch finančné prostriedky vo výške 118,871.368,- Sk a z tohoto
účtu spoločnosti G. s r. o., W., bola na účet dcéry B. J. poukázaná dňa 12.4.1996 finančná hotovosť vo
výške 4,632.200,- Sk. Z účtu č. XXXXXX-XXX/XXXX patriaceho spoločnosti G. s r. o., Bratislava, boli
v sedemnástich prípadoch v čase od 7.6.1996 do 9.1.1997 poukázané finančné prostriedky na účet č.
XXXXXXX-XXX/XXXX, patriaceho P. O. - X., v ktorého mene vystupoval obvinený G.. W. J. starší, vo

výške 94,446.288,- Sk, vedeného vo VÚB a. s., H. č. 3/A, Bratislava a dňa 13.3.1996 obvinený G.. W.
J. starší v hotovosti zo spoločnosti G. s r. o., Bratislava, vybral finančnú hotovosť vo výške 1,185.080,-
Sk na pokladničné potvrdenie.
ObvinenýG..Q.Q.(vočiktorémubolotrestnéstíhaniezastavenézdôvodu,žebolvyhlásenýzamŕtveho)
na základe vypracovania fiktívnych súpisov vykonaných prác a dodávok, ktoré mu za spoločnosť Q.

a. s., Závod 01, Žilina, potvrdzoval obvinený G.. F. W. (voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené
z dôvodu, že zomrel), vypracoval faktúry, na základe ktorých boli finančné prostriedky neoprávnene
prevedené z účtu č. XXXXXXX/XXXX Q. a. s., Žilina, vo výške 118,871.368,- Sk na účet č. XXXXXX-
XXX/XXXX, patriaci spoločnosti G. s r. o., Bratislava, Martinská č. 49 a následne z tohoto účtu na účet č.
XXXXXXX-XXX/XXXX P. O. - STY., M. námestie č.1, Bratislava, vedeného vo VÚB a. s., Rovniankova

č. 3/A, Bratislava, boli poukazované finančné prostriedky vo výške 115,902.395,- Sk, ktoré postupne v
hotovosti vyberal obvinený G.. W. J. starší, čím takto spoločným konaním spôsobili spoločnosti Q. a. s.,
N. škodu v sume 118,871.368,- Sk,
Obvinený G.. W. J. starší (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) dňa 4.1.1996 v Bratislave
podpísal, za neexistujúcu firmu P. O. - X., M. námestie č. 1, Bratislava, ako „zhotoviteľ“ Zmluvu o

dielo s „objednávateľom“ Q. a. s., C. č. 58, Špecializovaný závod 08, Žilina, podpísanú v zastúpení
riaditeľomU.P.(vočiktorémubolotrestnéstíhaniezastavenézdôvodu,žezomrel),spredmetomplnenia
zabezpečenie pohotovosti záložného hĺbiaceho mechanizmu na stavbe H. hrádzí F. - X. - P. - C. s
doboupohotovostiod10.1.1996do9.4.1996,ktorúobvinenýG..Q.Q.(vočiktorémubolotrestnéstíhanie
zastavené z dôvodu, že bol vyhlásený za mŕtveho) osobne odniesol na podpísanie obvinenému U. P.. Na

základe dodatkov č. 1 - 3 k Zmluve o dielo bola predĺžená doba pohotovosti hĺbiaceho mechanizmu do
30.11.1996 s tým, že bolo dohodnuté, že za jednu hodinu pohotovosti bude firma P. O. - X. účtovať sumu
2.838,- Sk napriek tomu, že na stavbe sa nenachádzal v pohotovosti hĺbiaci mechanizmus. Hoci predmet
zmluvy nebol plnený, obvinený G.. W. J. starší vyhotovil štyri faktúry, ktoré so súpismi vykonaných prác
a dodávok v skutočnosti nevykonaných prác odsúhlasili pracovníci Q. a. s., Špecializovaný závod 08,

Žilina, a to ekonóm obvinený G.. U. W. Faktúru číslo XX/SK/XX zo dňa 11.4.1996 na sumu 7,623.776,-
Sk, spoločne s obvineným G.. S. G., stavbyvedúcim Q. a. s., Špecializovaný závod 08 Žilina, Faktúru
č. XX/SK/XX z XX.X.XXXX na sumu 1,172.889,- Sk a sám obvinený G.. S. G. Faktúru č. XXX/SK/XX
z 30.7.1996 na sumu 2,932.222,- Sk a stavbyvedúci obvinený U. T. Q. a. s., Špecializovaný závod 08,
Žilina, Faktúru č. XXX/SK/XX z 5.12.1996 na sumu 9,718.222,- Sk k úhrade. Na základe ich odobrenia

bola dňa 22.4.1996 suma 7,623.776,- Sk poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v S.
banke a. s., Vysoká č. 9, Bratislava, patriaci dcére obvineného G.. W. Ukropca staršieho, B. J., ktoré
finančné prostriedky dňa 23.4.1996 obvinený G.. W. J. starší na základe ním podpísaného prevodného
príkazu vrátil späť na účet č. XXXXXXX/XXXX, patriaci Q. a. s., Žilina, z dôvodu, že obvinený G.. W.J. starší na firmu P. O. - X., Hodžovo námestie č. 1, Bratislava, založil účet č. XXXXXXX-XXX/XXXX
dňa 24.4.1996. Takto potom platby z účtu Q. a. s., Žilina, č. XXXXXXX/XXXX boli poukazované v dňoch
30.4.1996, 16.7.1996, 28.8.1996 a 30.12.1996 v celkovej výške 21,447.107,- Sk neoprávnene na účet

č. XXXXXXXX/XXXX, patriaci P. O., vedený vo Q. a. s., H. č. 3/A, Bratislava, ktoré potom v hotovosti
vyberal a použil pre svoju potrebu, obvinený G.. W. J. starší,

o s l o b o d z u j ú,

pretože nebolo dokázané, že tieto skutky spáchali obžalovaní.

Podľa § 226 písm. b/ Tr. por. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. poriadku)
sa obžalovaní

6/Ing. W. J., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v W., trvale bytom N. W., ul. U. H. č. XXXX/X, na slobode

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava z 14.06.2005 sp. zn.2Kv 258/00-345 pre skutok právne
kvalifikovaný ako pomoc podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k trestnému činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 248/1994 Z. z., (ďalej len Tr.
zákona), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že

po tom, čo obvinený G.. W. J. starší (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) podvodným spôsobom
získal finančné prostriedky od spoločnosti Q. a. s., N., ktoré mu boli poukazované na účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo Q. a. s., Bratislava, Rovniankova č. 3/A na mŕtveho P. O., ktoré v
hotovosti obvinený G.. W. J. starší vybral dňa 12.5.1997 v sume 45,000.000,-Sk a dňa 19.5.1997 v sume
9,000.000,- Sk, tieto v hotovosti vložil na účty P. D. a B. J., vedené v Ľudovej banke, a. s., Bratislava.
Následne obvinený G.. W. J. starší na základe falošného cestovného dokladu č. XXXXXXX na meno
U. L., nar. XX.XX.XXXX, založil v I. a. s., Bratislava, dňa 30.5.1997 účet č. XXXXXXX/XXXX, na ktorý

boli prevedené dňa 3.6.1997 finančné prostriedky v celkovej sume 16.000.000,-Sk z účtov, vedených v
Ľudovej banke, a. s., Bratislava na meno P. D., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a na meno B. J., č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, v úmysle zatajiť finančné prostriedky získané podvodným spôsobom, zakryť ich
pôvod v trestnom čine a zmariť ich zaistenie pre účely trestného konania, v dňoch 5.6.1997 a 9.6.1997
tieto obvinený G.. W. J. mladší vybral v celkovej hodnote 16,000.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky

dňa 9.6.1997 v hotovosti v sume 14,500.000,- CZK vložil na účet č. XXXXX-XXX/XXXX, vedený v W.
M., a. s., pobočka M. na termínovaný vklad,

7/Ing. P. L., nar XX.XX.XXXX/XXXX v W., trvale bytom X. U., T. XXXX/XX, na slobode
X/Ladislav Q., nar. XX.XX.XXXX/XXX v E., trvale bytom W., ul. C. č. XXXX/XX, slobode,

X/Ing. O. Q. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v F., trvale bytom N. nad A. XXX, prechodne W. D. XXXX/XX, na
slobode
XX/Ing. P. P., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v A., trvale bytom O., H. XXXX/X, na slobode
XX/Ing. G. M., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v X., trvale bytom W. Q. XXXXX/XXF, na slobode
XX/Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX/XXX v N., trvale bytom W., M. XXXX/XX, na slobode

XX/Ing. G. O., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v S., trvale bytom P., časť Y. T. XXX, na slobode
XX/Ing. G. A., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v S., trvale bytom W. U. Y. XXXX/X, na slobode

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava z 14.06.2005 sp. zn. 2Kv 258/00-345 pre skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 § 250 ods. 1, ods. 4 Tr.

zákona účinného do 31.12.2005 v znení zákona č. 175/1990Z.z. (ďalej len Tr. zákona), ktorého sa mali
dopustiť na tom skutkovom základe,

že

dňa 21.2.1996 v Komárne po predchádzajúcej dohode obvinený G.. W. J. starší (ktorý bol vylúčený na
samostatné konanie) za neexistujúcu firmu P. O. - X., M. námestie č. 1, W., podpísal Zmluvu o dielo s
objednávateľom M. a. s., OZ Komárno, zastúpenú riaditeľom G.. P. L. s predmetom plnenia stavebných
činností na Vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros pri realizácii podzemných tesniacich stien na trase X.- P. - C. - F. v období od 1.1.1996 do 30.6.1997, ako aj štyri dodatky k zmluve č. 1 zo dňa 28.3.1996, č. 2
zo dňa 23.5.1996, č. 3 zo dňa 30.5.1996 a č. 4 zo dňa 5.11.1996 i napriek tomu, že vedeli o neschopnosti
firmy P. O. - X. realizovať dohodnuté plnenie. E. G.. W. J., vystupujúc za fyzickú osobu P. O. - X. vyhotovil

fingované súpisy nerealizovaných prác a dodávok a tieto faktúroval. Obvinený G.. P. L. ako riaditeľ M. a.
s., OZ O., obvinený D. Q. ako vedúci hospodárskeho strediska, obvinený G.. O. Q., podpisovali súpisy
vykonaných prác a dodávok, ako aj faktúry, ktoré obvinený G.. W. J. predkladal. Obvinený G.. P. L. ako
riaditeľ M. a. s., OZ Komárno, obvinený D. Q. ako vedúci hospodárskeho strediska, obvinený G.. O. Q.
ako stavbyvedúci a obvinený G.. P. P. ako vedúci MTZ, nerealizované práce a dodávky, likvidačné listy

k úhrade faktúr schvaľovali a podpisovali, čo tvorilo podklad pre spracovanie faktúr obvineným G.. W. J.
starším. Následne z účtu M. a.s., OZ Komárno č. XXXXX-XXX/XXXX, vedeného vo VÚB a.s., pobočka
Komárno boli finančné prostriedky neoprávnene prevedené na účet dcéry G.. W. J. staršieho, B. J., č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Ľudovej banke Bratislava a účtov vedených na firmu P. O. -
X., Hodžovo námestie č. 1, Bratislava, účet číslo XXXXXXX-XXX/XXXX a číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
vedených vo Q. a. s., H. č. 3, Bratislava, ktoré finančné prostriedky postupne vyberal obvinený G.. W. J.

starší, čím pre spoločnosť M. a. s., OZ O. spôsobili škodu v sume 103, 066. 116,- Sk,
Obvinený G.. Q. Q. (voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že bol vyhlásený za
mŕtveho), ako konateľ spoločnosti G. s. r. o., Bratislava, Martinská č. 49, po ústnej dohode s ekonomicko-
obchodným námestníkom riaditeľa obvineným G.. G. M. spoločnosti M. a. s., OZ W. - Q. Hrdlo a na
základe Objednávky č. XXXX - X/XX z 3.11.1997 na dodávku lomového kameňa frakcií 32 - 63 mm, 63

- 125 mm, 200 - 500 kg, 500 - 1.000 kg a dodacích listov mal byť dodaný v mesiaci apríl od 1.4.1997 do
30.4.1997 a v mesiaci máj od 1.5.1997 do 20.5.1997 na stavbu Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros,
hoci materiál nebol dodaný, obvinený G.. Q. Q. spracoval Faktúru č. XX/SK/XX z 2.5.1997 na sumu
40,730.724,- Sk a Faktúru č. XX/XX z 20.5.1997 na sumu 23,885.590,- Sk, na základe ktorých boli
finančné prostriedky prevedené z účtu spoločnosti M. a. s., OZ W. - Q. M. č. XXXXXXX/XXXX, vedeného

vo VÚB a. s., Bratislava, na účet spoločnosti G. s r. o., Bratislava, č. účtu XXXXXX-XXX/XXXX, vedeného
vo VÚB a. s., Bratislava vo výške 70,114.595,- Sk.
Obvinený G.. Q. Q. túto dodávku lomového kameňa sprostredkoval s obvineným G.. W. J. starším, ktorý
vystupoval pod menom P. O. - X., Hodžovo námestie č. 1, Bratislava, ktorý ju faktúroval spoločnosti
G. Bratislava ako „odberateľovi“, Faktúrou č. XXXXX/SK/XX zo dňa 7.5.1997 na sumu 38,692.068,-

Sk a Faktúrou č. XXXXX/SK/XX zo dňa 20.5.1997 na sumu 9,910.710,- Sk, ktoré finančné čiastky
boli prevedené na účet č. XXXXXXX-XXX/XXXX vo výške 66,602.778,- Sk. Na základe Objednávky č.
XXXXX-X/XX zo dňa 3.8.1998, obvinený Ing. W. J. starší, ktorý vystupoval za firmu P. O.- X., Hodžovo
námestie č. 1, Bratislava, ako dodávateľ na vykonanie prác na stavbe plynovodu Nižná Kaloša - TU 21
- Mikušovce a stavbe plynovodu TU 51 Kuchyňa - TU 52 Vysoká nad Moravou faktúroval Hydrostavu a.

s., OZ Bratislava - Vlčie Hrdlo práce, ktoré nevykonal.
Pracovníci spoločnosti Hydrostav, a. s., OZ Bratislava - Vlčie Hrdlo, obvinený G.. G. M. ako ekonomicko-
obchodný námestník, obvinený G.. U. U. ako hlavný inžinier výroby, obvinený G.. G. O. ako vedúci
oddelenie MTZ, obvinený G.. G. A. ako vedúci hospodárskeho strediska, odsúhlasovali súpisy
vykonaných prác a dodávok, ako aj likvidačné listy na uhradenie faktúr. Na základe Faktúr č. XXXXX/SK/

XX zo dňa 2.3.1998 na sumu 5,540.049,- Sk a číslo XXXXX/SK/XX zo dňa 8.9.1998 na sumu 5,319.952,-
Sk, boli finančné prostriedky prevedené na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo VÚB a. s.,
Bratislava, Rovniankova č. 3/A, ktoré postupne z účtu vybral obvinený G.. W. J. starší, čím spoločným
konaním spôsobili M. a. s., OZ Bratislava - Vlčie Hrdlo škodu vo výške 87,539.659,- Sk.

o s l o b o d z u j ú,

pretože tieto skutky nie sú trestným činom.

Podľa § 229 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodená spoločnosť Q. a.s. so sídlom Žilina, Hlinská 40 IČO 31

561 420 s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

O. súd v Bratislave na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Ing. Q. W.,
U. T., G.. S. G., G.. U. W., G.. U. C., G.. W. J., G.. P. L., D. Q., G.. O. Q., G.. P. P., G.. G. M., G.. U.
U., G.. G. O. a G.. G. A., postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď obžalovaného G.. Q.

Q. rod. X., (uznesením sp. zn. 7T/5/2005 z 12.05.2014 bolo trestné stíhanie obžalovaného zastavené zdôvodu, že bol vyhlásený za mŕtveho dňom 01.04.2001, ktorý deň nezvestný neprežil), vypočul svedkov
F.. G.. U. P. F.., G.. F. C., G.. Q. Q., G.. Y. S., G.. F. X., G.. P. W., G.. T. M., P. D., G.. W. I., G.. W. W.,
G.. Y. A., Q. P., JUDr. Martu Q., G.. S. K., G.. G. P., G.. F. T., P. L., O. W., L. O., C. A., G.. C. O., G..

N. O., G.. U. X., S. A., D. O. postupom podľa § 211 ods.1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov U.. P. F.,
G.. S. P., U. W., G.. Q. C., P.. T. A., G.. U. F., G.. H. O., N. A., M. Q., G.. H. X., Q. M., U.. X. P., G..
T. Q., W. X., E. F., P. O., O. W., U. O., Ing. P. U., H. O., Q. D., Q. H., X. F., Q. I., U. O., U.. P. M., U.
L., U.. U. F., U.. B. Q., Q. D., F. T., S. I., F. Y., U. F., H. O., B. S., S. C., D. T., P. P., U. P., Q. U., U. I.,
P. H., X. W., U. X., S. P., oboznámil listinné dôkazy predovšetkým žiadosti o zaistenie účtov, doklady o

podnikaní P. O., úmrtný list, prehliadka mŕtveho, spopolnenie P. O. a živnostenský list, vyčíslenie nároku
na náhradu škody spoločnosti Váhostav, zmluvy o bežnom účte na meno P. O., fotoalbumy, prehľad
pohotovosti hĺbiaceho mechanizmu na podzemných tesniacich stenách (ďalej len PTS) Palkovičovo-
Sap- Medveďov- Čičov, faktúry, zmluva o dielo, dodatok zmluvy o dielo, faktúry a výpisy z banky týkajúce
sa Vodného diela Žilina -realizácie PTS, doklady z Vodohospodárskej výstavby k Vodnému dielu Žilina
a PTS Palkovičovo-Sap- Medveďov-Čičov, doplnky a dodatky k zmluve, uznesenia vlády k Vodnému

dielu Gabčíkovo, Vodnému dielu Žilina, výpisy z účtov na P. O. a výbery z účtov, vyhlásený konkurz
na M., výsluch zástupcu poškodeného, vyjadrenie Hydrostavu a.s. a Vodohospodárskej výstavby š.p.
ku škode, správa daňového úradu k hospodáreniu Hydrostavu a.s., prehľad faktúr Hydrostavu, zmluva
o dielo Hydrostav - X., likvidačné listy a faktúry, účty obžalovaných, ako aj odpisy z registra trestov a
dospel k záveru, že vo vzťahu k obžalovaným G.. Q. W., G.. U. C., G.. U. W., G.. S. G., U. T. nebolo

dokázané, že skutky 1/ a 2/ obžaloby spáchali obžalovaní, a vo vzťahu ku skutku 10/- G.. W. J., skutku
3/- G.. P. L., D. Q., G.. O. Q., G.. P. P.,skutku 5/- G.. G. M., G.. U. U., G.. G. O., G.. G. A. dospel k záveru,
že skutky nie sú trestným činom.

