Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 18C/146/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511208627
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7511208627.5

Uznesenie

OkresnýsúdKošice-okolievprávnejvecižalobkyneĽ.P.,K..XX.X.XXXX,O.O.,Č..P..XXX,zastúpenej
JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Štúrova č. 44, Košice proti žalovanému Obec Budimír,
zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Poštová č. 14, Košice o určenie neplatnosti
okamžitého zrušenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer ďalej trvá, o určenie, že dohoda
o rozviazaní pracovného pomeru je neplatná a pracovný pomer žalobkyne ďalej trvá a o náhradu mzdy

takto

r o z h o d o l :

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1 554,25 eur na účet právnej
zástupkyne žalovaného JUDr. Danice Holováčovej, advokátky, Poštová č. 14, Košice, vedeného v W.
S., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 17.6.2011 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ktoré jej žalovaný dal listom zo dňa 29.4.2011 a určenia, že jej pracovný pomer
naďalej trvá. Tak isto žiadala určiť, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.5.2011 neplatná
a jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá. Žiadala priznať aj náhradu mzdy v sume priemerného
zárobku odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať
v práci. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 24.11.2011 č. k. 18C 146/2011-62 rozhodol o zamietnutí

žaloby o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer ďalej
trvá, o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer ďalej trvá
a o náhradu mzdy. Neúspešnú žalobkyňu zaviazal nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Neúspešná žalobkyňa odvolanie proti výrokom o zamietnutí
žaloby odvolanie nepodala, tieto nadobudli právoplatnosť dňa 19.1.2012. Žalobkyňa podala odvolanie
proti výroku o náhrade trov konania. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k.

6Co/36/2012, zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania a vrátil mu vec na
opätovné rozhodnutie o trovách konania, pričom súdu uložil zaoberať sa aj možnosťou použitia ust. §
150 O.s.p.

Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala rozhodnutia o piatich výrokoch: neplatnosť
okamžitého zrušenia pracovného pomeru (1) a určenia, že pracovný pomer ďalej trvá (2), neplatnosť
dohody o zrušení pracovného pomeru (3), určenie, že pracovný pomer trvá (4) a náhrada mzdy v
sume 496,14eur za každý kalendárny mesiac odo dňa, keď sa mal pracovný pomer podľa oznámenia

o okamžitom skončení ukončiť až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru (5).Vychádzajúc z ust. § 153 ods. 2 O.s.p., platí pravidlo, že súd je návrhom účastníkov, v tomto konaní
návrhom žalobkyne, viazaný, to znamená, že musí rozhodnúť o všetkom, čoho sa žalobkyňa domáha,
teda o všetkých piatich výrokoch uvedených žalobkyňou v žalobnom návrhu. Žalobkyňa sa domáhala pri

oboch spôsoboch rozviazania pracovného pomeru aj určenia, že pracovný pomer ďalej trvá. Tento výrok
je síce pri určovaní neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nadbytočný, ale súd je petitom viazaný
a musel rozhodnúť aj v tejto časti žalobného návrhu, čo aj urobil a v oboch prípadoch ho zamietol,
teda aj pri okamžitom zrušení pracovného pomeru aj pri určovaní neplatnosti dohody o rozviazaní
pracovného pomeru. Žalobkyni, ktorá disponuje žalobným návrhom, nič nebránilo hoci aj po podaní

žaloby na súd a začatí pojednávania, upraviť svoj návrh v tejto časti a tieto nadbytočné výroky vziať späť.
Neurobila tak a preto súd meritórne rozhodoval aj v tejto časti jej žalobného návrhu. Pokiaľ žalobkyňa
v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania poukazovala na skutočnosť, že žalovaný vzal až po
podaní žaloby na súd svoj právny úkon a to „okamžité zrušenie pracovného pomeru“ späť, a až do tohto
momentu bola žalobkyňa v právnej neistote, k tomu súd poznamenáva, že aj po tomto späťvzatí, keď bol
postoj žalovaného jednoznačný, žalobkyňa naďalej trvala na určení neplatnosti „okamžitého zrušenia

pracovného pomeru“ preto súd musel výrokom rozhodnúť aj o tejto časti žaloby a ako je vyššie uvedené,
aj pri rozhodovaní o tomto výroku bola žalobkyňa v konečnom dôsledku neúspešná. Žalobkyňa bola
preto neúspešná vo všetkých piatich výrokoch rozsudku.

