Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/404/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313217966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313217966.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so
sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom
Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom U. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou pre konanie Z. K.,
zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 50,50 eura na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 10C/262/2013-23 zo dňa 30. septembra 2013 v časti náhrady trov konania
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania tak, že
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 16,50 eura a trovách právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura, a to k rukám
právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume
50,50 eura a nahradiť trovy konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný cestovaním bez platného
cestovného lístka porušil tarifné a prepravné podmienky, za ktorých použil dopravný prostriedok žalobcu.
Vznikla mu tým povinnosť, zaplatiť hodnotu cestovného vo výške 0,50 eura a prirážku za cestovanie
bez platného tarifného vybavenia vo výške 50 eur. Toto žalovaný neučinil, a preto súd žalobe ako
dôvodne podanej v plnom rozsahu vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 760
Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o
cestnej doprave, čl. 3 ods. 3, čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 prvá veta Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(v ďalšom texte „OSP“) a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura. Žalobca si v konaní uplatnil aj náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 87,88 eura za tri úkony právnej služby á 16,60 eura + DPH (1. prevzatie zastúpenia,
2. zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3. písomné podanie
na súd), 3 x režijný paušál á 7,81 eura + DPH. Nepriznanie uplatnených trov právneho zastúpenia
advokátom súd prvého stupňa odôvodnil tým, že sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 a dospel k záveru, že jediným
účelným nákladom, ktorý žalobcovi v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Súd prvého
stupňa uviedol, že nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania
ho rešpektoval. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno však rezignovať len
preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc. Náklady zastúpenia
žalobcu advokátom vyhodnotil ako neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po

skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou,
v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka,
číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Súd prvého stupňa
ďalej uviedol, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, možno
dospieť aj aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 OSP. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia
je na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod
neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu prvého stupňa nemožno rozumieť iba
zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj
vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd
prvého stupňa za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie
cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok
žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.), a teda žalobcom tvrdený
skutkový stav je zjavne nesporný. V rámci svojej argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd
prvého stupňa poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to len proti výroku o trovách konania.
Žalobca sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 221 OSP tak, aby odvolací
súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku za návrh v sume
16,50 eura a v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,88 eura za tri úkony právnej služby á 16,60
eura + DPH + 3 x režijný paušál á 7,81 eura + DPH. Súčasne žiadal o náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 19,33 eura (1/2 úkonu á 16,60 eura + DPH + 1 x režijný paušál á 7,81 eura + DPH). Odvolanie
žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 150 ods. 2 OSP. V predmetnej veci sa nejedná o prípad, keď by trovy konania niekoľkonásobne
prevyšovali samotnú pohľadávku a preto ich nemožno považovať za neprimerané. Poukázal na ustálenú
súdnu prax, najmä na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 7 Co 32/2009 ako aj 7 Co 64/2009,
ktorý zmenil v obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu
s odôvodnením, že súd musí vždy postupovať dôsledne tak, aby dbal na rovnosť účastníkov konania (§
1, § 18 OSP), ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý
súdny proces (čl. 46 Ústavy SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania, len preto, že
ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Pri rozhodovacej činnosti súdov
v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP primeraná len v situácii,
keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je
prípad súdenej veci. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak
v zaplatení súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle zákona o súdnych poplatkoch
a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby podľa zákona o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej
vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že
samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy
na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania podaním
návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť,
ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov
predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky
s čo najnižšími nákladmi, preto poukázal na skutočnosť, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu
na začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi
SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je nepochybné, že žiadne
ustanovenie hmotných, či procesných noriem, platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať
sa zastupovať v súdnom procese advokátom. To platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo
účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani

v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v
bode 29 preambuly že... „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy"... Krajský súd v Žiline ako
odvolací súd v uznesení 6 Co/271/2009 dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom
spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu účelne vynaložených trov i
trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Žalobca zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a
čo považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne
plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia §
142 ods. l OSP.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204
OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania čiastočne
dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a náhrade
trov konania, najmä o náhrade trov právneho zastúpenia z hľadiska, či v preskúmavanej veci je dôvodné
nepriznanie alebo zníženie trov právneho zastúpenia a prípadne v akom rozsahu.

