Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/161/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1401899710
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1401899710.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobcu:

TERMMING, a.s., Bukureštská 2, 811 04 Bratislava, IČO: 35 972 254, zastúpený: JUDr. Ivetou
Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému: Bytový podnik Dúbravka spol.
s r.o., sídlo: Fedákova 1, 841 02 Bratislava, IČO: 35 828 994, zastúpený: Mgr. Jánom Polákom,
advokátom, Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 25.050,81eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25.050,81 eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 0,05
% denne z istiny 14.983,66 eur počnúc dňom 25.02.2000 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne z istiny 10.067,15 eur počnúc dňom 25.03.2000 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne vedený vo D. G., Z..G.., č.ú.:
XXXX XXX XXX/XXXX náhradu trov konania 12.651,40 eur, z toho súdne poplatky vo výške 4 007,71 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.643,69 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2000 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 754.680,70 Sk na tom skutkovom základe, že na základe kúpnej zmluvy na dodávku
a odber tepla a teplej úžitkovej vody zo dňa 01.03.1999 uzavretej so žalovaným, dodával od 01.03.1999
do 30.06.2000 teplo na ústredné kúrenie a teplú úžitkovú vodu pre bytový objekt na Sekurisovej ul.
14, Bratislava, ktorého správcom bol žalovaný. Ďalej uviedol, že dňom 30.06.2000 bola kúpna zmluva

ukončená dohodou. Poukázal na to, že v súlade s čl. III. bod 1 až 4 kúpnej zmluvy a v súlade s prílohou
č. 4 ku kúpnej zmluve, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.01.2000, žalobca účtoval žalovanému
za dodávky tepelnej energie na ÚK a TÚV podľa skutočne dodaného množstva tepla za mesiac január
2000 a február 2000 spolu sumu 754.680,70 Sk, a to faktúrou č. 300010125 na sumu 451.397,80 Sk a
faktúrou č. 300020364 na sumu 303.282,90 Sk.

Rozsudkom č.k. 10Cb/161/2001-250 zo dňa 04.06.2007 súd žalobe vyhovel s tým, že mal za
preukázané, že kupujúcim podľa kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1999 bol právny predchodca žalovaného,

ktorého postavenie vyplýva priamo zo zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike, a preto bol aj osobou
pasívne legitimovanou v konaní. Cit. zákon v § 31 určuje, koho považuje za priameho odberateľa a
koho za konečného spotrebiteľa, keď uvádza, že priamym odberateľom tepla je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo
konečným spotrebiteľom a konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo. Zákon teda nepredpokladá, aby jednotliví vlastníci
uzatvárali zmluvu s dodávateľom tepla, ale vymedzuje povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme,ktorej účastníkmi sú dodávateľ tepla a priamy odberateľ, ktorým bol v danom prípade právny predchodca
žalovaného.

Zo zmluvy o výkone správy mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa v čl. II. bod 3 dohodli, že

právny predchodca žalovaného bude vypočítavať vlastníkom bytov a nebyt. priestorov v dome výšku
mesačných preddavkov na plnenia uvedené v bode 2 písm. b), pričom bude vychádzať zo skutočných
nákladov účtovaných za predchádzajúce obdobie a predpokladaných nákladov na nasledujúci rok.
Strany sa ďalej dohodli, že rozúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu a nebytového priestoru
povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného do 30 dní odo dňa doručenia rozúčtovania a

že mesačné preddavky na plnenie podľa čl. II bod 2 písm. b) je vlastník bytu nebyt. priestoru
povinný poukazovať právnemu predchodcovi žalovaného mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa
predchádzajúceho mesiaca.

Z uvedeného vyplýva, že zmluvou o výkone správy vznikol právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebyt.
priestorov a právnym predchodcom žalovaného, na základe ktorého mu vzniklo voči vlastníkom bytov
a nebyt. priestorov právo na zaplatenie mesačných preddavkov na plnenia podľa čl. II bod 2 písm. b)

zmluvyovýkonesprávy,atýmajprávodomáhaťsatýchtoplatiebsúdnoucestouvprípadeichneplnenia.
Zabezpečiť plnenia podľa čl. II bod 2 písm. b) zmluvy o výkone správy, teda aj dodávku tepla pre ÚK a
TÚV sa však zaviazal právny predchodca žalovaného. Súd mal za to, že do uvedeného záväzku spadalo
aj uzavretie kúpnej zmluvy na dodávku a odber tepla a TÚV zo dňa 01.03.1999, ktorou došlo k vzniku
právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a z ktorého sa vo vzťahu k

žalobcovi stal zaviazaným právny predchodca žalovaného. Následným zrušením právneho predchodcu
žalovaného prešli všetky jeho práva, povinnosti a záväzky na žalovaného, a tým vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorú si následne môže vymáhať od jednotlivých vlastníkov
bytov a nebyt. priestorov.

Súd neprihliadol na námietku žalovaného, že žalobca nezabezpečil funkčnosť merača spotreby tepla

v bytovom dome na tzv. päte domu, nakoľko nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že reklamoval
technické závady na merači tepla na päte domu.

Súd neprihliadol ani na námietku žalovaného, že teplo na ÚK a TÚV nebolo dodávané v súlade s § 1 ods.
5 vyhl. č. 15/1999 Z.z. ako jedinému odberateľovi tepla s jedným odberným miestom, nakoľko dohoda
o inom zisťovaní spotreby tepla nadobudla účinnosť až 01.05.1999, pričom v tom čase bol jediným

odberateľom tepla iba objekt na Sekurisovej 14 v Bratislave.