Obžalovaný G.. U. C. vypovedal rovnako tak na hlavnom pojednávaní jako i v prípravnom konaní a k

veci uviedol, že pracoval pre spoločnosť G. s.r.o. len na dohodu pre špeciálne určené objekty, medzi
týmito nebolo Vodné dielo Žilina. Na Vodnom diele Žilina nebol, v podstate od majiteľa a zároveň
zamestnávateľa - pána G.. Q. Q. dostal pokyn v tom smere, že on bol informovaný zo strany Váhostavu,
že Váhostav prevzal od spoločnosti X. objem vykonaných prác na podzemných tesniacich stenách s
tým, že obžalovaný G.. U. C. mal pripraviť preberací protokol, že spoločnosť G. prevzala od X. práce

a následne to bolo odoslané Váhostavu, pričom bližšie neskúmal podklady, pretože všetky informácie
ohľadne objemu vykonaných prác dostal od G.. Q. Q. a konal na jeho pokyn.
Na otázku predsedníčky senátu doplnil, že nevidel žiadne písomné podklady, ktoré by preukazovali
vykonanie prác. Potvrdil, že pri výsluchu v prípravnom konaní sa vyjadroval aj k listinným dôkazom, kedy
bol dotazovaný, či sú podpisy jeho, avšak faktúry, ktoré boli vystavené dodávateľom INPOS s.r.o. ani

nevidel, tieto ani nevystavoval. Nepamätal si, že by mal písomné podklady k dispozícii ale si bol istý,
že sa jednalo len o ústne informácie zo strany pána G.. Q. Q. o vykonaní a realizovaní určitého rozsahu
prác. A na podklade týchto informácií pripravil preberací protokol. Doplnil, že čo sa týka preberacích
protokolov boli dva druhy: odX. toto zabezpečoval G.. Q. Q., preberacie protokoly tomuto odovzdal.
Ďalšie protokoly boli Váhostav a INPOS s.r.o., kde Váhostav bol preberajúci. Za G. s.r.o podpisoval

protokoly obžalovaný (G.. U. C.) a má za to, že znovu protokol odovzdal G.. Q. Q., ktorý zabezpečil
podpis a prevzatie Váhostavom. Na Vodnom diele Žilina nebol v súvislosti s podzemnými tesniacimi
stenami (ďalej len PTS) všetky informácie o vykonaní prác dostal od G..Q. Q. a keď mu navrhol, aby sa
tam išli pozrieť, bolo mu odporučené, aby sa spoľahol na to, čo mu je oznámené. Čo sa týka zmlúv, ktoré
mali byť uzatvorené medzi spol. X.-P. O.- G. s.r.o- Váhostav a.s., tieto nevidel ani ich nemal k dispozícii.

Na otázku predsedníčky senátu, prečo sa obžalovaný spoľahol na informácie od G.. Q. Q. dodal, že
tento bol jeho živiteľom, bol konateľom a majiteľom spoločnosti a preto v tom čase nepochyboval,
že údaje sú správne. Dodal, že dvakrát bol prítomný pri telefonickom rozhovore G.. Q. Q. s nejakou
personou z Váhostavu, pričom na podklade tohto rozhovoru si písal objem vykonaných prác, ktoré mu
boli nahlasované Váhostavom. Nepochyboval, že práce boli vykonané, pretože v priebehu troch dní to

bolo potvrdené Váhostavom, čo sa opakovalo a Váhostav vždy tieto údaje potvrdzoval podpisom na
preberacom protokole, a preto v tom čase teda pochybnosti nemal.
Na otázku prokurátora obžalovaný dodal, že činnosť pre G. ukončil okolo roku 2000 viac menej zo
zdravotných dôvodov, pretože po jeho hospitalizácii v roku 1999 G. už neexistoval. Pracoval pre nich
približne 10 - 12 rokov. Má vedomosť, že G.. Q. Q. odišiel alebo utiekol a v podstate s ním spoločnosť

zhasla, a nemal sa kam vrátiť. Okrem už spomínaných preberacích protokolov žiadne iné doklady v tejto
veci nevystavoval.
Na otázku obhajcu U.. O., či sa počas svojho pôsobenia v G. stretol so stavebným dozorom Váhostavu,
obžalovaný povedal, že sa nestretol, nepozná a nevie kto to bol.Na otázku obhajcu U.. T., či pozná G.. U. W., obžalovaný povedal, že to meno pozná len zo spisu, inak
nevie kto to je. Nemal česť sa s ním osobne stretnúť, netuší ani aká bola jeho funkcia.

Obžalovaný U. T. vypovedal rovnako tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní a dodal, že
v inkriminovanom čase pracoval najskôr ako stavbyvedúci a potom ako vedúci hospodárskeho střediska
(ďalej len VHS) Žilina 08. V tom čase bol riaditeľom pán U. P., bol vedúcim VHS 812, ktoré sa potom
zlúčilo s 815. Vedúcim zlúčených stredísk sa stal od 01.11.1996. Nebol na stavbe celý čas, o zmluve
nevedel, spoluobžalovaných nikdy v živote nevidel a nepodpisoval faktúru č. 293/96 ale len likvidačný

list k faktúre. Dal do pozornosti, že likvidačný list sa pripája k faktúre a táto faktúra je bez podpisov.
Obžalovanémubolaknahliadnutiupredloženáfaktúrazč.l.26-15zv.kčomuuviedol:„Jetofaktúra,ktorá
bola zaslaná faxom neobsahuje podpis ani pečiatku. Vo všeobecnosti faktúry mávali všetky náležitosti
teda pečiatku, podpis, čo táto faktúra nemá.“
Obžalovanému bol ukázaný likvidačný list z č. l 26 - 15zv., a obžalovaný uviedol: „ Čo sa týka tohto
listu jedná sa o môj podpis, tento nepopieram. To čo som podpísal a je uvedené v likvidačnom liste sa

zakladá na pravde, nepodpísal by som bianko šek. Ak v obžalobe je uvedené, že som podpísal faktúru, s
týmto nesúhlasím, pretože faktúra nemá ani podpis ani pečiatku. Čo sa týka rezervných strojov, jednalo
sa hlavne o naše stroje, je možné, že tam bol aj nejaký stroj z Prahy, ale nie som si istý a teraz hovorím
o hrádzach SAP Medveďov - Čičov. Dávam do pozornosti, že ja som na stavbe bol len do apríla 1996
po tomto termíne mi nie je známe, či tam niečo bolo. Stavba mi nepatrila na túto som nechodil.“

Na otázku predsedníčky senátu upresnil, že likvidačný list podpisoval preto, lebo ten je z decembra 1996
pričom po zlúčení VHS 812 a 815 mal na starosti z pohľadu svojej funkcie aj podpis týchto dokumentov
pričom do 01.11.1996 VHS 815 patrilo Ing. S. G. a VHS 812 tú stavbu nerealizovala.
Na otázku prokurátorky odpovedal, že nikdy nepočul o spoločnosti X. - P. O. ani o spoločnosti G., až
vtedy keď začalo prípravné konanie.

Na otázku obhajcu U.. T. uviedol, že pozná pána G.. U. W. v tom čase bol zástupcom riaditeľa pre
ekonomický úsek a o nejakom záložnom stroji a mechanizme vedomosť nemal. Čo sa týka likvidačných
listov tento bol podľa obžalovaného vo všeobecnosti podpísaný vedúcim VHS a zodpovedným
pracovníkom ekonomického úseku.

Obžalovaný G.. P. L. v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní k
prejednávanej veci uviedol, že G.. W. J. (staršieho) nikdy nevidel, nepozná ho a nikdy s ním nerokoval.
Takisto nemal žiadnu vedomosť o skutočnosti, že firma P. O.-X. by nebola schopná realizovať dohodnuté
plnenie, nakoľko spoločnosť mala platný živnostenský list, platila dane, mala pridelené DIČ číslo, platila
DPH a mal vedomosť, že v danom čase mala vyrovnané všetky záväzky voči daňovému úradu. K

obžalobe, že mal svojím konaním spoločnosti Hydrostav a.s. spôsobiť škodu uviedol, že toto nie je
pravda, nakoľko vedenie spoločnosti opakovane potvrdzovalo, že spoločnosti Hydrostav a.s. žiadna
škoda z titulu jeho konania nevznikla.
K obžalobe ďalej vypovedal:
„Skutočnosti uvedené v obžalobe sa nezakladajú na pravde. Bol som obvinený, že dňa 21.2.1996 po

predchádzajúcej dohode s G.. W. J. som podpísal zmluvu o dielo s predmetom plnenia stavebných
činností na Vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros pri realizácii podzemných tesniacich stien na trase S
AP-Medveďov-Cičov-Palkovičovo v období od 1.11996 do 30.6.1997 ako aj štyroch dodatkov k zmluve
č. 1 zo dňa 28.3.1996, č.2 zo dňa 23.5.1996, č.3 zo dňa 30.5.1996 ač.4 zo dňa 5.11.1996 napriek tomu,
že som mal mať vedomosť o neschopnosti firmy P. O.-X. realizovať dohodnuté plnenie. Toto obvinenie je

nepravdivé nakoľko som G.. J. nikdy nevidel a teda som sa s ním nemohol dohodnúť na uzavretí zmluvy
a vyššie uvedených doplnkoch. Prax v našej spoločnosti Hydrostav bola totiž taká, že bez oznámenia
a súhlasu resp. bez príkazu vedenia spoločnosti t.j. generálneho riaditeľstva som nemohol podpísať
zmluvynavykonávanieprácnad30mil.SK.Zmluvypodtútohranicumivždypripravovalimojipodriadení
na to určení. Hlavne zákazkárka, (v niektorých prípadoch právnik, aj externý), v spolupráci s výrobou a

ekonomickýmúsekom.Zmluvynadtútohranicuzväčšadohadovalogenerálneriaditeľstvo,resp.investor
priamo vyžadoval konkrétnu spoločnosť na subdodávky. Keďže náš odštepný závod bol dodávateľom
investorovi VV Bratislava podpisoval som ich ja, lebo som bol štatutárom odštepného závodu a účtovne
museli tieto práce prebehnúť cez odštepný závod Komárno, ktorý vykonával práce pre investora VV.
Bratislava. Nikdy sme nepreverovali či spoločnosti s ktorými uzatvárame zmluvy disponujú vlastnými

kapacitami či už strojnými alebo ľudskými, lebo je bežnou praxou, že si dokážu zabezpečiť vykonanie
prác nielen vlastnými kapacitami. Navyše nikto nikdy nepredpokladal, že spoločnosť, ktorá sa uchádza
o zákazku nebude schopná zabezpečiť jej plnenie. Deje sa to aj dnes na mnohých stavbách na ktorých
pracujem. Zmluvy mi bežne chodili na podpis po kontrole od príslušných oddelení, takže ani táto zmluvanebolavýnimkou.Zmluvusomobdržalštandardnouformoucezpodateľňuabolapridelenánavyjadrenie
iným oddeleniam na našom závode. Po spripomienkovaní som ju parafoval. Takisto som potom iným
oddeleniam oznámil jej podpis vrátane všetkých dodatkov formou vnútrozávodneho prípisu. Takže o

tom, že spoločnosť P. O.-X. bude pre nás vykonávať práce boli oboznámení aj všetci kompetentní
zamestnanci, ktorým to z pracovnej náplne prináležalo. To, že P. O. nežije som sa dozvedel až po
prečítaní obvinenia. Táto spoločnosť podľa mojich vedomostí bola riadne zaevidovaná na daňovom
úrade, bola platcom DPH, mala platné živnostenské oprávnenie, nemala žiadne nesplatené záväzky
voči daňovému úradu alebo štátnym orgánom a tak nik nemohol predpokladať a ani nepredpokladal,

že P. O. nieje živý. Takže pre mňa bola spoločnosť P. O. -X. normálnou bežnou spoločnosťou, tak ako
mnohé iné, ktoré pracovali pre náš odštepný závod. Využívali sme bežne cudzie spoločnosti nakoľko
tržby v rokoch 1996 a 1997 sme mali na úrovni jednej osemsto miliónov slovenských korún a tieto
práce sme nevedeli zabezpečiť iba vlastnými kapacitami ale museli sme ich zabezpečovať aj s pomocou
subdodávok, inak by sme nevedeli splniť požadované termíny investormi. Aj v tomto prípade, keďže na
podzemných stenách pracoval aj náš najväčší konkurent spoločnosť Váhostav sme museli za každú

cenu splniť termín inak by ďalšie zákazky získal Váhostav.
Ďalej som obvinený že som podpisoval súpisy vykonaných prác a dodávok, ako aj faktúry ktoré mal
predkladať obvinený G.. W. J.. X. s mojimi kolegami G.. Q., G.. P. a D. Q. sme mali nerealizované
práce a dodávky, likvidačné listy k úhrade fakrúr schvalovať a podpisovať , čo malo tvoriť podklad pre
spracovanie faktúr obvineným G.. J.. Aj toto obvinenie nieje pravdivé. V našej spoločnosti bol totiž prísny

kolobeh dokumentov a niečo také ako tvrdí obžaloba jednoducho nieje a ani nebolo možné. Takže,
keď subdodávateľ zrealizoval nejaké plnenie vždy vystavil svoj výkaz výmer. Keď boli práce skutočne
vyhotovené preberal ich zodpovedný pracovník na stredisku. Tieto potom zahrnul do svojej faktúry
pre investora v tomto prípade VV (Vodohospodárska výstavba-pozn.súdu) Bratislava. VV Bratislava
kontrolou cez svoju technicko-dozornú správu a jej zamestnancov skontrolovala vecné aj číselné plnenie

a podpísala našu faktúru. Keď bola naša faktúra podpísaná mohol vystaviť svoju faktúru subdodávateľ.
Túto zvyčajne zasielal poštou alebo osobne do našej podateľne. Na finančnom úseku bola tejto faktúre
pridelená tkzv. košieľka (likvidačný list). Tam sa faktúre pridelili všetky potrebné údaje aby bola riadne
zaúčtovaná v našom účtovníctve a zasielala sa na príslušné hospodárske stredisko. Po skontrolovaní
faktúrypríslušnýmhospodárskymstrediskomapodpisezodpovednéhopracovníkastrediskanakošieľku

bola táto predložená buď mne alebo námestníkom na posledný podpis a išla na úhradu. To, čo tvrdí
obžaloba nieje pravda z nasledovných dôvodov. Každá nákladová faktúra bola zaúčtovaná na príslušné
hospodárske stredisko. V prípade, že stredisko by malo iba náklady bez zrealizovaných prác tak by
muselo produkovať stratu, lebo nemalo kde tieto straty finančne nahradiť. Dalo by sa to jedine tak,
že aj naša faktúra voči VV Bratislava by bola fingovaná a iba vtedy by stredisko neprodukovalo stratu

ale mohlo by ju vykryť fingovaným plnením uznaným, podpísaným a uhradeným investorom stavby VV
Bratislava. Keďže ale VV skonštatovalo, že všetky práce boli zrealizované a aj zaplatené (nič nebolo
uhradené navyše) muselo by teda stredisko produkovať stratu. Ale náš odštepný závod mal každý
kvartál tkzv. vytýkačku s hospodárskymi strediskami, na ktorej sa preberali všetky náklady a výnosy
príslušného strediska. V prípade, že by stredisko tvorilo stratu by boli všetci pracovníci príslušného

strediska bez prémií a akýchkoľvek odmien. To znamená nielen obvinený pracovníci ale kompletne
všetci vrátane robotníkov. Keďže ale v uvedenom čase stredisko D. Q. a aj G.. Q. tvorilo zisk všetci
mali príslušné prémie a odmeny. Komisia na vytýkačke bola tvorená kompletným vedením závodu, ďalej
príslušnými oddeleniami (finančné, mechanizačné, dopravné, osobné, odd. kalkulácii a miezd ako aj
technickej prípravy) čo bolo približne dvanásť až štrnásť pracovníkov rôznych oddelení. Nebolo možné

bez odsúhlasenia tejto komisie a zisku strediska priznať odmeny a prémie pre všetkých pracovníkov
strediska. Toto sa dialo každý kvartál a posledná vytýkačka v hospodárskom období (roku) bola za celý
účtovný rok. Nikdy na našom závode nevznikla žiadna škoda v rozsahu udávanom obžalobou, lebo by
sa okamžite prejavila na vytýkacom konaní. Takisto náš závod mal vypracovaný každoročný audit od
nezávislej audítorskej spoločnosti, ktorá by v prípade akejkoľvek výhrady uzavrela audit negatívne. Toto

sa nám nikdy nestalo. Ďalej aj generálne riaditeľstvo malo okrem iných systémov kontrol aj vytýkanie
konania so závodom. Taktiež by si obžalobou vyčíslenú škodu museli všimnúť. Škoda alebo strata v
takejto výške sa totiž nedá nahradiť iným plnením alebo fingovanou účtovnou operáciou, ale musela
by vyskočiť pri ročnej uzávierke závodu a audite závodu ako aj audite celej spoločnosti. Z týchto
dôvodov Hydrostav vždy tvrdil a tvrdí, že mu škoda nevznikla. Takisto aj v prípade faktúry za materiál

