Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Halvoňová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 3T/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010064
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Halvoňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313010064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovanej Y.

M.W. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa
06.05.2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:
Y. M.: nar.: XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom H., S. č. X, nezamestnaná, na slobode,

stíhaná pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom
skutkovom základe, že

dňa 07.08.2012 v čase asi o 05.00 hod. v Bratislave na parkovisku pred obytným domom na D. O. č.
XX-XX pristavila poškodeného Z. N. a vyzvala ho, aby jej dal peniaze, čo poškodený odmietol, na to
obvinená zodvihla pravú ruku, v ktorej držala asi 20 cm dlhú ihlicu striebornej farby a nasmerovala ju
na poškodeného so slovami „chceš aby som ťa pichla?“, na čo poškodený chytil obvinenú v oblasti krku
a odsotil ju od seba, pričom obvinená zakričala meno „I.“ a z ulice Za kasárňou pribehol za obvinenou
neznámy muž, ktorý keď sa poškodený za ním rozbehol, otočil sa a ušiel aj s obvinenou na neznáme

miesto,

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku
oslobodzuje,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovania výsluchom obžalovanej Y. M., poškodeného Z. N.,
svedkov I. I., G. T., oboznámením zápisnice o konfrontácii, zápisnice o rekognícii osoby s pripojenou
fotodokumentáciu, zápisnici o vydaní vecí, úradných záznamov, odpisu z registra trestov a ostatného

spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho.

Obžalovaná Y. M. spáchanie skutku kladené jej obžalobou za vinu od začiatku trestného stíhania v
plnom rozsahu poprela. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v predmetný deň bola u
svojej sestry G. T., kde spala, čo môže potvrdiť jej sestra a jej priateľ I.. Žiadneho muža v Bratislave na
Vajnorskej ulici neprepadla, nepýtala od neho peniaze a už vôbec na neho nepriložila striebornú ihlicu.
Toto musel urobiť niekto iný.

Na svojej výpovedi zotrvala i na hlavnom pojednávaní.

Svedok poškodený Z. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v auguste roku
2012 asi o 05.00 hod. si išiel niečo zobrať zo svojho vozidla zn. Škoda Octavia, striebornej farby, EČV:PD-XXX H., ktoré parkoval na rohu Vajnorskej a Junáckej ulice. Pri aute ho oslovila neznáma rómka,
ktorá podišla k nemu zboku úplne blízko a povedala mu, aby jej dal peniaze. Keď jej peniaze nedal
vytiahla z tašky, ktorú mala v ruke striebornú ihlicu, dlhú asi 20 cm, namierila ňou na neho a povedala

mu, či chce aby ho pichla. Na to ju on rýchlo chytil za krk a odtlačil ju od seba, na čo ona zakričala meno
„I.“ a od ulice Za kasárňou prebehol krížom cez cestu smerom k nim neznámy muž. Nič nehovoril, ale
keď sa blížil k nim, rozbehol sa on oproti tomuto mužovi, pričom keď bol on od neho asi 7-8 metrov,
otočil sa a začal utekať cez koľajnice smerom k Ľudovému námestiu. Tá rómka sa potom rozbehla tým
istým smerom za ním. Hneď na to on zavolal 158. Ďalej k veci uviedol, že žena, ktorá ho napadla bola

rómka, maximálne tridsaťročná, vysoká 160 cm, štíhlej postavy, nakrátko ostrihaná, vlastne vyholené
tmavé vlasy, vyzerala ako chlap. Mala tmavé oči oblečené mala vojenský maskáčový odev. Muž, ktorý
pribehol za obvinenou mohol mať asi 20 rokov, vysoký do 170 cm, štíhlej postavy, svetlé vlasy.

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že dňa 07.8.2012 na parkovisku na
Vajnorskej ulici bol prepadnutý, avšak od toho dňa videl veľmi veľa podobných tvár akú má obžalovaná

a nie je si istý tým, či prítomná obžalovaná je tou osobou, ktorá ho mala predmetný deň prepadnúť.
Uviedol, že je si vedomý i možného trestného stíhania za svoju predchádzajúcu výpoveď.