Rozsudkom č.k. 1Cob/207/2007-277 zo dňa 14.02.2008 Krajský súd v Bratislave na odvolanie
žalovaného zmenil rozsudok OS Bratislava IV č.k. 10Cb/161/2001-250 zo dňa 04.06.2007 tak, že návrh
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 247.456,- Sk. Odvolací súd posudzoval v
odvolacom konaní námietku žalovaného, ktorou spochybňoval postavenie žalovaného ako kupujúceho

na základe kúpnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o výkone správy uzavretou dňa 26.02.1999. Poukázal
na čl. VIII, čl. II bod 2 písm. b), bod 3 zmluvy o výkone správy, na základe ktorej bola uzavretá
kúpna zmluva medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na Sekurisovej ul. 14 v
Bratislave v zastúpení správcom domu na dodávku a odber tepla na ÚK a TÚV. Ako vyplýva zo zmluvy
o správe domu, túto zmluvu ako právny úkon mal oprávnenie uzavrieť správca domu v mene vlastníkov

bytov, žalovaný bol teda oprávnený konať za vlastníkov v ich mene, bol teda zástupcom vlastníkov.
Žalovaný ako zástupca uvedenú kúpnu zmluvu uzavrel, avšak povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy
vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Takýto spôsob úpravy vzájomných práv a povinností vznikajúcich pri zabezpečovaní prevádzky domu,
správy spoločných častí a zariadení domu je v súlade s ust. § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o správe domu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani ust. § 31 zák. č.
70/1998 Z.z. o energetike, podľa znenia ktorého žalovaný bol síce priamym odberateľom tepla, ktoré
rozpočítaval konečným spotrebiteľom (vlastníkom bytov), ale práva a povinnosti z tejto kúpnej zmluvy o
dodávke tepla vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd dospel k záveru,
že nárok na plnenie na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.1999 nevznikol žalobcovi voči žalovanému,ale voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Sekurisovej ul. č. 14 v
Bratislave, a z tohto dôvodu nie je žalovaný pasívne legitimovaný na zaplatenie ceny dodanej energie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok KS v Bratislave zo dňa 14.02.2008 č.k. 1Cob/207/2007-277

a rozsudok OS Bratislava IV zo dňa 04.06.2007 č.k. 10Cb/161/2001-250 zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Bratislava IV na ďalšie konanie uznesením č.k. 3Obdo/25/2008-300 zo dňa 30.09.2009. V
odôvodnení konštatoval, že uvedený záver odvolacieho súdu, ktorým vymedzil postavenie správcu v
rovine zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike v znení, ktorým sa toto konanie spravuje, nemožno považovať
za správny. Nepochybne správca bytov a nebytových priestorov pri výkone správy na základe zmluvy

podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení, ktorým sa predmetné konanie spravuje, medzi ktoré patrí i
zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu, totiž samostatne vstupuje nevyhnutne aj do ďalších
právnych vzťahov, a to s inými subjektmi (dodávateľmi tepla, teplej vody a pod.). Tieto vzťahy už nie sú
upravené zák. č. 182/1993 Z.z. a vo svojom dôsledku znamenajú, že správca je špecifickým subjektom,
ktorý od dodávateľov zabezpečuje služby pre vlastníkov bytov a nesie zodpovednosť za úhradu týchto
služieb (plnení), a to v súlade s obsahom dohodnutých zmluvných podmienok. Právne úkony, ktoré

robí správca pri výkone správy, na ktoré bol v zmluve splnomocnený, zaväzujú všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorí na splnenie prevzatého záväzku za dodávku tepla a teplej vody
majú povinnosť poukazovať správcovi mesačné preddavky. S poukazom na ust. § 31 a 32 zák. č.
70/1998 Z.z. uviedol, že odvolací súd pri posudzovaní priameho odberateľa sa nesprávne obmedzil iba
na rozpočítavanie dodaného tepla, čím právny predpis nesprávne vyložil, keď neprihliadol k splneniu

ďalších predpokladov, ktoré zákon s osobou priameho odberateľa spája. Pretože jeho záver v osobe
priameho odberateľa tepla nemá oporu v právnom predpise, nemohol odvolací súd na tomto skutkovom
a právnom základe ani vyvodzovať dôsledky konania právneho predchodcu žalovaného, pre ktorý dôvod
je i jeho záver v otázke pasívnej legitimácie žalovaného predčasný.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka M. Z.na, prednesmi právnych zástupcov účastníkov,

výpoveďou zástupcu žalobcu V.. N. G., ako aj oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov.

Žalovaný v písomných vyjadreniach zo dňa 03.05.2011, 25.10.2011 namietol absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy na dodávku a na odber tepla a TÚV zo dňa 01.03.1999 nakoľko nemá náležitosti podľa
§ 32 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2001, a to o.i. najmä: výkon, teplotný
spád, odberový diagram pre rok 2000 a vykurovaciu krivku. Ďalej namietol aj absolútnu neplatnosť

súvisiacej dohody o inom spôsobe zisťovania tepla zo dňa 01.03.1999 a to podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko uzavretím dohody došlo k porušeniu § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 15/1999 Z.z. a tým i k
obchádzaniu zák. č. 70/1998 Zb. a to najmä v jeho ust. § 34 ods. 1, nakoľko v čase, kedy bola dohoda
uzavretá a nadobudla účinnosť žalobca dodával teplo nielen bytovému domu na Sekurisovej ul. č. 14 v
Bratislave,aleajinýmodberateľom,minimálnevšakďalšiemupriamemuodberateľovi,atoSprávcovskej

spoločnosti a.s., čo je zrejmé z odseku 4 dohody podľa § 39 O.z.

Vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a súvisiacej dohody zo dňa 01.03.1999 mal za to, že
nárok na zaplatenie kúpnej ceny tepla nemožno priznať. Žalovaný bol toho názoru, že v prejednávanej
veci sa nejedná o odber tepla bez uzatvorenej zmluvy na dodávku tepla a ani o odber tepla v rozpore s
uzatvorenou zmluvou, ale jedná sa o odber tepla na základe absolútne neplatnej zmluvy s tým, že teplo

neodoberal žalovaný, ale vlastníci bytového domu, bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že nikdy
nebol vlastníkom tepelnej prípojky, odberného tepelného zariadenia na bytovom dome Sekurisova 14,
Bratislava a ani vlastníkom uvedeného bytového domu.