Podľazásadyzodpovednostizaúspechvkonaní,súdvosvojomrozsudkuzodňa24.11.2011, zaviazalv
konaní neúspešnú žalobkyňu nahradiť v konaní úspešnému žalovanému trovy konania a to v intenciách

§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 150 O.s.p. je vyjadrením výnimky zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 O.s.p.. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. je možná iba v prípade zákonom
bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej
veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o

náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný, náležite odôvodnený
prípad. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

účastníkovi, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania, či možno od neho spravodlivo požadovať,
aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech a aby to neodporovalo
dobrým mravom. Súd prihliada aj na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.

V tejto súvislosti žalobkyňa argumentovala správaním sa žalovaného, ktorý až počas konania, po

pojednávaní vo veci oznámil, že „okamžité skončenie pracovného pomeru berie späť“. K tomu súd
poznamenáva, že žalovaný tak urobil síce po prvom pojednávaní vo veci (toto bolo dňa 22.9.2011) ale
na tomto pojednávaní sa žalobkyňa nezúčastnila, žiadala ho odročiť a s týmto podaním žalovaného
(späťvzatím okamžitého zrušenia), ktoré bolo do súdneho spisu založené dňa 27.9.2011, sa oboznámila
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá nahliadla do súdneho spisu dňa 3.10.2011, teda na

ďalšom pojednávaní dňa 6.10.2011, na ktorom súd začal meritórne pojednávať, mala o ňom vedomosť.
Úkonsmerujúcikprípadnémuspäťvzatiužalobytýkajúcisaneplatnostiokamžitéhozrušeniapracovného
pomeru a k určeniu, že pracovný pomer ďalej trvá, vzhľadom na to, že žalobca „vzal späť okamžité
zrušenie pracovného pomeru“ v priebehu konania žalobkyňa neurobila, na pojednávaní dňa 6.10.2011
prehlásila, že trvá aj na určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, predmetom

konania teda zostala aj táto časť žalobného návrhu.Pri okamžitom zrušení pracovného pomeru nie je ustanovená zákonná podmienka, že zamestnávateľ
môže odvolať tento úkon s písomným súhlasom zamestnanca, tak ako je to ustanovené pri výpovedi z
pracovného pomeru (§ 61 ods. 4 ZP). Judikatúra však pripustila možnosť, že ak zamestnávateľ neplatne

okamžite zrušil pracovný pomer so zamestnancom, môže od svojho prejavu „odstúpiť“ so súhlasom
zamestnanca alebo ak mu zamestnanec oznámi, že trvá na zamestnávaní . Správanie sa žalobkyne po
obdržaní okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 29.4.2011, jednoznačne smerovalo k tomu,
že sa chcela so žalovaným dohodnúť na inom spôsobe skončenia pracovného pomeru, čo žalovaný
akceptoval, o čom svedčí fakt, že s ňou skončil pracovný pomer dohodou dňa 3.5.2011 a teda týmto

spôsobom „odstúpil“ so súhlasom žalobkyne od okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Je pravdou,
že písomne tak urobil až podaním zo dňa 21.9.2011 ale z jeho predchádzajúceho správania sa - jeho
súhlas s uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, vyplatenie odstupného, nasvedčuje tomu,
že „odstúpil“ od okamžitého zrušenia pracovného pomeru, čo napokon požadovala samotná žalobkyňa.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

Podľa § 10 ods. 3 cit. vyhl. ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa
určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas
neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony

právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo pred iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o

zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov
vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny,
patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., v znení platnom v rozhodnom čase, odmena právnej zástupkyni
úspešného žalovaného patrí za tieto úkony príprava a prevzatie zastupovania dňa 20.8.2011, písomné
vyjadrenie zo dňa 7.9.2011, účasť na pojednávaní dňa 6.10.2011, 27.10.2011 a 24.11.2011.

