Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311222286
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311222286.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci
navrhovateľky: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. d. XXX W., PSČ XXX XX, občan SR, právne zastúpený
advokátom: JUDr. Ján Ščury, so sídlom M. R Štefánika 2618/18, Čadca proti odporcovi: SO-LO spoI. s
r. o. so sídlom: 434 Kajal, PSČ 925 92, IČO: 36 256 200 právne zastúpený advokátom: Mgr. Stanislav
Pekelnický, so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, o zaplatenie 9.392,74 eur s príslušenstvom

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná odporcovi zaplatiť náhradu trov konania 3 831,14 eur k rukám právneho
zástupcu odporcu do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka so svojím návrhom podaným dňa 23.9.2011 žiadala uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť
istinu9392,74eur s9-%ročnýmúrokomzomeškaniaod01.10.2009dozaplateniaanahradiťvzniknuté

trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola zamestnaná u odporcu od 14. 08. 2008 do 30.09.
2009. V tomto období poskytla odporcovi 8 886,95 eur pôžičky s tým, že odporca mal ju po výzve
navrhovateľa bezodkladne vrátiť, čo neučinil. Odporca ako zamestnávateľ mal zabezpečiť stravovanie
pre navrhovateľku, čo však tiež neučinil, pritom jej neposkytol ani stravné lístky v zmysle zákonníka
práce, a preto má dlh vo vzťahu k navrhovateľke vo výške 505,79 eur a to 55 % z hodnoty ceny stravnej
jednotky krát odpracované dni navrhovateľkou u odporcu. Hotel Merci sa nachádza v Únovciach, kde

boli poskytované ubytovacie služby a tu boli zabezpečované len raňajky a príležitostne na požiadavku
pracovníkov Samsungu i ďalšie stravovanie. Výdaj stravy bol zabezpečovaný v Galante, čiže bolo to
vzdialené od pracoviska navrhovateľky.
Z písomného doplňujúceho podania navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka u odporcu bola
zamestnaná na pozícii manažéra spoločnosti. Odporca sa zaoberá poskytovaním ubytovacích služieb
a stravovacích služieb pre špecifický segment trhu a to výlučne pre kórejskú klientelu. Účtovníctvo
spoločnosti zabezpečovala externá spoločnosť ACCRA s.r.o. so sídlom v Nitre, Cabajská č. 28,

zastúpená konateľom Ing. Pavol Sonlajtnerom, avšak prvotná príprava dokladov, čiže vystavovanie
faktúr, následná kontrola úhrad od dodávateľov, úrady a evidencia záväzkov, prvotná príprava podkladov
pre kalkuláciu miest, evidencia hotovosti euro pokladne spoločnosti bola riešená v spoločnosti cez
hlavnú pokladňu. Cez hlavnú euro pokladňou sa uskutočňovali aj hotovostné výdavky Hotela Merci
časť Únovce. Vklady do hlavnej pokladne boli na základe žiadanky - originál pre evidenciu pokladníka
- navrhovateľky a kópia pre konateľku odporcu. Pokladňa bola dotovaná konateľkou odporcu

respektíve na základe súhlasu konateľky a vzájomnej dôvery s navrhovateľkou, dotovaná cez výber z
bankomatu, keďže konateľka odporcu dôverovala navrhovateľke a takúto bankomatovú kartu odovzdala
navrhovateľke. Výber na základe bankomatovej karty navrhovateľka zaznamenala do hlavnej pokladne,respektíve peňažné prostriedky odovzdala konateľovi odporcu. Finančné problémy spoločnosti nastali
ku koncu roka 2008, kedy konateľka odporcu dňa 10. 12. 2008 požiadala o pôžičku 4 200 eur
navrhovateľku, ktorú poskytla navrhovateľka konateľke odporcu z vlastného účtu. Táto pôžička bola

navrhovateľke aj vrátená , (čo bolo uznané v priebehu súdneho konania) a nie je predmetom tohto sporu.
Navrhovateľka s odporcom sa dohodla na krytie bežných prevádzkových výdavkov, že bude z vlastných
financií dotovať pokladňu vo forme pôžičiek s tým, že zúčtovanie poskytnutých súm sa vykoná vždy ku
koncu mesiaca. Takto navrhovateľka za obdobie januára 2009 až september 2009 dotovala finančnými
prostriedkami pokladňu odporcu. (Čl.39 spisu mesačná sumarizácia zostatkov „euro- hlavná pokladňa“:

