Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 4C/620/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208781
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812208781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL,
s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 p r o t i žalovanému: G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. O. XXX/XXa, XXX XX J. P. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast.
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie
1754,48- eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 438,81 eur, ktorú sumu mu povoľuje uhradiť v

mesačných splátkach po 40,- eur splatných vždy každého 25-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám
žalobcu, začínajúc dňom 01. 09. 2013, pod následkami straty výhody splátok.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 1754,48 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným
Žalobca uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 5304166969
(ďalej len „Úverová zmluva"). Úverová zmluva sa stala platnou a účinnou podpisom posledného z
účastníkov Úverovej zmluvy. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov -

revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1991,64 eur zo strany žalobcu žalovanému
prostredníctvom úverovej karty. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky
navrhovateľa (ďalej len „ÚP"), s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom Úverovej zmluvy prejavil
súhlas byť nimi viazaný. Žalovaný obdržal od žalobcu aj Príručku pre držiteľa (ďalej iba „Príručka"),
ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej iba „Sadzobník"). Žalobca má za to, že Úverová zmluva
je celistvá, uzavretá v písomnej forme určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Svoju
vôľu byť viazaný touto Úverovou zmluvou a jej súčasťami potvrdil žalovaný podpisom priamo na prednej

strane Úverovej zmluvy. Podstatné náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo z Úverovej
zmluvy alebo z ÚP, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy, a preto nesmú byť
materiálne alebo formálne oddeľované a rozlišované od Úverovej zmluvy. V súlade s judikatúrou súdov,
celistvosť listiny možno posudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovenízmluvy, vzájomných odvolávok alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s
textom. V takýchto a podobných prípadoch je totiž potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo
bezchybnému prejavu vôle pred striktným a bezúčelným formalizmom. Revolvingový úver je dlhodobý,

opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných
finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky
prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Podľa ÚP je možné
zmeniť celkovú výšku poskytnutého úverového rámca a žalovaný sa dohodol so žalobcom na možnosti
navýšení úverového rámca v zmysle priložených listinných dôkazov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas

splatiť žalobcovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo
výške určených v Úverovej zmluve na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť
až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok
vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť žalobcovi
úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky
úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté

úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Žalobca
bol v súlade s ÚP oprávnený jednostranne meniť Sadzobník s tým, že zmenu bol povinný žalovanému
oznámiť. Súhlas so zmenou Sadzobníka žalovaný vyjadril uskutočnením transakcie alebo zaplatením
ďalšej pravidelnej splátky v období po účinnosti zmeny. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých

platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie/zánik úverovej
zmluvy bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 29.3.2010 k splateniu celého zostatku úveru vo
výške 2086,49 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru
alebo jej časti alebo zmluvnej pokuty dlhšieho ako 7 dní, je žalovaný povinný podľa Hlavy ÚP s názvom
Záverečné ustanovenia zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky

za každý začatý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho
ako 7 dní je žalovaný povinný podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Vzhľadom na vyššie uvedené,
tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh, ktorý predstavuje
istina plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu spolu vo výške 1754,48 eur, úrok

z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 0,00 eur, úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej
istiny (ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP
s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) + zmluvná pokuta vo výške 0,00 eur, -dlžné
poistné vo výške 0,00 eur.

Žalovaný uviedol, že uznáva uplatnenú pohľadávku žalobcu, je ochotný túto uhradiť, navrhol však

mesačné splátky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 22.4.2013, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29.5.2013 spolu s prílohami,
oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 21.5.2013, výpoveďou
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2013 uviedol, že úverovú zmluvu so žalobcom uzavrel,
riadne splácal predpísané splátky až sa dostal do štádia, keď nemohol určitý čas splácať splátky.
Spoločnosť ho pár krát kontaktovala telefonicky, kde ho vyzývali k okamžitému splateniu celého úveru.
Stále ich informoval, že nemá možnosť splatiť úver v plnej výške, navrhoval pokračovanie v splácaní
úveru, alebo prehodnotenie úveru hoci aj s vyššími splátkami alebo aby navrhli iné riešenie. Spravil

chybu že ich neoslovil písomne, ale myslel si, že ľudia ktorí telefonujú majú tieto veci v kompetencii.
Pokiaľ žalobca pristúpi k prehodnoteniu úveru + príslušenstvo (nejaký splátkový kalendár) bude mať
žalovaný možnosť im tento úver splatiť. V prípade splatenia úveru v celku nemá takúto možnosť a bude
musieť úver splácať cez exekútora.

Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že pracuje na živnosť s mesačným príjmom 500 - 600 eur s tým,

že manželka, ktorá je taktiež živnostníčka, je momentálne práceneschopná. Bývajú v nájomnom byte,
kde v rámci inkasa na nájom a služby spojené s užívaním bytu platia okolo 300 eur. Zároveň majúvyživovaciu povinnosť k synovi G. Y., nar. XX. XX. XXXX a G. Y., nar. XX. XX. XXXX. Žalovaný má
aj ďalšie podlžnosti, spláca 150 eur ďalšej spoločnosti. Žalovaný však nie je proti tomu, aby žalobcovi
uplatnenú pohľadávku uhradil.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom podaní zo dňa 21.5.2013 uviedol, že vstupuje ako
vedľajší účastník na strane žalovaného do konania vedeného vo vyššie uvedenej právnej veci a uplatnil
si náhradu trov konania.

V písomnom podaní žalobcu zo dňa 29.5.2013 tento uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
17.7.2003 Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES
č. 5304166969 (ďalej len „ÚZ'), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver s

úverovým rámcom 995,82 eur s mesačnou splátkou 39,83 eur, vydal a zaslal žalovanému úverovú kartu
spolu s príručkou, súčasťou ktorej bol aj sadzobník poplatkov. Dňa 29.12.2008 požiadal žalovaný o
navýšenie úverového rámca o 30.000 Sk, čiže na celkových 1.991,64 eur pri mesačnej splátke 79,67
eur. Žalovaný vyčerpal z úverovej karty celkovú sumu 3.332,81 eur. V zmysle zaslaného Sadzobníka
bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá výška úrokovej sadzby 2,21 % mesačne (t.j. 26,52 %

ročne). V Sadzobníku bola dohodnutá aj výška ďalších poplatkov, a to poplatok za výpis z úverového
účtu, či poplatok za výber z bankomatu. Žalovaný bol upozornený na následky riadneho nesplácania
poskytnutého revolvingového úveru s tým, že v prípade omeškania s úhradou splátky dlhšie ako 7 dní
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej
čiastky a v prípade omeškania s úhradou splátky či jej časti dlhšie ako 7 dní je žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním dohodnutých splátok čerpaného revolvingového úveru, a to s odkazom na
už predložený splátkový kalendár. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania
so zaplatením uvedených splátok, stal sa celý zostatok čerpaného úveru splatným, pričom splatnosť
nastala ku dňu 29.3.2010, ako vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára a tiež z výzvy na

splatenie celého úveru priloženej k návrhu na začatie konania. Nárokovaná suma vo výške 1.754,48
eur predstavuje istinu - dlžnú sumu úveru bez úrokov i úveru vypočítanú ako rozdiel istiny čerpaného
úveru vo výške 3332,81 eur a Jednotlivých Čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie
istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo výške 1578,32 eur. Žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej
výške 3332,81 eur. Žalovaný uhradil splátky v celkovej výške 3.677,99 eur. Vyššie uvedené platby

žalovaného vyplývajú aj z predloženého splátkového kalendára, ktorý je akýmsi prehľadom pohybov
na účte resp. úverovej karte žalovaného. Z celkového súčtu splátok žalovaného vo výške 3677,99 eur
boli na jednotlivé položky uhradené nasledovné sumy: na Istinu uhradená časť vo výške 1578,32 eur,
na Úrok z úveru uhradená časť vo 1826,13 eur, na Zmluvnú pokutu uhradená časť vo výške 105,13
eur, na Poplatok za výpis účtu uhradená časť vo výške 109,65 eur, na Poplatok za výbery z bankomatu

