Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612212099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612212099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľa : F., s.r.o., IČO

XX XXX XXX, Bratislava, F. XX, právne zastúpený: C. F., s.r.o., IČO XX XXX XXX, Bratislava, L. X, zast.
T.. U.. W. C., F.., advokátom a konateľom proti odporcovi : X.D. H., konajúca prostredníctvom P. X.T.D.,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Trnava dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Trnava ako exekučného súdu, keď o žiadostiach o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a návrhoch na zmenu exekútora v exekučných konaniach vedených
pod exekučným číslom EX 5879/2010, 140/2006, 310/2004, 51/2004, 2734/2003, 4/2005, 148/2006,
2888/2003,1584/2006,14735/2011,69/2004,7608/2009,15955/2010,253/2005,4623/2008,807/2003,
2277/2009, 590/2006, 3828/2009, 10679/2009, 13464/2010, 11436/2009, 12086/2008, 11360/2008,
12470/2009, 11678/2011, 5177/2011, 12122/2008, 5822/2011, 17199/2010, 7525/2011, 2118/2010,
11645/2011,13194/2011,5515/2011,8123/2011,13412/2010,1170/2011,nerozhodolvzákonnejlehote.

Navrhovateľ vo svojom návrhu súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava
a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 12C/18/2012-8 zo dňa 8.10.2012 spojil konania Okresného súdu
Trnava sp. zn. 12C/18/2012 až 12C/55/2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod
spoločnou spisovou značkou 12C/18/2012.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11NcC/40/2012-15 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí sp. zn. 12C/18/2012 a vec
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Senica, ktorému vec napadla dňa 22.11.2012
pod sp. zn. 6C/231/2012.

Predvolaní účastníci sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil odporca. Súhlasil, aby

súd pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol tak, že návrh zamietne ako nedôvodný. Navrhovateľ sa
neospravedlnil z účasti na pojednávaní. Na základe uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením odporcu zo dňa 12.2.2013, ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav veci :

Navrhovateľ sa písomne podanými návrhmi dňa 27.9.2012 domáhal od odporcov zaplatenia majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z to dôvodu, že ako oprávnený podal prostredníctvom súdneho exekútora
na Okresný súd Trnava ako exekučný súd návrhy na vykonanie exekúcie voči povinným: 1. P. E., A..
XX.X.XXXX, X. P. L., A.. XX.XX.XXXX, X. T. Q., A.. XX.XX.XXXX, X. P.Á. Š., A.. XX.XX.XXXX, X.U. S.,
A.. XX.XX.XXXX, X. H. U., A.. XX.XX.XXXX, X. H. P., A.. XX.XX.XXXX, X. P. O., A.. XX.XX.XXXX, X.

D. M.E.Q., A.. XX.XX.XXXX, XX. P. O., A.. XX.XX.XXXX, XX. E. W., A.. XX.XX.XXXX, XX. D. O., A..
XX.XX.XXXX, XX. N. X.E., A.. XX.XX.XXXX, XX. F. P., A.. XX.XX.XXXX, XX. X. Y., A.. XX.XX.XXXX,
XX. U. F., A.. XX.XX.XXXX, XX. M. D., A.. XX.XX.XXXX, XX. T. X., A.. XX.XX.XXXXX, XX. C. O.,
A.. XX.XX.XXXX, XX. G. O., A.. XX.XX.XXXX, XX. U. Š., A.. XX.XX.XXXX, XX.W.B. K.A.X., A..
XX.XX.XXXX, XX.D. F., A.. XX.XX.XXXX, XX. U. N., A.. XX.XX.XXXX, XX. W. F., A.. XX.XX.XXXX,
XX. U. P.H., A.. XX.XX.XXXX, XX.Q. F., A.. XX.XX.XXXX, XX. H. S., A.. XX.XX.XXXX, XX. P. M., A..

XX.XX.XXXX, XX. X. P.T.Q., A.. XX.XX.XXXX, XX.D. E., A.. XX.XX.XXXX, XX. W. Q., A.. XX.XX.XXXX,
XX. B. O., A.. XX.XX.XXXX, XX. Q. F., A.. XX.XX.XXXX, XX. F. F., A.. XX.XX.XXXX, XX. T. O., A..
XX.XX.XXXX, XX. P. Q., A.. XX.XX.XXXX. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bola založená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vznikla

exekučnému súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného. Nakoľko k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
došlo až po rôzne dlhej dobe, hoci pre dané prieťahy neexistovali dôvody, navrhovateľ si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, respektíve návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o žiadosti respektíve o návrhu. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch si navrhovateľ uplatnil z dôvodu, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, nakoľko mohlo
dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným či k insolventnosti povinného a nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pred podaním návrhov na súd navrhovateľ

postupoval v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a písomne požiadal odporcu o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Do podania návrhov na súd však neobdržal od
odporcu pozitívnu reakciu.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.2.2013 žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na nejasný titul
nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
ako nezákonného rozhodnutia. Považoval návrh za podaný predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a §
16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody neuplynulo 6 mesiacov. Odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02,
v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Navrhovateľovi podľa názoru odporcu nepreukázal podanie sťažnosti na
prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je

preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako odporca namietal aj vyčíslenie materiálnej škody s
odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže
prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1,2, 3 písm. b), 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavuvecivyvodilsúdtenprávnyzáver,že
návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ sa podaním adresovaným odporcovi a doručeným najskôr
dňa 23.4.2012 domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežného
prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota

neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti odporcom, návrh tak súd nepovažoval za predčasný. Navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej
lehote a o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd má za to, že aj keď § 9 zákona

č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania návrhov, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového
súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí
oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa poslednej
novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom bolo potrebné k

citovanému ustanoveniu zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila,
čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.
z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia
povinnostisúduvychádzaťajpriposudzovanínárokovvyplývajúcichztvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto
posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade
citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva

z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z.
z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so

svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade

škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu
porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť

aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup
súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne
vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený

výlučne Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný
súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade,
ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.

Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy v exekučných

konaniach vedených na Okresnom súde Trnava, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by
existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu o
existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v

konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody)
ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a
návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia
nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh
na súdny výkon rozhodnutia.