Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509217294
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7509217294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Andrey Mazákovej a JUDr. Juraja Tymka v občianskoprávnej veci navrhovateľky: X. D., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom M. XXXX, okres Z.E. - J., zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária
Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi: C. D., nar. X.X.XXXX, bydliskom M. XXXX, t. č Č. XX, Z.,
o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10. októbra 2011 č. k. 11 C 187/2009 - 225

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie ako súd prvého stupňa (ďalej aj len „súd“) rozsudkom označeným v

záhlaví na návrh navrhovateľky odporcu ako jej bývalého manžela v záujme ochrany života a zdravia
navrhovateľky a maloletého syna účastníkov konania L. (ďalej aj len „maloletý“) úplne vylúčil z užívania
nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výroku rozsudku patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania slúžiacej na trvalé bývanie dotknutej rodiny (§146 ods. 2 Obč. zák.). Vyhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že správanie odporcu spôsobuje zníženie kvality
spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti tak, že toto je objektívne neznesiteľné.

Vychádzal pritom zo zistenia, že zo strany odporcu dochádza k fyzickému napadnutiu navrhovateľky
(napr., ale nielen 1.6.2009) a tiež k psychickému týraniu nielen navrhovateľky, ale aj maloletého a

tiež synov navrhovateľky z jej prvého manželstva, kvôli čomu títo vo veku 18, resp. 16 rokov museli
opustiť spoločnú domácnosť účastníkov konania. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne
rozvedené dňom 24.2.2011, výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode
bol upravený tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že styk maloletého s
otcom bol zakázaný, pretože vychádzajúc zo znaleckých posudkov mal za jednoznačne preukázané,
že zo strany odporcu dochádzalo k násiliu tak voči navrhovateľke, ako aj voči deťom. Varujúcim
signálom pre súd pritom bolo nielen agresívne správanie odporcu voči maloletému, ale aj jeho zľahčujúci

a bagatelizujúci postoj k brachiálnej agresivite ako k štandardnej výchovnej metóde (uskutočnenie
samotného fyzického agresívneho skutku - pozn. odvolacieho súdu). Dôvodom rozvodu boli nezhody v
manželstve spôsobené neopodstatnenou žiarlivosťou odporcu, jeho agresívnou povahou prejavujúcou
sa nielen voči navrhovateľke, ale aj voči jej synom z prvého manželstva (v zmysle záverov znaleckého
dokazovania u odporcu je riziko agresívnych výbuchov a straty sebakontroly v situáciách sociálne
konfrontačných). Zdôraznil pritom, že spoluvlastnícke právo účastníkov konania k spoločnému obydliu
zostáva zachované, na určitý čas sa obmedzuje len užívacie právo k nemu, pretože po rozvode

manželstva majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníci konania si môžuvyporiadať dohodou alebo na návrh niektorého z bývalých manželov toto môže byť vyporiadané
rozhodnutím súdu.

Obranuodporcu,ženavrhovateľkascieľomublížiťodporcovisivymýšľaonásilníckomsprávaníodporcu

k nej, a preto oklamala aj znalca X.. W. V. (čo do fyzického napadnutia odporcom), považoval za
jednostrannú a ničím nepodloženú. Fyzické a psychické útoky odporcu tak voči navrhovateľke, ako aj
voči maloletému boli potvrdené aj výpoveďou samotného maloletého počas znaleckého dokazovania.
Zdôraznil tiež, že na základe predbežného opatrenia vydaného v tomto konaní odporca v spornej
nehnuteľnosti nebýva, býva v podnájme, predbežné opatrenie však nerešpektuje. Napriek zákazu

chodí k spornej nehnuteľnosti, ktorá je ich spoločným domovom a navrhovateľku a maloletého sleduje
ďalekohľadom. Nerešpektuje ani rozhodnutie súdu o zákaze styku s maloletým, maloletého naďalej
vyhľadáva a stretáva sa s ním.

Účastníkom konania náhradu trov nepriznal, pretože úspešná navrhovateľka ich náhradu nežiadala.

Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám rozhodol. V odvolaní rovnako ako

už aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa argumentoval v podstate tým, že navrhovateľka
znalcovi X.. W. V. klamala o svojom fyzickom napadnutí odporcom 1.6.2009 a všetko si len vymyslela,
s cieľom získať odporcov majetok pre seba a pre svojich synov z prvého manželstva s tým, že neskôr
dosiahne aj vylúčenie maloletého z užívania spornej nehnuteľnosti. Vyšetrenie navrhovateľky znalcom
X.. W. V. označil za pochybné a incident z 1.6.2009 opísal zo svojho uhla pohľadu. Namietal, že dôvody

na vylúčenie odporcu z užívacieho práva k predmetnej nehnuteľnosti nikdy neboli a nie sú a v ďalšej
podstatnej časti odvolania vytýkal nesprávne rozhodnutie súdu o zverení maloletého na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matke.