január -8 015,53 eur, február -10 187,17 eur, marec 5 570,76 eur ‚apríl 89,82 eur, máj 3 000,91 eur, jún
2 658,69 eur, júl 3 842,21 eur, august 1 857,22 eur, september - 7 703,86 eur, spolu - 8 886,95 eur).
Navrhovateľka pred súdom uviedla, že dotovala pokladňu spoločnosti z, ktorej sa uhrádzali všetky
prevádzkové náklady spoločnosti vrátane výplat zamestnancov a to od 1. januára 2009. V januári 2009
dotovala pokladňu sumou 8 015,53 eur, vo februári sumou 10 187,17 eur a v septembri 2009 sumou 7
703,86 eur. Za tejto dotácii podľa jej výpočtov nebola vrátená suma 8 886,95 eur, zvyšok jej bol vrátený.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poprel, že by uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí s
navrhovateľkou a že by na základe takéhoto zmluvného vzťahu dlžil navrhovateľke 8 886,95 eur. Nie
je si vedomý žiadaného dvojstranného záväzkovo právneho vzťahu uzavretého s navrhovateľkou ,z
ktorého by odporcovi vyplývala akákoľvek povinnosť zaplatiť peňažný záväzok navrhovateľke. Pokiaľ
navrhovateľka tvrdí, že dotovala pokladňu vo forme pôžičiek a tvrdí, že to bolo z dôvodu finančných

ťažkostí spoločnosti, toto nevyplýva z predložených dokladov výkazu ziskov a strát za rok 2009, čo
je zrejmé, že za rok 2009 spoločnosť mala zisk 35 085 eur a za predchádzajúci rok 63 234 eur. Za
rok 2009 spoločnosť mala tržby 1 153 473 eur. Predmetom podnikania odporcu bolo poskytovanie
hotelových, reštauračných služieb, kde veľká časť platby prebiehala vo forme hotovostných platieb,
ktoré platby dotovali pokladňu. Podľa hlavnej knihy podľa účtovných dokladov ku koncu roka 2008

na začiatok roku 2009 bola prenesená pokladničná hotovosť 1 573,75 eur. Čo sa týka uplatnenia
náhrady za neposkytnuté stravné lístky odporca nespochybnil existenciu pracovnoprávneho vzťahu s
navrhovateľkou v období od 14. 8. 2008 do 30. 9. 2009 a je si vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej z
ustanovenia § 152 ods. 1 vtedy platného a účinného Zákonníka práce číslo 311/2001, teda povinnosť
zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie. Odporca túto svoju povinnosť voči

všetkým svojim zamestnancom vrátane navrhovateľky zabezpečoval v zmysle § 152 ods. 2 Zákonníka
práce poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane podaného nápoja zamestnancovi teda v
priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, nakoľko odporca ako prevádzkovateľ
hotela má v predmete svojej činnosti okrem ubytovacích služieb aj pohostinskú činnosť. Odporca ako
zamestnávateľ vydal dňa 2. 4.2005 internú smernicu spoločnosti o zabezpečení stravovania, s ktorou

bol každý zamestnanec riadne oboznámený, v ktorej sa okrem iného jasne uvádza že: „stravovanie je
zabezpečené pre každého zamestnanca v čase obedňajšej prestávky. Stravu zabezpečuje reštauračná
časť hotela priamo v priestoroch hotela. Stravu hradí v plnej miere zamestnávateľ“. Miestom výkonu
práce navrhovateľa je registrované sídlo zamestnávateľa v galantskom okrese. Odporca má v okrese
Galanta dve prevádzky a to Hotel Merci v obci Kajal a reštauráciu The Blue poskytujúcu stravovacie

služby, ktorá sa nachádza na ulici Zoltána Kodálya 769/26 v Galante, pričom vzdialenosť medzi
uvedenými prevádzkami je približne 5 kilometrov. Navrhovateľka mala k dispozícií služobné osobné
motorové vozidlo odporcu Volkswagen Passat, preto podmienka poskytovania stravovania v blízkosti
pracoviska navrhovateľa bola splnená. V prevádzke Hotela Merci na rozdiel od navrhovateľky,
zamestnancom, ktorí nemali k dispozícii motorové vozidlo odporcu, strava bola privezená na priamu

