Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/395/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512216079
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512216079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.LudvikyBodnárovejvprávnejvecimaloletéhoC.D.nar.XX.X.A.
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č.
9 dieťaťa rodičov N. D. nar. X.X.A. bývajúcej v Y. T. N. O.. Č.. X a C. I. nar. XX.X.A. bývajúceho v Y. Č..
A. v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.6.2013
č.k. 41P 61/2012-65 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh otca na zníženie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 20.6.2013 č.k. 41P 61/2012-65 znížil výživné od otca pre mal. C. D.
nar. XX.X.A. zo sumy 70,- € na 35,- € mesačne od 1.1.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca zaplatiť

vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 16C 218/2010-39 z 21.4.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiadne z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 21.4.2011 č.k. 16C
218/2010-39, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.6.2011 bolo zastavené konanie o určenie otcovstva a
bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
tak, že mal. C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na neho
výživné 70,- € mesačne od 15.1.2009 a dlžné výživné 1.925,- € za obdobie od 15.1.2009 do 30.4.2011

mal povolené splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 30,- €. Týmto rozhodnutím
bolstykotcasmaloletýmdieťaťomupravenýbezobmedzeniazaprítomnostimatkydieťaťa.Konštatoval,
že matka dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti C. G. s.r.o., U. od 1.5.2007, od 1.1.2011 do 14.1.2012
bola na rodičovskej dovolenke a od 16.1.2012 do 12.2.2012 bola práceneschopná. Od 13.2.2012 až
doteraz má štatút „osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa“ a poberá rodičovský príspevok
spolu s prídavkami na tri deti 256,- € mesačne a výživné na staršie deti 110,- € mesačne. Býva v
trojizbovom byte, ktorý patrí jej rodičom a prispieva na náklady bývania 100,- € mesačne. Maloletý C.,

ktorý má štyri roky sa narodil predčasne, mal oneskorený vývoj, začal neskôr chodiť a rozprávať, preto
nenavštevuje materskú škôlku a matka je s ním naďalej na rodičovskej dovolenke. O mal. C. sa stará
sama, pretože otec na jeho výživu neprispieva, ani ho nenavštevuje. Na strane otca zistil, že na dobu
určitú od 1.4.2011 pol roka pracoval na Obecnom úrade v Y. na odstraňovaní povodňových škôd a
mal príjem 300,- € mesačne. Od 1.10.2011 doteraz je nezamestnaný. Vykonáva aktivačné práce na
ObecnomúradevY.od1.3.2012ajehomesačnýpríjemje125,57€,ktorébudevykonávaťdo30.6.2013.
Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu 30,- € až 60,- €. Zo správy I.. N. C. praktickej lekárky

pre dospelých zo 4.6.2013 zistil, že otec na základe odborných lekárskych vyšetrení a doporučení
odborníkov je neschopný práce ako traťový robotník, v aktívnej doprave (nie práca v koľajisku), vovýškach, na prácu pri otvorenom ohni a pri rýchlobežných strojoch, pretože mal krátkodobú stratu
vedomia a ostatné poruchy jeho zdravia ho limitujú pri výbere práce, aj keď nie je uznaný za invalidného.
Zo správy súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára z 21.5.2013 zistil, že voči otcovi je vedené exekučné

konanie na návrh oprávneného, ktorým je spoločnosť B. G., a.s., ako aj iné exekučné konania, ktoré
doteraz neboli skončené, pretože otec nie je vlastníkom zexekvovateľných nehnuteľností, ani držiteľom
motorového vozidla. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa znížil výživné
od otca pre mal. C. zo 70,- € na 35,- € mesačne s odôvodnením, že v čase predchádzajúcej úpravy
výživného,otecmalpríjem 300,-€mesačne,kýmod1.10.2011jenezamestnaný,zaradenýdoevidencie

uchádzačov o zamestnanie s príjmom 125,57 € mesačne. Pri rozhodovaní prihliadol na to, že matka
rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa,
potreby ktorého sa výrazne nezvýšili, pretože je stále v predškolskom veku, nenavštevuje materskú
škôlku a jeho zdravotný stav v súčasnosti nevyžaduje žiadne výdavky. Na strane otca zohľadnil, že má
problém nájsť si vhodnú prácu, vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zamestnať sa v
akejkoľvek pozícii, ktoré sú ponúkané na trhu práce. Výživné znížil v súlade s návrhom otca od 1.1.2013

s poukazom na to, že už v tom čase boli zmenené jeho majetkové pomery. Zistený skutkový stav posúdil
a rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1,2, § 76 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine
a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s odôvodnením, že pomery
otca nie sú zmenené v takom rozsahu, aby na ich základe súd znížil výživné zo 70,- € na 35,- €

mesačne a navyše otec mal možnosť v čase, keď bol zamestnaný si odkladať finančné prostriedky
na platenie výživného, pretože žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, privyrába si aktivačnými prácami
a jeho zdravotný stav mu dovoľuje pracovať, inak by mu bol priznaný štatút invalidného dôchodcu
aspoň čiastočného. Vyjadrila názor, že zo strany otca ide o účelovú žiadosť o zníženie výživného,
pretože ani počas obdobia, kedy dosahoval vyšší príjem, neprispieval na výživu maloletého syna a