Žalovaný zotrvával aj na všetkých ostatných vznesených námietkach, ako aj námietke nedostatku
pasívnejlegitimácie,keďžeboltohonázoru,žedoposiaľsasúdyrozhodujúcevtejtovecivyčerpávajúcim

spôsobom nezaoberali a po právnej stránke dostatočne nevysporiadali s touto námietkou. K právnemu
nástupníctvu medzi príspevkovou organizáciou MČ BA Dúbravka a obchodnou spoločnosťou založenou
podľa Obchodného zákonníka nikdy nedošlo a o takomto nástupníctve nejestvuje žiadne právoplatné
rozhodnutie súdu.Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 28.07.2011, 14.11.2011 a 28.12.2011 k námietke
žalovanéhokúpnejzmluvyasúvisiacejdohodyuviedol,žemázato,žetietoboliplatneuzavreté.Žalobca
začal dodávať teplo do objektu Sekurisová 14 vo vykurovacej sezóne v roku 1999, z uvedeného dôvodu

nebolo možné inštalovať určené meradlá. Odberné zariadenia u odberateľa tepla neboli vybavené
určenými meradlami, meradlá na výstupe z výmenníkovej stanice boli zastarané, bez dokumentácie
o následnom overení, teda nezodpovedali účelu fakturačných meradiel a meradlá na meranie tepla
na ohrev vody boli nesprávne inštalované, takže negarantovalo korektné hodnoty v množstvách tepla
spotrebovanéhonaohrevteplejúžitkovejvody.Všetkytietopodstatnéskutočnostiboliuvedenévč.l.3D.

dohody o inom spôsobe zisťovania spotreby tepla. Taktiež bolo uvedené, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov v objekte sa dohodli, že od vykurovacieho obdobia roku 2000/2001 prejdú na centralizované
dodávky tepla do objektu od ZEZ š.p.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a z dôvodu, že právny predchodca žalovaného chcel, aby do
objektu Sekurisová 14 dodával teplo žalobca uzatvorili spolu dohodu, ktorú umožňoval aj § 1 ods. 5
Vyhl. Č. 15/99. Žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného ako priamym odberateľom tepla v

zmysle § 31 písm. b Zák. č. 70/1998 Z.z. kúpnu zmluvu s tým, že v prílohe č. 3 sú uvedené aj parametre
ako výkon, teplotný spád, vykurovacia krivka, odberový diagram, bez toho, aby pri nich boli uvedené
čísla.Vsúvislostisnámietkamižalovaného,žekúpnazmluvaneobsahujeparametreuviedol,žesajedná
o parametre, ktoré si má žiadať a najmä uviesť odberateľ tepla, aby mal zabezpečené teplo. Platnosť či
neplatnosť právneho úkonu sa podľa Občianskeho zákonníka má posudzovať so zreteľom na okolnosti

na daného prípadu v okamihu, keď právnemu úkonu prišlo. Ani jedna zo strán, ktoré uzatvárali kúpnu
zmlúv, ako aj súvisiacu dohodu nemali záujem na tom, aby nebol zákon dodržaný. Zákon č. 70/1998
Z.z o energetike pozná iba zmluvný odber a neoprávnený odber. Ako z uvedeného vyplýva, bolo možné
zistiť spotrebu tepla iba dohodou o inom spôsobe zisťovania spotreby tepla, pričom právny predchodca
žalovaného neuviedol vo svojej objednávke všetky údaje, ktoré boli podstatnými náležitosťami kúpnej

zmluvy. Žalobca mal za to, že kúpna zmluva, ako aj súvisiaca dohoda boli uzatvorené so zreteľom na
okolnosti daného prípade a v okamihu ich uzatvorenia v súlade so zákonnom. Tieto úkony neobchádzajú
zákon, nepriečia sa dobrým mravom, teda v žiadnom prípade nešlo o absolútne neplatné právne úkony.

Žalobca poukázal na ust. § 40a O.z. v zmysle ktorého, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutým, neplatnosti dovolá. To znamená, že v tomto prípade sa

žalovaný dovoláva neplatnosti právneho úkonu, ktorú sám spôsobil tým, že neuviedol v kúpnej zmluve
pri jej uzatváraní - výkon, teplotný spád, odberný diagram pre rok 2000 a vykurovaciu krivku - a odberné
zariadenia u neho neboli vybavené určenými meradlami, meradlá na výstupe z výmenníkovej stanice
boli zastarané, bez dokumentácie o následnom overení, spotrebu tepla bolo možné zistiť iba dohodou
o inom spôsobe zisťovania spotreby tepla.

Pokiaľ by súd prišiel vzhľadom na námietku žalovaného k názoru, že kúpna zmluva a dohoda sú
neplatné, tak žiada, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu bezdôvodného
obohatenia, lebo žalovaný ako správca odoberal teplo, bolo spotrebované, a preto je povinný zaplatiť,
nakoľko by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Žalovanému ako správcovi uhrádzali vlastníci bytov
a nebytových priestorov mesačné zálohy, ktoré im on určil a to na úhradu dodávok tepla, teplej vody

a ďalších dodávok zakotvených v zmluve o výkone správy. Uviedol, že žalovaný nikdy nenamietal, že
by teplo za žalované obdobie neodobral, bránil sa, že on teplo neodoberal, ale odoberali ho vlastníci
bytového domu, bytov a nebytových priestorov. Takéto tvrdenie je v rozpore s vtedy platným zákonom o
energetike,ktorýhovoril,žepriamymodberateľomteplajefyzickáaleboprávnickáosoba,ktorározpočíta
teplo konečným spotrebiteľom. V tomto prípade žalovaný rozpočítaval teplo konečným odberateľom -

vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ako to robil aj za predchádzajúce obdobie.Čo sa týka právneho nástupníctva žalovaného, žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutie KS
v Bratislave, ktorý vo svojom uznesení jednoznačne uviedol, že pôvodne žalovaný Bytový podnik
Dúbravka, príspevková organizácia bola zrušená bez likvidácie a to rozhodnutím Miestneho

zastupiteľstva Bratislava, ku dňu 31.12.2001 a žalovaný Bytový podnik Dúbravka spol. s r.o. vznikol na
základe rozhodnutia jediného zakladateľa Mestskej časti Bratislava - Dúbravka na základe notárskej
zápisnice č. N966/2001, NZ948/2001 zo dňa 29.11.2001, pričom ide o res iudicata a nevidí dôvod, aby
sa takýmito námietkami žalovaného súd znova zaoberal.