konzumáciu do Hotela Merci. Preto odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Konateľka odporcu pred súdom uviedla, že firma nemala nikdy nedostatok financií, preto nebol dôvod
na to, aby navrhovateľka dotovala pokladňu. Poprela, že by navrhovateľka pre odporcu poskytovala
nejaké pôžičky. Pokiaľ firma potrebovala financie na výplaty pracovníkov, ona vybrala z účtu firmy
peniaze, ktoré fyzicky odovzdala navrhovateľke a táto potom podľa výplatných pások realizovala výplatu

jednotlivým pracovníkom. Po odovzdaní týchto financií medzi sebou, nevypisovali si žiadané účtovné
doklady, keďže navrhovateľke verila, ktorá výplatu realizovala podľa výplatných pások. Žiadanky neboli
zavedené od januára 2009, pretože navrhovateľka sama mala možnosť hospodáriť s financiami na účte
odporcu prostredníctvom platobnej karty. Výbery z účtu spoločnosti takto boli realizované aj samotnou
navrhovateľkou. K stravovaniu zamestnancov uviedla, že bolo zabezpečené v Hotely Merci. Bolo to

riešené flexibilne a to buď tak, že na požiadavku zamestnancov sa priniesla strava z Galanty, prípadne
bola zabezpečená studená strava priamo v Hoteli Merci, kde bola aj kuchyňa s kuchármi, ktorí na
požiadanie kórejských alebo slovenských zamestnancov zabezpečovali na požiadavku prípravu jedla.
V prípade dodávky jedla, jedlo bolo dodávané z reštaurácie The Blue. Okrem toho navrhovateľka mala kdispozícií i firemné auto a tak za 5 minút cesty autom od miesta, kde pracovala, mala možnosť navštíviť
reštauráciu odporcu v Galante.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o

zamestnaní, protokolom inšpektorátu práce zo dňa 23. 9. 2010, listinami o pohybe financií v pokladni
hotela Merci, výkazom ziskov a strát, hlavnou knihou dotácií pokladnice, výpisom z účtu odporcu,
čestnými prehláseniami Eriky Benešovej, Márii Kováčovej a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa protokolu Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 23. 9. 2010 o výsledku inšpekcie práce o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá bola vykonaná v dňoch 11. 8. 2010 a 23. 9. 2010 u odporcu

v prevádzke: Hotel Merci, Kajal 434, z predložených pracovných zmlúv zamestnancov bolo zistené, že
ako pomocníci v kuchyni boli zamestnaní : N. K. odo dňa 22. 12. 2009, H. W. od 31. 8.2007, Q. X. od
28. 4.2006.
Podľa potvrdenia o zamestnaní navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 14. 8. 2008 do 30. 9.
2009 v pozícii administratívny pracovník.
Odporca vydal internú smernicu nazvanú ako vnútorné pravidlá MH dňa 2. 4. 2005. V bode 4

sa uvádza: " Stravovanie je zabezpečené pre každého zamestnanca v čase obedňajšej prestávky.
Stravu zabezpečuje reštauračná časť hotela priamo v priestoroch hotela. Stravu uhradí v plnej miere
zamestnávateľ“. Podľa čestných prehlásení Q. X., T. W. strava pre zamestnancov bola zabezpečená v
prevádzke Hotela Merci.
Čo sa týka pôžičiek, ktoré mala poskytnúť navrhovateľka odporcovi, o nich žiadne písomné zmluvy

uzavreté neboli. Na potvrdenie ústnych dohôd o poskytnutí pôžičiek žiadny svedkovia označení neboli.
Jediný dôkaz, na ktorý sa odvolala navrhovateľka na preukázanie poskytnutí pôžičiek, boli listinné
dôkazy o pohybe financií v pokladni Hotela Merci, výkazy ziskov a strát hlavnej pokladne Hotela Merci,
žiadanky na dotáciu a dotácie pokladnice a výpisy z účtu odporcu.
Navrhovateľka o tom tvrdila, že čo sa týka výšky poskytnutej sumy, dohodli sa tak, že zúčtovanie

poskytnutej sumy urobia vždy ku koncu mesiaca, kedy zároveň dôjde i k vráteniu pôžičky. Na
takomto postupe spolupráce sa dohodli z dôvodu, že spoločnosť bola mesačným platcom DPH.
Mesačne odporcovi vždy približne k 10-temu musela odovzdať „REPORT-správu“ o stave hospodárenia
spoločnosti, ako aj o toku finančných prostriedkov. Ňou poskytnuté peňažné prostriedky boli riadne
použité na krytie bežných prevádzkových výdavkov spoločnosti, pričom boli riadne zaúčtované v