Podľa § 14 ods. 3 písm. b), cit. vyhl. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za úkon odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takému

odvolaniu. Žalovaná strana sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobkyne proti výroku o náhrade trov dňa
14.2.2012.

Podľa § 14 ods. 8 cit. vyhl. za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3 patrí odmena
ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Žalovaná strana sa písomne vyjadrila ku skutočnostiam uvedeným v uznesení KS v Košiciach č.k. 6Co

36/2012 dňa 20.5.2013.Podľa § 13 ods. 3 cit. vyhl. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Pri výpočtovom základe 741 euro (priemerná mesačná mzda v 1. polroku 2010) je jeho 1/13 57 euro.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 euro do 6 638,78 euro je 41,49 euro + 9,96 euro za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Žalobkyňa žiadala náhradu mzdy vo výške 496,14 eura od rozviazania pracovného pomeru do
rozhodnutia súdu, čo je za obdobie od 3.5.2011 do 24.11.2011 suma 3 373,80 euro.

Za jeden úkon právnej služby z tejto sumy je odmena 131,12 euro (§ 10 ods. 1).

Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času.

Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

V súlade s cit. ustanoveniami tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci je 207,12 eur (131,12 eur z

náhrady mzdy + 1/3 z 57 t.j. 19 euro za určenie neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru
+ 1/3 z 57 euro za určenie, že pracovný pomer ďalej trvá + 1/3 z 57 euro za určenie neplatnosti dohody
o skončení pracovného pomeru + 1/3 z 57 euro za určenie, že pracovný pomer trvá). Jedna polovica
základnej sadzby tarifnej odmeny je 103,56eur. Za 5 úkonov právnej služby je to 1 035,60 eur, za 2
úkony podľa ods. 3 a 8 cit. vyhl. to je 207,12eur (2 x 103,56eur) + 5 x 7,41 eur režijný paušál (37,05eur)+

1 x 7,63eur režijný paušál + 1 x 7,81eur režijný paušál + 20% DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia
sú 1 554,25 eur.

Ako už súd uviedol, ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov
hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov, túto celkom alebo
sčasti nepriznal. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti

za výsledok. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho
prípadu a jedným z hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Žalovaná strana poukazovala na to, že tvrdenia žalobkyne o existencii a pretrvávaní jej zlej finančnej
situácie neobstoja, pretože v roku 2013 podala žiadosť o samozamestnanie prostredníctvom ÚPSVaR

Košice - okolie, pri ktorej je možné získať príspevok až do výšky 4 000eur. Tento príspevok sa vzťahoval
na žiadosť o schválenie prevádzky účtovníctva v mieste bydliska žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa je
zamestnanánaOcÚBudimírakoopatrovateľkaV.S.aztejtočinnostimápreukázateľnepríjemvhrubom
90eur mesačne. Otázna je aj údajná zlá majetková situácia manžela žalobkyne, ktorý je vlastníkom
nákladného vozidla IVECO, zemného stroja UNC, osobného motorového vozidla zn. Škoda SUPER

