Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200831
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200831.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Jozef Maretta, IČO: 40631770, Dolná Štubňa - Kračiny
154/15, 039 01 Turčianske Teplice, právne zastúpený: AK JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., Sládkovičova
13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, Jesenského 23, 036 32 Martin,
v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1461889/2014/
Cab2 zo dňa 22.4.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Zmenu žalobného návrhu, aby súd postupom podľa § 250t O.s.p. uložil povinnosť žalovanému
doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa 22.4.2014 do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, v prípade, ak súd v prvom navrhovanom výroku žalobcovi vyhovie, aby
alternatívneuložilžalovanému,abyoodvolanížalobcuzodňa12.5.2014protirozhodnutiužalovanéhoč.
9514401/5/1461889/2014Cab2 zo dňa 22.4.2014 rozhodol sám do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu alebo, aby ho v tej istej lehote spolu so stanoviskom k podanému odvolaniu a s ostaným

spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu oprávnenému rozhodnúť
o odvolaní, n e p r i p ú š ť a .

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 9.7.2014 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa 22.4.2014 postupom podľa § 250j

ods. 2 písm. a), e) O.s.p.. Žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. žalovanému uložiť povinnosť doručiť
žalobcovi napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa 22.4.2014. Žalobca žiadal o
odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a tiež si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil
tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 6.139,77 €. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného

nebolo žalobcovi doručené, žalobca žiada, aby súd postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. uložil
žalovanémupovinnosťdoručiťžalobcovipredmetnérozhodnutie.Žalovanývydalnapadnutérozhodnutie
a toto doručil písomne právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.4.2014. Samotnému žalobcovi napadnuté
rozhodnutie do dnešného dňa nebolo doručené, a to napriek tomu, že sa mu v tomto rozhodnutí
ukladá povinnosť zaplatiť rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie III. štvrťrok 2010 do 15
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ako je uvedené v poučení napadnutého

rozhodnutia proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňového poriadku, a to písomne alebo ústne do zápisnice v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Žalobca v súlade s týmto poučením, ako aj v súlade s § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. podal v
zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne odvolanie zo dňa 12.5.2014, ktoréžalovanému bolo doručené dňa 14.5.2014. Žalovaný oznámením zo dňa 22.5.2014 oznámil žalobcovi,
že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podľa názoru žalovaného nezakladá právne účinky,
lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom, a to elektronicky, z ktorého dôvodu žalovaný

uviedol, že nakoľko podanie nebolo správcovi dane doručené elektronickými prostriedkami, nezakladá
právne účinky a napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty
na odvolanie. K uvedenému oznámeniu žalovaného zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalovanému vyjadrenie zo dňa 4.6.2014, v ktorom žalovaného upozorňuje na nezákonnosť
takéhoto postupu. Právny zástupca žalobcu zároveň podal v tento deň dňa 4.6.2014 aj elektronické

podanie, prílohou ktorého bol obsah vyjadrenia zo dňa 4.6.2014, pričom súčasťou tohto elektronického
podania bolo ako príloha označené aj odvolanie žalobcu zo dňa 12.5.2014, a to z dôvodu, aby bola
podľa názoru žalovaného zachovaná elektronická forma podaného odvolania. Samotné odvolanie zo
dňa 12.5.2014 bolo však žalovanému doručené písomne v listinnej podobe už dňa 14.5.2014, teda v
zákonnej lehote na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu. Žalovaný ďalším podaním zo
dňa 1.7.2014 oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zamieta z dôvodu, že toto je podané po určenej

lehote. Podľa žalovaného lehota na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu uplynula dňa
13.5.2014, pričom odvolanie žalobcu bolo doručené správcovi dane elektronicky dňa 4.6.2014, čo je
po určenej lehote. K písomnej prílohe tohto elektronického podania sa však žalovaný vôbec nevyjadril.
Oznámením žalovaného zo dňa 2.7.2014 žalovaný uvádza svoje závery k vyjadreniu žalobcu, pričom
podstatným v tejto veci je záver žalovaného, že pod pojmom podáva sa písomne je potrebné rozumieť

doručovanie v listinnej podobe, buď poštou alebo elektronicky. Tieto subjekty sú povinné správcovi
dane doručovať podania elektronicky (§ 14 Daňového poriadku), musia tak urobiť elektronicky, nie v
listinnej podobe. Uvedené nie je taxatívne napísané v Daňovom poriadku, ale vyplýva z § 13 Daňového
poriadku. Takýto právny názor považoval za absolútne nesprávny. Po takomto postupe žalovaného
napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný okamžite začal proti