(štrkopiesok). Prax a predpisy v našej spoločnosti boli jednoznačné. Štrkopiesok, ktorý bol potrebný
na stavbu sa objednal a keď prišla faktúra za štrkopiesok na odd. MTZ, toto oddelenie skontrolovalo
dodacie listy, či sú podpísané príslušnými zodpovednými pracovníkmi a materiál sa zapísal na tkzv.
skladovú kartu na príslušné stredisko. Z tejto karty musel vedúci strediska urobiť tkzv. odberku t.j.podpísal odobratie štrkopiesku zo skladových zásob keď ho zabudoval (štrkopiesok fyzicky nemusel
byť v sklade na závode ale mohol byť na halde alebo na inom mieste, kde ho skladoval dodávateľ
štrkopiesku). Nemohlo sa proste stať, že by stredisko materiál nevyodberkovalo lebo na každú stavbu

dostalo kalkulácie ,kde bol presne špecifikovaný druh materiálu a jeho množstvo. Nemohlo sa teda stať
anito,žebymalnaskladovejkartedvojnásobnémnožstvoštrkopiesku,lebobyhonevedelvyodberkovať
v takom množstve bez vzniku straty. Na to by sa ihneď prišlo na ekonomickom úseku, technickom
úseku, v sklade a aj na úrovni vedenia závodu. Keďže sa na jednotlivé stavby robila aj kalkulácia
nákladov medzi ktoré patrili aj náklady na materiál museli množstvá objednané a odberkované súhlasiť

s kalkuláciou stavby podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval a kontroloval aj technický úsek.
Nikdy sa nepreverovala skutočnosť akým spôsobom dodávateľ štrkopiesok nadobudol. Nebolo v našej
kompetencii toto zisťovať a hlavne nie pri takom veľkom množstve štrkopiesku. Konkrétny materiál, ktorý
spomína obžaloba bol našimi strojmi a dopravnými prostriedkami navozený na stavbu Slovnaft Blok 66
EFPA kde slúžil ako zásypový materiál na naše betónové konštrukcie. My sme proste kúpili štrkopiesok
spoločnosti P. O.-X., ktorý bol na halde pri Zdrži Hrušov pravá strana MTZ ho zaevidovalo na skladových

kartách na základe podpísaných dodacích listov a stredisko , ktoré realizovalo stavbu v Slovnafte ho
naviezlo na stavbu a vyodberkovalo. Znamená to, že takisto malo ho v nákladoch. Muselo teda k nemu
vyrobiť aj tržby (tie boli vo faktúre od investora Slovnaft Bratislava). Inak by vytvorilo čistú stratu a znova
na vytýkacom konaní by prišlo o kompletné prémie a odmeny. Takisto aj závod by musel takúto stratu
zdôvodňovať pri vytýkačke s generálnym riaditeľstvom. Nahradiť sumu 1.045.500 Sk proste nebolo

možné z vytváraného zisku závodu. Odštepný závod mal totiž prenajaté aj stroje z mechanizačného
závodu Hydrostav Poddunajské Biskupice a dopravu z Dopravného závodu Hydrostav Trenčianske
Bohuslavice. A za všetky mechanizmy sme platili vyššie sumy ako keby sme ich mali prenajaté od
cudzích spoločností. Bolo to z jednoduchého dôvodu. Generálne riaditeľstvo tvorilo podstatnú časť
zisku a nám nechávalo iba minimálne množstvo zisku aby sme nehospodárne nevynakladali finančné

prostriedky napríklad na mzdy, propagáciu a iné aktivity a tak neznižovali celkový zisk spoločnosti.
Nikdy by sme nevedeli vykryť stratu závodu vo výške ako nám dáva za vinu obžaloba. Takže záver
z tohto je že všetky práce sme nemohli fingovať, ale boli zrealizované. V opačnom prípade by na
všetkých úrovniach riadenia vyskočil problém v reálnom čase, ktorý by zaznamenalo ako generálne
riaditeľstvo, tak aj audítor. Navyše keď sme žiadali vyšetrovateľa, aby zabezpečil záznamy z vrátnice

spoločnosti Slovnaft, kam sme štrkopiesok vozili a následne podľa záznamov z vrátnice Slovnaftu mohol
zistiť tkzv. stazky (dopravný doklad o tom odkial a kam sa vozil štrkopiesok na našom dopravnom
závode Hydrostav Trenčianske Bohuslavice) odmietol to. Bolo by sa ihneď preukázalo, že štrkopiesok je
skutočný a nie vymyslený ako tvrdí obžaloba. Takisto neskontroloval ani jednu odberku a skladové karty
na závode Komárno, kde všetky tieto skutočnosti by bez problému našiel a zistil by, že sa nejedná o

fiktívnu faktúru. Čo sa týka výpovedí jednotlivých svedkov hlavne stavby vedúcich, majstrov, strojníkov a
robotníkov títo vôbec nemohli vedieť, aký stroj pracuje na stavbe a už vonkoncom nie odkiaľ aký materiál
a kým je dovezený. Nemali žiadnu možnosť relevantne zistiť, či stroj je prenajatý z mechanizačného
závodu Hydrostav Poddunajské Biskupice alebo od inej spoločnosti, alebo dopravný prostriedok z
dopravného závodu Hydrostav Trenčianske Bohuslavice, nakoľko konkurenčný boj medzi stavebnými

spoločnosťami bol tak veľký, že generálne riaditeľstvo vydalo príkaz, že každý mechanizmus pracujúci
na stavbách Hydrostavu musí byť označený logom Hydrostavu. Tento príkaz bol ústne vydaný hneď
po prehradzovaní Dunaja, písomne ho vydal generálny riaditeľ v roku 1997 (Príkaz GR č. 3/1997) a
generálne riaditeľstvo striktne trvalo na jeho dodržiavaní. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že
som sa nedopustil žiadneho vedomého trestného činu a obvinenie prokuratúry z trestného činu podvodu

spolupáchateľstvom odmietam.“
Na otázku predsedníčky senátu upresnil, že zo svojej pozície nemal povinnosť zisťovať, či
subdodávatelia majú kapacity a mechanizmy. Žiaden predpis takúto povinnosť neukladal, a bolo by
nelogické keby sa dodávateľ uchádzal o realizáciu takýchto prác bez technického zabezpečenia. Všetky
odberky, objednávky...na závode boli v poriadku, všetko sedelo, nijaká strata nebola vykázaná. Ako

riaditeľ dostával informáciu, že všetky dodávky práce boli odkontrolované.
Na otázku členky senátu či niekto overoval existenciu X.-P. O., povedal, že na závode to neoveroval a
zo žiadneho príkazu mu to nevyplývalo.

Obžalovaný D. Q. v prípravnom konaní odmietol obvinenie a vypovedal, že sám odkotroloval, že práce

boli riadne vykonané. Na hlavnom pojednávaní dodal, že pred 12 rokmi odišiel z Hydrostavu kde končil
vo funkcii vedúci strediska Hydrostav OZ BA - Vlčie hrdlo. Odmietol, že sa dopustil trestného činu
podvoduprirealizovaníprácnaSAPPalkovičovo.Podľaobžalovanéhovšetkypráceboli24hodíndenne
kontrolované stavebným dozorom, tieto práce boli zaznamenané do stavebných denníkov, ktoré viedolstavbyvedúci, kontroloval a potvrdzoval stavebný dozor a na konci mesiaca on na týchto podkladoch
vystavil faktúru, ktorú stavebný dozor potvrdil a podpísal. Všetky faktúry boli podpísané odsúhlasené a
boli na práce, ktoré boli vykonané. Čo sa týka subdodávateľov týchto bolo na stavbe „x“ a klamať sa

nedalo, pretože realizácia prác bola denne kontrolovaná.
Na položenú otázku k mechanizmom a k doprave, ktoré stroje pracovali na stavbe doplnil, že tieto
boli povinne označené logom Hydrostavu. Nebolo možné, aby tam boli vozidlá a stroje, ktoré neboli
evidované. Čo sa týka vykonaných a prevedených prác do kontroly boli zahrnuté aj práce, ktoré
realizovali subdodávatelia a kontrolovalo sa nielen množstvo, ale aj kvalita vykonaných prác. Nemal

vedomosť o tom, že by počas jeho pôsobenia v Hydrostave, firme vznikla škoda v dôsledku preplatenia
nerealizovaných prác. Čo sa týka faktúr vo všeobecnosti, túto vystavil, podpísal on, stavebný dozor
a potom faktúru odovzdal na závod. Preplatenie faktúr išlo mimo jeho osoby. Všetky práce, ktoré boli
objednávané aj cez Stavex boli vykonané.

Obžalovaný G.. O. Q. vypovedal rovnako tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní a dodal,

že si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona. Čo sa týka firmy X. nebolo jeho povinnosťou zisťovať a
preverovať firmy, ktoré na stavbe pracovali, nakoľko mali oprávnenie v rámci závodu uzatvárať zmluvy
len do výšky 30 mil. Sk. Nad 30 mil. Sk sa uzatvárali na Generálnom riaditeľstve. Vo vzťahu k firme X.
nebolo jeho povinnosťou skúmať o akú firmu alebo osobu sa jedná, prípadne kto za firmu vystupuje.
Bolo bežné, že na stavbách pracovalo veľa subdodávateľov. To, že práce boli dodané a realizované sa

riadne kontrolovalo, jednak geodetickým zameraním a evidenciou prác a materiálu.
Čo sa týka obžalovaného G.. W. J. staršieho a G.. Q. Q. k týmto uviedol, že ich nepozná, pripustil, že
pána Q. stretol ale osobne ho nepoznal. K PTS sa vyjadriť nevedel, pretože tieto stavby nemal na starosti
a ani na nich nebol, mal ich na starosti kolega D. Q.. On k faktúram zasielal len podklady a výmer a
potom bola faktúra už opečiatkovaná a podpísaná a bola preplatená cez závod, pričom evidencie faktúr

museli byť aj na podniku.
Na otázku opätovne zdôraznil, že práce ktoré boli objednané boli skutočne aj dodané a realizované, lebo
inak by neboli zaplatené. V živote sa mu nestalo, že by Hydrostavom preplatené práce neboli reálne
dodané.

Obžalovaný G..P. P. v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
danom čase pracoval ako vedúci MTZ, faktúry podpisoval ale len tzv. košieľky, pričom bolo skúmané, či
má faktúra všetky náležitosti, ktoré sa požadujú a či je adresa správna. On osobne podpisoval košieľku,
lenčosatýkadodávkyštrku,aletonebolonaPTSalenanejakústavbuvX.,jednalosaonejaképotrubné
rozvody. To, že štrk bol riadne dodaný je možné dokázať a preukázať preto, že o tom existujú doklady.

Realizácia dodávok bola taká, že šofér s tovarom priniesol dodací list trojmo, ktorý jeden odovzdával
preberajúcemu majstrovi, jeden dodací list sa pripojil k faktúre a jedenkrát za mesiac sa dodacie listy
odovzdali na MTZ, kde sa dodacie listy spárovali a na podklade tohto sa faktúra uznala. Keď sa dodacie
listy nedali spárovať faktúra sa vracala späť. Čo sa týka konkrétnej faktúry nedošlo k tomu, že by neboli
dodacie listy spárované. Štrk, ktorý bol objednaný bol Hydrostavu aj riadne dodaný. Dodal, že nemá

vedomosť o tom, že by Hydrostavu bola spôsobená škoda tým, že by objednaný tovar nebol dodaný,
prípadne práce nerealizované. Doplnil, že štrk bol v zásobe, keď bolo potrebné ho odobrať robili sa tzv.
odberky čo zase muselo súhlasiť s množstvom dodaného. K obžalovaným G.. W. J. st. a G.. Q. Q. na
otázku odpovedal, že týchto nepozná a ani nepoznal.

Obžalovaný G.. G. M. vypovedal rovnako tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní a
dodal, že si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona, či už úmyselného alebo neúmyselného vo vzťahu
k výkonu práce ako ekonomicko-obchodného námestníka Hydrostavu - Odštepný závod Vlčie hrdlo a
spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu odmietol.
Doslova uviedol: „Tvrdenie prokurátora v obžalobe, že fyzická osoba P. O. bola mŕtva a preto dodávky

materiálu a prác nemohla realizovať a ja som mal o tom vedieť, sa nezakladá na pravde a ani to nie
je podložené žiadnym dôkazom. Až do oboznámenia vyšetrovania som o tejto osobe nikdy nepočul
a nikdy som ju nevidel. V spise je preukázané, že firma P. O. - X. bola riadne zaregistrovaná, bola
v obchodnom vzťahu s viacerými firmami, riadne si plnila daňové a odvodové povinnosti. Tvrdenie
prokurátora v obžalobe, že po mojej ústnej dohode s pánom G.. Q. Q., konateľom spoločnosti G. s r.o.,

boli realizované dodávky materiálu sa nezakladá na pravde. Já o žiadnej dohode neviem a nikdy som
s pánom G.. Q. Q. v tejto veci nerokoval. A ani neviem, na akom základe si dovolil prokurátor takéto
niečo tvrdiť, v spise to nie je doložené žiadnym dôkazom. Podpisovanie zmlúv, respektíve objednávok
sa riadilo vnútropodnikovými smernicami, kde bolo deklarované kto a čo môže podpísať. V mnohýchprípadoch sme mali na závodoch doporučených, v niektorých prípadoch aj vybratých dodávateľov
manažmentom generálneho riaditeľstva, čo sme museli na závodoch rešpektovať. Ďalej sa mi dáva za
vinu, že som s kolegami podpisoval súpisy vykonaných prác a dodávok materiálu, faktúry a likvidačné

listy. Odmietam tvrdenie, že som podpísal faktúry, súpisy prác, dodacie listy tak, ako to tvrdí p. prokurátor
v obžalobe. Toto zmätočné tvrdenie napísal p.prokurátor pravdepodobne z nevedomosti. Hoci ja a aj
iní svedkovia sme vo svojich výpovediach vysvetlili kolobeh faktúr, ktorí sa riadil vnútropodnikovými
smernicami, dovoľte mi ešte raz vysvetliť, ako to bežne fungovalo. Faktúra vystavená dodávateľom po
doručení na závod /buď poštou alebo osobným doručením/, bola zaregistrovaná na finančnom oddelení,

bolo jej pridelené číslo faktúry, k faktúre bol priradený likvidačný list a faktúra aj s likvidačným listom
bola odoslaná na príslušné stredisko alebo na oddelenie ku kontrole, kde zodpovední pracovníci, ktorí
mali oprávnenie, ale aj povinnosť odsúhlasovať faktúry, svojím podpisom na likvidačný list potvrdili svoj
súhlas. Súčasťou faktúry museli byť doklady, ktoré preukazovali opodstatnenosť vystavenia faktúry /
potvrdené súpisy vykonaných prác, potvrdené dodacie listy/. Po takomto kolobehu sa faktúry vrátili na
finančné oddelenie k zúčtovaniu a preplateniu. V prípade nesúhlasu s faktúrou, faktúru vrátili naspäť

na finančné oddelenie nepodpísanú k vráteniu dodávateľovi. Takto odkontrolované a popodpisované
faktúry mi boli z finančného oddelenia predložené ku kontrole - či je faktúra spracovaná po obsahovej a
formálnej stránke správne a svojím podpisom na likvidačný list dávam súhlas k zúčtovaniu a preplateniu.
Samotný príkaz na úhradu faktúry vystavovali a podpisovali na finančnom oddelení. Mojou povinnosťou
nebolo skúmať faktúry po vecnej stránke - vzhľadom na rozsiahlosť a množstvo stavieb, ktoré sme v tom

čase realizovali, by to bolo absolútne nereálne. Denne v tom čase prešlo mojimi rukami veľké množstvo
faktúr, v priemere približne 40 faktúr. Ročný obrat nášho závodu bol v tom čase 2 až 3 miliardy korún
ročne, z toho subdodávky a materiál tvorili 60 až 70%. Materiálové faktúry boli ďalej zaúčtované ďalšími
pracovníkmi v hlavnom sklade, kde sa materiál zaúčtoval na stav zásob materiálu, ktorý sa následne
odberkoval podľa odberateľských faktúr. Ak by sa prijalo viac materiálu, ako sa fakturovalo odberateľom,

materiál by zostal na stave zásob. Pod dodávateľské faktúry museli byť premietnuté do odberateľských
faktúr, v opačnom prípade by pod dodávateľské faktúry zostali nevysporiadané. Kontrolu nad takýmto
kolobehom faktúr vykonávali ďalší zamestnanci na rôznych oddeleniach, ktorí to mali v náplni práce,
ako aj externá nezávislá audítorská firma. V prípade, že by sme spôsobili Hydrostavu škodu tak, ako
je definovaná v obžalobe, museli by sme spôsobiť ujmu na majetku alebo zisku spoločnosti, čo by v

takejto hodnote určite nezostalo nepovšimnuté či už zo strany manažmentu, akcionárov, tak aj zo strany
vnútropodnikovej kontroly a externého nezávislého auditu. Podľa vedomostí, ktoré mám, v Hydrostave
nebola deklarovaná žiadna škoda z týchto obchodných prípadov.
Odmietam všetky tvrdenia z obžaloby, že by som mal svojim konaním spôsobiť škodu na cudzom
majetku a že by som seba alebo iného obohatil.“

Na doplňujúcu otázku dodal, že s obžalovaným G.. Q. Q. sa v tejto veci nestretol ani s ním nejednal.
Firmu X. - P. O. v rámci dodávok pre M. neevidoval. Nebolo jeho povinnosťou skúmať faktúry po vecnej
stránke. K faktúram museli byť pripojené doklady, ktoré preukazovali vykonanie prác prípadne dodávky
materiálu. Tieto práce potvrdzoval aj odberateľ aj dodávateľ, ktorý to musel zahrnúť do faktúry. Nevie o
tom,žebyHydrostavubolavzniknutánejakáškodatým,žebynebolinejaképrácerealizovanépoprípade

materiálneboldodanýabolbypreplatený.ŽiadnadohodaspánomG..Q.Q.ohľadnedodávkylomového
kameňa nebola. Nevie o tom, že by sa preplatili zo strany Hydrostavu práce, ktoré neboli realizované.
Nevedel sa vyjadriťk tomu, že všetky práce, ktoré boli objednané a podľa neho aj realizované, boli
fakturované na mŕtvu osobu P. O.. Tiež uviedol, že nevie o tom, že by objednávky nad 1 mil. Sk mohli byť
podpisované bez pokynu nadriadeného, nakoľko na to existovali vnútropodnikové smernice, z ktorých

bolo jasné, kto a čo môže podpísať.

Obžalovaný G.. U. U. vypovedal zhodne na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní a dodal,
že v danom čase pracoval ako hlavný inžinier výroby Hydrostav OZ BA Vlčie hrdlo, pri pomocných
prácach staveniska v Rimavskej Sobote a Plynovode Kuchyňa. Objednávky prác realizovali aj cez

subdodávateľov a jedným z nich bol aj X. - P. O.. Objednávky vyhotovil na pokyn nadriadených, v tom
čase riaditeľa D.. Čo sa týka objednaných prác, tieto boli skutočne vykonané, čo zistil po vykonaní
kontroly. Pracovníkov firmy X. na stavenisku nevidel ani nestretol, ale keďže dostal takýto pokyn nemal
dôvod skúmať pozadie firmy. Čo sa týka obžalovaných G.. W. J. st. a pán G.. Q. Q., týchto nepozná ani
ich nevidel. Podpísal dodacie listy na štrkopiesok to bolo vo vzťahu k Jarovciam a plynovodu Kuchyňa

a aj potvrdil objem dodania, pretože ho skontroloval. Dodal, že nikdy nekonal proti záujmom firmy ani
proti vlastným a preto odmieta obvinenia, že sa dopustil trestnej činnosti.
Na otázku doplnil, že objednávanie bolo centrálne a čo sa týka vykonaných prác tieto boli riadne
zaznamenávané do stavebných denníkov. Tieto sa zaznamenávali denne. Výkon dodaných arealizovaných prác osobne kontroloval a odsúhlasoval. Nie si je vedomý toho, že by konal v rozpore
so záujmami firmy a zákonníka práce. To, čo bolo objednané bolo riadne dodané, ním odkontrolované
a zabudované. O firme X.- P. O. prvýkrát počul až keď bol predvolaný na políciu.

