Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/263/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241940
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110241940.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcu:

A. zastúpeného: JUDr. Ján Bittner, Železničiarska 213/21, 972 51 Handlová, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalobcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sovietskych hrdinov č.
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava,
IČO: 35 724 803 právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO:
36 613 843, zastúpený konateľom: Mgr. Tomáš Kušnír, advokát o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu slovenskej bankovej asociácie so

sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych
alebo občianskoprávnych vzťahov, vedený pod spisovou značkou II/2009 - 4572 zo dňa 17.08.2010 v
celom rozsahu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 125,40 Eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.10.2010 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 228 O.s.p. a náhrady trov konania.

Jedná sa o Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu slovenskej bankovej asociácie so

sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych
alebo občianskoprávnych vzťahov, vedený pod spisovou značkou II/2009 - 4572 zo dňa 17.08.2010 ,
ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného ( v tomto konaní v postavení žalobcu ) uhradiť' žalobcovi
( v tomto konaní v postavení žalovaného ) sumu vo výške 8.977,54 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % p.a. zo sumy vo výške 6.291,66 Eur odo dňa 15.11.2006 do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške 286,60 Eur , a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku spolu s trovami právneho zastúpenia vo výške 620,92 Eur.

Zároveň so žalobou podal návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.Žalobca uzatvoril dňa 27.04.2004 s Tatra bankou, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava I, IČO: 00
686 930 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 04-0000161607, na základe ktorej mu banka
poskytla spotrebiteľský úver vo výške 200.000,- Sk. Keďže žalobca nesplácal úver v zmysle dohodnutej

zmluvy, odstúpila banka dňa 14.07.2005 v zmysle § 344 - 351 Obchodného zákonníka od predmetnej
úverovej zmluvy. Podľa § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,
toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokom vo výške dojednanej v zmluve. Dňa 14.11.2006
postúpila banka svoju pohľadávku žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom žalovaný podal

žalobu o zaplatenie istiny s príslušenstvom dňa 23.10.2009.

Z uvedených skutočností má žalobca za to, že ak banka odstúpila od úverovej zmluvy dňa 14.07.2005,
mala si banka ako postupca alebo žalovaný ako postupník uplatniť svoje právo, t.j. podať žalobu - v
záujme nepremlčania svojho práva v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka - do troch rokov odo
dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďže k podaniu žaloby mohlo dôjsť v deň nasledujúci
po odstúpení od úverovej zmluvy, mala byť žaloba podaná najneskôr do 15.07.2008. S ohľadom na

skutočnosť, že zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, vznáša
žalobca voči povinnosti zaplatiť istinu 8.977,54 Eur s prísl. námietku premlčania, pretože žalovaný ako
postupník podal žalobu až 23.10.2009, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Žalobca poukázal na to, že ako nezamestnaný nemal možnosť zaplatiť istinu s príslušenstvom a že
nebolo jeho záujmom vyhnúť sa povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Keďže je však dlhú dobu vo

veľmi zlej finančnej a životnej situácii, nemá inú možnosť ako využiť tie ustanovenia zákona, ktoré mu
dovoľujú zbaviť sa povinnosti, ktorú za terajšej situácie nie je schopný splniť.

Žalobcasijevedomýtoho,žerozhodcovskékonanie,ktorýmmubolastanovenápovinnosťzaplatiťistinu
s príslušenstvom, malo byť písomné, žalobca však poukazuje na to, že - z dôvodov jemu neznámych -
mu nebola doručená žiadna žaloba či predžalobná výzva, a tak na svoju obranu nemohol použiť žiadnu

námietku prelčania, ktorú vznáša až touto žalobou. Vzhľadom k uvedenému a v nadväznosti na § 228
O.s.p. má žalobca za to, že je tu skutočnosť, ktorú bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
pričom táto skutočnosť môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Unesením zo dňa 28.03.2010 súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2011 uviedol, že žalobca skutočnosti uvedené v

žalobe nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že žalobcovi bola zaslaná žaloba listom doporučene do vlastných rúk spolu s výzvou, aby sa k žalobe
písomne vyjadril. Uplynutím posledného dňa odbernej lehoty, počas ktorej si mal žalobca vyzdvihnúť
zásielku uloženú na Slovenskej pošte, a.s., sa zásielka považuje za doručenú v zmysle Poštových
podmienok vydaných slovenskou poštou, a.s. podľa § 24 zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách.