žalobcovidaňovéexekučnékonanie,zablokovalvšetkybankovéúčty,čímmupraktickyznemožnilďalšie
podnikanie a dňa 20.6.2014 vydal daňovú exekučnú výzvu, na základe ktorej vyzýva žalobcu, aby pod
hrozbou exekúcie zaplatil 28.852,10 €.

Žalobca k nároku, ktorým sa domáha s poukazom na § 250b ods. 2 O.s.p., aby súd uložil žalovanému
povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie, uviedol, že žalovaný doručil rozhodnutie výlučne právnemu

zástupcovi žalobcu, a to dňa 28.4.2014, pričom samotnému žalobcovi nebolo do dnešného dňa
doručené. K predmetnému nároku poukázal na § 30 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak
má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu
aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Ako

vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť vyrubenú daň v
lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Je teda nepochybné, že žalobca mal
osobne niečo vykonať, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti zaplatiť splatnú daň. Keďže žalobca túto
svoju povinnosť podľa žalovaného nesplnil, žalovaný okamžite proti žalobcovi začal exekučné daňové
konanie, kde vymáha od žalobcu tento daňový dlh exekúciou. Žalovaný toto ustanovenie Daňového

poriadku nerešpektoval a nedodržal.

K nároku, aby súd vyslovil, že rozhodnutím a postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach,
poukázal na čl. 2 Ústavy SR, taktiež na § 73 zákona č. 563/2009 Z. z. a v zmysle ustanovení Daňového
poriadku nie je zrejmé, na akom základe žalovaný považuje písomne podané odvolanie, ktoré mu bolo
riadne doručené za také, ktoré nezakladá právne účinky, keďže zo žiadneho ustanovenia Daňového

poriadku nevyplýva, že by pre nedodržanie formy podaného odvolania toto nezakladalo právne účinky,
pričom ani žiadne ustanovenie Daňového poriadku, z ktorého by mal vyplývať tento záver žalovaný
neuviedol, pretože takéto ustanovenie neexistuje. S poukazom na § 13 Daňového poriadku uviedol,
že z neho vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie formy ako to urobil žalovaný v
rozpore so zákonom. Ďalej poukázal na § 13 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého z

uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak podanie nebolo podané spôsobom podľa ods. 5 - elektronickými
prostriedkami, je toto potrebné doručiť aj v listinnej forme, inak sa považuje za nedoručené, čo v danom
prípade bolo dodržané a keďže podľa názoru žalovaného nebol dodržaný spôsobo podania elektronicky,
tento bol nahradený v zmysle uvedeného ustanovenia ods. 6 písomne v listinnej forme. Ďalej poukazuje
na § 13 ods. 1, 2 Daňového poriadku a § 2 Daňového poriadku. Advokát má povinnosť doručovať

podania správcovi dane elektronicky v prípade, ak ho zastupuje pri správe daní, ktorou je podľa zákonapostup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa
tohto zákona alebo osobitných predpisov. V danom prípade však bolo udelené plnomocenstvo nie pri
správe daní, ale v daňovom konaní, teda v konaní, v ktorom podľa zákona rozhoduje o právach a

povinnostiachdaňovýchsubjektov,t.j.žalobcuanieprisprávedaníakotománamysliDaňovýporiadok.
Z uvedeného vyplýva, že písomne podané odvolanie proti rozhodnutiu o dodatočnom vyrubení dane
vo vyrubovacom konaní právny zástupca nemal povinnosť podávať správcovi dane elektronicky. Ak
by tomu tak aj bolo poukázal na § 13 ods. 2, podľa ktorého príloha môže byť doručovaná aj inak ako
elektronickými prostriedkami. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že pod správou daní sa rozumie

postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov, pretože zákonodarca by tak vôbec nemusel v Daňovom poriadku
definovať osobitne pojem správa daní a osobitne daňové konanie. O zámere zákonodarcu stanoviť
povinnosť advokátom doručovať podania elektronicky len pri správe daní a nie pri daňovom konaní
svedčí aj to, že elektronické podania možno podávať pri formulároch vydaných správcom dane na
podávanie rôznych daňových priznaní, prehľadov, hlásení a podobne, prípadne jednoduchých podaní

týkajúcich sa správy daní. Ďalej poukázal aj na § 72 ods. 2, 3, 5 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z., z
ktorých ustanovení vyplýva, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne, t. j. elektronické podanie nie
podľa zákona pri odvolaní ani uvedené ako spôsob podania. Rovnako poukázal aj na to, že spôsobom
podania odvolania je uvedený aj v poučení napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, že sa podáva
písomne alebo ústne. Tu možno konštatovať, že ustanovenia týkajúce sa odvolania sú špeciálnymi vo

vzťahu k § 13 Daňového poriadku, pričom špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou
podania§13Daňovéhoporiadku.Žalovanývpodstatetvrdí,žeformapodaniapísomnepredstavuje,buď
podanie v listinnej podobe napr. poštou, alebo elektronické podanie podané elektrickou poštou. Takýto
záver je absolútne nelogický a nesprávny, pričom z § 13 Daňového poriadku toto vôbec nevyplýva ako to
uvádza účelovo žalovaný, keďže v § 13 je v ods. 1 upravené podanie písomnou a ústnou formou a v ods.

5 je osobitne upravené podanie elektronickou formou. Poukázal aj na § 42 ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného
vyplýva, že forma podania písomne a elektronicky vôbec nie je to isté ako sa to snaží vykladať žalovaný,
ale že sa jedná o dve rôzne formy podania. O písomnú formu pôjde vo všetkých prípadoch, keď je
podanie účastníka zachytené na hmotnom substráte v písomnej forme. O písomné podanie pôjde i v
prípade, ak účastník zakladá takéto podanie priamo do spisu na súdnom pojednávaní. Žalovaný bol v

zmysle § 72 ods. 5 Daňového poriadku povinný postupovať podľa § 13 ods. 8 a 9, teda ak mal za to,
že nebola dodržaná forma podania, mal vyzvať žalobcu, aby tento nedostatok v primeranej lehote nie
kratšej ako 15 dní odstránil, k čomu nedošlo, žalovaný podľa uvedených ustanovení nepostupoval, čím
boli porušené práva žalobcu konať pred správnym orgánom.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 4.8.2014 žiadal, resp. sa domáhal zmeny žalobného návrhu

s tým, že mení právnu kvalifikáciu skutkového stavu popísaného v žalobnom návrhu, ktorý vyplýva
z obsahov žalobného návrhu, pričom poukázal na to, že žalobný návrh je návrhom na konanie proti
nečinnosti orgánu verejnej správy podľa piatej časti štvrtej hlavy, t. j. § 250t O.s.p., pričom poukázal,
že predmetom nečinnosti žalovaného správneho orgánu je daňové konanie, a to daňová kontrola a
následné vyrubovanie konanie vedené žalovaným správnym orgánom. Poukázal na to, že žalobca

napáda nečinnosť žalovaného v dvoch smeroch:

1. Žalovaný bol nečinný a nepostupoval podľa zákona, konkrétne podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku
s tým, že napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa 22.4.2014, v zmysle ktorého
bolzaviazanýnazaplatenierozdieludaneDPHzazdaňovacieobdobieIII.štvrťrok2010vsume6.139,77
€, je nepochybné, že toto rozhodnutie mal žalovaný doručiť aj žalobcovi, ktorú zákonnú povinnosť

nedodržal.