Obžalovaný G.. G. O. vypovedal rovnako tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní a
dodal, že nie je vo veci vinný, obžalovaného G.. W. J. st. a G.. Q. Q. nepoznal. Odmietol tvrdenia, že by
bol členom nejakej organizovanej skupiny. Bol vedúcim marketingu Bratislava Vlčie hrdlo, postupoval
v zmysle vnútropodnikovej smernice, čo sa týka objednávania a likvidácie faktúr a podpisoval len

likvidačný list, ku ktorému bola pripojená faktúra a dodacie listy, ktoré boli potvrdené príslušnými
pracovníkmi stavby, ktorí ho potvrdili po materiálnej a objemovej stránke. Zisťoval či je medzi týmito
dokladmi súlad, teda medzi faktúrou a dodacím listom a keď boli v poriadku podpísal likvidačný list,
ktorý ďalej odovzdal na ekonomické oddelenie. Povinnosť kontrolovať dodaný materiál mal poverený
pracovník oddelenia pri dodávkach v rámci skladu a priamo na stavbách boli určení pracovníci, ktorí boli
poverení stavbyvedúcim alebo priamo majstrom. On osobne povinnosť kontrolovať dodaný tovar nemal.

Obžalovaný bol požiadaný, aby sa vyjadril k faktúram č. 42 a 44/97 k čomu dodal, že si už presne na
tieto faktúry nespomína.
Obžalovanému bola prečítaná výpoveď z prípravného konania a k tejto dodal: „Prax bola taká, že na
naše oddelenie bola doručená požiadavka a my sme vystavili objednávku. Nemám vedomosť o tom, že
by objednávka, ktorá bola našim oddelením zadaná, nebola realizovaná. Nemám vedomosť o tom, že

by Hydrostavu vznikla škoda preplatením prác, ktoré boli objednané, ale neboli dodané, pretože by sa
to prejavilo pri skladových zásobách a každoročnej inventúre.“

Obžalovaný G.. G. A. vzhľadom na svoj zdravotný stav a predloženú lekársku správu odmietol k veci
vypovedať a preto bola postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného

konania, kedy k žalovanej trestnej činnosti vypovedal, že o firme X. jako i o P. O., konateľovi firmy sa
dozvedel od vyšetrovateľa prípadu a malo sa jednať o dodávku lomového kameňa. Nie je si vedomý
nijakej škody. K podpisovaniu dodacích listov týkajúcich sa lomového kameňa spoločnosťou G. s.r.o.
uviedol, že tieto podpisoval naraz, potom čo priebežne odkontroloval čiastkové dodávky. Dodacie listy
mu predložil k podpisu Ing. Q. Šťastný, avšak nevedel o žiadnom obchodnom vzťahu medzi firmou

G. s.r.o. a X., ba nevedel ani o existencii spoločnosti X. resp. jeho konateľa P. O.. Dodal, že nechápe
ako mohla odštepnému závodu vzniknúť škoda, kdeže tento materiál bol aj zabudovaný do konštrukcií
vodného diela a cíti sa nevinný, nakoľko neporušil žiadne povinnosti, ktoré mu vyplývali z pracovného
zaradenia. Ku konkrétnym dodacím listom za dodanie lomového kameňa jednoznačne vypovedal, že
dodacie listy potvrdil až po priebežnom odkontrolovaní dodaných materiálov na stavbe.

Obžalovaný G.. W. J. mladší v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v čase spáchania skutku bol študentom vysokej školy, mal 20 rokov. Čo sa týka výberu
peňazí uiedol, že sa nedopustil nijakého trestného činu, pretože úkony spojené s výberom uskutočnil
pod vlastným menom, s platným občianskym preukazom, nemal vedomosť o tom, komu terminovaný

účet patrí, teda na koho meno je vedený ani to, že mal byť založený na iné meno. Otec - obžalovaný G..
W. J. st. (vylúčený na samostatné konanie) ho v tom čase požiadal o výber týchto peňazí, čo aj urobil.
Spolu s otcom ich previezli do Českej republiky, kde ich vložili na iný účet, pričom o pôvode týchto peňazí
nemal vedomosť a ani nevedel pod menom koho sú vedené účty. Z toho pohľadu zastáva názor, že sa
žiadnej trestnej činnosti nedopustil.

Na otázky upresnil, že o tom, že účet mal byť vedený na iné meno sa dozvedel po tom, ako bol obvinený.
Na otázku prečo bol poverený otcom na výber týchto peňazí odpovedal: „V tom čase naša rodina
podnikala, mali sme vedených veľa účtov, podnikala v tom čase aj sestra B. J. a bolo bežné, že ja som
z účtov vyberal peniaze. Výber peňazí a ich prevoz do Českej republiky sa myslím, že udial v ten istý
deň ak si dobre pamätám. V banke pri výbere som bol sám, ale do Čiech sme išli spolu s otcom, pretože

to bol veľký obnos peňazí. V tom čase otec neviem či podnikal, hlavne podnikala sestra a ja som sa
len domnieval, že otec podniká, pričom o svojich aktivitách ma odmietol informovať.“ Domnieva sa, že
peniaze previezli do Čiech pravdepodobne z dôvodu, že tam boli vyššie úrokové sadzby. V tom čase
len študoval, nepodnikal ani nemal založenú živnosť.
Na otázku kto zakladal terminovaný účet v Čechách odpovedal, že si myslí, že bol pri tom založení účtu

a myslí si, že to bolo na jeho meno, ale nie je si istý. Nepamätá si, či inej osobe k účtu v Českej republike
dal dispozičné právo. Kto nahlásil výber peňazí v banke, uviesť nevedel. Po vznesení obvinenia sa
dozvedel, že účet bol zriadený na meno pán Grach. O tom, že mal k tomuto účtu dispozičné právo sa
dozvedel, keď išiel peniaze vybrať, doma mali zriadených viac účtov, ku ktorým mali dispozičné práva.Či na účte zostali ešte nejaké peniaze si už nepamätal. Bežne bolo, že vyberal z účtov 3-4 milióny. To,
že mal vybrať väčší obnos teda danú sumu bolo nezvyčajné.
Na otázku kedy bol založený účet v Hodoníne obžalovaný uviedol: „Ja si nespomínam, či už bol založený

alebo bol založený v deň, keď sme tam peniaze viezli. Na koho meno ten účet v Českej republike bol
založený a kedy sme ho zakladali si už presne nepamätám len viem, že bol som prítomný pri vkladaní
peňazí na tento účet. Ja neviem, prečo sa prevod peňazí neuskutočnil prevodom ja som ani nevedel,
že po výbere ich pôjdeme odviesť do Čiech. Ja mám vedomosť iba o tomto jednom výbere peňazí,
ktoré sme previezli do Čiech. Ja si presnú sumu nepamätám, ale z obvinenia vyplýva, že som vybral 16

miliónov. Otázka výberu peňazí u nás bola kvázi tabu téma, otec sa o tom odmietal baviť.“

Obžalovaný G.. Q. W. vypovedal rovnako tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní a
potvrdil, že robil generálneho riaditeľa Váhostavu od roku 1992. V roku 1996 bol generálnym riaditeľom,
pričom vo Váhostave bolo zamestnaných cez 4200 ľudí, platila organizačná štruktúra funkcií v akciovej
spoločnosti, pričom jeho povinnosťou bolo uzatvárať v mene spoločnosti zmluvy, ktoré mu predkladali

jednotlivé odbory. V rámci predkladania zmlúv mu v januári 1996 bola predložená zmluva týkajúca
sa posilnenia kapacít na Vodnom diele Žilina s tým, že sa uvoľnili finančné prostriedky a bolo možné
navýšenie prác cestou subdodávateľov, bolo požadované navýšenie prác aj za pomoci subdodávateľov,
medzi ktorými bola spoločnosť G. s.r.o. G. Vodného diela Žilina bola Vodohospodárska výstavba š.p.
Bratislava. Na upresnenie dodal: „Ja som dostal na podpis zmluvy od odborného útvaru, zmluvu sme

podpisovali vždy dvaja, finančný riaditeľ a ja, ale len v tomto prípade, pričom takýchto zmlúv od roku
1992 som podpísal tisíce. Ja som dôveroval pracovníkom, ktorí zmluvy pripravili, pretože každý vedel
čo má robiť. V roku 1996 práce na Vodnom diele Žilina prebiehali vo vysokom tempe, všetky objednané
práce boli vykonané. Toto potvrdil aj sám investor, ktorý potvrdil a podpísal existenciu vykonaných prác.
Ja som nemal dôvod neveriť zmluvám, pričom práce boli vykonané kvalitne. Firme sa darilo, v tom čase

vykazovala vysoký zisk a riadne platila dane. Spolu so mnou zmluvu podpísal nebohý G.. C..“ Na otázky
upresnil, že až do doby, keď bol obvinený o firme X. nič nevedel, len poznal meno G.. Q. Q.. Poznal
ho aj osobne z predchádzajúceho obdobia, upresnil, že sa s ním stretol a pán G.. Q. Q. vystupoval za
spoločnosť G. s.r.o., teda v čase podpísania zmluvy. K pánom G.. F. W. a U. P. dodal že, v tom čase boli
riaditeľmi závodov, pričom pán U. P. a jeho závod sa podieľali na výstavbe podzemných tesniacich stien.

Obžalovanému bola predložená zmluva o dielo čl. 2-17zv. a na otázku uviedol: „podpis na zmluve je môj
a G.. C.“. Obžalovanému bol predložený zápis č.1.z čl.17-17zv. k čomu dodal, že sa jedná o dohodu
medzi G.-om s.r.o. a Váhostavom a.s. o odsúhlasení plnenia zo zmluvy o dielo nad limit zo zmluvy. Toto
podpisoval G.. F. W. za Váhostav a.s., za G. s.r.o. nevie kto to podpísal. Obžalovanému boli predložené
ďalšie zápisy (č. 3) k čomu prehlásil, že na týchto nie je jeho podpis. Obžalovanému bol ukázaný

likvidačnýlistčl.27-17zv.,zhodneuviedol,žepodpisniejejeho.Naotázku,čihoG..F.W.malpovinnosť
informovaťodpovedal, že čo sa týka Ing. F. W. tento nemal povinnosť ho informovať, a z pozície riaditeľa
závodu mal takéto oprávnenie. Obžalovanému bola ukázaná zmluva týkajúca sa Vodného diela Žilina zv.
22 k čomu dodal: „na tejto zmluve je môj podpis, je to zmluva medzi Váhostavom a Vodohospodárskou
výstavbou š. p., ktorý bol investorom Vodného diela Žilina a čo sa týka financovania bola fakturovaná z

Vodohospodárskej výstavby. Pri výstavbe Vodného diela Žilina vznikla akciová spoločnosť Vodné dielo
Žilina, ktorá vlastne uzatvárala zmluvu s Váhostavom. A pre Vodné dielo Žilina a akciovú spoločnosť
Vodné dielo Žilina bol partnerom podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý vykonával funkciu investora.
O existencii zmlúv medzi G. s.r.o. a X.-P. O. som vedomosť nemal. Bolo bežným, že sa aj veľké firmy
obracali na subdodávateľov, robilo sa to vtedy a robí sa to aj teraz.“ Na otázku prokuátorky odpovedal,

že si nepamätá kto konkrétne mu zmluvu o dielo predkladal, ale pokiaľ si všimol dátum 03.01.1996
pravdepodobne spolu s G.. P. C. to podpísali. Nevie kto zmluvu vypracoval, ale iste bola zmluva právnym
oddelením predrokovaná, ale teda aj všetkými oddeleniami, ktoré mali čo do toho hovoriť. Spoľahol sa
na tie zmluvy a stanoviská k zmluvám. Dodnes nemá pochybnosti o tom, že stanoviská boli v poriadku.
K otázke kto a akým spôsobom vyberal spoločnosť G. s.r.o. odpovedal, že to nevie, ale táto spoločnosť

rezonovala vo firme už v súvislosti s prehradením Dunaja, teda jemu cudzia nebola, ale kto ju vybral to
nevie. On osobne spoločnosť nevyberal.
Na otázku kto a z akých finančných prostriedkov vyplácal spoločnosť G. s.r.o. odpovedal, že INPOS-
u s.r.o. uhrádzal faktúry Váhostav a.s., ktorý mal centrálne financovanie, pričom závody popisovali a
potvrdzovali objem prác, pričom nevie kto je presne poškodený ale podľa jeho názoru je to Váhostav.

Doslova uviedol: „neviem kto je teda poškodený, keď práce boli riadne vykonané, prevzaté a zaplatené
investorom.“
V rámci doplnenia protokolácie bolo upresnené : „za účelom výstavby Vodného diela Žilina bola zriadená
a.s. Vodné dielo Žilina. Jej akcionármi boli Váhostav, Povodie Váhu, Vodohospodárska výstavbyš.p. a Vodné elektrárne Trenčín. Okrem toho, že bola akcionárom vykonávala aj investorskú činnosť
vodohospodárskej časti Vodného diela Žilina.“
Na ďalšiu otázku odpovedal: „Do tej vodohospodárskej časti patrili podzemné tesniace steny na Vodnom

diele Žilina. Pre G. s.r.o. boli fakturácie z Váhostavu a.s. Práce boli vykonané pre investora a investor
nám ich preplatil.

Obžalovaný G.. U. W. v prípravnom konaní vypočutý nebol a na hlavnom pojednávaní vypovedal
nasledovné: „V žalovanom období v roku 1996 som pracoval ako ekonóm závodu 08 Váhostav. Čo

sa týka faktúr, ktoré som mal odsúhlasiť v rámci môjho pracovného zaradenia bolo mojou povinnosťou
viesť účtovníctvo závodu 08. Ja osobne som nemal povinnosť odsúhlasovať výkony prác a ani som to
nevykonával, robili to hospodárske strediská. Na náš útvar prišla faktúra, ktorej sa priradila tzv. košieľka
alebo krycí list. Ja som mal k dispozícii plán práce, ktoré sa mali vykonať a na druhej strane som reálne
nevedel, ktoré práce boli vykonané ja som mal k dispozícii len faktúru. Faktúry išli na hospodárske
strediská, ktoré bolo možné zaťažiť výkonom alebo nákladom. Jednotlivé strediská odsúhlasovali, že

tie práce boli vykonané. Čo sa týka technických záležitostí, rezervných strojov a zariadení som tieto
informácie vôbec nemal.“ Obžalovanému bol predložený likvidačný list z čl.10-15 zv. a bol požiadaný
aby sa k tomuto vyjadril a dodal, že na likvidačnom liste je jeho podpis.
Obžalovanému bola k nahliadnutiu predložená aj faktúra 31/SK/96 k čomu uviedol, že na tejto faktúre
sa nachádza jeho podpis.

Čo sa týka likvidačného listu doplnil, že tento by mal obsahovať účtovné údaje. Tak ako bol vystavený
likvidačný list, tento nie je v poriadku. Pokiaľ podpisoval iné likvidačné listy, tieto obsahovali všetky údaje,
tento likvidačný list požadované údaje neobsahuje.
Obžalovanému bol ukázaný likvidačný list a faktúra 76/SK/96 a obžalovaný uviedol: „čo sa týka
likvidačného listu z čl. 18-15 zv. ani jeden z podpisov na likvidačnom liste nie je môj. Ja neviem či

je tam podpis Ing. G.. Na faktúre čl. 19-15 zv. sa nachádza môj podpis, to ale neznamená. že som
faktúry odsúhlasoval. Účtovne som faktúry posúval sekretárke, faktúry bolo potrebné zachytiť z pohľadu
časového horizontu účtovníctva. Ja sa neviem vyjadriť či na likvidačnom liste bolo zachytené všetko čo
zachytené malo byť. Je pravdou, že podpis na faktúre je môj, ale toto ešte neznamenalo odsúhlasenie
faktúry.“

Na otázku spoluobžalovaného U. T. či je možné aby učtáreň priložila k faktúre, ktorá neobsahuje podpis,
likvidačný list a táto bola poslaná faxom, pričom zároveň spoluobžalovaný ukázal likvidačný list z čl.
26-15 zv. a čl. 27-15 zv. obžalovaný odpovedal: „na likvidačnom liste sa nachádza môj podpis, správne
by mal na faktúre byť podpis a pečiatka, ale či je vyhotovená kópia v súlade s originálom je iná otázka.“

Obžalovaný G.. S. G. v prípravnom konaní uviedol, že obvinenie, ktoré bolo voči nemu vznesené ho
uráža a kompromituje jeho osobu, nakoľko nemal na starosti zmluvy, ktoré boli podpísané a ďalej
odmietol vypovedať.
Na hlavnom pojednávaní k obžalobe a žalovanej trestnej činnosti uviedol: „Čo sa týka roku 1996 som
pracoval na stavbe rekonštrukcie hrádzi Sap ako stavbyvedúci pri realizácii podzemných tesniacich

stien (ďalej len PTS). Jednalo sa o technologicky náročný postup prác, pracovalo sa 24 hodín denne.
Mali sme vybudovanú vlastnú miešareň, boli k dispozícii stroje a zariadenia nepretržite, pričom sa
používali dva druhy hĺbiacich mechanizmov a to lanové alebo hydraulické. K termínu pohotovosti týchto
strojov môžem uviesť, že ak boli na stavbe 4 bagre 3 pracovali a štvrtý sa opravoval, alebo presúval
na iné miesto. Čo sa týka zabezpečovania strojov a mechanizácii chcem povedať, že závod 08

bol špecializovaným silným závodom a mechanizmy a strojové zariadenia boli zabezpečované cez
oddelenie mechanizácie. Ja osobne som mal na starosti len technológiu prác a koordináciu oddelení
závodov stavby pri realizácii PTS. Mňa osobne ani nezaujímalo či sa na stavbe nejaký iný mechanizmus
v prípade subdodávateľa nachádza, pretože nebolo povinnosťou, aby boli stroje a zariadenia označené
fyzicky, majstri potvrdzovali tzv. hlášenky, ktoré sa týkali každého stroja a tieto boli odovzdávané ma

mechanizačné oddelenie a tu bolo evidované či sú stroje vlastné alebo od subdodávateľov.“
Obžalovanému bol ukázaný likvidačný v list z čl. 18-15zv. k čomu dodal, že nebolo bežné aby
odsúhlasoval likvidačné listy. Podľa jeho názoru mu tento likvidačný list aj s inými dokladmi bol
podsunutý, pretože na tomto sa nachádza jeho šifra. Nebolo bežné, aby on odsúhlasoval podklady pre
fakturáciu mechanizmov. Čo sa týka faktúry z čl. 19 túto nikdy nevidel. Faktúru neodsúhlasoval a na

tejto jeho podpis nie je.
Obžalovanému bol ukázaný likvidačný list z čl. 22-15zv. a faktúra č. 174/SK/96 k čomu povedal: „čo
sa týka tejto faktúry a likvidačného listu uvádzam zhodne ako k predchádzajúcemu likvidačnému listu
a faktúre.“Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok F.. G.. U. P. PhD. za poškodenú spoločnosť Váhostav
a.s., ktorý upresnil, že bol ustanovený za osobitného správcu na vyrovnanie, pričom v roku 2004 sa tejto

funkcie vzdal. Váhostav a.s. bol vo vyrovnaní a čo sa týka pohľadávky, ktorá mu bola oznámená o tejto
nemal žiadnu vedomosť. Dodal, že štandardne v tom čase fungovalo predstavenstvo Váhostavu a on
tam viac menej robil konzultanta. Po tom ako sa vzdal funkcie, informácie ohľadne Váhostavu nemal a
ani nemal dôvod, aby mu boli tieto poskytované.