Žalovaný ďalej citoval bod 5.1.1. Poštových podmienok, § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
č. 244/2002 Z.z., § 228 ods. 1 O.s.p., čl. 10 ods. 1 a ods. 4 Rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom, nakoľko má za to,
že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. , nie sú splnené dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu

konania. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu objektívnych skutočností , pre ktoré nebolo
možné namietané skutočnosti uviesť v pôvodnom konaní. Žalobca nepreukázal, že by si bez svojej viny
neprevzal žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie, keďže na jej prevzatie mal celú odbernú dobu.

Vedľajší účastník písomným podaním zo dňa 27.01.2012 oznámil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vstup do konania na podporu účastníka Mário Tomanica podľa § 93 ods. 2 O.s.p. . Požiadal o

doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a súčasne navrhol priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný písomným podaním zo dňa 22.08.2012 namietal neprípustnosť uvedeného vedľajšieho
účastníctva. Uznesením zo dňa 06.05.2013 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na
strane žalobcu a námietku žalovaného zamietol.Vedľajší účastník na strane žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2014 poukázal vo všeobecnosti
na charakter spotrebiteľských vecí vo vzťahu k rozhodcovským doložkám a právomoci rozhodcovských
súdov, v tej súvislosti citoval ustanovenia § 52 ods. 2, § 53 ods. 2,3,4,5, § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, poukázal na existenciu rozsudkov Súdneho dvora
(ES)vzhľadomnaneprijateľnúrozhodcovskúdoložku,listEurópskejkomisiezodňa14.09.2010.Navrhol
žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej
sume 163,69 Eur.

27Cb/263/2010-100

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2012 uviedol, že aj keď podľa tvrdenia žalovaného bola

žalobcovi zaslaná žaloba o vydanie rozhodcovského rozsudku doporučeným listom do vlastných rúk
s výzvou, aby sa k nej písomne vyjadril, tvrdí, že je neprevzal, ani nemá o nej vedomosť, pretože
z pracovných dôvodov sa dlhodobo zdržuje v zahraničí. Ako dôkaz tohto tvrdenia žalobca predložil
potvrdenie z MsÚ Handlová z 26.03.2012, z ktorého je zrejmé, že žalobca je dlhodobo v zahraničí a tak
návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku nemal možnosť prevziať a vzniesť potenciálnu námietku

premlčania.

Súd vykonal dokazovanie prednesom splnomocneného zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vedený pod

spisovou značkou II/2009 - 4572 zo dňa 17.08.2010 ako aj pripojeným rozhodcovským spisom ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a predloženými v priebehu konania.

Splnomocnený ( v priebehu konania ukončil advokátsku činnosť ) zástupca žalobcu na pojednávaniach
uviedol, že sú dané dôvody podania žaloby aj podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona o rozhodcovskom
konaní č. 244/2002 Z.z.. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 27.07.2004 k

uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K podpísaniu tejto zmluvy došlo zo strany žalobcu v
presvedčení a v dôvere, že písomné vyhotovenie , ktoré mu bolo dané v deň podpísania zmluvy
s predtlačenými formuláciami je vykonané v súlade s predpismi platnými na území SR. Podľa § 2
písmeno a,b zákona č. 258/2001 Z.z. sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko na strane dodávateľa
vystupoval peňažný ústav, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytoval pôžičky a úvery

a na strane spotrebiteľa vystupoval žalobca, ktorý potreboval peniaze na krytie svojich osobných
potrieb. Zákon č. 150/2004, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004 a ktorým bol doplnený Občiansky
zákonník v § 53 ods. 1 a 3 stanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( neprijateľná podmienka ). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonom č.
150/2004 bola prevzatá smernica EHS č. 93/13 z 5.4.1993, ktorá v článku 3 ods. 1 až 3 konštatovala, že
pokiaľ rozhodcovský súd alebo doložka neboli individuálne dohodnuté, jedná sa o nekalú podmienku.
Žalobcapoukázalnato,žekpodpísaniuzmluvyospotrebiteľskomúveredošlozjehostranybezhlbšieho