neprejavoval o neho záujem. Vytkla konajúcemu súdu, že do jej príjmu započítal výživné a rodinné
prídavky na jej ďalšie dve deti. Rovnako nesúhlasila zobrať do úvahy exekúcie otca, ktorý mal vedieť,
že pretelefonovanie veľkej sumy peňazí u mobilného operátora nie je nevyhnutným výdavkom, ani
úvery a pôžičky, pretože ide o zaobstaranie potrieb nadštandardnej hodnoty. Zdôraznila, že je osobou
starajúcou sa o dieťaťa do šiestich rokov veku dieťaťa, je na rodičovskej dovolenke a stará sa o ďalšie

dve nezaopatrené deti. Výdavky na výchovu a výživu maloletého syna sa zvýšili priamo úmerne jeho
veku, zabezpečuje mu výživu, hygienické potreby, detské čaje, lieky, oblečenie, okuliare, platí cestovné
náklady k lekárom, pretože všade cestuje autobusom a dieťa je kontrolované na pneumológii, neurológii,
na očnom oddelení, gastroenterológii a endokrynológii. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a na základe toho, že na strane otca nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov,

jeho návrh na zníženie výživného zamietol.

Otec dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je opodstatnené, preto rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Podľa § 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonnéhoustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132

O.s.p. vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený
skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 21.4.2011 č.k. 16C 218/2010-39 zistil, že v čase predchádzajúcej

úpravy výživného (súdom schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu), otec dieťaťa mal čistý mesačný príjem 308,28 € v roku 2009 u zamestnávateľa
Ž. G., ktorý s ním rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d Zákonníka práce
a od 1.1.2010 do skončenia pracovného pomeru, t.j. 7.10.2010 mal čistý mesačný príjem 261,80 €,
pretože bol dlhodobo práceneschopný a podstatnú časť jeho príjmu tvorili nemocenské dávky a od

7.10.2010 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá podporu v nezamestnanosti
vo výške 8,74195 € denne. Matka dieťaťa, ktorá bola zamestnankyňou spoločnosti C. G. s.r.o. bola
na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 190,- € mesačne a rodinné prídavky na tri
deti. Z odôvodnenia tohto rozsudku rovnako vyplýva, že maloletý C. sa narodil predčasne v 28 týždni
tehotenstva s pôrodnou hmotnosťou 800g, v dôsledku čoho vo svojom vývoji mierne zaostával, avšak

bez vážnejších zdravotných problémov. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že na strane
otca nebola preukázaná taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou
povinnosťou. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného

medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie
tzv. potencionality príjmov, zdôrazňuje, že princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj
v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa
tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv.

potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne jeho nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v
ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§
62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože
sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a

preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej miere. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním, alebo inou
zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo, či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie
jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými
nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej

úrovne môže súd vziať do úvahy, je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča.
Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné
náklady na mobilný telefón. Pontencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc

zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je toho presvedčenia, žeotec dieťaťa vzhľadom na svoj vek (39 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti bol a je schopný
zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu a
to aj s ohľadom na jeho zdravotný stav, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard

umožnil svojmu maloletému synovi formou výživného, pretože matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa a za pomoci svojich rodičov
zabezpečuje výživu maloletého syna, kým otec neprejavuje záujem o dieťa napriek tomu, že prejav
otcovskej lásky si nevyžaduje žiadne finančné prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec si neplní žiadnu
zo svojich rodičovských práv a povinností upravených Zákonom o rodine. Odvolací súd poukazuje na

ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď
rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý
rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú
klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje

o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je
zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto
povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov
je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v prospech
dieťaťa. Objektívne preukázaný vývoj nákladov v spoločnosti od predchádzajúcej úpravy výživného

doteraz dovoľuje záver, že výživné 70,- € pred tromi rokmi (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie
sp.zn. 16C 218/2010) pokrylo potreby maloletého C. v minimálnom rozsahu aj na voľnočasové aktivity,
výlety a detské tábory, kým v súčasnosti zabezpečuje potreby dieťaťa len na hranici prežitia. Odvolací
súd dôsledne vychádzajúc z ust. §75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať
na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich

využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho považovať nezamestnanosť
otca trvajúcu od roku 2010 ohľadom na jeho vek a pracovné skúsenosti, keď nepreukázal ani dôsledné
hľadanie zamestnania, resp. tri roky sa nezamestnal riadne preto, že si nenašiel zamestnanie adekvátne
svojim predstavám a držal sa nereálnych podmienok napriek súčasnej miere nezamestnanosti. Odvolací
súd tiež poznamenáva, že ani pravidelné hlásenie sa na úrade práce nie je možné považovať za aktívne

hľadanie zamestnania, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je povinný
bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu
výživné. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže
sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónov Slovenska, kde sú reálne
vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že zníženie výživného pre

mal. C. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku (druhého rodiča),
ktorá sa osobne stará o dieťa, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich
možností vzhľadom na jej príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou
a spravodlivosťou, ak by súd pristúpil k úprave výživného v súlade s návrhom otca, t.j. znížil výživné.
Odvolací súd dospel k záveru, že pomery otca sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu konania na

súde prvého stupňa, pričom tento záver umocňuje aj fakt, že otec si svoje životné náklady vedel vždy
zabezpečiť, konkrétne aj v čase, keď nemal žiaden oficiálny príjem, resp. jeho jediným príjmom bolo
hmotné zabezpečenie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil a návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.