V súvislosti s výmenníkovou stanicou (OST) žalobca uviedol, že sa jednalo o typ „para - teplá voda“,

čo v praxi znamená, že teplo z kotolne sa dodávalo na vstup do OST v nosnom médiu para, v
OST odovzdalo príslušnú energiu a vo forme vodného kondenzátu sa vracala „ochladená para“ do
kotolne. Keďže žalobca po prevzatí tepelnej sústavy zistil, že predchádzajúci prevádzkovateľ nemeral
množstvo dodaného tepla pre objekt správne v zmysle zákona o metrológii a zákona o tepelnej
energetike, bolo potrebné uvedené meradlá vymeniť novými meradlami na paru. Jednalo by sa o
meradlá pre dom (odberateľa), ktorého technologické zariadenie (OST) mal žalobca v prenájme, teda

o investíciu do cudzieho majetku. V takýchto prípadoch treba riešiť aj vlastnícke vzťahy a ako bude
majetok vysporiadaný po ukončení nájmu. Takéto rokovania prebiehali, ale vzhľadom na častú zmenu
štatutárnych orgánov žalovaného nebolo možné v krátkom čase dospieť k dohode. Žalobca poukázal
na to, že prevzal vykurovanie bytového domu už v rozbehnutej vykurovacej sezóne, teda ak by došlo k
dohode o objednávke potrebných meradiel na paru v celkovej hodnote 100- 200 000 Sk, žalovaný však

nemal finančné prostriedky. Ich dodávka štandardne trvá dva až tri mesiace, pričom by sa musel vypustiť
celý primárny parný rozvod od kotolne po dom a vychladnúť, čo trvá minimálne 10 - 12 hodín, potom
ďalších 6-8 hodín, montáž a ďalšie 4-6 hodín, postupné napúšťanie systému a dosiahnutie vykurovacích
parametrov. Zároveň pri úplnom vypustení a napustení parného systému vzhľadom na vek potrubia by
hrozilo riziko jeho prasknutia, prípadne netesnosti a nemožnosti zásobovať bytový dom teplom. Takúto

zodpovednosť si nemôže žiaden dodávateľ v čase mrazov a možných náhlych zmien vonkajších teplôt
zobrať na seba.

Keďže situácia na uvedenom tepelnom okruhu sa plynutím času dynamicky menila, zostal od mája
jediný odberateľ - odberné miesto Sekurisová 14, keď s ohľadom na vysoký nárast ceny tepla, ktorý by
spôsobilo vyžšie uvedené riešenie, dospeli obe zmluvné strany k tomu, že bola podpísaná dohoda o

inom spôsobe zisťovania spotreby tepla. V tom čase vlastníci bytov pripravovali dve alternatívy riešenia
zásobovania domu teplom - vlastnú plynovú kotolňu alebo napojenie na centrálne zásobovanie teplom
z vtedajšej ZEZ, a.s., neskôr Bratislavská teplárenská a.s.

Žalobca zdôraznil, že je nespochybniteľné, že žalovaný bol jediným odberateľom tepla a nevidí žiadny
dôvod na spochybňovanie platnosti a účinnosti uvedenej zmluvy pre určenie množstva spotrebovaného

tepla, zak č. 70/1998 Z.z a vyhl. Č. 15/ 1999 Z.z boli v danom období bezpochyby naplnené.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že náklady, ktoré by odberateľom v dome na Sekurisovej 14 vznikli po
nainštalovanímerania,sozvýšenoujednotkovoucennouteplaapoukončenínájmuúhradouzostatkovej
ceny meradiel, by boli určite vyššie ako pri výpočte podľa tejto dohody.

Zástupca žalovaného vo svojom doplňujúcom prednese uviedol, že podľa § 34 ods. 1 písm. b) zák. č.

70/1998 Z.z., je dodávateľ tepla povinný na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného
meradla na odbernom mieste a overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov. Založil do spisu
históriu počasia v Bratislave v roku 1999 z ktorej vyplýva, že denné teploty v mesiaci marec 1999
nebránili technologickému zásahu ktorý spočíval, v montáži meradiel, každá OST má svoj uzáver na
vstupe, ktorým je možné uzatvoriť dodávku tepla pre OST a nie je dôvod vypúšťať celú prípojku od

zdroja. Poukázal na stanovisko znalca V.. V. M. z 19.01.2012 a stanovisko spoločnosti Interenergo
spol. s r.o. z 13.01.2012.