Na otázky, následne uviedol, že je pravdou, že bola vykonaná rekognícia t.j. opoznávanie obžalovanej
podľa fotiek, avšak táto prebehla veľmi rýchlo a taktiež i v tom čase si nebol istý, že obžalovaná je tou

osobou, ktorá ho prepadla. I pri vykonávanej konfrontácii kedy bol prítomný pri obžalovanej tejto do tváre
nevidel. Uviedol na konfrontácii síce, že ju pozná, ale nemal vedomosť o tom, ako sa táto osoba volala
a či chcel od neho peniaze. Obžalovaná sa len podobala na osobu, ktorá ho chcela prepadnúť.

Na otázku sudkyne poškodený uviedol, že trvá na tom, že prítomná obžalovaná nie je na 100% osobou,

ktorá ho mala v predmetný deň prepadnúť uviedol len, že sa podobá na tú osobu. Skutok sa odohral
tým spôsobom, že v predmetný deň prišla k nemu osoba podobná na obžalovanú, ktorá od neho pýtala
peniaze. Nevie už ani akým spôsobom ani koľko. Uviedla, len niečo v tom zmysle, že daj mi peniaze
na čo ju poškodený poslal preč so slovami „ ťahaj niekam, neviem už kam“. Vtedy na neho vytiahla
niečo ako šípku a opýtala sa ho, čo ho má pichnúť? Vtedy ju odsotil ona zakričala na komplica, ktorý

sa rozbehol proti nemu, ale potom náhle zmenil smer.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu poškodený Z. N. bol opätovne vypočutý na hlavnom
pojednávaníkonanomdňa 06.05.2014,kedyvosvojejvýpovediuviedol,žeprivýsluchunapolíciipopísal
osobu, s ktorou sa v predmetné ráno stretol na parkovisku a políciou na základe uvedeného popisu mu

boli predložené 2 fotografie osoby takého istého vzhľadu spomedzi 6 fotografií. Keď opísal osobu, ktorá
ho mala prepadnúť, policajti mu hneď povedali že to bude M.. Keďže v čase skutku nebolo úplne vidno,
po predložení fotografií označil ako páchateľku osobu, ktorá sa mu najviac javila ako osoba, ktorá ho
prepadla.

Následne však po skutku stretol ďalšie 3 osoby, ktoré sa podobali na osobu obžalovanej, dokonca jedna
žena bola aj v maskáčoch a už aj chcel volať policajtov, že to je tá osoba, ktorá ho mala prepadnúť. Tým
pádom nadobudol pochybnosť, či obžalovaná je skutočne tou osobou, ktorá ho prepadla.

On osobne po skutku bol sám horlivý a sám sa snažil naháňať páchateľov, pretože polície prišla vždy

neskoro, vždy sa snaží aby páchatelia trestných činov boli potrestaný, avšak v tomto prípade skutočne
nie je si istý osobou obžalovanej.

Na otázku uviedol, že osobu obžalovanej nemôže jednoznačne označiť ako páchateľku predmetnej
trestnej činnosti a to i vzhľadom k tomu, že po skutku stretol osobu, ktorá sa ešte viac podobala na

páchateľku, dokonca i oblečením.

Svedok I. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k prejednávanému skutku sa vyjadriť
nevie. O tom nevie absolútne nič. Má vedomosť len o tom, že keď sa mala údajne stať lúpež, tak
obžalovaná bola u nich doma. Tento deň si pamätá preto, lebo v ten deň má výročie so svojou priateľkou

teraz už manželkou a na tento dátum si musí dávať pozor, pretože jeho priateľka má cigánsku povahu
a vždy tento deň je niečím výnimočný. Pamätá si na to aj z toho dôvodu, že celý deň robil v Trenčíne
na priateľku a na večeru sa veľmi tešil, ale keď prišiel domov, otvoril dvere a tam zbadal M.. Vtedy sa s
priateľkou veľmi pohádali. V byte kde bývajú majú dve miestnosti, pričom obžalovaná išla späť k malémua oni boli s priateľkou hore do neskorej noci a on stal ráno už okolo 5 ej vtedy ešte obžalovaná v byte
bola. Obžalovanú zbadal prvý krát okolo 7 keď vyšla z izby.