Ďalej bolo dokazovanie vykonané výsluchmi svedkov a to:
-Ing. F. C.-ktorému dňa 10.08.1997 podpísal P. O. plnú moc, aby ho zastupoval v daňovom konaní na
daňovom úrade a ktorý k danému na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s pánom G.. W. J. (pozn.-
starším) sa stretol čo sa týka pána P. O. s týmto sa nikdy nestretol. Už si presne nepamätal, od koho
vyšla požiadavka, ale bol oslovený, aby podal prihlášku k dobrovoľnej registrácii o DPH, vtedy sa jednalo
buď o dobrovoľného platcu alebo zo zákona. Nepamätal si či sa jednalo o s.r.o. alebo fyzickú osobu, ani

názov subjektu. Doplnil, že ak spoločnosť alebo fyzická osoba dosiahla určitý obrat, zo zákona sa stala
platcom DPH. K prihláške na DPH pre daňový úrad uviedol, že podával len žiadosť na prihlášku, nikdy
nevykonával nijaké finančné operácie. Už presne nevedel uviesť, s kým potom ako žiadosť o prihlášku
podal, komunikoval.
-G.. Q. Q. (kauza „Váhostav“) ktorý vypovedal zhodne v prípravnom konaní tak aj na hlavnom

pojednávaní a k Vodnému dielu Žilina uviedol, že pracoval ako riaditeľ pre energetiku a technologické
zariadenia stavby Vodné dielo Žilina a do toho nepatrili podzemné tesniace steny (ďalej PTS). Akciovú
spoločnosť Vodné dielo Žilina založili 4 akcionári a pôvodný zámer bol ten, že financovanie vodného
diela zabezpečí akciová spoločnosť Vodné dielo Žilina, čo sa ale neuskutočnilo a financovanie stavby
bolo zabezpečené z balíka Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros cez Vodohospodársku výstavbu š.

p., o čom bolo prijaté uznesenie vlády. Čo sa týka dodávateľského systému vyšším dodávateľom
bol Váhostav Žilina za stavebnú časť a inžiniersku a investorskú činnosť stavebnej časti pre akciovú
spoločnosť zabezpečovala Vodohospodárska výstavba. Akciová spoločnosť mala svoje orgány a všetky
činnosti podliehali schvaľovaniu v zmysle zákona. Vodohospodárska výstavba š.p. mala v rámci
inžinierskej a investorskej činnosti na predmetnej stavbe svoju organizačnú štruktúru, ktorá kontrolovala,

riadila a preberala stavebné činnosti od dodávateľa, jednalo sa o technickú dozornú správu (ďalej
TDS). Bolo možné pri určitých prácach, ktoré bolo potrebné realizovať v krátkom termíne osloviť aj
menších subdodávateľov. Na podklade otázok doplnil, že názov spoločnosti G. s.r.o, prípadne X. mu nič
nehovorí. Nič mu nehovorili ani mená G.. W. J. st. a G.. Q. Q.. K stavebnej časti uviedol, že nemal tieto
informácie, jeho zaujímali len termíny ukončenia stavebnej pripravenosti pre technologické zariadenia a

na všetkých stavbách technológovia nemali dôvod mať informácie o stavebných činnostiach, prípadne
akí subdodávatelia vykonávajú stavebnú činnosť.
-G.. Y. S. (kauza „Váhostav“- k spôsobu uhrádzania faktúr), ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal
zhodne jako v prípravnom konaní a dodal, že spoločnosti G. s.r.o a X. mu nič nehovoria. Vo všeobecnosti
k uhrádzaniu faktúr povedal, že bol nasledovný postup:došlo k objednaniu prác, konkrétne čo si stavba

žiadala a tieto boli dodávané a dodávateľ bol povinný práce dodať. Po dodaní prác bola vyhotovená
faktúra a táto bola doručená tomu, kto práce objednal. Nastala odberateľská kontrola, úlohou ktorej bolo
skontrolovať či práca, prípadne materiál je urobený kvalitne, podľa dokumentácie a potom bola zaslaná
na príslušné stredisko bola zaevidovaná do systému záväzkov a čakala na úhradu. Ku konkrétnej faktúre
a likvidačnímu listu (čl.10-15zv.) na ilustráciu udviedol: „Potom ako bola doručená faktúra asistentka

faktúru zapísala do denníka došlých faktúr k nej pripojila likvidačný list, v ktorom vyplnila číslo dokladu
podľa denníka a vyznačila divíziu, kam má byť faktúra odoslaná na likvidáciu. Takáto faktúra spolu s
likvidačným listom bola odsúhlasená zodpovedným pracovníkom príslušnej divízie, ktorý zodpovedal za
schválenie a odsúhlasenie realizovaných prác podľa faktúry. Po podpise zodpovedným pracovníkom
sa faktúra dostala do systému záväzkov a čakala na úhradu. Po takomto odsúhlasení bol daný príkaz

na úhradu. „Konštatoval, že on faktúry ani likvidačné listy nevidel ako písomnosti, mal k dispozícií len
čísla v počítači.
Naotázkuupresnil,ženemalmožnosťnejakúfaktúruuprednostniť,bolvtomčaserád,žezohnalpeniaze
napríklad na úhradu nafty.
-G.. F. X. (kauza „Váhostav“- práce na podzemných tesniacich stenách /PTS/ na Vodnom diele Žilina),

ktorý na pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že bol pri vykonávaní prác
pravostrannej hrádze Vodného diela Žilina, kedy sa pracovalo nepretržite v 12 hodinových zmenách,
pričom bola zriadená vlastná miešareň a čo sa týka vykonaných prác a objemu prác bolo presne
evidované, koľko sa urobilo koľko surovín sa spotrebovalo, aká bola kvalita, toto všetko sa evidovalo.Svedok k denným hláseniam a stavebným denníkom (zv.38 a zv.36) uviedol:Čo sa týka denných hlásení,
tieto obsahovali číslo stavby, dátum, suspenziu, množstvo vykonaných podzemných tesniacich stien,
denné hlásenia podpisoval majster a potvrdzoval, že to čo bolo urobené je aj zaevidované v denných

hláseniach, ktoré zároveň podpisoval ten kto robil kontrolu. Doplnil, že ak by na stavbe bol mechanizmus
nejakého subdodávateľa, tento by musel byť zaevidovaný v stavebnom denníku. V prípade že sa tam
mechanizmus iného dodávateľa nenachádzal, poznámka v tomto smere sa neurobila. Nevie o tom, že
by sa na stavbe kde robil majstra nachádzal mechanizmus iného dodávateľa prípadne subdodávateľa,
ktorý by čakal v rezerve. Čo sa týka pracovníkov, ktorých mal pod sebou jednalo sa len o pracovníkov

Váhostavu, nijakých iných firiem. Upresnil, že každý stroj, ktorý pracoval bol uvedený a ten ktorý
nepracoval uvedený nebol. Ku každému stroju, ktorý bol opravovaný bola pripojená hlášenka o oprave
toho stroja a preto nemohol byť evidovaný v denných hláseniach, kde boli evidované len stroje, ktoré
pracovali. V prípade, že sa o12,00h. pokazil mal hlášenku, že do 12,00h. robil.
-G.. P. W. (kauza „Váhostav“- práce na podzemných tesniacich stenách /PTS/ na Vodnom diele Žilina),
ktorý na pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že je pravdou že v danom

období pracoval na Vodnom diele Žilina ako technik a čo sa týka strojov, ktoré pracovali na stavbe,
v rámci závodu 06 Váhostav podľa svedka existovala požičovňa strojov, odkiaľ boli stroje na stavbe.
Odkiaľ mal závod 06 stroje, ktoré požičal nevedel. V prípade, že došlo k poruche niektorého zo strojov
pracujúcich na stavbe, servisnú činnosť zabezpečoval znovu závod 06 a nevie o tom, že by na stavbe
pracovali nejaké cudzie stroje, prípadne rezervy pre prípad poruchy. Rezervné stroje nemali. V prípade,

že sa jednalo o dlhodobú opravu, požiadali o ďalší stroj znovu zo závodu 06. V prípade, že sa jednalo
o jednoduchšiu opravu stroj zostal na mieste a oprava sa vykonávala na mieste, prípadne výmenou
súčiastky.
-G.. T. M. (kauza „Váhostav“- práce na podzemných tesniacich stenách /PTS/ na Vodnom diele Žilina),
ktorý na pojednávaní vypovedal, že si presne nepamätá celú situáciu, myslí si že pri realizácii PTS na

Vodnom diele Žilina pracovali aj iné subdodávateľské stroje ale nevedel presne z akých spoločností. K
spoločnosti G. s.r.o. alebo X. v súvislosti s týmito PTS uviedol, že tieto firmy mu nič nehovoria. V prípade,
že by na stavbe pracovali cudzie firmy, objem nimi vykonaných prác sa denne evidoval v denných
hláseniach, oni aj sami spisovali práce, ktoré vykonali. Vykonané práce potvrdzoval smenový majster.
Vo svojej výpovedi udával skutočnosti zhodne ako v prípravnom konaní, ktorá výpoveď bola prečítaná.

P. D. (kauza „Váhostav“- práce na podzemných tesniacich stenách /PTS/ na Vodnom diele Žilina), ktorý
na pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že pri realizácii PTS mali stroje
vlastné zo závodu 06 takisto aj strojníci, ktorí na tom pracovali boli z Váhostavu, väčšinou z divízie 08,
už si nepamätal či sa pracovalo nepretržite, ale robili sa denné aj nočné smeny a kde nebolo možné
urobiť výkopové práce, použili sa vrtné súpravy, ktoré boli tiež z Váhostavu, ale sa domieval, že odstrel

robila iná firma. Takisto aj vozidlá, ktoré vozili suspenziu, ako aj vodiči boli podľa svedka z Váhostavu.
Nespomenul si, že by počas jeho pôsobenia na stavbe pracovali stroje a pracovníci spoločnosti G. s.r.o.
a X.. Nevedel o tom, že by sa tam mal nachádzať mechanizmus, ktorý bol v pohotovosti pre prípad
poruchy iného vozidla. V prípade, že došlo k poruche vozidla oznámili to dispečingu, ktorý zabezpečil
servis. Aj servis vykonával závod 06. Nestretol sa s menami G.. Q. Q. a Ing. W. J. st. v súvislosti s

pôsobením na stavbe. Z vyjadrení svedka vyplynulo, že každý stroj, ktorý na stavbe pracoval, mal svoj
vlastný výkaz, v ktorom bolo evidované koľko pracoval a tento výkaz viedol strojník toho stroja. Z tohto
sa vedelo, ktoré stroje stáli a ktoré pracovali.
-G.. W. I. (kauza „Váhostav“- práce na podzemných tesniacich stenách /PTS/ na Vodnom diele Žilina),
ktorý na pojednávaní vypovedal, že si presne nepamätá celú situáciu. Potvrdil, že pracoval na Vodnom

diele Žilina v roku 1995-1996 ako majster, pri realizácii PTS pracovali bagre. Vie, že sa vŕtalo ale odkiaľ
tieto stroje pochádzali si už nepamätal, ani či robotníci boli len z Váhostavu, alebo tam boli nejakí
pracovníci za spoločnosť X. a G. s.r.o.
Súd z dôvodu vyššie uvedeného prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, kedy tento vypovedal,
že stroje a pracovníci na podzemných tesniacich stenách boli z Váhostavu a.s, Žilina závod 08 a stroje

a mechanizmy taktiež boli z Váhostavu a.s., závod 06, iné si nepamätal. Zhotovené podzemné tesniace
steny sa po vyhotovení odozdávali, pri odovzdaní boli prítomný majster, pracovník technickej dozornej
správy a z odovzdania sa spisovalo denné hlásenie podzemnej steny, ktoré podpísali a ktoré si zobral
pracovník technickej dozornej správy a jedno sa zakladalo u stavbyvedúceho. S menom X.-P. O. a s
názvom spoločnosti G. s.r.o. sa nestretol pri realizácii podzemných tesniacich stien na Vodnom diele

Žilina.
-G.. W. W. (pracovala v spoločnosti G. ako odborný referent) a na hlavnom pojednávaní uviedla, že
pracovala v spoločnosti G. s.r.o. ako odborný referent a tiež neskôr aj v spoločnosti Y.. V spoločnosti G.
s.r.o bol jediným konateľom G.. Q. Q.. Čo sa týka stavebnej činnosti firmy, zmluvy nepripravovala ani sozmluvami neprichádzala do styku. Jeden čas bola vo firme pokladníkom a to pre bežný pohyb peňazí. O
firme X. nič uviesť nevedela a meno P. O. jej nič nehovorilo. Nespomenula si kto pre spoločnosť G. s.r.o.
pripravoval zmluvy, ona to nebola. K pokladničnému dokladu č. 21/3-čl.11-18zv. vypovedala, že tento

vyhotovila, peniaze ani pána P. O. nevidela, iba pán G.. Q. Q. prišiel za ňou a povedal jej, aby urobila
aj príjmový aj výdavkový pokladničný doklad. Peniaze nevidela, nevie či boli zaúčtované vo firme, s
účtovníctvom nerobila. Myslí si, že G. P., robil s účtovníctvom. Potvrdila, že na výdavkovom doklade je
jej podpis a myslí si, že pod jej podpisom, je podpis G. P., ale nie je si istá. K firme Y. povedala, že sa
jednalo o stavbu podzemných garáži kde ja vykonávala stavebný dozor. Pán G.. Q. Q. bol šéfom v G.-e

s.r.o. ale aj v Y. a v Y. bol aj G. P., a čo sa týka vyhotovenia faktúr, domnieva sa že ich robil G.. Q. Q. a
G. P., ale už si to presne nepamätala. Upresnila, že jej činnosť v Y. sa obmedzila len na stavebný dozor,
nevie z akých financií bola činnosť hradená, to sa všetko odohrávalo za zatvorenými dverami v rámci
dohody. Pokiaľ vie tak štatutárom bol G.. Q. Q., kto bol akcionárom uviesť nevedela.
-Ing. Y. A. (pracovníčky VÚB Bratislava), ktorá na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
uviedla, že účty boli zriadené na meno P. O., ona nezakladala. Po nahliadnutí do zmluvy o zriadení účtu

povedala, že účet podľa zmluvy zakladala pani Q., a druhý podpis na zmluve je pani P. O.. Čo sa týka
žiadosti o zrušenie účtu č. XXXXXXX je to podľa svedkyne šifra pani Q. P.. Nepamätala si, že by bola
v kontakte s osobami, ktoré účet zakladali. Na otázky uviedla, že nevie kto je pani Tupá, ktorá mala
podpisový vzor, nepamätala si, že by s ňou prišla do styku. K dokladom zv.č. 58 k účtu č. XXXXXXXXXX
povedala, že zmluvu o založení účtu podpisovala pani Q. P. a tiež aj pani P. O.. Ani v súvislosti s týmto

účtom so zakladateľom do styku neprišla. Čo sa týka výberov nepamätala sa či sa jednalo o výbery
alebo prevody, ale pripustila, že to boli výbery asi hotovostné s tým, že pri vyšších sumách sa vyžadovalo
nahlásenie niekoľko dní vopred a výber bol realizovaný cez pokladňu. V pokladni sa v tom čase striedali
dve pracovníčky, presne si nepamätala kto bol v pokladni. Nevedela sa vyjadriť, či kolegyne jej dávali
do pozornosti veľké výbery z týchto účtov.