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom doplňujúcom prednese poukázala na zmluvu o výkone správy,
ktorú uzatvorili vlastníci bytov so správcom, kde je uvedené, že všetky investície nad 20 000 Sk musia
schváliť vlastníci bytov a nebytových priestorov. Je pravdou, že pokiaľ ide o namontovanie merača,

tak mal byť namontovaný na náklady dodávateľa tepla, ktorý má nárok na odpisy z tohto zariadenia,alebo pokiaľ bude ukončená zmluva o dodávke tepla, tak na úhradu zostatku investície. V konaní
bolo preukázané, že vlastníci bytov neuhrádzali ani zálohové predpisy, ktoré im určil správca a z
uvedeného dôvodu prestal uhrádzať dodávky tepla aj správca. Žalobca teda konal v záujme odberateľa,

že nepristúpil k neefektívnemu vynaloženiu finančných prostriedkov súvisiacich s osadením meracej
techniky, ktorú žalovaný požaduje a ktorú by v konečnom dôsledku museli zaplatiť po skončení zmluvy
vlastníci bytov Sekurisová 14. Uviedla, že žalobca trvá na tom, že nebolo možné počas vykurovacej
sezóny osadiť meranie tepla na OST bez toho, aby došlo k odstaveniu primárneho rozvodu, čo sa vo
vykurovacomobdobínedalovykonať.Kúpnuzmluvužalobcapovažujezaplatneuzavretúapoukázalaaj

na ust. § 35 ods. 3 zák. č. 70/1998 Z.z pre prípad, že by súd prišiel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná,
škoda spôsobená odberateľom tepla neopravným odberom sa dotýka a priamo za ňu zodpovedá priamy
odberateľ tepla ktorým je v zmysle § 31 písm., b) žalobca. Poukázala na to, že v čase keď bola uzavretá
kúpna zmluva o dodávkach tepla, nemohli v žiadnom prípade vlastníci bytov uzatvárať sami zmluvu s
dodávateľom tepla, lebo platil zák. č. 182/1993 Z.z, kde bolo priamo uvedené, že vlastníci bytov musia
byť zastúpený správcom, alebo si musia vytvoriť spoločenstvo vlastníkov. Správca uzatváral zmluvu s

dodávateľmi energií a následne ako priamy dodávateľ rozúčtovával tieto dodávané energie konečným
spotrebiteľom, ktorými sú v danom prípade vlastníci bytov. Na základe platne uzavretej zmluvy bolo teplo
dodané a odobraté, nebola daná žiadna reklamácia, ani neboli namietané dodávky tepla a z uvedených
dôvodov žiadala žalobe vyhovieť.

Zástupcu žalobcu V.. N. G. vo svojom doplňujúcom prednese uviedol, že od 01.07.1998 bol v platnosti

zákon č. 70/1998 Z.z. (ďalej len „zákon“) a v uvedenom období dodával do bytového domu teplo
Tesla Elektroakustika, š.p. (ďalej len „Tesla“), ktorý bol v jej areáli, ako aj pre iných odberateľov na
tepelnom okruhu tepelne Drobného 27. Podľa uvedeného zákona bol povinný výrobca a dodávateľ
tepla získať do 12 mesiacov od účinnosti zákona licenciu na výrobu a dodávku tepla, v opačnom
prípade musel s dodávkami skončiť. Minimálne náklady na zriadenie takejto licencie boli 250.000,- Sk,

plus príplatky za každý zdroj. Tesla, ktorá buď bola v konkurze, alebo sa na ňu chystalo konkurzné
konanie hľadala oprávnenú osobu v zmysle zákona, ktorej by to prenajala a nakoľko žalobca splnil
podmienky podľa zákona, došlo k uzavretiu zmluvy a od 01.01.1999 začal dodávať teplo z kotolne
Drobného 27 žalobca. Uviedol, že vo vlastníctve Tesly bola plynová kotolňa, primárny rozvod, OST
a objekt Sekurisova 14. Plynovú kotolňu mal v nájme žalobca na základe nájomnej zmluvy, buď od

správcovskejspoločnosti,ktoráspravovalacelýareál,aleboodTesly.NazákladezmluvysTeslounebolo
riešené meranie, výpočet množstva tepla, bolo dohodnuté rozpočítavanie na základe plôch vykurovania,
buď so správcovskou spoločnosťou alebo s Teslou. Žalobca od prevzatia kotolne 01.01.1999 mapoval
uvedený tepelný okruh, aké má parametre, čo treba splniť na uvedenom okruhu v súlade so zákonom
aj vzhľadom na dynamiku meniacu sa v odberoch súvisiacu s konkurzom Tesly, pretože kotolňa bola

v jej areáli. Kotolňu a vykurovanie prebral žalobca v zimných mesiacoch a základnou úlohou v zmysle
zákona bolo zabezpečiť ľuďom dodávky tepla. Do 01.03.1999 nemali prečo riešiť osadenie meradiel na
dome, aby boli splnené podmienky zákona, pretože platné dohody nepodmieňovali montáž meradiel.
Až vyhláška č. 15/1999 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 15.02.1999, počas plnej vykurovacej sezóny
upravovala viaceré povinnosti, vykladala ako naplniť niektoré povinnosti, ktoré vyplývali z vtedajšieho

zákona. To znamená, že v súvislosti s námietkou žalovaného, že nebol splnený zákon, až do konca
februára zmluva na dodávku pre predchádzajúceho odberateľa Teslu nebola v rozpore so žiadnym
zákonom, keďže zákon nezakazoval rozpočítať teplo jednotlivým odberateľom na okruhu odhadovo
cez m2. Až pri zmene odberateľa, ktorým sa stal žalovaný museli za plnej vykurovacej sezóny začať
riešiť tento problém, nakoľko vtedajší správca Bytový podnik Dúbravka nemal žiadne oprávnenie na

prevádzkovanie vyhradeného technického zariadenia, ktorým bola OST Sekurisova 14, a preto došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy na príslušný OST 27.02.1999 medzi prenajímateľmi, vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov, v zastúpení správcu domu BP Dúbravka a žalobcom ako nájomcom. Žalobca
okamžite začal hľadať technické riešenie, ale meniť zapojenie OST, montovať meradlá, kde na primárnej
strane rozvodu je para, môže súvisieť až s trestnou činnosťou zo strany dodávateľa. Medzičasom sa

neustále menili podmienky odberu v areáli Tesly, bolo im oznámené, že BP Dúbravka preberá správu
objektu a došlo z ich strany k predloženiu dohody o inom spôsobe zisťovania, ktorá nemá byť prečo
neplatná, keďže v deň jej podpisu žalovaným 01.05.1999 bol jediným odberateľom len bytový dom
Sekurisova 14 a zmluva nadobudla účinnosť od 04.05.1999.