účtovníctve spoločnosti, kedykoľvek verifikovateľné a preukázateľné hĺbkovou daňovou kontrolou.
Pravidelné dotácie pokladne zo strany spoločnosti sa obnovili v mesiaci marec 2009, presnejšie od
1.3.2009/očíslované „interné žiadanky“ od 1-50, podpísané konateľkou spoločnosti/.
Z listín „Výkaz ziskov a strát k 31.122009“ bolo zistené, že odporca za rok 2009 mal zisk 35 085,- eur
a za predchádzajúci rok 63 234,- eur. Za rok 2009 spoločnosť mala tržby 1 153 473,- eur. Z listín o

dotácie pokladne bolo zistené, že pokladňa bola pravidelne dotovaná, ale nebolo možné zistiť z akých
financií táto dotácia bola uskutočnená. Z výpisov z účtu konateľky odporcu bolo zistené, že v skutočnosti
v mesiacoch január a september 2009 boli uskutočnené výbery financií, ale kto tieto výbery uskutočnil
(vzhľadom na dispozíciu platobnou kartou odporcu i navrhovateľkou), nie je možné v každom prípade
s určitosťou zistiť.

Navrhovateľka k tomu tvrdila, že konateľka odporcu uviedla, že v mesiaci 1/2009 a to 12.1.2009
uskutočnila výber vo výške 7 000,- eur, ktoré odovzdala navrhovateľke na úhradu miezd za obdobie
12/2008. 7 000,- eur však od konateľky odporcu neprevzala (neexistujú o tom žiadne interné príjmové
pokladničné doklady). Navrhovateľka preto výplatu miezd za mesiac 12/2009 neuskutočnila. Celkový
výber z bankového účtu za obdobie: 1/2009 - 9/2009 predstavuje sumu 217 350,- eur. Podľa evidencie

navrhovateľky /ako aj z údajov z uvedeného listinného dôkazu/, príjem do pokladne na základe žiadaniek
za to isté obdobie predstavuje sumu 81 857,48 eur. V mesiaci 2/2009 mala dotovať pokladňu sumou 3
597,19 eur z vlastných zdrojov na výplatu miezd zamestnancov a v mesiaci 9/2009 sumou 1 140,31 eur
(v poznámke je uvedené „Lívia put her own cash for salary“ tzn, „Lívia vložila vlastné peniaze na výplaty
- táto poznámka, ako bolo zistené bola zapísaná neznámou osobou na požiadavku navrhovateľky).

Odporca k týmto dôkazom uviedol, že listinný dôkaz označený ako rozpis dotácie pokladne za obdobie
05.01.2009 - 30.09.2009 obsahoval okrem priamych dotácií pokladne aj ďalšie pohyby na bankovom
účte odporcu mylne označené za priame dotácie pokladne, táto skutočnosť absolútne nemení nič na
tom, že predmetný rozpis obsahoval taktiež priame dotácie pokladne v akej výške, ktorá absolútne
postačovala kryť bežné výdavky odporcu. Na tomto účte dochádzalo k pohybom peňažných prostriedkov

v nezanedbateľnej výške, ako tomu bolo napríklad dňa 27.04.2009 pri transakcií vo výške 100 000,-
eur a dňa 29.05.2009 vo výške 40 000,- eur, čo jasne a jednoznačne vyvracia tvrdenia navrhovateľky
o dôvodoch údajného poskytnutia pôžičky odporcovi, teda to, že odporca nemal dostatok peňažných
prostriedkov, respektíve mal finančné ťažkosti. Ako vyplýva z priloženého Výpisu z internet banking-u -Pohyby na účte odporcu za obdobie od 05.01.2009 do 12.01.2009 tri výbery v hotovostí spolu vo výške
3 983,28 eur, boli použité na dotáciu pokladne, nakoľko navrhovateľka k týmto trom výberom vlastnou
rukou vyznačila v angličtine poznámku „LÍVIA TILL“, čo v preklade do slovenčiny znamená „Lívia