uhradená časť vo výške 38,04 eur, na úrok z omeškania do zosplatnenia uhradená časť vo výške 20,72
eur (ide o úrok z omeškania, ktorý predstavuje zákonný úrok z omeškania dohodnutý podľa ustanovenia
§ 2 Hlavy 9 Úverových podmienok, prvej vety. Pokiaľ ide o výšku sadzby úroku z omeškania, žalobca si
uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške, a nie vo výške 0,08 %. Toto označenie stĺpca splátkového
kalendára je nesprávne a ide o historické, v súčasnosti neplatné označenie v programe žalobcu. Čo

sa týka započítavania platieb žalovaného, nakoľko ide v tomto prípade o plnenie v splátkach, má
žalobca za to, že spôsob započítania je v súlade s právnymi predpismi, ktoré určujú spôsob započítania
iba pri čiastkovom plnení. V súvislosti s ustanoveniami § 53 OZ týkajúcich sa úpravy neprijateľných
podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, má žalobca za to, že predmetná ÚZ neobsahuje
žiadnu z neprijateľných podmienok a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ žiadne z ustanovení UZ

neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Medzi žalobcom a žalovaným ako klientom došlo dňa 17.7.2003 k uzavretiu úverovej zmluvy č.
5304166969, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca
30.000,-Sk s výškou mesačnej splátky 1.200,-Sk.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste. Dolu podpísaný klient svojím podpisom potvrdzuježe je oboznámený s Úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami

v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES uzatváranej spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené
na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky špecifikujú práva a povinností medzi spoločnosťou a
klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.

Navrhovateľom uzatvorenia úverovej zmluvy je klient a po prijatí návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy

spoločnosťou a po poskytnutí úveru je dlžníkom z úverovej zmluvy. Spoločnosť môže akceptovať tento
návrh a po uzavretí úverovej zmluvy a poskytnutí úveru je veriteľom z úverovej zmluvy. ( § 3 hlavy 1
Úverových podmienok ).

V zmysle hlavy 2 § 4 Úverových podmienok po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi
úverový účet pre čerpanie úveru do výšky dohodnutého úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie

účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu
zodpovedajúce záväzky klienta.

Podľa hlavy 3 § 1 Úverových podmienok revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu
jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti
peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevčerpaného zostatku úverového rámca,

ak nie je v úverovej zmluve stanovené inak.

Podľa hlavy 4 § 1, § 2, § 3 Úverových podmienok na základe rozhodnutia spoločnosti bude klientovi
zaslaná úverová karta. Vydanie a používanie úverovej karty sa riadi týmito Úverovými podmienkami.
K jednému úverovému účtu môže byť vydaná len jedna úverová karta, ktorá je neprenosná a môže
ju používať iba jej držiteľ, ktorého meno je uvedené na karte. Použitím úverovej karty klient súhlasí s

čerpaním revolvingového úveru v požadovanej výške.

V zmysle hlavy 6 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve.
V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny. Výška
splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná od výšky pravidelnej splátky.

Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva.
Klientov záväzok k hradeniu úrokov z poskytnutého úveru voči spoločnosti vzniká okamihom, kedy sa
transakcia prejaví na úverovom účte klienta.

Podľa hlavy 6 § 5 Úverových podmienok splátka je uhradená dňom jej pripísania na účet spoločnosti.

V zmysle § 9 hlavy 6 Úverových podmienok klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške

aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.
Mesačná úroková miera je stanovená ako súčet základnej úrokovej miery a odchýlky uvedenej na
prednej strane tejto listiny.

Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je uzatvorená na dobu neurčitú. Klient je povinný
celý čerpaný úver a všetky svoje záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v

prípade, že klient sa oneskoril s platením minimálne dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace ( hlava 8 § 1, § 2 Úverových podmienok ).V zmysle hlavy 9 § 2 Úverových podmienok v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej časti
dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08% z
dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. V prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či

jej časti dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky,
s ktorej úhradou je v oneskorení.

Podľa hlavy 9 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, zabezpečenie
záväzkov a vzťahy, ktoré vznikli následne na základe uvedených právnych úkonov, sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami

Občianskeho zákonníka v úplnom znení.