Trovy konania v zmysle ustanovenia § 137 OSP predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu
dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 OSP platí predovšetkým zásada
úspechu, pričom z hľadiska výšky trov konania súd musí posudzovať účelnosť vynaloženia týchto trov.
V prípade konania v drobných sporoch (teda aj v predmetnom konaní) prichádza do úvahy aj aplikácia
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať
alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“
zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej
úpravy. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ustanovenia § 150
OSP, táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007
v tom zmysle, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči
uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy
trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe
sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú
možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých
podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na
ich množstvo zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ustanovenie § 150 ods.
2 OSP sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace. Podľa názoru
odvolacieho súdu ustanovenie § 150 ods. 2 OSP sa nemusí použiť len v prípade, ak trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Účelom takejto zákonnej úpravy
bolo eliminovannie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a má nútiť
veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. Tak, ako pri aplikácii ustanovenia § 150 ods.
1 OSP aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť

použitia ods. 2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na
okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti
poskytovania právnej pomoci. Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom preskúmavaného konania
je vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou sankciou. Jedným z hlavných predmetov činnosti
žalobcu je pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, vykonávaná za odplatu. Pokiaľ
cestujúci cestovaním bez cestovného lístka spôsobí, že sa stane dlžníkom žalobcu, a napriek pokusu
o zmier svoj dlh nezaplatí (ako tomu je v preskúmavanej veci), žalobcovi neostáva iné ako domáhať
sa svojho nároku súdnou cestou. Z obsahu preskúmavaného spisu je nesporné, že vo veci samej bolo
žalobe v celom rozsahu vyhovené. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa však žalobcovi priznal len tú
náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eura za podanú
žalobu. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, tieto súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal z
dôvodu, že trovy právneho zastúpenia uplatnené žalobcom nepovažoval za účelne vynaložené. Súd
prvého stupňa dôvodil tým, že v prípade uplatneného nároku sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú
po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou
žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného lístka, číslo
dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu a začiatok omeškania. Vyplňovanie takýchto žalôb je rutinnou
činnosťou nevyžadujúcou odborné znalosti. Z uvedených dôvodov preto trovy právneho zastúpenia
nepovažoval súd prvého stupňa za účelne vynaložené. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie
§ 150 ods. 2 OSP, keď za neprimerané trovy konania vo veciach nároku dopravných podnikov na
zaplatenie cestovného a sankcie považoval súd akékoľvek trovy právneho zastúpenia a v spore, v
ktorom žalobca nárok nepopiera, skutkový stav je zjavne nesporný. Ako vyplýva z podanej žaloby, právny
zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 87,88 eura za tri úkony
právnej služby á 16,60 eura + DPH (1. prevzatie zastúpenia, 2. zaslanie pokusu o zmier - výzva na
zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3. písomné podanie na súd), 3 x režijný paušál á 7,81 eura + DPH.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za účelne vynaložené trovy spojené s
uplatnením nároku žalobcu aj trovy právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby -prevzatie
zastúpenia. Za tento úkon patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 16,60 eura + režijný
paušál 7,81 eura + 20 % DPH vo výške 4,88 eura, celkom je teda náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 29,29 eura. Okrem zaplateného súdneho poplatku považoval odvolací súd trovy právneho
zastúpenia v tejto výške za účelne vynaložené, pretože právny zástupca žalobcu sa musel oboznámiť so
stavom sporu účastníkov v rámci prevzatia zastúpenia žalobcu. V prípade ďalších úkonov sa odvolací
súd stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že v prípade úkonov - pokus o zmier a písomné podanie
na súd (žaloba) sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom tieto
úkony boli vykonané vzorovými podaniami, do ktorých sa rutinne doplňovali len údaje, ktoré poskytol
žalobca právnemu zástupcovi. Trovy právneho zastúpenia spojené s týmito úkonmi preto nepovažoval
ani odvolací súd za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním práv žalobcu.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 220 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov súdneho
poplatku vo výške 16,50 eura a účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura, teda
trovy konania žalobcu predstavujú spolu sumu 45,79 eura.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v
spojení s ustanovením § 142 ods. 2 OSP (ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo), pretože
žalobca mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.