pokladnica/pokladňa, tieto peňažné prostriedky boli ako dotácia pokladne vložené do pokladne za ta
účelom výplaty mzdy a odstupného zamestnancom Y. U. a Z. Z. a na úhrady faktúr za osvetlenie hotela.
Účelovúviazanosťpeňažnýchprostriedkovvloženýchdopokladneakojejdotáciauvádzanavrhovateľka
v dôkaze predloženom z jej strany, konkrétne v Mesačnej sumarizácii zostatkov euro hlavnej pokladne
napríklad na strane 9/34 pri čiastke 7 000,- eur vloženej do pokladne dňa 10.03.2009, kde je v angličtine

uvedená poznámka „cash IN for salary“, čo v preklade do slovenčiny znamená „vložená hotovosť na
výplaty“, pričom podobne tomu tak je aj pri čiastke 10 000,- eur vloženej do pokladne dňa 10.05.2009
uvedenej na strane 17/34 a pri čiastke 11 350,- eur vloženej do pokladne dňa 12.06.2009 uvedenej
na strane 20/34. Pred čiastkou 3.597,19,- euro zo dňa 10.02.2009 a čiastkou 5 140,31,- eur zo dňa
10.09.2009 uvádzanou v kolónke s anglický textom „Cash in according Livia report“, teda v slovenčine
„ Vklad hotovosti podľa Líviinho hlásenia“, za ktorými sa nachádza anglický text „Livia put her own cash

for salary“, teda v preklade do slovenčiny „ Lívia poskytla jej vlastné peniaze na výplaty“ sa nachádza,
na rozdiel od všetkých ostatných súm uvádzaných ako dotácia pokladne znamienko mínus, ako to
jednoznačne vyplýva z predmetného Rozpisu. Text „Lívia Details“, čo v doslovnom preklade znamená
„Lívia detaily“, respektíve „Líviine detaily“, teda voľne preložené „Detaily uvádzané Líviou“, boli zapísané
na podnet navrhovateľky.

V súvislosti s predmetnými listinami na otázky právneho zástupcu odporcu na pojednávaní v rámci
dokazovania navrhovateľka o. i. uviedla: žiadanka predstavuje príjmový pokladničný doklad, ktorý
dokladuje v akej výške navrhovateľka žiadala peňažnú hotovosť od konateľky odporcu. Tieto žiadanky
boli zavedené v spoločnosti od 1. 3. 2009 a fungovali do 4. 9. 2009. Žiadanky boli očíslované číslicami
1 až 50. Žiadanky vystavovala buď konateľka spoločnosti alebo ona. Niektoré žiadanky boli podpísané

a niektoré podpísané neboli. O tom, že ktorú žiadanku akceptovala konateľka odporcu sa dozvedela
navrhovateľka tak, že buď bola ňou podpísaná alebo požadované financie jej boli poskytnuté v hotovosti.
Žiadanku číslo 19/2009 zo dňa 13. 4. 2009 vystavovala konateľka spoločnosti odporcu na meno Q. X.,
čiže na meno matky navrhovateľky, ktorá pracovala ako pomocná pracovná sila v kuchyni v reštaurácii
The Blue. Išlo o týždenné finančné prostriedky pre túto reštauráciu od 13. 4. do 20. 4. 2009. Z uvedených

päťdesiatich žiadaniek navrhovateľka deviatu a devätnástu nevypisovala vôbec, štvrtú, dvanástu a
trinástu vypisovala čiastočne a ostatné vypisovala ona sama. Potvrdila, že čiastočne mala prístup k
účtu odporcu prostredníctvom platobnej karty a to vtedy keď konateľka odporcu nemala v hotovosti
dostatok financií. Tak cez poskytnutú platobnú kartu vyberala financie z účtu odporcu, čo poznačila
do žiadanky. Následne platobnú kartu vrátila konateľke. Platobnú kartu mala k dispozícii od januára

