Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202485
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814202485.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. N. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v
V., R. X/A, zastúpený advokátkou L.. X. M., U. XX, V. proti povinnej: X. T., nar. X.X.XXXX, bytom v E.
V. č. XXX, E., o vymoženie 1.125,76 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom L.. C.. L. T., P..,
M. U. XXX, E. F., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu E. zo dňa 13.3.2014, č.k.
10Er/259/2014-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 13.3.2014, č.k.
10Er/259/2014-13 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora L.. C.. L. T., PhD.,
Exekútorský úrad E. F. so sídlom M. U. XXX, E. F. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa

4.2.2014 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave zo dňa 4.1.2013, sp. zn. KS-B/XXXX/XXXX
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 10.3.2014 doručil súdny exekútor na súd prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“)
a čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že medzi P., a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola dňa
5.3.2007 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver, ktorý sa povinná

zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Oprávnený pri poskytovaní úveru postupoval
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej povinná vystupovala v zmluve
ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd preto vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o úvere bola uzatvorená na pripravenom tlačive, pričom spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej

spotrebiteľskej zmluvy. Súd ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Rozhodcovskú doložku upravoval čl. 9 bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver(verzia X/XXXX), ktoré tvorili prílohu zmluvy o úvere a to tak, že sa zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich

s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. XXXX/
B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovská doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, pričom neumožňovala

spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak je žalobcom oprávnený. Povinná
mala možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam
určeným dodávateľom. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju s
poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku. Keďže rozhodcovská doložka je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv

a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe
takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. S poukazom na skutočnosť, že právomoc
Stálehorozhodcovskéhosúdujezaloženánaabsolútneneplatnomprávnomúkone,exekučnýsúdnávrh
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací

súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm.
e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie

skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd
pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci
exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské

konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a
pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (P., a.s.) ponúknuť

klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil,
v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť
sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie

je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani vočiúčastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom, ktorý
nahrádzal pasivitu povinnej.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda

neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 4.1.2013, sp. zn. KS-B/
XXXX/XXXX, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Z. cesta 7, V., a to rozhodcami L.. U. V., L.. L. B. a L.. B. U.. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka

uvedená v obchodných podmienkach pre úver (verzia X/XXXX), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2007 uzatvorenej medzi P. bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného)
a povinnou.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z

nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie
umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak,

ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc
do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd

nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
(P. banka, a.s.) a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
5.3.2007, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa

mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako
slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci
R. Z. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúciepovinnápreskúmaťtútožiadosť,exekučnýtitulanávrhnavykonanieexekúcieaposúdiť,čitieto
nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní platnosti

rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa vychádza predovšetkým z tvrdení
oprávneného a povinnej, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva
dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadomnatooboznamovaniesasobsahom
listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre zastavenie

exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinnej.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo XXX/XXXX).

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 9 bod 9.2 obchodných podmienok
pre úver, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 5.3.2007.

Podľa čl. 9 bod 9.2 obchodných podmienok pre úver, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,

ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh
banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: XX XXX
XXX podľa jeho vnútorných predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné

vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z obchodných podmienok pre úver
predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého

stupňa a má za to, že táto vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce
zo zmluvy, riešila výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných
predpisov, s ktorými povinný ani nebol oboznámený. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo
vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou
predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade P., a.s. ako právnym

predchodcom oprávneného a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere
podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky
sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú veľmi rozsiahle, takže spotrebiteľ ani nie je reálne
schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by
spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

K námietke oprávneného, že zákonná úprava (§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) dáva
bankámpovinnosťspotrebiteľoviponúknuťriešeniesporovrozhodcovskýmsúdomodvolacísúduvádza,
že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom
vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že
spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza, že pri dohode

o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu
úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s
takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným, ako dodávateľom, bude riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať

práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si
ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať
inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a konkrétne § 53

ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako v samotnej
smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v

rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných
podmienkach pre úver.Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, obchodných podmienok pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je
možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o splátkovom úvere. Úprava obsiahnutá v zákone
o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené v obchodných podmienkach pre úver bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.