Zo žiadosti o zmenu výšky úverového rámca súd zistil, že žalovaný dňa 29.12.2008 požiadal o navýšenie
úverového rámca o 30.000 Sk, čiže na celkových 1.991,64 eur pri mesačnej splátke 79,67 eur.

Z predloženého splátkového kalendára ako ja špecifikácie pohľadávky žalobcu v písomnom podaní
súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 3332,81 eur. Žalovaný uhradil splátky
v celkovej výške 3.677,99 eur.

Listom zo dňa 29.3.2010 označeným ako výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému oznámil,
že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, spoločnosť
ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 2086,49 eur a vyzval ho na
splatenie uvedenej sumy do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Z výpisu z účtu za mesiac august 2003 súd zistil, že kreditný limit predstavoval sumu 995,82 eur.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil sumy jednotlivých nárokov tak ako boli žalobcom
určené v žalobe a následne v písomnom vyjadrení.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
( ďalej len „zákon „ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou

o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 17.7.2003.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.7.2003 úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému a vydanie karty YES
podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Úverových podmienkach s dohodnutým
úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Žalovanému boli následne finančné prostriedky
žalobcom poskytnuté, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára. V dôsledku neplnenia

si povinnosti žalovaného sa stal celý dlh splatný dňa 29.3.2010.

Súd mal za preukázané, že žalovaný prostredníctvom poskytnutej úverovej karty vyčerpal finančné
prostriedky v celkovej sume 3332,81 eur a ďalej je nesporné, že žalovaný v prospech žalobcu následne
jednotlivými splátkami na istinu celkovo uhradil sumu 3.677,99 eur, ako to vyplýva aj z predloženého
splátkového kalendára.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.Čo sa týka úroku z úveru, tak žalobca započítal platby žalovaného na celú sumu úroku z úveru v sume
1826,13 eur, pričom úrok z úveru bol vyúčtovanný pri úrokovej sadzbe 2,21 % mesačne. Úroková sadzba
2,21% mesačne predstavuje 26,52 % ročne.

V danom prípade sa súd zaoberal vyššie uvedenou sadzbou dohodnutého úroku z úveru.

Účastníkmi konania bolo dohodnuté, že mesačná splátka bude 39,83 eur, pri výške dohodnutého
úverového rámca v sume 995,82 eur a po zmene výšky úverového rámca na celkových 1.991,64 eur
bola dohodnutá výška mesačnej splátky v sume 79,67 eur. V oboch prípadoch, teda pri výške úverového
rámca 995,82 eur, ako aj pri výške úverového rámca 1.991,64 eur, by žalovaný bol povinný úver splácať
pri výške mesačnej splátky 39,83 eur resp. 79,67 eur po dobu 25 mesiacov, pričom úroková miera

podobného úveru v bankách v čase uzavretia zmluvy ( júl 2003, spotrebiteľský úver od 1 do 5 rokov )
činilaúrok8,94p.a.Ztohojezrejmé,žedohodnutýročnýúrokzúverumedziúčastníkmivdanomprípade
bol o 17,58 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z obdobných úverov poskytovaných v tomto
období bankami. Súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách z internetovej stránky NBS.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 8,94 % ročne za
absolútne neplatnú.

Ako primerané súd určil úroky vo výške 8,94 % ročne. V zmluve dohodnutý požadovaný úrok z úveru za
celé obdobie poskytnutia predstavoval sumu 1826,13 eur pri úrokovej miere 26,52% ročne, pričom súd

vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok žalobcovi vznikol len pri úrokovej miere 8,94 % ročne, teda
žalobca mal nárok len na 33,71% uplatňovaného úroku ( 8,94% x 100 / 26,52% = 33,71 % ), teda 33,71%
zo sumy 1826,13 eur, čo predstavuje sumu 615,59 eur. Na úrok z úveru žalovaný uhradil 1210,54 eur.
Žalovaný tak uhradil na úrok z úveru viac ako mal zaplatiť, preto súd započítal platby žalovaného vo
výške 1210,54 eur na istinu úveru. Súd preto žalobu v časti istiny 1210,54 eur zamietol.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Nárok na zaplatenú zmluvnú pokutu v sume 105,13 eur podľa hlavy 9§ 2 Úverových podmienok súd
považovalzaneopodstatnený.Idetotižoneprimeranúsankciu,ktorúznášaspotrebiteľ.Taktodohodnutá
výška zmluvnej pokuty neúmerne zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ okrem dohodnutej zmluvnej
pokuty, ktorá navýši jeho každú nesplatenú mesačnú splátku o 8% mal platiť aj úrok z omeškania, čo má
za následok neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a je jednoznačne v prospech veriteľa. V danom prípade