uvažovania a bez akéhokoľvek upozornenia o rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve zo
strany zamestnanca právneho predchodcu žalovaného. Podľa § 6 zákona o rozhodcovskom konaní
má byť rozhodca ustanovený dohodou medzi zmluvnými stranami. Toto však zo strany žalovaného
dodržané nebolo , žalobca nemal ani vedomosť, kto bude predmetný spor prejednávať a rozhodovať a
rozhodca nebol ustanovený ani v zmysle § 8 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov

popiera žalobca platnosť rozhodcovskej doložky, pričom nerovnaké postavenie účastníkov konania,
ktoré je v rozpore s § 17 zákona o rozhodcovskom konaní odvodzuje aj z toho, že podľa čl. 491 až 5
všeobecných obchodných podmienok vypracovaných právnym predchodcom žalovaného bolo iba na
vôli žalovaného, či potenciálny spor bude okrem žalovaným určeného rozhodcu môcť rozhodovať aj
miestne a vecne príslušný súd. V tejto súvislosti splnomocnený zástupca žalobcu predložil Uznesenie

Okresného súdu v Prievidzi 9Er/3245/2010 - 28 z 22.02.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdnehoexekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z rozhodcovského
rozsudku napadnutého žalobcovou žalobou ako aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo
toto uznesenie potvrdené. Splnomocnený zástupca ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok prevzala

pani Tomanicová, matka žalobcu, ktorá disponovala splnomocnením na preberanie zásielok, lenže aj
ona sa nezdržiava pravidelne a stále na adrese trvalého bydliska pretože tiež pracuje v zahraničí, v
Taliansku ako opatrovateľka. Takže celkové dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku vidí žalobca
v § 40 ods. 1 písmena c) ,g), h) zákona o rozhodcovskom konaní a v súvislosti s písmenom h) ďalej
poukázal na § 228 ods. 1 písm. a), b), e) O.s.p.. Zo spisového materiálu je nesporené , že rozhodcu

vybral bez akejkoľvek konzultácie so žalobcom a samotné rozhodcovské konanie nebolo vykonané v
bydlisku žalobcu ako to stanovuje smernica 93/2013 ale v Bratislave. Žalobcovi nebola doručená žiadna
výzva o konaní a preto žalobca má za to, že ak právny predchodca žalovaného odstúpil od úverovej
zmluvy 14.07.2005 a návrh bol podaný až 23.10.2009 vznáša námietku premlčania v zmysel paragrafu
394 až 397 Obchodného zákonníka.

Neplatnosť neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách bola stanovená už v zákone č.

150/2004 platnom k 1.4.2004, pričom zmluva medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
bola uzatvorená 27.7.2004.

Čo sa týka návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa paragrafu 40 ods. 1 písmeno
h) Zákona o rozhodcovskom konaní poukázal na to, že pokiaľ by žalobca bol prevzal písomnú výzvu
rozhodcovského súdu na vyjadrenie sa k žalobe, určite by bol vzniesol námietku premlčania, ktorú tým

že nebol na území SR vzniesť nemohol.

Dôvody návrhu sú splnené aj tým, že samotný rozhodcovský rozsudok je v rozpore s paragrafom 228
ods. 1 písmeno e) O.s.p., pretože je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora európskych spoločenstiev
alebo iného orgánu európskych spoločenstiev a to v rozpore so smernicou 93/2013.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na námietke, že nie sú splnené dôvody na zrušenie

predmetného rozhodcovského rozsudku. K rozšíreniu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písmeno c), g) ZRK uviedol, že tieto boli uvedené oneskorene a súd by na ne
nemal prihliadať, nakoľko v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní je lehota na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 dní a teda tieto ďalšie dôvody boli uvedené po uplynutí tejto
lehoty.

Žalobca dobrovoľne uzatvoril s predchodcom žalovaného rozhodcovskú doložku v ktorej si dohodol
rozhodcovský súd a vedel teda o sídle rozhodcovského súdu.

Právny predchodca žalovaného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky so žalobcom postupoval v zmysle
§ 93 b) ods. 1 zákona o bankách, ktorý predchodcovi žalovaného ustanovoval povinnosť uzatvoriť s
klientmi rozhodcovskú doložku.