Svedkyňa G. T. využila svoje zákonné právo a ako sestra odmietla k veci vypovedať.

V rámci prípravného konania bola vo veci vykonaná rekognícia podľa fotografii na základe ktorých
poškodený Z. N. opoznal Y. M. ako osobu, ktorá ho mala lúpežne prepadnúť a taktiež pri vykonaní
konfrontácii medzi Y. M. a poškodeným Z. N. poškodený N. označil Y. M. ako osobu, ktorá od neho

pýtala peniaze a chcela ho napadnúť. Obžalovaná Y. M. pri konfrontácii uviedla, že poškodeného nikdy
nevidela a nenapadla ho.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemal jednoznačne za preukázané, že bola to práve
obžalovaná, ktorá predmetný deň prepadla poškodeného. Obžalovaná spáchanie tohto trestného činu
od začiatku prípravného konania popierala. V podstate výpoveď obžalovanej potvrdil svedok I. I., ktorý

uviedol, že obžalovaná sa mala v predmetný deň nachádzať u nich doma a na tento deň si veľmi dobre
pamätá. Obžalovanú usvedčil a opoznal v prípravnom konaní poškodený Z. N., ktorý však na hlavnom
pojednávaní v plnom rozsahu zmenil svoju výpoveď a uviedol, že nie si na 100% istý, že obžalovaná
je tou osobou, ktorá ho predmetný deň prepadla. Uviedol, že sa podobá, ale v žiadnom prípade nie je
si 100% istý. Takisto po dopočutí na hlavnom pojednávaní poškodený N. zotrval na svojom tvrdení, že

nemôže jednoznačne obžalovanú označiť ako páchateľku predmetnej trestnej činnosti a to i z dôvodov,
že po skutku stretol asi tri osoby, ktoré sa podobali na páchateľku, dokonca jedna z nich ešte viac ako
obžalovaná a bola i rovnako oblečená.

Nemôže so 100% istotou povedať, že obžalovaná je tá osoba, ktorá ho prepadla.

Pokiaľ ide o odmietnutia vypovedať sestrou obžalovanej v žiadnom prípade tým nemožno
tejto implantovať záujem obžalovanú chrániť - táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych dôkazov
zadokumentovaných v spisovom materiály.

V prípade pochybnosti o vine, keď v prípade rozporov po vykonanom dokazovaní, súd musí postupovať
miernejšie a teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pro reo). Vina obžalovaného musí byť
preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s trestným poriadkom. Pri hodnotení dôkazov
súd musí vychádzať z platných zásad trestného konania a tam kde existujú rozpory tvrdeniach
svedkov, poškodených, ktoré sa nepodarilo odstrániť, tieto rozpory súd musí vyhodnocovať v prospech

obžalovaného, použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a nie v neprospech obžalovaného.

Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 odsek 4 Trestného poriadku, ktorá vychádza z
úpravy ustanovenej v čl. 50 odsek 2 Ústavy a z čl. 40 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva,
žeakpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazovzostanúpochybnostioniektorejskutkovej

okolnosti, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného.

Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná
nevina.

Vzhľadom k vyššie uvedenému ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vo veci už nebolo možné vykonať
ďalšie dokazovanie, keďže žiadne iné osoby pri skutku prítomné neboli a ani sa nevedeli vyjadriť kde sa
obžalovaná v predmetnom čase mohla nachádzať a ktoré by ozrejmili jednoznačné konanie obžalovanej
nemožno urobiť jednoznačný záver, že predmetného skutku sa dopustila obžalovaná a preto súd
obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.