2009 do septembra 2009. Potvrdila, že 7. januára 2009 uskutočnila výber 750 eur z účtu odporcu za
účelom dotácie pokladne. Nebola pritom žiadanka vystavená na výber peňazí z prostriedkov odporcu.
Výber v sume 947,48 eur a 1 500 eur dňa 18. 4. 2009 nebol na žiadanku, pretože išlo o priamu platbu
platobnou kartou za ubytovanie v hoteli Romantik. Výber 10 000 eur prostredníctvom platobnej karty z
účtu odporcu dňa 10. 5. 2009 bol uskutočnený konateľkou spoločnosti a táto navrhovateľke odovzdala

peniaze ako dotáciu pokladne na bežné prevádzkové náklady hotela. Na toto žiadanka vystavená
nebola.Mzdyzamestnancomodporcubolivyplácanévhotovosti.Mzdyvyplácalaosobnenavrhovateľka.
Navrhovateľka tvrdila, že financie na výplaty pracovníkov odporcu za mesiace február a september 2009
boli jej osobné finančné prostriedky. U odporcu zarábala asi 21 000 SK brutto. Mzda jej bola vyplácaná
v hotovosti. V spoločností fungovali viaceré pokladne, ona mala na starosti takzvanú Euro pokladňu.

Výdavky a príjmy boli zaúčtované v účtoch spoločnosti odporcu.
Právny zástupca odporcu poukázal na to, že na listinách a to dokladoch o dotácie pokladnice a o pohybe
na účte odporcu (čl. 225 a nasl. a čl. 254 spisu) sú poznámky: Lívia „till“ alebo Lívia pokladňa. Tieto
listinné dôkazy preukazujú sumu dotácií pokladne, kde sama navrhovateľka potvrdzuje svojím písmom
prevzatie dotácie pokladne.

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
Súd viazaný návrhom, v medziach a dôvodoch návrhu (§ 42, § 79, § 120, § 153 O.s.p.) skúmal právne
úkony, ktoré vo veci mali účastníci vykonať. V medziach, v rozsahu a v dôvodoch návrhu súd na tvrdenia
navrhovateľky v označenom rozsahu vykonal dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania. V danom
prípade ide o sporové konanie, ktoré je možné začať na návrh v súlade s § 80 písm. b/ O.s.p. Ako

také konanie je dôkazné konanie, podľa výsledku unesenia resp. neunesenia dôkazného bremena ako
procesný dôsledok sa prejaví konečné rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1/ Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti tom, čo chcel účastník prejaviť.

Právne úkony sú prejavy vôle smerujúce ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Musí ísť o taký prejav vôle, ktorý smeruje k vytvoreniu

zamýšľaného právneho vzťahu. Právny úkon je teda právna skutočnosť spočívajúca v ľudskom chovaní,
ktorá je právom dovolená.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1/ Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, čiže veci
zastupiteľné, najmä peniaze. Dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Právny vzťah je založený zmluvou. Subjektmi tejto zmluvy sú veriteľ a dlžník. Pre platnosť zmluvy
o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými
znakmi zmluvy sú:

a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie,
b/ druhovo určené veci
c/povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu
d/obvykle aj doba splatnosti vrátenia.
Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal ( § 563). Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali dobu plnenia na vôli dlžníka,
a ten by so splnením záväzku otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak ak by to
bolo v súlade s dobrými mravmi ( § 564).
Z uvedeného je možné konštatovať, že pre prípad úspechu návrhu bolo potrebné preukázať vznik
dvojstranného právneho úkonu a to zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi tohto

konania. Vzhľadom k tomu, že v písomnej podobe táto zmluva nebola vyhotovená bolo potrebné
inými dôkazmi preukázať vznik a podmienky tohto dvojstranného právneho úkonu. Bolo potrebné
preukázať vôľu oboch strán uzavrieť takúto zmluvu o pôžičke so všetkými patričnými pojmovými znakmi.
To znamená vôľu navrhovateľky ako veriteľa peňažnú sumu odporcovi požičať (a to v konkrétne
určenej výške, dobu splatnosti vrátenia)a vôľu odporcu ako dlžníka takéto peniaze požičať s ochotou