V zmysle rozhodcovskej doložky tak ako bolo uzatvorená mala možnosť ktorákoľvek zo zmluvných
strán sa obrátiť na rozhodcovský súd prípadne na všeobecný súd so svojím návrhom. Ustanovenie §
53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka bolo prijaté až novelou účinnou od 1.1.2008, a teda až
potom ako došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a predchodcom žalovaného a teda ho nie je
možné aplikovať na tento prípad. Zároveň v zmysle dôvodovej správy k uvedenej novele Občianskeho

zákonníka cieľom tejto úpravy bol umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva a nie
základy rozhodcovskej doložky.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

Žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného - Tatra bankou, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06
Bratislava I, IČO: 00 686 930 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby

číslo 04-0000161607 zo dňa 27.07.2004, na základe ktorej mu Tatra banka a.s. poskytla spotrebiteľskýbezúčelový úver vo výške 200.000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % p.a. a dobou
splatnosti úveru do 5 rokov odo dňa splatnosti prvej mesačnej splátky pohľadávky z úverovej zmluvy.
Výška pohľadávky ku dňu 14.11.2006 predstavovala sumu 8.977,54 Eur. Keďže žalobca nesplácal

úver v zmysle dohodnutej zmluvy, odstúpila Tatra banka a.s. dňa 14.07.2005 v zmysle § 344 - 351
Obchodného zákonníka od predmetnej úverovej zmluvy.

Dňa 14.11.2006 postúpila Tatra banka, a.s. svoju pohľadávku žalovanému zmluvou o postúpení
pohľadávok.

Žalovanýpodaldňa23.10.2009návrhnazačatiekonaniaozaplatenieistiny8.977,54Eurspolusúrokom

z omeškania vo výške 9,50 % p.a. odo dňa 15.11.2006 do zaplatenia zo sumy vo výške 6.291,66 Eur,
trov právneho zastúpenia a trov rozhodcovského konania na Stálom rozhodcovskom súde slovenskej
bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov.

Návrh bol najskôr doručovaný žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému ) na nesprávnu adresu :
Mário Tomanica, CSA 42/2, 97251 Handlová, podľa označenia v návrhu. Zásielka sa súdu vrátila s

reláciou pošty : „adresát je neznámy“.

Následne bol návrh doručovaný na správnu adresu : Mário Tomanica, Morovnianská cesta 1761/60,
97251 Handlová. Zásielka sa súdu vrátila s reláciou pošty: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na
zásielke je uvedené - Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 22.03.2010,
Opakované doručenie 23.03.2010, Deň uloženia zásielky 23.03.2010.

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu slovenskej bankovej asociácie so sídlom
Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov, vedený pod spisovou značkou II/2009 - 4572 vydaný jediným rozhodcom
Mgr. Romanom Hrabušom dňa 17.08.2010 , ktorým zaviazal žalovaného ( v tomto konaní v postavení
žalobcu ) uhradit' žalobcovi ( v tomto konaní v postavení žalovaného ) sumu vo výške 8.977,54 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo

27Cb/263/2010-101

výške 9,50 % p.a. zo sumy vo výške 6.291,66 Eur odo dňa 15.11.2006 do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške 286,60 Eur , a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku spolu s trovami právneho zastúpenia vo výške 620,92 Eur ;

nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2010 a vykonateľnosť dňa 10.10.2010.

Podľa potvrdenia Mestského úradu Handlová zo dňa 26.03.2012 žalobca mal od roku 2006 úľavu na
komunálnom odpade z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí.

Podľa potvrdenia The Park Hotel & Leisure Centre , Dungarvan, Co. Waterford, Ireland zo dňa
06.05.2014 s úradným prekladom do slovenského jazyka: „ Týmto potvrdzujeme, že Mário Tomanica

bol zamestnaný na plný pracovný úväzok vo firme The Park Hotel & Leisure, Dungarvan, od roku
2006 do dnešného dňa. Počas tohto obdobia pracoval na plný pracovný úväzok počas marca 2010. Ak
potrebujete dodatočné informácie, prosíme spojiť sa s nami, radi Vám pomôžeme.“