ide teda o kumulovanie sankcií voči žalovanému ako spotrebiteľovi. Navyše táto zmluvná podmienka sa
javí byť ako neurčitá a nejasná, nakoľko z uvedeného dojednania zmluvnej pokuty nevyplýva, ako sa
táto uplatní v ďalších mesačných splátkach. Pri uplatnení výšky zmluvnej pokuty 8% mesačne z každej
nesplatnej splátky dochádza k neprimeranému a tiež duplicitnému zaťaženiu spotrebiteľa v prospech
veriteľa. Neprimeranosť zmluvnej pokuty súd vidí aj v tom, že sadzba 8 % z mesačnej splátky po dobu

dlhšiu ako 7 dní je v prepočte na rok až vo výške 96 % (8 % x 12 mesiacov). Ide síce o jednorazovúpokutu,alejejrozsahuzhľadiskajejdôsledkovkorešpondujezmluvnápokutavprepočtecca96%ročne,
čo je jednoznačne neprimeraná sankcia. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený v
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 3Co 3/2011.

V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)
dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody. Tiež lehota
splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.

Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7
dní súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne pre rozpor s dobrými mravmi

podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ.

Súd preto žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu, ktorá úž bola žalovaným zaplatená v sume
105,13 eur a túto sumu započítal na úhradu žalobcom požadovanej istiny a v uvedenej časti žalobu
žalobcu zamietol.

Nárok žalobcu na zvyšnú časť istiny súd považoval za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel.

Súd považoval za dôvodné aj nároky žalobcu na už žalovaným zaplatené poplatky ako aj na zaplatený
úrok z omeškania v sume 20,72 eur predstavujúci vyčíslený zákonný úrok z omeškania, suma ktorého
bola vyčíslená pri výške úroku z omeškania 9 % ročne, ktorá výška je v súlade s ustanovením § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu omeškania (dňa
29.3.2010 - deň nasledujúci po dni zosplatnenia celého úveru) bola základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky vo výške 1% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9 % ročne.

Ako súd vyššie konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1315,67 eur je nedôvodný
a zamietol ho v uvedenom rozsahu.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 438,81 eur pozostávajúcu
zo sumy predstavujúcej dlžnú istinu tak, ako je uvedené vyššie a čo do zvyšku súd žalobu zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, jeho vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým
deťom, súd povolil žalovanému uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 1754,48 eur žalobcovi bolo priznaných 438,81 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval
25,01 % a neúspech 74,99 %.Po odrátaní neúspechu žalovaného v konaní od jeho úspechu (74,99 % - 25,01 %), tento účastník má
právo na náhradu 49,98 % trov konania.

Úspešnejší žalovaný sa však práva na náhradu trov konania zriekol, preto mu súd ani náhradu trov

konania nepriznal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ako vyplýva z § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia § 151 ods. 1, 2 O.s.p. súd nemohol priznať trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorému vznikol nárok na náhradu trov z dôvodu, že

mu žiadne trovy konania zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú. Zároveň trovy právneho
zastúpenia si právny zástupca vedľajšieho účastníka v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil v
lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, preto súdu neostávalo iné, iba
trovy konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

Zároveň súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012,

sp. zn. 17Co/91/2012, podľa ktorého ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy
aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu
spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa
zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov

spotrebiteľa.

V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil paušálne do viacerých konaní vedených na tunajšom súde,
avšak v predmetnej veci okrem svojho oznámenia o vstupe nepodal žiadne vyjadrenie k veci samej,
ktorým by podporil účastníka - spotrebiteľa, na strane ktorého v spore vystupuje. Súd by preto ani
nemohol považovať za účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka, ak by si ich tento za daného

stavu vyčíslil.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.