V súvislosti s rozporovaním žalovaného technických parametrov v zmluve poukázal na prílohu č. 3,

ktorá hovorí o parametroch dodávky a ktorá slúži predovšetkým na ochranu odberateľa, ktorý poznásvoj objekt, on si má definovať, koľko tepla chce, aký je tepelný spád, tlakovú diferenciu a iné parametre,
pretože on by mal mať výkresovú dokumentáciu o svojom objekte, v opačnom prípade sa jedná o
nesplnenie povinnosti odberateľa, nakoľko dodávateľ ho nemá ako donútiť tieto parametre doplniť, nemá

ich ako zistiť, pretože sa jedná o požadované parametre a nie o reálne parametre.

Bol toho názoru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca dodával
žalovanému teplo aj v predchádzajúcom období a žalovaný napáda vzťah, ktorý fungoval už rok, napadá
veci, ktoré súvisia so začiatkom dodávky a nemajú význam už v tom období, keď sa jednalo len o
dodávku pre bytový dom.

Svedok Róbert Antonín, zamestnanec žalobcu ako vedúci odboru výroby tepla predložil súdu schému

zapojenia rozvodu tepla z plynovej kotolne a vo svojej výpovedi uviedol, že na schéme zakreslil plynovú
kotolňu,primárnyrozvodaodbernémiestoSekurisova14,kdebolaumiestnenápriamoajodovzdávacia,
výmenníková stanica tepla (ďalej len „OST“). Potvrdil, že množstvo tepla bolo vypočítané vzorom, ktorý
bol uvedený v dohode o inom spôsobe výpočtu. Ako sekundárnu stranu označil rozvody v bytovom
dome na Sekurisovej, nakoľko o sekundárnych rozvodoch sa hovorí vtedy, pokiaľ je dom vzdialený

od výmenníkovej stanice tepla, v tomto prípade OST je priamo v dome, kde sa teplo dodáva, preto
sekundárnou stranou je v tomto prípade priamo odberateľ Sekurisova 14. Ako odovzdávaciu stanicu
tepla označil zariadenie, kde sa pripravuje výstupná teplota médií podľa požadovaných parametrov, v
tomto prípade OST, kde sa pripravovala teplá úžitková voda a ústredné kúrenie, kde sú snímače tepla,
ktoré snímajú vonkajšiu teplotu a na základe snímaných údajov upravujú teploty výstupného média z

OST.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák., sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú

vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods. 2 Obch. zák., v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň
určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 447 Obch. zák., je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v
súlade so zmluvou.

Podľa § 31 písm. b), c), zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike, sa priamym odberateľom tepla rozumie
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá
rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom a konečným spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo.

Podľa § 32 ods. 1, 2 písm. d) cit. zákona, dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou
zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku
a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre
každé odberné miesto obsahuje najmä cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané
teplo vrátane preddavkových platieb.Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti

a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Súd mal z doplneného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, tak ako
konštatoval už vo svojom prvom rozhodnutí, na ktorého odôvodnenie v plnom rozsahu poukazuje a
dopĺňa nasledovne:

NS SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že nepochybne správca bytov a nebytových

priestorov pri výkone správy na základe zmluvy podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení, ktorým sa
predmetné konanie spravuje, medzi ktoré patrí i zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu,
samostatne vstupuje nevyhnutne aj do ďalších právnych vzťahov, a to s inými subjektmi (dodávateľmi
tepla, teplej vody a pod.). Tieto vzťahy už nie sú upravené zák. č. 182/1993 Z.z. a vo svojom
dôsledku znamenajú, že správca je špecifickým subjektom, ktorý od dodávateľov zabezpečuje služby

pre vlastníkov bytov a nesie zodpovednosť za úhradu týchto služieb (plnení), a to v súlade s obsahom
dohodnutých zmluvných podmienok. Právne úkony, ktoré robí správca pri výkone správy, na ktoré bol
v zmluve splnomocnený, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí na splnenie
prevzatého záväzku za dodávku tepla a teplej vody majú povinnosť poukazovať správcovi mesačné
preddavky. S poukazom na ust. § 31 a 32 zák. č. 70/1998 Z.z. uviedol však, že odvolací súd pri

posudzovaní priameho odberateľa sa nesprávne obmedzil iba na rozpočítavanie dodaného tepla, čím
právny predpis nesprávne vyložil, keď neprihliadol k splneniu ďalších predpokladov, ktoré zákon s
osobou priameho odberateľa spája a jeho záver v otázke pasívnej legitimácie žalovaného je predčasný.

Súd doplnil dokazovanie a je toho názoru, že právny predchodca žalovaného je pasívne legitimovaný,
nakoľko splnil aj ďalšie predpoklady priameho odberateľa tepla v zmysle ust. § 31 a 32 zák. č. 70/1998

Z.z., odovzdávacia stanica tepla bola priamo v objekte na odbernom mieste Sekurisova 14, čo mal súd
za preukázané zo schémy predloženej žalobcom. Z tejto schémy, ako aj z výpovede svedka M. Z., že
sekundárnou stranou boli rozvody v bytovom dome na Sekurisovej, nakoľko o sekundárnych rozvodoch
sa hovorí vtedy, pokiaľ je dom vzdialený od výmenníkovej stanice tepla, v tomto prípade OST je priamo v
dome, kde sa teplo dodáva, preto sekundárnou stranou je v tomto prípade priamo odberateľ Sekurisova

14.. OST mal žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, v zastúpení správcu BP Dúbravka zo dňa 27.02.1999.