-Q. P. (pracovníčky VÚB Bratislava), ktorá na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
uviedla, že si nepamätá, že by účty na meno P. O. otvárala, len si pamätá, že pán P. O. chodil z týchto
účtovvyberať.Jednalosaoveľkésumyavsúvislostistýmtovýberombolavypočúvaná.Podľasvedkyne
nechodil peniaze vyberať len muž, ale chodila aj jedna pani, na meno si nespomenula. Keďže sa jednalo
ovýbervyššíchčiastoktotopodliehalonahláseniu,alemyslísi,ževýbernahlasovallenpánO.alenebola

si istá. Vyšší výber sa musel nahlasovať osobne, pri ktorom bolo potrebné predložiť občiansky preukaz.
K účtu č.XXXXXXX povedala, že zmluvy neuzatvárala, čo sa týka podpisových vzorov skonštatovala,
že sa jedná o pána O. a k druhému menu povedala, že to bude tá pani o ktorej hovorila. K účtu č.
XXXXXXXXXX vypovedala, že zmluvu uzatvárala, zmluvu podpisovala s pani P. O., účet sa zriaďoval
na P. O., ktorý mal aj sám podpisový vzor. Keď nie je pani S. na podpisovom vzore pravdepodobne s

ňou do styku v súvislosti s týmto účtom neprišla. Spomenula si, že mali heslo a mohli oznamovať výber
telefonicky. Ona osobne účet nerušila, pravdepodobne to bola pani P. O..
Pri opoznávaní podľa fotoalbumov svedkyňa na fotografii opoznala P. O., pričom na uvedenej fotografii
sa nachádzal G.. W. J. st. Zo žien opoznala B. S., ktorá vyberala peniaze z účtu.
-U.. P. Q. (pracovníčky živnostenského úradu), ktorá na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom

konaní uviedla, že v tom čase pracovala ako vedúca živnostenského odboru. Na prejednávanú vec si
pamätala z dôvodu, že bola vypočúvaná na polícii. K živnostenskému listu na meno X.-P. O. uviedla, že
prišla pani B. už priezvisko si nepamätala spolu s jedným pánom za ňou. S nimi spísala žiadosť, jednalo
sa o voľnú živnosť. A potom vec odovzdala pracovníčke, ktorá bola príslušná na konanie podľa abecedy
na písmeno K. Bol jej predložený občiansky preukaz toho pána, ktorý bol s pani B. ale predkladala jej

ho ona. Nebolo to nič neobvyklé lebo ona (pani B.) často chodila na úrad vybavovať tieto veci za iných
ľudí. Pamätala si, že na úrad prišli ešte raz, išli priamo k inej pracovníčke a myslí si, že robili zmenu, ale
v čom táto zmena spočívala, si už presne nepamätala. Určite to však nebol predmet činnosti lebo ten
by s ňou konzultovali. Nestalo sa ani raz, že by ten pán čo bol s pani B. prišiel za ňou sám.
Svedkyňa po predložení listinných dokladov týkajúcich sa živnostenského listu na meno X. -P. O. ako aj

rozšíreného živnostenského listu uviedla, že na živnostenskom liste sa nachádza jej podpis v zastúpení
prednostu a tiež na zmene živnostenského listu sa nachádza jej podpis. Z fotoalbumov spoznala len
pani, ktorá bola na živnostenskom a bolo súdom skonštatované, že na fotografii je B. S..
K svojej výpovedi doplnila, že určite mala v ruke register trestov žiadateľa toho O., pretože inak sa
živnostenský list vybaviť nedá, určite mala v rukách občiansky preukaz na meno P. O., ale či porovnávala

podobu to sa nedalo, pretože v tom čase boli občianske preukazy vydávané iným spôsobom.
-G.. S. K. (v čase spáchania skutku pracoval vo firme S.), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
osobu menom G.. Q. Q. poznal ešte za minulého režimu, toho na pojednávaní z fotoalbumu aj spoznal
a potvrdil, že pracovali (firma S.) na Vodnom diele Žilina a jednalo sa o výkopové a zemné práce, ale siuž nepamätal kto ho na tieto práce oslovil, ani aký mali vzťah k spoločnosti pána G.. Q. Q.. Vzhľadom
k vyššie uvedenému bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kedy potvrdil, že ich firma
mala uznatvorenú zmluvu so spoločnosťou G. s.r.o., predmetom ktorej bola realizácia podzmených

tesniacich stien na Vodnom diele Žilina a zrealizované PTS preberali od ich firmy poverení pracovníci
spoločnosti G. s.r.o.. Vykonané práce kontroloval riaditeľ závodu (G.. F. W.). Fakturovali spoločnosti G.
s.r.o., ktorá poukázala príslušné finančné prostriedky na účet ich spoločnosti, ktorý mali vtedy vedený v
Priemyselnej banke a.s. Košice. Svedok sa vyjadril aj k zmluve o dielo č. XXX/XXXX uzatvorenej medzi
G. s.r.o. a S. s.r.o. ako aj k faktúre z 24.07.1996. Vo fotoalbume spoznal len G.. Q. Q..

-G.. G. P. (účtovníka a ekonóma spoločnosti G. s.r.o.), ktorý na hlavnom pojednávaní zhodne ako
v prípravnom konaní uviedol, že v tom čase pracoval v spoločnosti G. ako účtovník a ekonóm.
Spoločnosť sa zaoberala inžinierskou a stavebnou činnosťou. Konateľom spoločnosti bol G.. Q. Q..
Nepamätal sa, že by sa spoločnosť podieľala aj na výstavbe Vodného diela Žilina. Čo sa týka fakturácie
a ich odsúhlasovania, on faktúry odsúhlasoval len po ich formálnej stránke, ale či v nich uvádzané
skutočnostiboliajreálneaplnené,nepreveroval.Pridohadovanírôznychzákazok,týchtosanezúčastnil,

predpokladal, že všetko obstarával G.. Štefan Q.. X. X. - P. O. bol jeden z dodávateľov pre G. s.r.o.. Jemu
bol G.. Q. Q. predstavený pán G.. W. J. st. ako zástupca firmy X.. Myslí si, že v tej dobe nemal nikto iný
podpisový vzor ako pán G.. Q. Q.. Jeho podpis na faktúre nemal vplyv na výšku sumy. Všetky informácie
vo vzťahu k údajom uvádzaným vo faktúrach mal od G.. Q. Q.. Svedkovi boli ukázané dodatky k zmluve
č. XXX/XXXX-XXzv. a faktúra, k čomu svedok povedal, že na tejto faktúre podpis nie je jeho, chýbal

mu tam nejaký krycí list. Spomenul si, že ku každému dokladu existoval krycí list a v predloženom je len
zápis o plnení a predpokladal, že spolu s faktúrou sa mu dostal do rúk aj predložený zápis. Potvrdil, že
na výdavkovom doklade (č.l. 11) je jeho podpis.
Doplnil, že dostal len podpísaný výdavkový doklad, nepamätal si, či mal reálne aj tú sumu v rukách, ak
aj mal tak peniaze odovzdával G.. Q. Q.. Tie peniaze boli riadne v spoločnosti zaúčtované.

K zmluve o dielo čl.2-17zv. povedal, že zmluvu podpisoval za G. s.r.o. G.. Q. Q., za Q. a.s. nevie
kto zmluvu podpisoval. K predloženej faktúre (č.l.16) povedal, že je to faktúra firmy G., túto faktúru
vypracovalnazákladezápisovoodsúhlaseníplnenia.Klikvidačnýmlistompovedal,žetietovidíprvýkrát,
nevie koho sú to. Za spoločnosť G. s.r.o. je na zápise (č.l. 17) podpísaný Ing. U. C. a to čo odsúhlasil G..
U. C. preniesol do faktúry. Čo sa týka spoločnosti X. nemal ani možnosti ani nezisťoval v akom stave je

spoločnosť k daňovému úradu. K spoločnosti Y. vypovedal, že Ing. Q. Q. bol predsedom predstavenstva,
kto boli akcionári už si nepamätal. Y. bola investorom podzemných garáží a domnieva sa, že ich staval
Hydrostav. Čo sa týka financovania, Alexia mala úver z banky a boli tam aj poskytnuté nejaké pôžičky. K
menu ,Polóni, povedal, že to meno mu niečo hovorí, ale v živote tú osobu nevidel, tiež mu niečo hovorí
aj spoločnosť G. S..

-L. O. (stavebný dozor pri preberaní PTS Palkovičovo-Čičov), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
je pravdou, že v čase skutkov pracoval ako stavebný dozor pri PTS Palkovičovo- Čičov. PTS realizovali
Váhostav a Hydrostav, pracovalo sa 24 hodín denne, prevzatie PTS sa robilo dva tri krát za týždeň,
čo aj ja on osobne prekontroloval. Kanceláriu mal v Komárne a v Medveďove a do Palkovičova chodil
ako stavebný dozor. Všetky práce, ktoré boli vykonané odkontroloval a na podklade týchto vykonaných

prác boli vystavené faktúry a to aj na základe výkresov a na základe rozpočtu. Nesledoval či na PTS
pracujú aj iné firmy, nepoznal ani bagristov odkiaľ sú, pre neho bol partnerom Váhostav a Hydrostav.
Nepamätal sa či sa na stavbe stretol so spoločnosťou X. alebo osobou P. O.. Tiež mu nič nehovorila
spoločnosť G. s.r.o. Viacej si už k veci nepamätal z dôvodu odstupu 17 rokov. Dodal, že bol stavebným
dozorom za Vodohospodársku výstavbu š.p.

-C. A. (stavebný dozor pri preberaní PTS Palkovičovo-Čičov), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
na realizácii PTS pracoval ako stavebný dozor. PTS realizovali Hydrostav, Váhostav a Povodie Dunaja,
ktorý robil napojenie od hlavy steny po hrádzu. PTS sa realizovali 24 hodín denne, pretože inak by tá
suspenzia stvrdla. On ako stavebný dozor s pánom L. O. preberali práce, ktoré boli vyhotovené a tiež
sa robili skúšky, či sedí hĺbka a tiež kontrolovali aká vzdialenosť PTS bola urobená za príslušný mesiac.

Dodal, že okrem firiem, ktoré vymenoval nevie o tom, že by tam pracovali iné spoločnosti, čo sa týka
spoločnosti X. toto mu nič nehovorilo a čo sa týka spoločnosti G. s.r.o. ani tento názov mu nič nehovoril.
Ak by iné firmy sa podieľali na realizácii PTS o tom by vedeli, pretože tam boli každý deň. Vykonané
práce sa zaznamenávali do stavebných denníkov a na podklade týchto záznamov sa potom vyhotovovali
faktúry. Nepamätal si, že by na tej stavbe bol nejaký mechanizmus v pohotovosti, tie čo tam boli pracovali

a ak aj nejaký nepracoval mohol byť pokazený. Nezisťovali, či sa na stavbe nachádzajú stroje z iných
firiem, pre nich bolo podstatné, že išla robota. Stroje mohli byť označené Váhostav alebo Hydrostav.
-G.. C. O. (v čase skutku -výrobnotechnický námestník v Hydrostave OZ Komárno), ktorý na hlavnom
pojednávaní uviedol, že na čele Hydrostavu stál riaditeľ G.. P. L., on bol hlavný inžinier výroby,teda v tom čase výrobný námestník, náplňou bol predovšetkým diaľničný program ale aj výstavba
vodohospodárskych objektov, ktoré boli v dokončovaní. Spadala do toho aj výstavba PTS od obce
Sap po Medveďov. Ako výrobný námestník mal pod sebou vedúcich HS jednotlivé HS (hospodárske

strediská) mali rozdelené stavby, s vedúcimi mal týždenne porady, kde sa preberali postupy prác
a termíny výstavby jednotlivých objektov. Pokyny boli z vedenia závodu, kde sa zúčastnili všetci
námestníci. Zmluvy uzatváral technický úsek a podpisoval riaditeľ závodu. Do určitého limitu mohol
podpisovať zmluvy riaditeľ závodu. Mal vedomosť o tom, že časť z úseku realizoval Váhostav. Nevedel
sa vyjadriť k tomu, či tam bola aj nejaká iná firma, pretože on bol zameraný skôr na diaľničný program.

Na tú stavbu chodil a vie, že tam boli zapožičané stroje z cudziny ale to bolo v réžii Hydrostavu. Či tam
boli nejaké iné stroje iných firiem nevedel uviesť. Čo sa týka miešarne, túto si blízko stavby zrealizoval
Hydrostav a aj hmoty sa vozili cisternovými vozidlami v réžii Hydrostavu. Stavebné denníky viedol
stavbyvedúci a do týchto sa zaznamenávali všetky práce, hĺbka aj kvalita aj výmera. Stavebný dozor
prebral výkony od príslušného stavbyvedúceho pričom sa robilo 24 hodín denne. Výmery sa kontrolovali
priebežne a sumarizovali sa na konci mesiaca. Čo sa týka stavebného dozoru, jednalo sa o dozor z

Vodohospodárskej výstavby štátny podnik. K zmluve medzi M.om a X.-om a k X. - P. O. povedal, že
túto zmluvu nevidel, X. - P. O. nepozná a čo sa týka podpisu na zmluve Hydrostav jeho podpis to nie je,
nevedel koho je to podpis a tiež na dodatkoch nevedel koho je to podpis.
K fakturácii povedal, že faktúra keď ide cez finančnú učtáreň, musí mať pripojený likvidačný list, je to
evidencia faktúry. Faktúra sa zaevidovala, ale uvedené už riadil ekonomický úsek a toto už išlo mimo

neho. Vedúci strediska predložil faktúru a táto išla už svojou cestou. Na likvidačnom liste nebol jeho
podpis a kto je podpísaný na likvidačnom liste nevedel, a takisto nevedel koho je podpis na faktúre s
tým, že je to už 20 rokov a už si to presne nepamätá. K likvidačnému listu (č.46304) povedal, že druhý
podpis v kolónke riaditeľ - námestník je jeho.
Súdom bolo konštatované, že na likvidačnom liste založenom v spise sa podpisy (dva) javia ako jeden

podpis. Záverom uviedol, že na predloženú faktúru ani X. si nepamätá.
-G.. N. O. (majster pri realizácii PTS Palkovičovo-Čičov), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je
pravdou, že na PTS Palkovičovo - Čičov bol aj majstrom aj stavbyvedúcim. PTS realizoval Hydrostav
03, ktorý bol hlavným dodávateľom. Bola tam miešareň, ktorú vybudoval Hydrostav. Investorom bola
Vodohospodárska výstavba š.p. a on ako stavbyvedúci alebo majster evidoval aj pracovníkov a stroje

na stavbe a odovzdával stavebné práce stavebnému dozoru, aj pánovi L. O.. Čo sa týka pracovníkov,
ktorí tam pracovali jednalo sa o pracovníkov Hydrostavu to si bol istý. Možno závod 04 tam mohol mať
ešte niekoho, ale k tomu sa vyjadriť nevedel. Pamätal si na pracovníkov Hydrostavu. Na stavbu boli
dodané stroje cez Hydrostav, ale odkiaľ konkrétne boli už nevedel. Nespomenul si, že by tam pracovali
robotníci firmy X.. P. P. O. mu nič nehovorilo, nepamätal si na to, že by sa objavil na stavbe. Takisto mu

nič nehovorila spoločnosť G. s.r.o. a meno G.. Q. Q.. Nevedel sa vyjadriť k podpisom na zmluve a dodal,
že o vykonaných prácach sa viedol stavebný denník a práce sa odovzdávali stavebnému dozoru. On
mal zabezpečiť výkon prác, ich realizáciu potvrdil z Vodohospodárskej výstavby š.p. pán L. O., alebo ten
druhý dozor a na podklade toho sa potom fakturovalo, ale to už išlo mimo neho. Dodal, že v stavebných
denníkoch boli evidovaní pracovníci, stroje, počasie a ďalšie skutočnosti.

-G.. U. X. (stavbyvedúci na rekonštrukcii hrádzí Palkovičovo-Medveďov), ktorý na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v roku 1996 pracoval na PTS Palkovičovo - Medveďov, kde sa robili ryhy pomocou bagrov,
ktoré boli firmy Hydrostav. Boli tam aj ďalšie mechanizmy ako buldozéry, cisterny ktorými sa vozila
suspenziaatietoboliprevažneHydrostavu.NaPTSpracovalirobotníci,ktoríboliprevažnezHydrostavu.
Už si nepamätal, či tam robili aj robotníci iných firiem a čo sa týka spoločnosti STAVEX na túto si

nepamätal a ani osobu P. O. nepozná ani sa s ním nestretol, ani názov spoločnosti G. s.r.o. si nepamätal
a nepamätal si ani na meno G.. Štefan Q..
-S. A. (stavbyvedúci na stavbe gymnázia a garáže v Bratislave), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol,
že je pravdou, že v roku 1996 - 1997 vykonával funkciu stavbyvedúceho na stavbách Gymnázium a
garáževBratislave,stavbybolirealizovanéHydrostavomzávodKomárno,ktoréhoriaditeľombolnebohý

G.. U. a asi potom G.. P. L.. Mal na starosti súpis vykonaných prác na stavbe voči závodu Komárno.
Vykonané práce vyberal investor, kto bol investorom si nepamätal. Stavebný dozor bol pravdepodobne
G.. U. C.. Práce, ktoré sa vykonali sa viedli v stavebných denníkoch, tie viedol svedok. G.. O. Q.
bol jeho priamym nadriadeným a bol vedúcim hospodárskeho strediska. Stavebné hlásenia v stave
rozpracovanosti odovzdávali na závod. Do stavebných denníkov sa zaznačovali pracovníci a aj stroje.

Nevie o tom, že by na týchto stavbách pracovali robotníci iných firiem prípadne živnostníci. Názov X.-P.
O. mu nič nehovoril, názov spoločnosti G. s.r.o. počul, ale čo oni robili nevedel uviesť. Tiež počul meno
G.. Q. Q., tohto asi len videl, že je to on.-D. O. ((majster pri realizácii PTS Palkovičovo-Čičov), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je
pravdou, že pracoval ako majster pri realizácii PTS Palkovičovo - Čičov, stavbu realizoval Hydrostav
Komárno, čo sa týka technického zabezpečenia boli tam približne tri bagre na výkopové práce, nejaké

CAS buldozér a žeriav, ktoré boli Hydrostavu. Domnieva sa, že stroje boli Hydrostavu aj keď nie závodu
Komárno a čo sa týka pracovníkov títo boli Hydrostavu. Myslí si, že tam boli dve CAS (cisternové vozidlá)
iných firiem. Jeden pracovník alebo dvaja boli súkromníci a to boli tí, ktorí jazdili na CAS, ale z akej
firmy boli si nepamätal. Množstvo pracovníkov a strojov aj vykonaných prác sa evidovalo v stavebných
denníkoch. Toto on osobne nerobil, možno áno, už si nepamätal, či to robil len stavbyvedúci. Na každej

stavbe museli byť písané stavebné deníky, nevedel uviesť kto vykonané práce preberal, nepamätal, či
sa na stavbe stretol s menom Milan O. - X., pripustil, že sa tam možno objavili jeden dvaja, ale už si to
presne nepamätal. Tiež sa nestretol s názvom spoločnosti INPOS, toto mu nič nehovorilo.
-G.. F. T. (v čase skutku-výrobnotechnický námestník v Hydrostave OZ Bratislava-Vlčie Hrdlo pre
Plynovod)), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval ako výrobno-technický námestník
Hydrostavu, ale bolo to predovšetkým pre plynovod a aj Plynovod Kuchyňa. Na otázky odpovedal,

že meno G.. G. O. mu niečo hovorí a myslí si, že to bol asi zásobovač. Čo sa týka podpisovania
jednotlivých zmlúv, tieto podpisoval riaditeľ závodu a nejaký štatutári. Tiež podpisoval zmluvy, resp. ich
prehodnocoval ale len vo vzťahu k plynovodom, čo bol zvlášť úsek. Pri tejto príležitosti sa nestretol
so živnostníkom menom P. O. - X. ani so spoločnosťou G.. Určite nie. Podľa svedka práce ktoré
boli zazmluvnené, ich vykonanie sa kontrolovalo buď vedúcimi hospodárskych stredísk alebo to

kontroloval on, prípadne aj stavbyvedúci. Vykonané práce sa zaznamenali zvyčajne bol vyhotovený
protokol, do ktorého sa zaznamenávali všetky vykonané práce a pri menších prácach to mohol byť
stavebný denník. Zaznamenávali sa aj práce, ktoré vykonávali subdodávatelia s tým, že sa vypracoval
protokol o odovzdaní a prevzatí vykonaných prác. Podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí práce
sa vlastne ukončila tá časť stavby podľa zmluvy. Fakturovalo sa priebežne mesačnými faktúrami ak

si dobre pamätal a samotný protokol bol podkladom pre vypracovanie konečnej faktúry. Pri týchto
stavbách plynovodov sa využívali dodávky štrkov a kameňa na spevnenie prístupových ciest počas
výstavby a tieto sa po skončení výstavby likvidovali. V prípade, že sa tá prístupová cesta vykonávala
v subdodávke, materiál si zabezpečil subdodávateľ sám a v prípade, že sa táto stavba nerealizovala
cez subdodávateľov, hospodárske stredisko si objednávku urobilo samé v menšom množství, alebo cez

MTZ-materiálno technické zásobovanie.
Svedoksakobjednávkámalikvidačnýmlistomakpodpisomnanichvyjadriťnevedel,dodal,žesamotnú
dodávku materiálu na stavbu mohol odsúhlasiť aj samotný majster na stavbe.
-P. L. ((majster na výstavbe Hydrocentrály v Čuňove), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je
pravdou, že v rokoch 1996 - 1997 pracoval ako majster na výstavbe Hydrocentrály v Čuňove, v podstate

riadil zemné a betonárske práce, čo sa týka mechanizmov tieto boli z Hydrostavu vie, že nejaké vozidlá
Tatra boli prenajaté. V tom čase bol vedúcim strediska G.. G. A.. Určite, že na stavbe boli aj nejaký
subdodávatelia. K spoločnostiam X.-P. O. a G. s.r.o. nevedel nič povedať. Pracovalo tam veľa robotníkov
aj z východu Slovenska, ale aké firmy tam boli si už nespomenul. Zapisovali len počet hodín koľko
robotníci odrobili. Bol zodpovedný za kvalitu a rozsah prác a potom prišiel vedúci strediska, poprípade

stavbyvedúci, ktorý tie práce odkontroloval. On len potvrdzoval, že robotníci tam boli a pracovali.
Čo sa týka štrku uviedol, že toto mala na starosti betonárka a oni robili s tým, čo doviezli. Majster
nekontroloval či bol dodaný materiál a či v potrebnom množstve, toto mal na starosti stavbyvedúci. Ako
majster sa k dokumentom, čo sa malo doviesť a čo sa doviezlo v podstate ani nedostal. Nemal povinnosť
evidovať množstvo dodaného materiálu a jeho zapracovanie do stavby.