Podľa Potvrdenia o pobyte obce BELMONTE DEL SANNIO, okres ISERNIA zo dňa 10.04.2014
s úradným prekladom do slovenského jazyka: „ Pracovníčka matriky na základe úradných údajov

potvrdzuje nasledovné TOMANICOVA JARMILA, DIČ TMNJML51L51Z155U narodená v HANDLOVEJ
(SVK) Slovenská republika dňa 11-07-1951 zápis č. 1951 v obci HANDLOVA (SVK) MÁ TRVALÝ
POBYT V TEJTO OBCI OD 22/01/2010 predtým zapísaná v CAMPOBASSO (CB) na adrese PIAZZA
RISORGIMENTO č. 1 počínajúc od 22/01/2010.“

Rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 29.09.2010 ako splnomocnenec pani Tomanicová, matka

žalobcu, ktorá disponovala splnomocnením na preberanie zásielok, lenže aj ona sa zdržiavala na
uvedenej adrese príležitostne, pretože mala trvalý pobyt od 22.01.2010 podľa citovaného potvrdeniav Taliansku, kde pracovala ako opatrovateľka. Žalobca bol zamestnaný od roku 2006 minimálne do
06.05.2014 (dátum vystavenie potvrdenia zamestnávateľom) v Írsku.

Okresný súd Prievidza uznesením č. 9Er/3245/2010 - 28 zo dňa 22.02.2011 v exekučnej veci

oprávneného ( v tomto konaní žalovaný ) proti povinnému ( v tomto konaní žalobca ) o vymoženie
8.977,54 Eur istiny s príslušenstvom ( predmetný rozhodcovský rozsudok ) zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka č. 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 30.11.2010 a to z úradnej moci s tým, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať , a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej

doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Krajský súd v Trnčíne uznesením č. 16CoE/154/2011 - 42 zo dňa 27.05.2011 predmetné uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.

Pokiaľ ide o žalovaným namietané rozšírenie dôvodov žaloby - pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať svoje skutkové
tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať. Žalobca tak musí v žalobe jasne,

stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie či ohrozenie svojho
subjektívneho práva v sporovom konaní. Povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti má veľký význam pri
aplikácii a interpretácii právnej normy zo strany súdu pri rozhodovaní veci. Uvedený skutkový dej musí
súd subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy a následne vykonať aplikáciu a interpretáciu
práva. Dokonca aj keď samotný skutkový dej je zmätočný či absentuje vôbec, ide o vadu žaloby

odstrániteľnú postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p.. Právo substancovať svoje skutkové tvrdenia, právne
vyhodnotené následne súdom, majú účastníci až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní stanovuje len lehotu na podanie žaloby ( neupravuje
podmienky samotného konania pred všeobecným súdom ) a táto dodržaná bola, súd preto vyhodnotil
námietku žalovaného ako právne nedôvodnú.

Podľa §3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa §4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa §4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak:

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods.3),b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, sa na vydaní rozhodcovského rozsudku
zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie

účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol
dosiahnuť, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§43ods.1zákona č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníaksúdzrušírozhodcovskýrozsudok
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 228 ods. 1 písm, a), b), e) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) právoplatný rozsudok môže

účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
voveci,možnovykonaťdôkazy,ktorésanemohlivykonaťvpôvodnomkonaní,akmôžuprivodiťpreneho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Podľa Prvej časti - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA - Čl. 5 - Doručovanie písomností - ods. 10,11
Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie - Žaloba a
rozhodcovskýrozsudoksadoručujúúčastníkomrozhodcovskéhokonaniavždydovlastnýchrúk;dohody
účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i
nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovatel písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne,
považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená Rozhodcovskému súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát
o tom nedozvedel.

Jednou z podmienok fikcie doručenia je, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia.
Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia
zásielkyzdržujenaúzemíobce(mesta),vktorejmábydliskot.j. niejemimoobce,mesta,nadovolenke,
na liečení, na pracovnej ceste a pod., teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa
( rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Sž 35/02 ). Pričom sa nevyžaduje , aby adresát bol v mieste doručenia

sústavne, stačí, aby sa v čase doručenia písomnosti v mieste doručenia zdržiaval aspoň po určitý
čas, teda stačí, že adresát má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa urobeným podľa
ustanovení O.s.p., že zásielku uložil na pošte, resp. že zásielku mu príde doručiť znovu v deň a hodinu
uvedenú v oznámení. Sú situácie, keď sa účastník ako adresát