Súd poukazuje aj na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ktoré žalobca v konaní predložil,
o.i. rozsudok NS SR sp.zn. 1 Obdo 12/2005, v ktorom konštatoval, s poukazom na cit. ust. zákona,
že zákon nepredpokladal, aby jednotliví vlastníci nehnuteľnosti uzatvárali zmluvu s dodávateľom tepla,

so žalobcom. Zákon vymedzuje povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme a jej účastníkmi sú
dodávateľ tepla a priamy odberateľ, ktorý nemôže vystupovať vo vzťahu k dodávateľovi tepla ako
zástupca vlastníkov - konečných spotrebiteľov, pretože týchto zákon ako účastníkov zmluvného vzťahu
s dodávateľmi tepla vylučuje. Vzťah medzi priamym odberateľom a konečným spotrebiteľom je potrebné
upraviť v osobitnej zmluve tak, aby právo žalovaného (ktorým v danom prípade bola správcovská

spoločnosť) domáhať sa nedoplatkov za dodávky tepla bolo vymáhateľné. Súd mal teda za to,
že kupujúcim podľa kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1999 bol právny predchodca žalovaného, ktorého
postavenie vyplýva priamo zo zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike, a preto bol aj osobou pasívne
legitimovanou v konaní.

Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutia v dvoch právoplatne skončených veciach medzi totožnými

účastníkmi, v ktorých si žalobca uplatnil na základe tej istej kúpnej zmluvy kúpnu cenu dodaného tepla a
teplej úžitkovej vody za iné obdobia a prvostupňový súd žalobe vyhovel a rozsudky potvrdil (sp.zn.10Cb
164/2001, 10Cb 165/2001).Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a s ňou súvisiacej
dohody, súd sa zaoberal najprv týmito námietkami.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca na základe uvedenej zmluvy od 01.03.1999 dodával

právnemu predchodcovi žalovaného, ktorý cenu dodaného tepla a teplej úžitkovej vody do určitej
doby uhrádzal a následne na základe zmluvy o výkone správy rozúčtovával konečným spotrebiteľom,
vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí ako vyplynulo už z predchádzajúceho dokazovania
prestali správcovi uhrádzať zálohové predpisy, poplatky a z uvedeného dôvodu pre platobnú
neschopnosť prestal následne uhrádzať správca žalobcovi a musel redukovať dodávky na minimum

v mesiacoch vykurovacej sezóny november 1999 až apríl 2000, ako uviedol v odpore. Uvedené
preukazuje, že právny predchodca žalovaného aj po uzavretí zmluvy určoval žalobcovi množstvo tepla.

Súd mal zo zmluvy, ako aj jej dodatkov č. 3 a 4 za preukázané, že boli splnené zákonné podmienky
stanovené v § 32 cit. zákona, zmluva obsahovala všetky zákonné podmienky, ktorých výpočet je v
uvedenom ustanovení slovom „najmä“ v odseku 2 pod písmenami a) až d) a súd ju posúdil ako platne
uzavretú. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa podľa

Občianskeho zákonníka má posudzovať so zreteľom na okolnosti na daného prípadu v okamihu, keď
právnemu úkonu prišlo. Zákon č. 70/1998 Z.z o energetike pozná iba zmluvný odber a neoprávnený
odber. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, spotrebu tepla bolo možné zistiť iba dohodou o inom
spôsobe zisťovania spotreby tepla, keďže odberné zariadenia u odberateľa neboli vybavené určenými
meradlami, meradlá na výstupe z výmenníkovej stanice boli zastarané, bez dokumentácie o následnom

overení, teda nezodpovedali účelu fakturačných meradiel a meradlá na meranie tepla na ohrev vody boli
nesprávne inštalované, takže negarantovalo korektné hodnoty v množstvách tepla spotrebovaného na
ohrev teplej úžitkovej vody. Všetky tieto podstatné skutočnosti boli uvedené aj v č.l. 3 D. dohody o inom
spôsobe zisťovania spotreby tepla. Taktiež bolo uvedené, že vlastníci bytov a nebytových priestorov
v objekte sa dohodli, že od vykurovacieho obdobia roku 2000/2001 prejdú na centralizované dodávky

tepla do objektu od ZEZ š.p. V čase, keď žalobca začal do uvedeného objektu dodávať teplo, bola
zimná vykurovacia sezóna a aj z uvedeného dôvodu nepristúpil k osadeniu meracej techniky, čo by
nebolo možné bez odstavenia primárneho rozvodu. Ako uviedol žalobca, konal tak aj v záujme právneho
predchodcu žalovaného, ktorému nespôsobil neefektívne vynaloženie finančných prostriedkov, dopad
ktorých by v konečnom dôsledku musel znášať, keďže mu bola známa skutočnosť, že vlastníci mu

neuhrádzajú ani zálohové predpisy.

Naviac ako zdôraznil zástupca žalobcu vo svojej výpovedi poukazujúc na platne uzavretú zmluvu,
vrátane príloh č. 3, 4 ktorá hovorí o parametroch dodávky, slúži predovšetkým na ochranu odberateľa,
ktorýpoznásvojobjekt,bolopovinnosťouprávnehopredchodcužalovanéhodefinovať,koľkoteplachce,
aký je tepelný spád, tlakovú diferenciu a iné parametre, pretože mal mať výkresovú dokumentáciu o

svojom objekte, v opačnom prípade sa jedná o nesplnenie povinnosti odberateľa, nakoľko dodávateľ ho
nemáakodonútiťtietoparametredoplniť,nemáichakozistiť,pretožesajednáopožadovanéparametre,
a nie o reálne parametre.

Z prílohy č.3 DIAGRAM na dodávku a odber tepelnej energie zo dňa 1.3.1999 mal súd za preukázané,
že boli dohodnuté údaje týkajúce sa ročného množstva tepelnej energie a jednotlivé vykurované plochy,

početosôb.Ďalejsúdpoukazujeajnaprílohuč.4zmluvyzodňa17.1.2000,kdejejednoznačneuvedené
dohodnuté množstvo tepla, dohodnutá predbežná jednotková cena tepla, predpokladané náklady za
teplo za dohodnuté zmluvné obdobie, aj za mesiace január a február 2000, so stanovenou výškou a
splatnosťou mesačných preddavkov.