Navrhovateľka nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a

po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) v
rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené,
rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd podľa §219 OSP ho potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že

rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29.5.2014 o 9.00 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dverí 204 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 22.5.2014
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o
preukázanej existencii dôvodov na úplné vylúčenie odporcu z užívania spornej nehnuteľnosti. Správne

a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými odvolací súd v celom
rozsahu sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§219 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
§132 OSP, z týchto dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie,
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Napadnutému rozsudku nemožno

vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani žeby súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo nevyšli za konania najavo, alebo
žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním boli preukázané,
alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok ním vykonaného
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §133 až 135

OSP, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo žeby použitézákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa §146 ods. 2 Obč. zák. ak z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého

násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, ďalšie
spolužitie sa stalo neznesiteľným, súd na návrh jedného z manželov môže obmedziť užívacie právo
druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho
z jeho užívania úplne vylúčiť. V citovanom zákonnom ustanovení je upravený osobitný dôvod pre
obmedzenie užívacieho práva druhého manžela k domu alebo bytu, ktorý tvorí predmet bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Týmto zákonom aprobovaným dôvodom je psychické alebo fyzické násilie
alebo už samotná hrozba takéhoto násilia jednak voči manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo v byte s násilníkom. Zároveň musí ísť o také násilie, ktoré vyvolalo
neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia manželov v spoločnom dome alebo v byte.

Vychádzajúc aj z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní o rozvod manželstva účastníkov konania
v konaní bolo dostatočne preukázané, že odporca voči navrhovateľke a ich maloletému synovi dlhodobo

sa dopúšťa psychického a fyzického násilia v ich spoločnom obydlí a že preto je opodstatnený záver
pre poskytnutie ochrany navrhovateľke pred takýmto správaním odporcu vyhovením predmetnému
návrhu vo veci samej, pretože vzhľadom na agresivitu odporcu ako dominujúcu črtu jeho osobnosti s
predpokladmi straty sebakontroly a agresívneho jednania aj v budúcnosti by mohli vzniknúť vážne a
ťažko napraviteľné následky.

Všetky odvolacie námietky odporcu sú len opakovaním jeho, už aj pred súdom prvého stupňa
prezentovanej obrany, s ktorou súd prvého stupňa argumentačne, logicky a presvedčivo sa vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania (najmä znaleckého posudku a kontrolného znaleckého posudku) dospel k správnemu
skutkovému záveru o preukázanom dlhodobom psychickom aj fyzickom násilí odporcu tak voči

navrhovateľke, ako aj voči maloletému. Pre rozhodnutie v tejto veci pritom nie je podstatnou ani
určujúcou závažnosť fyzických následkov (ani) konkrétneho útoku odporcu z 1.6.2009, o ktorých
navrhovateľka údajne klamala. Podstatnou je samotná skutočnosť, že k násiliu alebo aj len k hrozbe
násilia, a to či už v tento deň alebo aj inokedy došlo a opakovane dochádza a naďalej tu je
hrozba týmto násilím. Správne prihliadol na závery posudkov, v zmysle ktorých odporca je abnormne

štruktúrovanou osobnosťou so známkami organicity v psychickej regulácii, s náznakmi deteriorácie
(zhoršenie, úpadok rozumových schopností neprirodzený veku a norme) výkonových schopností
s predpokladom aj osobnostnej degradácie, pričom paranoidné, vzťahovačné ladenie osobnosti s
agresivitou ako dominujúcou črtou osobnosti zle interovanou v osobnostnej štruktúre dáva predpoklad
straty sebakontroly a agresívneho jednania aj v budúcnosti, vzhľadom na čo dospel k správnemu

záveru, že jeho násilné správanie spôsobilo neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia manželov v spornej
nehnuteľnosti, ktorá je ich spoločným domovom. Zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny
záver pre aplikáciu ustanovenia §146 ods. 2 Obč. zák. a dostatočne odôvodnil potrebu vylúčenia
odporcu z užívania predmetnej nehnuteľnosti, a to v záujme ochrany života a zdravia navrhovateľky a jej
maloletého syna, ktorí sú odporcom ohrozovaní. Rozhodol správne, zákonne a spravodlivo, pokiaľ tieto

práva absolútnej povahy uprednostnil pred spoluvlastníckym právom odporcu k spoločnej nehnuteľnosti.

Neobstoja pritom odvolacie námietky odporcu o špekulatívnom, zištnom dôvode navrhovateľky
spoločné vlastníctvo na úkor odporcu získať výlučne pre seba, resp. pre svojich synov z prvého
manželstva, pretože, ako správne zdôraznil súd prvého stupňa, spoluvlastnícke právo odporcu k spornej
nehnuteľnosti zostáva zachované. Obavy odporcu o majetok preto sú neopodstatnené.

Pokiaľ odporca v odvolaní argumentuje dôvodmi, ktoré podľa neho opodstatňujú zmenu rozhodnutia o
zverení maloletého Aleša na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke i zrušenie zákazu styku
maloletého s otcom snažiac sa preukázať, že o maloletého jedine v jeho osobnej starostlivosti bude
riadne postarané, tieto námietky pre tu posudzovaný spor sú právne irelevantné.Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na to, aby odporca bol vylúčený z užívania spoločnej nehnuteľnosti rozvedených
manželov, a preto podľa §219 OSP potvrdil vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Vodvolacomkonaníúčastníkomnáhradatrovnebolapriznaná(§224ods.1vspojenís§142ods.1a151
ods. 1 OSP). Úspešná navrhovateľka návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala, v odvolacom
konaní ostala nečinná, neúspešnému odporcovi ich náhradu nie je možné priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.