27Cb/263/2010-102písomnosti v mieste doručenia zdržuje, avšak nemal reálne z objektívnych dôvodov možnosť dozvedieť
saodoručovanísúdnejzásielky,napr.preto,lebojevtomčasevnemocnici.Totonemožnopovažovaťza
prípady, keď sa účastník v mieste doručenia zdržuje. Úpravou tzv. náhradného doručenia zákonodarca

nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným
nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca
zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu
doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia
zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak

sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp.
ak ide o podnikateľa, miesto podnikania ( t.j. nie je mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení,
na pracovnej ceste a pod. ), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa. Za
neprítomnosť v mieste doručenia pochopiteľne treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce
zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť, a takto nemá
možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky. ( Rozsudok NS SR, sp.zn. 4 Sž 35/2002, Uznesenie NS

SR, sp. zn. 4 Cdo 338/2009). Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje
zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi ( odosielajúcemu súdu ). Príslušnou poštou
vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením
§ 47 ods. 2 O.s.p. ( citovanému ustanoveniu zodpovedá znenie t.j. aj vyžadované údaje Prvej časti
Čl. 5 ods. 11 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie),

potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na
doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak ( citovanému ustanoveniu zodpovedá
ustanovenie Prvej časti Čl. 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie) . Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke
skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je

osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka ( resp. jeho zástupcu ),
ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdržoval ( účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je
uvedené na doručenku, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti ). Záver súdu o účinnom náhradnom

doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručovania zdržoval a mal tak reálnu
možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v
oznámení doručovateľa. ( Uznesenie NS SR sp.zn. 6 Cdo 109/2011 ) . K platnému doručeniu písomnosti,
ktorá má byť doručená účastníkovi do vlastných rúk, v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 tretia veta
O.s.p. nedôjde, ak sa v mieste doručenia nezdržiaval v čase doručovania písomnosti alebo ak nedošlo k

novému pokusu o doručenie ( § 47 ods. 2 druhá veta O.s.p.) . ( Z IV s. 1087 ) (Citovaným ustanoveniam
zodpovedá znenie Prvej časti Čl. 5 ods. 10, 11 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie).

V zmysle vyššie uvedeného súd zastáva názor, že sú splnené obidve kumulatívne podmienky § 228
ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku t.j. premlčanie je skutočnosťou, na ktorú objektívne

nemohol žalobca bez svojej viny poukázať v rozhodcovskom konaní, v ktorom nebol zastúpený
(preukázateľnesavčasedoručovaniažalobyvkonanípredrozhodcovskýmsúdomnezdržiavalvmieste
doručenia ) a uvedená skutočnosť môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a teda
vyhovel návrhu a rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. h) v spojení s § 228 ods. 1 písm.
a) O.s.p. zrušil.

Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,žebolinaplnenéžalobcom namietané dôvody
podľa § 40 ods. 1 písm. c), g) a h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca ako
jeden z účastníkov rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy ( § 40 ods. 1 písm.
c) ), bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 40 ods. 1 písm. g) ), sú tu
dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona ( § 40 ods. 1 písm. h) ),

a tieto dôvody sú dané naplnením podmienky ustanovenej v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Podmienka
stanovená v § 228 ods. 1 písm. b) naplnená nie je, nakoľko na rozdiel od dôvodu obnovy podľa § 228
ods. 1 písm. a) tu pôjde o také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť , a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodov
objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno

uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebozničenie listiny. Ak sa po právoplantom skončení konania ukáže, že účastníkom v pôvodnom konaní
navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento spôsobilý privodiť účastníkovi priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b).

Rovnako nie je naplnená podmienka uvedená pod písmenom e), a to rozpor s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev, resp. iného orgánu Európskych spoločenstiev. Každé rozhodnutie
vnútroštátneho súdneho orgánu musí byť konformné s judikatúrou Súdneho dvora ES, resp. iného
orgánu ES vo vzťahu k vnútroštátnemu rozhodnutiu. Otáznou však ostáva skutočnosť, kto rozpornosť
vnútroštátneho rozhodnutia súdu s rozhodnutím súdneho dvora ES alebo iného orgánu ES konštatuje.