-O. W. (referent MTZ v Hydrostave OZ Bratislava-Vlčie Hrdlo), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
je pravdou, že v roku 1996 - 1997 pracoval ako referent materiálnotechnického zásobovania. Vedúcim
bol pravdepodobne G.. G. O. a jeho pracovnou náplňou bolo zaobstarať materiál podľa objednávky
hospodárskeho strediska. Na základe objednávky oddelenie MTZ oslovilo konkrétnych dodávateľov,
vystavila sa objednávka, po dodaní materiálu bol vystavený dodací list dodávateľom, tento bol doručený

priamo šoférom na konkrétne hospodárske stredisko, ktoré odsúhlasilo dodávku - potvrdilo príjem a
na oddelenie MTZ sa to dostalo cez dodací list, ktorý bol potvrdený hospodárskym strediskom a šoféri
si k nim na oddelenie chodili potvrdzovať stasky. Dodal, že si pamätá, že nejaký štrk na výstavbu
Hydrocentrály Čuňovo objednávali, ale čo sa týka lomového kameňa, toto si objednávali hospodárske
strediská. Dodávku materiálu teda jeho reálne dodanie potvrdzoval majster, oddelenie MTZ nemalo

povinnosť kontrolovať či bol materiál reálne dodaný. Keď bol donesený potvrdený dodací list z toho
vyplynulo, že materiál aj reálne odovzdal. Ten kto vystavil dodací list vystavil aj faktúru, ktorá bola
doručená oddeleniu MTZ. Vedúci strediska skontroloval, či vystavená faktúra súhlasí s objednávkou
a dodacím listom. Ten dodací list musel byť pripojený k faktúre a musel byť podpísaný. Podľa názorusvedka sa faktúra preplatila potom ako bolo odkontrolované, či má všetky náležitosti. V tom čase
neevidoval osobu menom Milan O. - živnostník a ani meno X. a ani spoločnosť G. s.r.o.. K lomovému
kameňu, ktorý bol fakturovaný povedal, že tento cez neho nešiel. Podpisy G. P. a G.. Q. Q. mu nič

nehovoria a nevedel sa vyjadtiť koho podpisy sú na likvidačnom liste.

Súd okrem vyššie citovaných svedkov, ktorých vypočul na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 211
ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov: U.. P. F., G.. S. P., U. W., G.. Q. C., P.. T. A., G.. U. F., G..
H. O., N. A., M. Q., G.. H. X., Q. M., U.. X. P., G.. T. Q., W. X., E. F., P. O., O. W., U. O., G.. P. U., H. Krčulu,

Q. D., Q. H., X. F., Q. I., U. O., U.. P. M., U. L., U.. U. F., U.. B. Q., Q. D., F. T., S. I., F. Y., U. F., H. O., B. S.,
S. C., D. T., P. P., U. P., Q. U., U. I., P. H., X. W., U. X., S. P., ktorí v podstate uvádzali skutočnosti zhodné
s výpoveďami vypočutých svedkov a oboznámil listinné dôkazy predovšetkým žiadosti o zaistenie
účtov, doklady o podnikaní P. O. , úmrtný list, prehliadka mŕtveho, spopolnenie P. O. a živnostenský
list, vyčíslenie nároku na náhradu škody spoločnosti Váhostav, zmluvy o bežnom účte na meno P. O.,
fotoalbumy, prehľad pohotovosti hĺbiaceho mechanizmu na PTS Palkovičovo- Sáp- Medveďov- Čičov,

faktúry, zmluvy o dielo, dodatky zmluvám o dielo, faktúry a výpisy z banky - Vodné dielo Žilina -realizácia
PTS doklady z Vodohospodárskej výstavby š.p. k Vodnému dielu Žilina a PTS Sáp- Medveďov- Čičov,
doplnky a dodatky k zmluve, uznesenia vlády k Vodnému dielu Gabčíkovo, Vodnému dielu Žilina, výpisy
z účtov na P. O. a výbery z účtov, vyhlásený konkurz na Hydrostav a.s., výsluch zástupcu poškodeného,
vyjadrenie Hydrostavu a Vodohospodárskej výstavby š.p., správu daňového úradu, prehľad faktúr za

práce Hydrostavom a.s., zmluva o dielo Hydrostav a.s.-STAVEX-P. O., likvidačné listy a faktúry, účty
obžalovaných, ako aj odpisy z registra trestov.

Na podklade takto vykonaného dokazovania prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v rámci
záverečnej reči predniesol nasledovné: „S poukazom na priebeh hlavného pojednávania všetky

vykonané dôkazy ako aj jednotlivé rozhodnutia ohľadne zastavených trestných stíhaní na obžalovaných,
ktorí buď zomreli alebo sú vyhlásení za mŕtvych ako aj vylúčenie obž. G.. W. J. st. na samostatné
konanie prokuratúra došla k presvedčeniu, že výsledky pojednávania pred súdom obžalobu ako takú
nepotvrdzujú u zvyšných obžalovaných teda u týchto ustupuje od obvinenia. Sú to obžalovaní G.. Q.
W., U. T., G.. S. G., G.. U. W., G.. U. C., G.. W. Ukropec ml., G.. P. L., D. Q., G.. O. Q., G.. P. P., G..

G. M., G.. U. U., G.. G. O., G.. G. A..
Predmetné ustúpenie od obvinenia sa týka skutkov v bodoch 1/ obžalovaní G.. Q. W., G.. U. C., skutku
2/ obžalovaní G.. U. W., G.. S. G., U. T., skutok 3/ obžalovaní G.. P. L., D. Q., G.. O. Q. a G.. P. P., skutok
5/ obžalovaní G.. G. M., G.. U. U., Ing. G. O., Ing. G. A., skutok 10/ obžalovaný Ing. W. J. ml.“
K vyššie citovanému prehláseniu prokurátora krajskej prokuratúry sa žiada dodať:

Podľa § 182 ods. 2 Tr. poriadku platí: Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k
presvedčeniu, že výsledky prejednávania veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od
obvinenia a oznámiť súdu dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby
- spravujúc sa zákonom a svojim vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných
zásad. Teda zásadou voľného hodnotenia dôkazov podla vnútorného presvedčenia (§ 2 ods. 6) je

viazaný aj prokurátor v konaní pred súdom po podaní obžaloby, aj keď v tomto období má postavenie
procesnej strany. Po začatí hlavného pojednávania už nemôže vziať obžalobu späť. Ak však zistí
na základe výsledkov konania, že obžaloba nie je opodstatnená, je povinný ustúpiť od obvinenia. S
vyhlásením prokurátora o ustúpení od obvinenia sa nespájajú procesné dôsledky. Súd vo veci koná a
o nej rozhoduje rovnako, akoby sa toto vyhlásenie nebolo urobilo. Prokurátorovi zostáva aj naďalej a

bez zmeny postavenia strany aj oprávnenie podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v tých
prípadoch, keď zákon opravný prostriedok pripúšťa.
I napriek vyššie uvedenému súd je povinný vo veci konať a rozhovať rovnako, ako keby k vyhláseniu
o ustúpení od obvinenia nedošlo.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd vyhodnotiac takto získané výsledky dokazovania jednotlivo
aj vo vzájomných súvislostiach mal za preukázané, že vo vzťahu k obžalovaným G.. Q. W., G.. U. C.,
G.. U. W., G.. S. G., U. T. nebolo dokázané, že skutky 1/ a 2/ obžaloby spáchali obžalovaní, a vo vzťahu
ku skutku 10/- G.. W. J., skutok 3/-
G.. P. L., D. Q., G.. O. Q., G.. P. P.,skutok X/- G.. G. M., G.. U. U., Ing. G. O., Ing. G. A. dospel k záveru,

že skutky nie sú trestným činom.

Úvodom je potrebné uviesť, že trestný čin podvodu je úmyselným trestným činom a objektívna stránka
trestného činu zahŕňa1/ páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl
2/ táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu
3/ touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda

4/ a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí.

Krajský súd konštatuje, že návetie skutkovej vety uvedenej v obžalobe je zmätočné. Podľa skutkovej
vety obžalovaným G.. W. J. st. (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) a G.. Q. Q. (voči ktorému
bolo trestné stíhanie zastavené, pretože bol vyhlásený za mŕtveho) je kladené za vinu, že so zástupcami

Hydrostav a.s. uzatvorili zmluvu o dielo a objednávku lomového kameňa, založili bežný účet a cez tento
účet obžalovaný G.. W. J. st. sám alebo prostredníctvom G.. Q. Q. previedol na seba sumu vo výške 187
093958,-Skvskutkochrozvedenýchvobžalobe,avšakskutky1/a2/vovzťahukostatnýmobžalovaným
(G.. Q. Belčákovi, U. T., G.. S. G., G.. U. W., G.. U. C.) sa týkajú spoločnosti Váhostav a.s.. Keďže platí
obžalovacia zásada, súd je viazaný touto skutkovou vetou a je povinný o podanej obžalobe konať.

Čo sa týka skutku 1/ podstatou žalovanej trestnej činnosti vo vzťahu k G.. Q. W. a Ing. U. C. je to,
že Ing. Q. W., ktorý zastupoval spoločnosť Váhostav a.s. ako generálny riaditeľ spoločnosti uzatvoril
zmluvu o dielo č. 177/96 s obžalovaným Ing. W. J. st., „hoci vedeli, že zmluva je formálna a stavebné
činnosti nebudú uskutočnené“. Teda na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatili tým, že
uviedli niekoho do omylu, alebo využili niečí omyl, pričom z obžaloby vyplýva, že do omylu mala byť

uvedená spoločnosť Váhostav a.s.
Krajský súd zastáva názor, že do omylu (ako aj využiť niečí omyl) možno uviesť len fyzickú osobu (ľudskú
bytosť). Vzhľadom na to je nevyhnutné zaoberať sa aj tým, kedy a za akých okolností môže byť uvedená
do omylu právnická osoba, a ktorá fyzická osoba vystupujúca za alebo v mene právnickej osoby musí
byť uvedená do omylu (tj. kto musí v omyle vykonávať majetkové dispozície), aby bolo možné omyl (ako

aj konanie v omyle) pripísať právnickej osobe.
Vo všeobecnosti je nevyhnutné uviesť, že právnická osoba je len umelá právna konštrukcia (právnické
osoby sú výtvorom právneho poriadku), a preto musí mať zákonom ustanovený mechanizmus svojho
konania, pretože bez fyzických osôb by ako fiktívna osoba nedokázala konať (myslieť, mýliť sa, byť v
omyle), s tým, že konanie zákonom ustanovených fyzických osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby,

sa právne považuje za konanie samotnej právnickej osoby (ide teda fakticky o konanie fyzickej osoby,
ktoré však táto fyzická osoba vykonáva v mene právnickej osoby, a preto sa takéto konanie považuje
právne za konanie právnickej osoby, tj. ide o konanie, ktoré je pričítané samotnej právnickej osobe). V
mene právnickej osoby alebo v jej zastúpení musí preto de facto konať konkrétna fyzická osoba, no za
pôvodcu konania (činu) sa považuje právnická osoba. Z uvedeného vyplýva, že do omylu možno uviesť

právnickú osobu len tak, že sa do omylu uvedie konkrétna fyzická osoba, pretože len fyzická osoba má
slobodnú vôľu, predstavy, vnímanie reality a schopnosť byť oklamaná.
Právnická osoba navonok koná najmä svojím štatutárnym orgánom (napr. konateľ pri spoločnosti s
ručením obmedzeným, predstavenstvo pri akciovej spoločnosti, primátor pri konaní mesta, minister pri
konaní ministerstva a pod.), prípadne za ňu koná zástupca (napr. konajúci na základe plnej moci),

resp. zamestnanec pri plnení konkrétnych pracovných úloh (takéto postavenie vyplýva zamestnancovi
spravidla z pracovnej zmluvy a konkrétnej pracovnej náplne, napríklad vedúca pobočky banky). Konanie
štatutárneho orgánu je pritom priamo konaním právnickej osoby a štatutárny orgán nie je zástupcom
spoločnosti pri jej konaní navonok vo vzťahu k tretím osobám. Za konanie právnickej osoby (konanie v
jej mene) sa považuje nielen konanie štatutárneho orgánu, ale aj konanie iných osôb, ktoré konajú na

podklade plnej moci či pracovného zaradenia.
Právnická osoba teda koná navonok v omyle, keď je do omylu uvedený jej štatutárny orgán, prípadne
jej zástupca, resp. zamestnanec, ak v konkrétnom prípade môže konať v mene právnickej osoby
(svojho zamestnávateľa). V tomto zmysle omyl právnickej osoby môže spočívať v tom, že v dôsledku
podvodného konania fyzická osoba (napr. štatutárny orgán právnickej osoby), ktorá je oprávnená konať

v mene právnickej osoby, nevie o všetkých rozhodujúcich skutkových okolnostiach a v dôsledku toho
vykoná určitú dispozíciu s majetkom právnickej osoby. Musí ísť teda o takú fyzickú osobu konajúcu
v mene právnickej osoby, ktorej činnosť alebo nečinnosť v dôsledku omylu je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody a s obohatením sa páchateľa alebo inej osoby. V tomto smere nie je až tak podstatné, či
konkrétna fyzická osoba koná v mene alebo v zastúpení právnickej osoby, podstatným je, či je možné

konanie fyzickej osoby v konkrétnej situácii považovať za konanie samotnej právnickej osoby (tj. či v
danej situácii možno konanie fyzickej osoby právne priradiť právnickej osobe).Možno preto zhrnúť, že ak je páchateľom osoba oprávnená robiť v mene právnickej osoby majetkové
dispozície, nemôže byť zároveň aj osobou, ktorá je v omyle. Spáchanie trestného činu podvodu v
takýchto prípadoch neprichádza do úvahy.

Skutočnosť, ktorá konkrétna fyzická osoba „stojaca vo vnútri“ právnickej osoby vykonala majetkovú
dispozíciu, aké bolo jej postavenie v právnickej osobe, prípadne aké boli jej oprávnenia vyplývajúce z
pracovnej zmluvy a aké boli konkrétne skutkové okolnosti, je nevyhnutnou pre zistenie, či mohlo ísť o
spáchanie trestného činu podvodu, t. j. či niekto konal v omyle, resp. poznal všetky rozhodné skutkové
okolnosti.