Súd sa v rámci doplneného dokazovania zaoberal aj námietkou žalovaného, ktorý namietol neplatnosť

súvisiacej dohody, keďže teplo na ÚK a TÚV nebolo dodávané v súlade s § 1 ods. 5 vyhl. č. 15/1999
Z.z. ako jedinému odberateľovi tepla s jedným odberným miestom. Súd zotrval na názore, že dohoda o
inom zisťovaní spotreby tepla bola platne uzavretá, nakoľko nadobudla účinnosť až 01.05.1999 a v tom
čase bol jediným odberateľom tepla iba objekt na Sekurisovej 14 v Bratislave.S poukazom na uvedené a so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu uzatvorenia boli kúpna
zmluva a s ňou súvisiaca dohoda uzavreté v súlade so zákonnom. Tieto úkony neobchádzajú zákon,
nepriečia sa dobrým mravom, teda nejde o absolútne neplatné právne úkony.

Nové námietky v rámci obrany žalovaného v súvislosti s neplatnosťou zmluvy a súvisiacej dohody po
tom, čo vo veci bolo rozhodované prvostupňovým, odvolacím a dovolacím súdom, žaloba bola podaná
pred vyše 10 rokmi, sa javia ako výrazne účelové, v snahe vyhnúť sa plateniu záväzkov právneho
predchodcu žalovaného.

Na základe uvedeného žalovanému v zmysle citovaných ustanovení zákona vznikla povinnosť uhradiť
žalobcovi žalovanú sumu vo výške 25 050,81 eur, nakoľko žalobca na základe platne uzavretej kúpnej

zmluvy zo dňa 01.03.1999 dodával právnemu predchodcovi žalovaného ako priamemu odberateľovi
teplo na ÚK a TÚV v mesiacoch január a február 2000 v súlade so zmluvou a za podmienok tam
dohodnutých, ale ten fakturované sumy napriek tomu neuhradil.

Zrušením právneho predchodcu žalovaného bez likvidácie na základe rozhodnutia Miestneho
zastupiteľstva Bratislava - Dúbravka č.j. 485/PK/01 ku dňu 31.12.2001 došlo k prechodu všetkých jeho

práv, povinností a záväzkov, teda aj záväzku vyplývajúceho z tohto konania, na žalovaného. Touto
otázkou sa už zaoberal Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesením č.k. 1 Cob 13/2006-210 zo dňa
18.05.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2006, z uvedeného dôvodu súd na opakovane
vznášanú námietku žalovaného neprihliadol.

Výšku žalovanej sumy mal súd za preukázanú z kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1999, príloh č. 2 a 4, platne

uzavretej dohody o inom spôsobe zisťovania spotreby tepla zo dňa 01.03.1999, faktúr č. 300010125
a 300020364 ako aj z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom (cenový výmer č. 10/2000,
hlásenky odpočtu meradiel za január až apríl 2000 a celoročné za r. 2000, výpočet spotrebovaného
tepla za rok 2000).

Žalovaný je v zmysle cit. ust. zákona povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 0,05%

denne z istiny 14.983,66 eur počnúc dňom 25.02.2000 až do zaplatenia a z istiny 10.067,15 eur
počnúc dňom 25.03.2000 až do zaplatenia, nakoľko je v omeškaní s uvedeným peňažným plnením.
Výšku uplatneného úroku z omeškania mal súd za preukázanú z čl. III bod 7. kúpnej zmluvy zo dňa
01.03.1999. Začiatok plynutia doby omeškania mal súd za preukázaný z čl. III bod 4. kúpnej zmluvy zo
dňa 01.03.1999 a z faktúr č. 300010125 a 300020364, nakoľko žalobca si úrok z omeškania uplatnil odo

dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý
vo veci úspech nemal.

Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne sumu 12.651,40 eur ako

náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatku za žalobu a dovolanie spolu vo výške 4.007,71
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.643,69 eur pozostávajúce z:

I. 7 úkonov právnej služby po 404,83 eur za:

a) prevzatie a prípravu zastupovania

b) účasť na pojednávaní dňa 26.02.2003

c) účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 12.05.2003 - 1 odmeny

d) účasť na pojednávaní dňa 10.09.2003e) písomné podanie na súd zo dňa 07.05.2003

f) účasť na pojednávaní dňa 06.10.2004

g) účasť na pojednávaní dňa 07.12.2004

II. 1x režijný paušál vo výške 3,32 eur, 3x režijný paušál vo výške 4,25 eur a 3x režijný paušál vo výške
4,51 eur

(odmena vyčíslená v zmysle § 12, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 3 vyhlášky č. 163/2002
Z.z.)

I 15 úkonov právnej služby po 419,94 eur za:

a) účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 20.06.2005 - 1 odmeny

b) písomné podanie na súd zo dňa 17.12.2005 (odvolanie)

c) účasť na pojednávaní dňa 21.03.2007

d) účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007

e) písomné podanie na súd zo dňa 31.01.2008 (vyjadrenie k odvolaniu)

f) účasť na pojednávaní dňa 14.02.2008

g) písomné podanie na súd zo dňa 25.04.2008 (dovolanie)

h) písomné podanie na súd zo dňa 03.05.2010

i) účasť na pojednávaní dňa 04.10.2010

j) účasť na pojednávaní dňa 04.04.2011

k) účasť na pojednávaní dňa 06.06.2011

l) písomné podanie na súd zo dňa 28.07.2011

m) písomné podanie na súd zo dňa 14.11.2011

n) písomné podanie na súd zo dňa 28.12.2011

o) účasť na pojednávaní dňa 07.05.2012

II. 2 x režijný paušál vo výške 4,98 eur, 2 x režijný paušál vo výške 5,90 eur, 3 x režijný paušál vo výške

6,30 eur, 2 x režijný paušál vo výške 7,21 eur, 5 x režijný paušál vo výške 7,41 eur, 1 x režijný paušál
vo výške 7,63 eur.

(odmena vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), c), e) § 14 ods. 5 písm. b), §16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon
rozhodnutia.