Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213373
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713213373.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO:45 869, zast. verita, s.r.o.. so sídlom Karpatská 18,
811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. X,
XXX XX L., vedenej pod sp. zn. EX 1058/13 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so
sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pre vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 418,98-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 9Er/536/2013-11 zo dňa 27.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím podľa § 44 ods.2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„Exekučný poriadok“) s poukazom na § 45 ods.1,2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej aj ako „ZoRK“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že v danej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej
a.s., sp.zn. PV-B/1011/0506 zo dňa 07.12.2012. Zmluvu o úvere, ktorá bola podkladom na vydanie
exekučného titulu, uzatvorenú dňa 22.10.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová

banka, a.s.) a povinným považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Rozhodcovská
doložka, obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, nebola so spotrebiteľom osobitne
dojednaná, a preto je neprijateľná (nekalá) podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne
neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemôže byť na jej podklade vydaný

rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov okresný súd v súlade
s § 44 ods.2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods.1,2 ZoRK žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4 O.s.p..

V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanieexekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným

postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p.. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať
skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť, navyše bez účasti oprávneného.

O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby vec bola opätovne posúdená. Poštová banka ako právny predchodca oprávneného uzatvorila
platnú rozhodcovskú doložku v súlade so ZoRK. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku
2 ods. 2 Ústavy SR. Súd svojim konaním šiel nad rámec zákona nerešpektujúc ust. § 35 ZoRK, keď
rozhodoval o správnosti rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený ďalej tvrdil, v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,

Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To, že ju povinný neodmietol, je prejav jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd
zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína
tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom stanovenej
povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením zákonnej
povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p..
Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy

SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo

vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom

výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora ,
nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči
účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade
právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.

Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie
zverejneného pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu a
rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len

na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 24.07.2013 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi- JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp.zn. PV-B/1011/0506 zo dňa 07.12.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2013 a vykonateľnosť dňa 04.02.2013. Z exekučného titulu
je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si tento uplatnil z titulu
zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou
bankou, a.s.) a povinným dňa 22.10.2007. . V zmysle bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver

(verzia 1/2007), zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania

sa tomuto rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods.1).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu

exekútoroviskúma,čisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Prvostupňový
súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie.
Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj
bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie
Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva

neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorázačalanazákladetakéhotoexekučnéhotitulutrpiaceho
neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. V danej veci je preukázateľné,

že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto
dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou
právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou,
u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým,

že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že

spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ
(§ 53 ods.5 OZ v platnom znení) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak

v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takomprípadeaninemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok;kebyexekučnýsúdakceptovalvykonateľnosť
rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu

vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v
štádiuužprebiehajúceho exekučnéhokonaniaskúmať,čirozhodcovskýrozsudoknezaväzujeúčastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému
súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž
rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, prípadne
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto

exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolací súd v prejednávanej veci taktiež považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy
k § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle

navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je

možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či
doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Podľa ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia

sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.).
Neskoršou novelizáciou ust. § 93 b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom
č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka

povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a
umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) vyplýva
pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa

- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Obchodné podmienky dodávateľa v bode 11.2 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská

doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o
bankách v spojení s OZ.V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd
poukazuje na Nález ústavného súdu SR - I. ÚS 38-2013, Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého,
ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného

súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto
účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti
rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou

oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním
predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní.
Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí
odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade
efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako
aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho

štátu, ktorým je princíp racionality.

Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument. Za podstatné pre
rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a

výsledkomktoréhobolokonštatovanieoneprípustnostiexekúcie,pričomtietozáverysiosvojilajkonajúci
súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje
všetkým odvolacím argumentom.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,

preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade
s právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky

nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne podľa §
219 O.s.p. potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.