Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/341/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235844
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113235844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v

Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Myjave, M.R. Štefánika 638/56, proti žalovanému: R. R., W.. X.X.XXXX, F. Y. XXX, C., v
konaní o zaplatenie 550,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 398,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 398,- Eur za obdobie od 10.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta JUDr. Ľubomíra Kariku náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 25,53 Eur a iných trov konania vo výške 9,24 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
550,- Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 550,- Eur od 10.11.2012 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 92,40 Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 400,- Eur a povinnosť žalovaného tento zaplatiť s poplatkom za „správu“ úveru vo výške
152,- Eur, spolu 552,- Eur, v 13 splátkach, z nich prvé tri vo výške 2,- Eur a ďalšie vo výške 54,60 Eur.

Žalovaný zaplatil iba 2,- Eur úhradou dňa 28.6.2012. Žalobca sa domáha zostatku pohľadávky z úveru aj
zmluvnej pokuty vo výške 92,40 Eur odôvodnenej ako 13,20 Eur za 7 mesiacov omeškania od mesiaca
november 2012 do mesiaca máj 2013.

Žalovaný sa k veci samej nevyjadril, zásielky doručované v tomto konaní si nepreberal, aj keď nebola
známa prekážka doručenia, za týchto okolností súd na pojednávaní konal v neprítomnosti žalovaného.

Pojednávania konaného dňa 3.3.2014 sa účastníci nezúčastnili a svoju neúčasť ospravedlnil iba právne
zastúpený žalobca, za týchto okolností súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :Dňa 28.6.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400,- € s vyhlásením (vo vzťahu k úveru na
13 mesiacov), že úver je poskytnutý za odplatu 18% a za úrok vo výške 20 % ročne. Dlžník potvrdil

prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 400
€ a odplatu vo výške 152,- Eur, teda spolu vo výške 552,- € sa žalovaný zaviazal splácať v 13 -tich
mesačnýchsplátkach,ztohoprvé3vovýške2,-Eurmesačneaďalších10vovýške54,60Eurmesačne,
prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po
splatnosti predchádzajúcej splátky.

VzmluvebolauvedenáinformáciaopriemernejhodnoteRPMNprepríslušnýtypúveru(na13mesiacov)
46,52 %.

Na základe predtlačeného textu zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky, tieto boli
žalovaným aj osobitne podpísané na ich listine, pričom osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri
splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %“.

Žalobca upomínal žalovaného na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 7.11.2012 a oznámil

zosplatnenie úveru listom zo dňa 22.5.2013.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného do 10.6.2010 (ďalej zák. č. 258/2001 Z.z.),

a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. h), j), k) zák. č. 258/2001 Z.z. : Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať :

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. : Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť

výšku ustanovenú nariadením vlády.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. : Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 1 Nar. vl. č. 238/2008 Z.z. účinného do 10.6.2010

1) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť
sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre

príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona (č. 258/2001 Z.z.), a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery
nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

2) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty platnej ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (zhodný ako ods. 8 OZ v čase uzatvorenia zmluvy 12.8.2009 ) Ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať

z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu vo výške 2,- Eur. Vec bola
tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu
žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho
zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa -
podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle

hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

Súd čiastočne zamietol žalobu, lebo zistil rozpor s ustanovením § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.,
keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a to je dôvod

bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona. Pokiaľ v obchodných
podmienkach zmluvy v ich b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... 13 mesiacov 67,70 %“, ide
o formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by
sa mal týkať viacerých zmlúv s obdobným obsahom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej vete, v podobe
variantu textu, ktorý sa týka rôznych zmlúv uzatvorených na rôzne dlhé obdobie. Preto táto formulácia

nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase
vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy. Je vhodné poznamenať, že uvedenie RPMN má
obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov
alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej
riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Nedostatočnosť

tunajšej formy informovania vo variantnej vete v obchodných podmienkach je o to vážnejšia, že priamo
v zmluve bola prehľadnejším spôsobom podaná informácia o priemernej RPMN 46,52 %.V kontexte ďalších úvah súdu, vzhľadom na zložitosť konkrétneho výpočtu, by súd informáciu o výške
RPMN práve v tejto výške 67,70 % považoval za hodnovernú pre túto zmluvu, keby táto informácia
bola podaná riadne, lebo podľa skutkového vyhodnotenia súdu vyplýva z nákladov úveru a z časových

súvislostí splatnosti úveru známych zo záväzných častí zmluvy už pri jej uzatvorení.