ich v dohodnutom termíne aj vrátiť. Na základe vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že
navrhovateľke nepodarilo sa preukázať vznik a podmienky údajnej pôžičky, preto je možné konštatovať,
ženeuniesladôkaznébremenoapretozmyslevnávrhubolopotrebnétentonávrhvtejtočastizamietnuť.
Súd skúmal i to, či prípadne odporca na úkor navrhovateľky nezískal bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 451 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
I v tomto prípade však v rámci dôkaznej núdze navrhovateľka mala preukázať, že majetkový prospech
bol získaný odporcom. To znamená, že plnila odporcovi bez právneho dôvodu alebo z neplatného

právneho úkonu alebo za právneho dôvodu, ktorý odpadol. Dôkazné bremeno bolo na strane
navrhovateľky. Keďže už vyššie bolo konštatované, že navrhovateľke sa nepodarilo preukázať práve
plnenie pre odporcu ani vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade neprichádza do úvahu.
Podľa § 152 ods. 1/ a 2/ Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo
všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo

v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Zamestnávateľ
zabezpečuje z stravovanie podľa odseku 1 podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane
vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v
stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby

alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za
pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín,
zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.Podľa § 152 ods. 3/ a 4/ Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku
2 vo výške najmenej 55 percent z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 percent
stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytuje
zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len, ak povinnosť zamestnávateľa
zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo, ak
zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2.
Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie ak nemôže toto

stravovanie zabezpečiť priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ide o zamestnancov, ktorí sú
na pracovnej ceste, ide o zamestnancov, ktorí nepracujú dlhšie ako 4 hodiny, ide o zamestnancov
pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru.
Zamestnávateľ si splní svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce
pokiaľ zabezpečuje takéto stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení na pracovisku alebo v
blízkostipracoviskazamestnanca.Vtakýchtoprípadochneprichádzadoúvahyposkytovaniefinančného

príspevku podľa odseku 4 § 152 Zákonníka práce.
V danom prípade dôkazné bremeno preukázania poskytovania stravovania pred navrhovateľa bolo na
strane odporcu. Toto dôkazné bremeno odporca uniesol a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania
odporca zabezpečoval stravovanie navrhovateľa ako i ostatných spolupracovníkov navrhovateľa na
pracovisku navrhovateľa respektíve v blízkosti pracoviska navrhovateľa. Na základe toho nevznikol

nárok navrhovateľa na finančný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákonníka práce. Preto i v tejto časti návrh
súd zamietol.
Procesne úspešnému odporcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia odporcu podľa súdom konaní, z odmeny advokáta za
vykonaniedvochúkonovprávnejslužby(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnévyjadrenienanávrh)

po 253, 94 eur + dvakrát 7,41 eur a režijný paušál, 4,25 úkonov právnej služby (súdne pojednávanie dňa
23. 3. 2012, písomné vyjadrenie odporcu k otázke stravovania zamestnancov, súdne pojednávania dňa
13. 8. 2012 a 12. 11. 2012, odročené pojednávanie pre neúčasť navrhovateľky aj jej právneho zástupcu
27. 1. 2012) po 253,94 eur + päťkrát 7,63eur režijný paušál, 4 úkony právnej služby (pojednávanie dňa
8. 4. 2013, z 2. 9. 2013, 16. 12. 2013, písomné vyjadrenie odporcu k predloženým listinným dôkazom

a návrh na doplnenie dokazovania) po 253,94 eur + štyrikrát 7,81 eur režijný paušál, 2 úkony právnej
služby (písomné vyčíslenie náhrady trov konania a záverečný prednes, súdne pojednávanie 3. 2. 2014 )
po 253,94 eur + dvakrát 8,04 eur režijný paušál, + náhrada za stratu času 16 krát 12,71 eur, 16 krát
13,01 eur, cestovné výdavky advokáta na súdne pojednávania za miesta sídla advokáta Bratislava na
súd do Galanty 26,69 eur + 27,02 eur + 24,42 eur + 24,74 eur + 24,52 eur + 29,35 eur + 25,14 eur +

25,12 eur. Takto celkovo trovy konania za titulu právneho zastúpenia odporcu činia sumu 3 831,14 eur.
Tieto trovy je povinná procesne neúspešná navrhovateľka odporcovi zaplatiť tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do

pätnástich dní odo dňa jeho písomného doručenia písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný nesplní to čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený má možnosť požiadať
o súdnu exekúciu.