Je potrebné dodať, že do omylu možno uviesť len fyzickú osobu a je potrebné rozlýšiť, ktorá fyzická
osoba vystupujúca za alebo v mene právnickej osoby musí byť uvedená do omylu, v omyle vykonávať
majetkové dispozície, aby bolo možné omyl pripísať právnickej osobe. Fyzické osoby, ktoré konajú v
mene právnickej osoby sa považujú za konanie samotnej právnickej osoby, do omylu možno uviesť
právnickú osobu len tak, že sa do omylu uvedie konkrétna fyzická osoba, pretože len fyzická osoba
má slobodnú vôľu, predstavy, vnímanie reality a schopnosť byť oklamaná. Právnická osoba navonok

koná najmä svojim štatutárnym orgánom a teda v omyle koná, keď je do omylu uvedený jej štatutárny
orgán, alebo osoby, ktoré konajú tak z pracovného zaradenia. V tomto zmysle omyl právnickej osoby
môže spočívať v tom, že v dôsledku podvodného konania fyzická osoba napríklad štatutárny orgán
nevie o všetkých rozhodujúcich skutkových okonostiach a v dôsledku toho vykoná určitú dispozíciu
s majetkom právnickej osoby. Ak je páchateľom osoba oprávnená robiť v mene právnickej osoby

majetkové dispozície, nemôže byť zároveň aj osobou ktorá je v omyle.
AktedaG..Q.W.bolakoštatutárnyorgánspoločnostiVáhostava.s.oprávnenýuzatváraťzmluvy,nebolo
dokazovaním preukázané, že vedel, že zmluva je formálna a stavebné činnosti nebudú uskutočnené.
SámG..Q.W.boloprávnenýnauzatváraniezmlúvapreto,abymohloísťotrestnýčinpodvodu,muselby
byťdoomyluuvedenýpráveonakoosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu,pričomjevylúčené,aby

páchateľ bol zároveň osobou konajúcou v omyle. Sám G.. Q. W. na hlavnom pojednávaní pri výsluchu
potvrdil, že z platnej organizačnej štruktúry a.s. Váhostav, bolo jeho povinnosťou uzatvárať v mene
spoločnosti zmluvy a skutočne mu bola predložená zmluva na podpis a v tom čase bolo možné navýšiť
práce aj cestou subdodávateľov. Takých zmlúv podľa vlastného vyjadrenia podpísal tisíce a nemal dôvod
neveriť predloženým zmluvám zvlášť, keď všetky objednané práce boli vykonané, riadne skontrolované

aodovzdané.Teda,čosatýkaIng.Q.W.jemožnéuzatvoriť,žeakboloprávnenýrobiťvmeneprávnickej
osoby určité úkony, ktoré mu vyplývali z jeho postavenia štatutárneho orgánu, tj. uzatvárať zmluvy, ak
by sa mal dopustiť trestného činu podvodu musel by byť do omylu uvedený práve Ing. Q. W. a teda je
vylúčené, aby bol zároveň osobou konajúcou v omyle.
Čo sa týka obžalovaného Ing. U. C., tomuto je v skutku 1/ obžaloby kladené za vinu, že ako zamestnanec

spoločnosti G. s.r.o., štatutárom ktorej bol G.. Q. Q., ako zamestnanec poverený kontrolou za G.
mesačne odsúhlasoval „v skutočnosti nevykonané práce firmou X.- P. O. pre G.“, na podklade ktorých
podľa obžaloby Ing. Q. Q. vyhotovil pre Váhostav a.s. faktúry, na základe ktorých boli finančné
prostriedky neoprávnene poukázané z účtu Váhostavu a.s.. Obžalovaný G.. U. C. sa bráni tým, že pre
spoločnosť G. s.r.o. pracoval len na dohodu, pre špeciálne určené objekty a medzi týmito nebolo Vodné

dielo Žilina. Od majiteľa spoločnosti G. a svojho nadriadeného Ing. Q. Q. dostal pokyn, po tom ako bol
Q. a.s. Ing. Q. Q. informovaný, že objem prác bol vykonaný, jeho povinnosťou bolo pripraviť protokol
o prevzatí prác od X.. Tieto podklady neskúmal ani na to nemal dôvod, pretože konal na pokyn Ing.
Q. Q.. Jeho úlohou bolo len pripraviť preberací protokol a ostatné zabezpečoval Ing. Q. Q., pričom
nepochyboval, že práce boli vykonané, pretože v priebehu pár dní boli práce Váhostavom a.s. potvrdené

a Váhostav a.s. ich potvrdzoval svojim podpisom.
Je potrebné uviesť, že Ing. U. C. bol zamestnancom spoločnosti Ing. Q. Q., ktorý ako štatutárny orgán a
konateľ spoločnosti G. s.r.o. menovanému predkladal a zabezpečoval všetky podklady pre vypracovanie
preberacích protokolov.
Krajský súd pripomína, že z konštrukcie trestného činu podvodu je zrejmé, že ak sa mal Ing. U. C.

tohto trestného činu dopustiť, potom musel niekoho uviesť do omylu, alebo využiť niečí omyl, avšak
menovaný konal jednoznačne na pokyn štatutárneho orgánu spoločnosti, pre ktorú pracoval a nie je
možné uzatvoriť, že on aktívne alebo pasívne uvádzal iného do omylu, pretože nemal dôvod pochybovať
o správnosti tvrdení G.. Q. Q..
Je otázkou, či z konania G.. U. C. možno vyvodiť tzv. poškodzovací úmysel tj. či možnosť spôsobenia

škody je pokrytá úmyselným zavinením G.. U. C.. Zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej
a zložke vôlovej, pričom na týchto zložkách sú v Trestnom zákone vybudované dve formy zavinenia
(úmyselné a nedbanlivostné), a pri trestnom čine podvodu sa vyžaduje úmyselné zavinenie a kľúčovým
je preukázanie úmyslu páchateľa. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočnénásledok len spôsobiť ale je nevyhnutné ho aj zaviniť, teda musí byť jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že páchateľ ktorý iného uvádza do omylu, musí teda konať úmyselne a to minimálne
v nepriamom úmysle, pretože ak by nevedel o tom, že inému uvádza nepravdivé údaje, ktoré sú

podkladom pre vykonanie majetkovej dispozície tj. ak by páchateľ sám konal v omyle o rozhodujúcich
skutkových okolnostiach, bol by presvedčený, že ním uvádzané informácie sú pravdivé, nebolo by
možné hovoriť o úmyselnom uvedení do omylu a nešlo by o trestný čin podvodu. Z uvedeného vyplýva,
že pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu je nevyhnutným, aby
páchateľ sám nebol v omyle.

Krajský súd vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa mal G.. U. C. dopustiť, z vykonaného dokazovania
zastáva názor, že je viac ako pravdepodobné, že sám menovaný vo svojom konaní tj. pri vyhotovovaní
preberacích protokolov o vykonaných prácach bol sám v omyle, nakoľko konal v súlade s pokynom
svojho nadriadeného G.. Q. Q..

Čo sa týka skutku 2/ v obžalobe sa kladie sa za vinu, že pracovníci spoločnosti Váhostav a.s. závod

08 Žilina odsúhlasili a to: G.. U. W. faktúru č XX/SK/XX z 11.04.1996 na sumu 7.623.776,-Sk spoločne
s G.. S. G. faktúru č. XX/SK/XX na sumu 1.172.889,-Sk sám G..S. G. faktúru č. XXX/SK/XX na sumu
2.932.222,-Sk a U. Dubec faktúru č. XXX/Sk/XX na sumu 9.718.222,-Sk, k čomu všetci menovaní
zhodne popreli akýkoľvek podvodný úmysel.
Opätovne krajský súd zhodne ako vo vzťahu ku skutku 1 dáva do pozornosti, že pri trestnom čine

podvodu sa vyžaduje úmyselné zavinenie teda, že páchateľ chcel spôsobiť svojím konaním skutočnosti,
ktoré je možné podradiť pod znaky skutkovej podstaty trestného činu, alebo si tieto skutočnosi
predstavoval aspoň ako možné. Úmysleným zavinením páchateľa musia byť pokryté všetky znaky
základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu teda konanie (uvedenie iného do omylu, resp.
využitie omylu iného) následok (škoda na cudzom majetku a obohatenie páchateľa a iného) ako aj

príčinný vzťah medzi konaním a spôsobeným následkom. Ak nie je úmyselné zavinenie dané čo i
len k jedného znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, nemožno vyvodiť trestnú
zodpovednosť za spáchanie trestného činu podvodu. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu
nestačí, že páchateľ len úmyselne konal, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem
chránený Trestným zákonom spôsobom uvedeným v tomto zákone.

Pri trestnom čine podvodu je nevyhnutným, aby úmyselné konanie páchateľa zahŕňalo aj spôsobenie
škody na cudzom majetku, t.j. vyžaduje sa, aby úmyselné konanie páchateľa predchádzalo vykonaniu
majetkovej dispozície a aby páchateľ mal ešte pred vykonaním majetkovej dispozície úmysel spôsobiť
škodu na cudzom majetku.
V kontexte s uvedeným je potrebné upozorniť, že G.. U. W. pracoval ako vedúci ekonóm závodu,

ktorého pracovnou náplňou bola realizácia a uplatnenie podvojného účtovníctva, zabezpečenie finančno
účtovných operácií v osobnej zodpovednosti za vystavenie a naúčtovanie odbytových a nákladových
faktúr na základe došlých podkladov zo stredísk a úsekov závodu. On sám len podpisoval tzv. krycí list
faktúr, nemal povinnosť odsúhlasovať výkony prác a ani to nevykonával, pretože to robili hospodárske
strediská. On mal len k dispozícii plán prác, ktoré sa mali vykonať, pričom na druhej strane reálne

nevedel, ktoré práce boli vykonané, pretože za to zodpovedali hospodárske strediská a on mal k
dispozícii len faktúru. Podľa neho to, že na faktúrach je jeho podpis ešte neznamená, že ju odsúhlasoval.
G.. S. G. k faktúre č. XX/SK/XX uviedol, že nebolo bežné, aby odsúhlasoval likvidačný list, asi mu bol
podsunutý a čo sa týka faktúry konštatoval, že podpis nie je jeho a to isté uviedol aj k faktúre č XX/SK/
XX a súvisiacemu likvidačnému listu.

U. T. k likvidačnému listu a faktúre č. XXX/SK/XX uviedol, že podpis je jeho a keď likvidačný list podpísal
potom údaje tam uvedené sa zakladajú na pravde , pričom k faktúre dodal, že táto neobsahuje ani podpis
ani pečiatku.
Krajský súd opätovne poukazuje na vyššie rozobraté k subjektívnej stránke trestného činu podvodu a
uzatvára, že samotné podpísanie likvidačných listov a faktúr ešte nemôže zakladať konanie, ktoré má

znaky trestného činu podvodu. Nebolo vôbec preukázané, že všetci traja menovaní v čase podpisu
či už likvidačných listov alebo faktúr konali s vedomím uviesť niekoho do omylu, resp. využiť niečí
omyl a v úmysle spôsobiť škodu. K uvedenému je nutné dodať, že pri rozsiahlej výstavbe dochádza
často aj k tzv. tunelovaniu investora, ktorý realizuje stavbu prostredníctvom hlavného dodávateľa a
ten prostredníctvom subdodávateľov. V takom prípade je mechanizmus spáchania trestného činu taký,

že subdodávateľ faktúruje práce, ktoré nevykonal, hlavný dodávateľ ich odsúhlasí, hoci vie, že neboli
nikdy vykonané a investor ich preplatí. Čo sa týka skutkov 1 a 2 je potrebné uviesť, že Vodné dielo
Žilina na rieke Váh bolo uvedené do prevádzky v rokoch 1997 až 1998 a tiež prebehla rekonštrukcia
hrádzí Palkovičovo- Sáp- Medveďov- Čičov. Nemožno menovaným imputovať, že „odsúhlasili vykonanieprác, ktoré v skutočnosti neboli vykonané“, pretože reálne bola rekonštrukcia hrádzí urobená a tiež bolo
zhotovené Vodné dielo Žilina. Z pohľadu vyššie uvedeného nemožno ani konštatovať podvodný úmysel
obžalovaných vo vzťahu ku skutku 2 s úmyslom sa obohatiť.

Čo sa týka skutku 10 a konania G.. W. J. (ml.) tento je žalovaný pre pomoc trestného činu legalizácie
prijmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. V súvislosti so žalovaným trestným
činom je potrebné dať do pozornosti, že objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov
z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu príjmov z trestného činu nie malej hodnoty alebo o dispozíciu vecou

nie malej hodnoty, ktorá je príjmom z trestného činu ak je motivovaná úsilím:
a/ zatajiť jej existenciu, alebo
b/ zamaskovať jej pôvod v trestnom čine, alebo
c/ zakryť jej určenie, alebo použitie na spáchanie trestného činu, alebo
d/ použiť ju na akýkoľvek iný účel, aj keby jej použitie bolo inak legálne.

Príjmom je potrebné chápať príjem vo vyjadrení finančnom alebo vec ktorá je príjmom z trestného činu,
ak boli získané trestným činom alebo za vec získanú trestným činom alebo ako odmena za spáchanie
trestného činu. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie
príjmu alebo veci z trestnej činnosti alebo zakrytia jeho pôvodu v trestnom čine alebo jeho určenia, teda
sa vyžaduje aby páchateľ vedel o pravom pôvode, použití alebo určení legalizovaného príjmu, alebo

veci teda, že ide o príjem z trestného činu. Čo sa týka žalovanej formy pomoci je potrebné vedieť, že
pomocník úmyselne pomáha alebo podporuje hlavného páchateľa ešte pred spáchaním trestného činu,
resp. v čase činu. Teda G.. W. J. ml. je žalovaný ako účastník, pričom je potrebné vidieť, že účastníctvo
formou pomoci je úmyselnou formou účasti na trestnom čine a predpokladá úmysel k účasti vo forme
pomoci na konkrétnom úmyselnom čine.

Menovaný sa bráni tým, že v čase skutku bol študenom vysokej školy. Potvrdil, že uskutočnil výber
peňazí na základe požiadavky svojho otca - G.. W. J. st., avšak výber urobil a preukázal sa svojím
vlastným občianskym preukazom v tom čase platným, pod vlastným menom a rozhodne nemal
vedomosť o tom komu účet patrí ani na aké meno je účet vedený. Trval na tom, že žiadnej trestnej
činnosti sa nedopustil, pretože peniaze opäť v Českej republike vložil na účet a preukázal sa vlastným

dokladom totožnosti. O pôvode peňazí nemal vedomosť, ale keďže otec - Ing. W. J. st. a v podstate
aj zvyšok rodiny podnikali, nemal dôvod pochybovať o tomto finančnom obnose a vyhovel požiadavke
otca a peniaze z jedného účtu vybral, spolu s otcom previezol do Českej republiky, kde peniaze vložili
na iný účet.
V konaní obžalovaného krajský súd na podklade vykonaného dokazovania nemá preukázanú

subjektívnu stránku konania, tj. úmysel obžalovaného pomôcť hlavnému páchateľovi (otcovi) na
konkrétnom úmyselnom trestnom čine, tj. legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Vedomostná a vôľová
zložka nebola žiadnym dôkazom preukázaná a tiež obrana G.. W. J. ml. nebola dôkazmi vyvrátená.
Na podklade uvedeného krajský súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že G.. W. J. ml., ako pomocník úmyselne (čo i nepriamo) pomáhal alebo podporoval

hlavného páchateľa (G.. W. J. st a G.. Q. Q.) pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti a
zvlášť nebol preukázaný špecifický úmysel tj., aby páchateľ - G.. W. J. ml., vedel o pravom pôvode,
použití alebo určení legalizovaného príjmu, tj. že ide o príjem z trestnej činnosti.

Čo sa týka skutku 3/ vo vzťahu k spoločnosti M. a.s. odštepný závod Komárno, podľa podanej obžaloby

je menovaným: G.. P. L., D. Q., G.. O. Q. a G.. P. P. kladené za vinu, že pre realizácii podzemných
tesniacich stien na trase X.-P.-Čičov-Palkovičovo G.. P. L. ako riaditeľ Hydrostavu a. s.,OZ Komárno,
D. Q. ako vedúci hospodárskeho strediska, G.. O. Q. ako stavbyvedúci podpisovali súpisy vykonaných
prác a dodávok, ako aj faktúry, ktoré obžalovaný G.. W. J. st. (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie)
predkladal s tým, že G.. P. L. ako riaditeľ Hydrostavu a. s., OZ Komárno, D. Q. ako vedúci hospodárskeho

strediska, G.. O. Q. ako stavbyvedúci a G.. P. P. ako vedúci MTZ, nerealizované práce a dodávky,
likvidačné listy k úhrade faktúr schvaľovali a podpisovali, čo tvorilo podklad pre spracovanie faktúr
obžalovaným G.. W. J. st.

A čo sa týka skutku 5/ vo vzťahu k spoločnosti Hydrostav a.s. odštepný závod Bratislava-Vlčie Hrdlo,

podľa podanej obžaloby je G.. G. M., G.. U. U., G.. G. O. a G.. G. A. kladené za vinu, že G.. G. M. - v
tom čase ekonomicko-obchodný námestník riaditeľa, G.. U. U. ako hlavný inžinier výroby, G.. G. O. ako
vedúci oddelenia MTZ, G.. G. A. ako vedúci hospodárskeho strediska, odsúhlasovali súpisy vykonaných
prác a dodávok, ako likvidačné listy na uhradenie faktúr.Krajský súd po vykonanom dokazovaní na podklade podanej obžaloby k vyššie uvedeným skutkom
konštatuje, že trestný čin podvodu je dokonaný vznikom škody na strane jednej a vznikom obohatenia
na strane druhej s tým, že pre naplnenie všetkých znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu

podvodu je podstatným výška škody, ktorá musí dosahovať výšku určenú v príslušnom ustanovení
Trestného zákona.
Čo sa týka trestného činu podvodu ide o majetkový trestný čin, tj. škodou tu treba rozumieť len
spôsobenie majetkovej ujmy, reálny úbytok na majetku poškodeného, teda jedná sa o zmenšenie
majetku poškodeného oproti stavu pred spôsobením škody.

V konkrétnych žalovaných skutkoch organizácia vystupujúca ako poškodený - Hydrostav a.s. v celom
zväzku č.88 spisového materiálu zadokumentovala doklady a správy konštatujúce, že Hydrostav a.s.
neeviduje doklady preukazujúce existenciu škody.
Je treba vziať do úvahy predovšetkým stanovisko Hydrostavu a.s., v ktorom splnomocnený právny
zástupca konštatuje, že výška škody, ktorá mala byť spoločnosti spôsobená je vyčíslená len zo strany
vyšetrovateľa a splnomocnený zástupca sa v prvotnom okamihu nevedel vyjadriť, či vôbec nejaká škoda

vznikla. Dodatočne kontrolou ani auditom nebola zistená ani preukázaná škoda spoločnosti Hydrostav
a.s. Je potrebné prihliadnuť aj na správu daňového úradu z 30.10.2002, ktorý vykonal v Hydrostave a.s.
kontrolu a nezistil nezrovnalosti vo finančnom hospodárení.
Krajskýsúdnapodkladevykonanýchdôkazovkonštatuje,ženietpochýb,ževšetkyobjednanéprácepre
spoločnosť Hydrostav a.s., vrátane dodávky lomového kameňa boli riadne zrealizované, skontrolované

a odovzdané.
Zhodne ako vo vzťahu ku skutkom viažucím sa k spoločnosti Váhostav a.s. je potrebné dať do pozornosti
konštrukciu trestného činu podvodu, pri ktorom je okrem preukázania subjektívnej stránky konania
nevyhnutným, aby úmyslené konanie páchateľa zahŕňalo aj spôsobenie škody na cudzom majetku a
obohatenie. Obohatenie vzniká práve zo škody na cudzom majetku a je znakom základnej skutkovej

podstaty trestného činu. Teda sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase ľstivého predstierania mal úmysel
spôsobiť inému škodu a sám seba obohatiť, ktoré konanie obžalovaným nebolo preukázané.
Zo strany obžalovaných nešlo o také konanie, ktorého znaky by naplnili skutkovú podstatu žalovaných
trestných činov.

Teda na podklade dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a v konaní pred súdom nie je možné
spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaných Juraj T., G.. U. C., G.. P. L., D. Q., G.. G. A., G.. G. M.,
G.. P. P., G.. G. O., G.. O. Q., G.. U. W., G.. Q. W., G.. S. G., G.. W. J. ml., G.. U. U..
.
Z princípu neviny, zakotveného v § 2 ods. 2 Tr. poriadku vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení

všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti,pre posúdenie
zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť: v jeho neprospech. Teda nedokázaná viny má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Ak
po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech.

To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú,
hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti svedčiace v neprospech obžalovaného.

Z ustanovenia § 229 ods. 3 Tr. poriadku vyplýva: Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí,
odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach,

prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené poškodenú spoločnosť Váhostav a.s. so sídlom Žilina,
Hlinská 40, IČO:31561420 s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych
veciach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu. Právne neúčinné je
odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne
vzdala po vyhlásení rozsudku.