Mimochodom podľa názoru súdu nemá zmysel odlišovať takzvaný úrok „20%“ od poplatku „18%“
uvedených v predtlačenom texte zmluvy, keď tieto záväzné ekonomické dojednania zhodne smerovali
k dojednaniu zaplatenia úveru s jeho nákladmi v daných termínoch splatnosti (spolu 400 Eur + 38%,
teda 400 x 1,38 = 552 Eur). Určite tu nemá zmysel hovoriť o 20% úroku, keďže táto časť nákladov bola
zakotvená bez ohľadu na uplynutie práve jedného kalendárneho roka (splátky boli splatné prevažne

skôr). Je pravdou, že platný zákon o spotrebiteľských úveroch tieto dojednania výslovne vyžaduje popri
sebe, ako keby nebolo záujmom veriteľa jasne dojednať záväzné ustanovenia zmluvy. Tieto úvahy však
už neboli podstatné pre rozhodnutie tejto sporovej veci.

NazákladeriadnehoneinformovaniaspotrebiteľaovýškeRPMNvyplývajúcejzozáväznýchčastízmluvy
súd považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Pre účely uvedenia informácie o výške RPMN je

relevantná každá povinnosť dlžníka vyplývajúca zo záväznej časti zmluvy nad rámec poskytnutej istiny
úveru. V tomto prípade povinnosť dlžníka bola definovaná výškou a počtom splátok, preto súd nepriznal
plnenie vyplývajúce už aj zo týchto základných záväzných ustanovení predmetnej zmluvy.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy

aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.

V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53
ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo

byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza z
rozhodcovskej doložky v osobitnom dojednaní medzi účastníkmi.

Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta, ktorú žalobca skutkovo odôvodňuje ako
dojednanej mesačne podľa b. 3 Obchodných podmienok vo výške 3,3% z istiny úveru, t.j. (400 x 0,033 =)

13,20 Eur mesačne a túto si uplatňuje za 7 kal. mesiacov za obd. od novembra 2012 do mája 2013. Súd
primeranedodáva,žecelétotozmluvnéustanoveniehodnotíakonevyváženévneprospechspotrebiteľa
v zmluve spotrebiteľského charakteru a preto ako absolútne neplatné, keď zmluvná pokuta ako spôsob
zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase. Na uvedenom nič nemení ani to, že v podanej žalobe sa
žalobca domáha tohto zabezpečenia v konečnej výške ohraničenej obdobím 7 kal. mesiacov. Navyše

ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa
podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Za zisteného skutkového stavu súd vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov vychádzal z
bilancie poskytnutých peňazí 400,- Eur a vrátených vo výške 2,- Eur, teda vo výške 398,- Eur, lebo
prípadné ďalšie plnenie na úhrade dlhu by bolo vecou dôkazného bremena žalovaného. Primerane tomuako súd uviedol vyššie, pre následok uvedeného právneho hodnotenia veci súd žalobu vo zvyšnej časti
zamietol.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka

uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon
vo výške 8,75 %. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúcej sa konkrétneho priebehu jeho splácania
v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania
žalobcu od 10.11.2012, keď už časť splátok úveru zo strany žalovaného bola splatná.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď prevažný úspech v spore mal

žalobca (na vyčíslených sumách bolo uplatnených 550 + 92,40 = 642,40 Eur, z toho priznaných 398,-
Eur, t.j. úspech žalobcu predstavuje (398 : 642,4 x 100= ) 62%, neúspech 38%.

Náhrada trov konania žalobcu pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 38,50 Eur a z trov
právneho zastúpenia.

Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý žalovaného v konaní zastupoval, súd priznal ako

odmenu advokáta v hodnote podľa § 9 a § 10 ods. l vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“) jednotlivo v uplatnenej výške
36,52 Eur (zrejme počítanú zo základu 550,- Eur), a to za úkony právnej služby podľa § 14 ods. l písm.
a), b), vyhl.:

1. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

2. za podanie návrhu z 30.9.2013,

odmena spolu 73,04 Eur.

K odmene súd priznal paušálnu náhradu miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo
výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. pre
rok 2013 ... 2 x vo výške 7,81 Eur, paušál spolu 15,26 Eur.

K trovám právneho zastúpenia súd priznal 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. (medzisúčet 88,66 x
0,20 =) vo výške 17,73 Eur, náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje východiskovo 106,39 Eur.

Takto už uplatnenú náhradu súd priznal v miere rozdielu úspechu a neúspechu žalovaného (62 - 38 =)
24%, teda náhradu za súdny poplatok (38,50 x 0,24 =) 9,24 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia
(106,39 x 0,24) vo výške 25,53 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi, ktorý v žalobe uvádza
bankový účet v SlSp. a.s., č. XXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).