B. Rovnako ako žalobkyňa aj jej manžel si v roku 2012 podal žiadosť cez ÚPSVaR Košice - okolie o
samozamestnanie, prevádzka zemné práce. Príspevok bolo možné obdržať až do výšky 4 000eur. Zarok 2012 mal manžel žalobkyne príjem zo živnostenskej činnosti. Žalobkyni bolo v zmysle dohody o
skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné v zmysle ZP vo výške 1 709,55eur. Okrem toho si
žalobkyňa s manželom v roku 2012 zrealizovali na svojom rodinnom dome v obci Budimír zateplenie

fasády, čo jasne vyvracia tvrdenie o ich zlej sociálnej situácii v čase súdneho konania. Žalovaná strana
v súvislosti s údajnou zlou finančnou situáciou žalobkyne poukázala na to, že žalobkyňa po celý čas
trvania súdneho konania bola zastúpená advokátkou, čo nasvedčuje neopodstatnenosti uplatnenia §
150 O.s.p.. Ak by sa žalobkyňa skutočne nachádzala v tak zlej sociálnej situácii, mohla požiadať o
ustanovenie advokáta na zastupovanie pred súdom. Žalovaná strana konštatovala, že o túto pomoc

navzdory tvrdenej nežiadúcej sociálnej situácii nepožiadala. Poukázala na aktuálnu a pretrvávajúcu zlú
hospodársku situáciu žalovanej obce, ktorú podľa jej názoru musí súd zohľadniť, aby neporušil zásadu
rovnosti procesných strán. Predložila informáciu o finančnej zaťaženosti obce, v zmysle ktorej mala obec
Budimírvroku2010úverovézaťaženienaúrovni219000euravzáväzkoch195000eur,pričomúverový
rámec nebol splatený. Obecný rozpočet nemá vytvorenú samostatnú kapitolu pre financovanie nákladov
na súdne spory. Prípadné uplatnenie § 150 O.s.p. by v nesmierne výraznej a citeľnej miere zasiahlo

do majetkovej sféry žalovanej strany, prehlbujúc tak finančné zaťaženie samosprávy, čo by prispelo
k jej možnej platobnej neschopnosti. Povinnosť znášať trovy konania, ktoré zapríčinila žalobkyňa by
obmedzila aj aktivity obce v sociálnej oblasti. Na strane žalobkyne absentoval stav právnej neistoty
ohľadom existencie pracovného pomeru, nakoľko sama sa dohodla so žalovanou stranou na ukončení
pracovného pomeru dohodou zo dňa 3.5.2011. Deň uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru

je možné považovať za faktický deň skončenia pracovného pomeru a to aj s prihliadnutím na údaje
obsiahnuté v mzdovom liste žalobkyne za rok 2011. Žalovaná strana vzhľadom na uvedené mala za to,
že v danom prípade nie je na mieste uvažovať o výnimočnosti prípadu, ktorý by odôvodňoval použitie
ust. § 150 O.s.p.

Žalobkyňa v tomto konaní vyvolala spor, v ktorom sa domáhala okrem iného aj určenia neplatnosti

okamžitého zrušenia pracovného pomeru a neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru.
Súd tieto nároky žalobkyne zamietol. Žalobkyňa sa proti zamietavému výroku súdu neodvolala, teda
akceptovala rozhodnutie súdu o skončení svojho pracovného pomeru u žalovaného. Svojím správaním
počas súdneho konania žalobkyňa ovplyvnila výšku náhrady trov za jeden úkon právnej pomoci, keď
trvala na určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, aj potom, čo tento úkon „vzal“

žalovaný späť a takisto trvala na určení, že jej pracovný pomer ďalej trvá, čo bol nadbytočný výrok.
Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému za týchto okolností a zároveň po zohľadnení
jeho majetkovej situácie, by odporovalo základným zásadám občianskeho súdneho konania, pretože
aplikácia ust. § 150 O.s.p. má dopad vlastne na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov
konania. Nebolo by spravodlivé, aby žalovaný, úspešný v piatich výrokoch, trovy konania znášal bez

nároku na ich náhradu, keď mal v konaní plný úspech.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobkyni tak bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania v sume 1 554,25 eur na účet právnej
zástupkyne žalovaného JUDr. Danice Holováčovej v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice -okolie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).