Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1EMCdo/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206221818
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Deák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, proti povinnej AKVAFER, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Donská
5, o vymoženie 847,97 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38 Er
2378/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2012 sp. zn. 11 CoE 121/2011 a uzneseniu Okresného súdu

Košice II z 22. februára 2011 č. k. 38 Er 2378/2006-16, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta
2012 sp. zn. 11 CoE 121/2011 a uznesenie Okresného súdu Košice II z 22. februára 2011 č. k. 38 Er
2378/2006-16 vo výroku o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice
II na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 22. februára 2011 č. k. 38 Er
2378/2006-16 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Rozhodol na základe zistenia, že povinná bola 12. septembra 2008 ex offo
vymazaná z obchodného registra. Keďže povinná v priebehu exekučného konania stratila spôsobilosť
byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, súd prvého stupňa
exekúciu vedenú proti povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Náhradu trov
exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal, majúc za to, že nebol daný žiaden zo zákonných
dôvodov uvedených v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pre ktorý by trovy exekučného konania mala
znášať oprávnená (nezavinila totiž jej zastavenie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť povinnej).
Zároveň zdôraznil, že súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vystupuje v postavení podnikateľa,

musí preto znášať aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie
oprávneného, resp. trov exekúcie.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn. 11 CoE 121/2011 odmietol
odvolanie súdneho exekútora proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie
ako odvolanie neoprávnenej osoby (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), lebo exekútor je účastníkom konania
iba vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, a nie aj vo vzťahu k ostatným

výrokom uznesenia; uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keď sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu súdneho exekútora a mimoriadnym
dovolaním napadol tak uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie, ako aj
uznesenie odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a pretonavrhol uvedené uznesenia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal osobitne na nesprávne právne závery súdov, konkrétne na zastavenie exekučného konania
v rozpore so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Upozornil, že povinná v

priebehu konania zanikla výmazom z obchodného registra, keď bola zrušená bez likvidácie podľa § 68
ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Keďže
predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka
je nedostatok majetku dlžníka, bol toho názoru, že zániku povinnej predchádzala jej nemajetnosť a preto
práve nedostatok majetku bol v príčinnej súvislosti s jej zánikom. Zdôraznil, že za daných skutkových

okolností mal exekučný súd konanie správne zastaviť z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučné poriadku), a preto použitie § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku bolo nesprávne. Následne súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, ktoré
je povinná znášať oprávnená, aj keď zastavenie exekúcie nezavinila, pokiaľ je exekučné konanie
zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Napadnuté rozhodnutia tak
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Oprávnená navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že dovolanie
podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v
mimoriadnomdovolaní.Obligatórne(§243iods.2vspojenís§242ods.1O.s.p.)sazaoberáprocesnými
vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným) dovolací súd nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo aksíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil neprávne právne závery.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 8. augusta 2012) súd exekúciu zastaví,

ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie
exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené
z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo
právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§

55),f/povydanírozhodnutiazanikloprávonímpriznané,g/exekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa exekúciu, ktorú vyhlásil za neprípustnú, zastavil podľa §

57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku po zistení, že v priebehu exekučného konania bola povinná
vymazaná z obchodného registra. Postupoval tak ale bez bližšieho oboznámenia sa (napríklad na
základe skutočností vyplývajúcich zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 29 Cbr 61/2006) s
konkrétnym dôvodom, ktorý v konečnom dôsledku viedol k vymazaniu povinnej z obchodného registra.
Išlo pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného

poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o
trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/
Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku; v
takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. októbra 2012 sp. zn. 3 M Cdo 12/2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak bola
povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo správne byť aplikované ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Závery súdu prvého stupňa,

ktorými ustálil tento dôvod zastavenia exekúcie bez bližšieho oboznámenia sa s dôvodmi vedúcimi k
vymazaniu povinnej z obchodného registra, treba za súčasného stavu veci považovať za predčasné a
z toho istého dôvodu je predčasné (a teda vecne nesprávne) aj jeho rozhodnutie o trovách exekúcie.
V nadväznosti na to je chybný tiež záver odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa a uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil.

Možno potom uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvod zastavenia exekúcie a tým
nesprávne rozhodli o trovách exekúcie (porovnaj tiež R 49/2012).

Za podaného stavu právneho posúdenia významu dôvodov vedúcich k výmazu povinnej z obchodného
registra k dôvodu zastavenia exekúcie, teda opodstatnenosti námietky generálneho prokurátora
založenej na ustanovení § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., je zrejmé, že dôkaz viažuci sa k dôvodu výmazu

povinnej z obchodného registra by v prejednávanej veci privodil iné rozhodnutie o trovách exekúcie.
Skutočnosť, že okresný súd a ani odvolací súd nepovažovali za potrebné zaoberať sa obsahom
spomenutého spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 29 Cbr 61/2006, možno potom považovať za inú
vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.Dovolací súd so zreteľom na doposiaľ uvedené závery uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2, 3 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu

vyslovený v tomto rozhodnutí je v ďalšom konaní záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.
1 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.