Z charakteru konania pred Súdnym dvorom ES vyplýva, že tento nikdy nekonštatuje rozpornosť
vnútroštátneho súdneho rozhodnutia s komunitárnym právom ani so svojou vlastnou rozhodovacou
činnosťou. Potenciálnu rozpornosť napadnutého právoplatného rozsudku ( s rozhodnutím Súdneho
dvora ES, resp. iného orgánu ES ) si musí súd konajúci o povolení obnovy konania posúdiť prejudiciálne
a potom po právoplatnom povolené obnovy konania sa inštitútom predbežnej otázky obrátiť na Súdny
dvor ES, čo presahuje rámec tohoto konania.

Pokiaľ ide o uvedené porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 40 ods. 1 písm.
g))podľačl.3ods.1-3SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu žalobcu si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým
ako k uzatvoreniu zmluvy žalobca vôbec pristúpil. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať alebo odmietnuť len ako celok.
Na základe právnym predchodcom žalovaného vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený žalovaným a miesto
rozhodcovského konania nebolo v bydlisku žalobcu. Žalobca ( spotrebiteľ, v konaní pred rozhodcovským
súdom v postavení žalovaného) nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber

rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu - aj vzhľadom na neúčinné doručovanie žaloby v predmetnom
rozhodcovskom konaní. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( §17 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ) došlo k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.

Aj keby - podľa námietky žalovaného - právny predchodca žalovaného pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky so žalobcom postupoval v zmysle zákona o bankách, ktorý mu ustanovoval povinnosť uzatvoriť

s klientmi rozhodcovskú doložku, neustanovoval však formu, konkrétne ustanovenia a podmienky jej
uzavretia a realizácie.

V závere je potrebné poznamenať, že súd v tomto konaní nepreskúmaval vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku (t.j. neskúmal samotnú zmluvu o úvere a jej podmienky, čo bude predmetom
konania po zrušení rozhodcovského rozsudku) ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo

zákona a to z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pri naplnení
horeuvedených podmienok žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 ( zásady úspechu ) a zaviazal žalovaného,

ktorý nemal v konaní úspech zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia - za úkony právnej
pomoci uskutočnené počas výkonu advokácie splnomocneným zástupcom žalobcu - v sume 125,40
EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení zmien
a doplnkov podľa § 10 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 z odmeny za dva úkony právnej pomoci- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba po
55,49 EUR + 2 x 7,21 EUR režijný paušál.

Vedľajší účastník na strane žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2014 si uplatnil náhradu trov

konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 163,69 Eur, pozostávajúcu podľa
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov podľa § 10 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17
ods. 1 z odmeny za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom - 58,69 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 17.03.2014 - 61,87 EUR + 1 x 7,63
EUR a 1 x 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH - 27,28 Eur.

V prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalobcu právo na náhradu trov konania proti žalovanému, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady
trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom ( vedľajším
účastníkom).Účelnosťoujepotrebnérozumieťvlastnosť,ktorásledujenaplneniecieľa.Opodstatnenáje

27Cb/263/2010-103

v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť
pri každom úkone právnej služby samostatne. Trovy vedľajšieho účastníka nespĺňajú podmienku
účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník
oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 27.01.2012, ktorým zároveň požiadal súd o doručenie
žaloby a jej príloh. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a

len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Nie je jasné, ako mohol právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel,
do akého konania vstupuje. Len na základe skutočnosti, že žalobca je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej
vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť
na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej

služby, teda nemožno považovať za účelne vynaložené. Rovnako neboli účelne vynaložené ani trovy
vedľajšieho účastníka za ďalší úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 17.03.2014, v ktorom
si uplatnil horeuvedenú náhradu trov konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia
na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov,
hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníctva vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho,

na strane koho vstupuje do konania. Súdu je zároveň z rozhodovacej činnosti známe , že vedľajší
účastník paušálne vstupuje do konaní spotrebiteľského charakteru a to bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a
častokrátnásledneajvyjadrení-akoajvtomtoprípade-ideoidentickéresp.obdobnétypizovanéúkony,
ktoré nevyžadujú vyššiu mieru odborných znalostí. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno

považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní

sa má proti všeobecným náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP(t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
v ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických
osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované)
tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník predloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená s rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).