2. Nečinnosť žalovaného napáda z dôvodu, že žalovaný v súvislosti s odvolaním právneho zástupcu
žalobcu nekonal pri rozhodovaní o tomto odvolaní zákonom stanoveným postupom upraveným v ust.
§ 73 Daňového poriadku, pričom predmetné odvolanie nepostúpil odvolaciemu orgánu, ale ani o ňom
sám nerozhodol. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o vyčerpanie prostriedkov proti nečinnosti orgánov

verejnej správy v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. uviedol, že niet žiadneho osobitného predpisu, ktorý by
určoval prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ani Občiansky súdny poriadok
takýto nešpecifikuje. Všeobecne použiteľným by prichádzal do úvahy len Zákon o sťažnostiach č. 9/2010
Z. z.. Použitie tohto prostriedku a jeho vecne a časové vybavenie sťažnosti s neurčitým výsledkom pre
sťažovateľa by znamenalo pre žalobcu ukrátenie, resp. ohrozenie jeho práv ohľadom na právoplatnosť

daného rozhodnutia. Za takéhoto stavu by sťažnosť nebola efektívna. Vzhľadom na uvedené žiadal,resp. menil petit žalobného návrhu a navrhol súdu, aby po preskúmaní veci uložil žalovanému povinnosť
postupom podľa § 250t O.s.p. žalobcovi doručiť rozhodnutie č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa
22.4.2014 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak súd v prvom navrhovanom výroku

žalobcovi nevyhovie, aby alternatívne uložil žalovanému, aby o odvolaní žalobcu zo dňa 12.5.2014 proti
rozhodnutiu žalovaného č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa 22.4.2014 rozhodol sám do 30 dní
od právoplatnosti súdu, alebo aby ho v tej istej lehote spolu so stanoviskom k podanému odvolaniu a s
ostatným spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu oprávnenému
rozhodnúť o odvolaní.

Dňa 14.8.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. K nároku, aby súd
uložil povinnosť žalovanému doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie podľa § 250b ods. 2 O.s.p.
uviedol, že žalobca na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 9.10.2013 splnomocnil právneho
zástupcu JUDr. Ing. Martina Chlapíka, advokáta, so sídlom v M. k zastupovaniu vo veci daňovej kontroly
č. 9514401/5/3016010/2012 a č. 9514401/5/3014588/2012 začatej v oboch prípadoch na základe
oznámeniaz18.10.2012vedenejDaňovýmúradomŽilina,pobočkaMartin,akoajnáslednéhodaňového

konania. Splnomocnenie bolo udelené ku všetkým právnym úkonom v tejto veci, ako aj právnym úkonom
bezprostredne súvisiacim, a to aj pre prípad, ak by bolo podľa právnych predpisov potrebné osobitné
splnomocnenie. Uvedené plnomocenstvo bolo doručené na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin dňa
29.10.2013. Zastupovanie je upravené v § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Doručovanie
písomností je upravené v § 30 - § 35 Daňového poriadku. V zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku

ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu
aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Ak
vyplývazrozsahuudelenéhoplnomocenstva,totoudelenéplnomocenstvosplnomocnenémuzástupcovi
bolo na všetky právne úkony, ktoré sa týkali daňovej kontroly tak, ako bolo vyššie uvedené. Ako zo

samotného obsahu plnomocenstva vyplýva, toto bolo udelené teda aj na doručovanie vo veci výkonu
daňových kontrol, ako aj nadväzujúceho daňového konania (vyrubovacieho konania). Ak teda žalobca
využil svoje oprávnenie dať sa zastupovať v súlade s ust. § 9 Daňového poriadku, došlo v prípade
doručovania písomnosti k zmene adresáta. Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má adresát osobne pri správe daní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Žalobca si podľa názoru žalovaného mylne
vysvetľuje § 30 ods. 3 Daňového poriadku v danom prípade, keď poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi
bola uložená povinnosť osobne niečo vykonať, t. j. v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia zaplatiť splatnú daň. Osobne niečo vykonať znamená vykonať niečo nezastupiteľné -
napr. svedecká výpoveď, kde je nevyhnutná osobná účasť pre správne určenie dane a kde by v

takomto prípade bolo doručené predvolanie na svedeckú výpoveď ako daňovému subjektu, tak aj jeho
zástupcovi v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
5Sžf/20/2007. Žalovaný môže v zmysle § 63 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať
práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa
tohto zákona. Povinnosť zaplatiť vyrobený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty bola žalobcovi

uložená napadnutým rozhodnutím. Žalobca v zmysle § 9 Daňového poriadku využil svoje oprávnenie
dať sa zastupovať a tak v prípade doručovania písomnosti došlo k zmene adresáta. Žalovaný doručoval
napadnuté rozhodnutie, ako aj všetky písomností v súlade s udelenou plnou mocou zo dňa 9.10.2013,
doručenej žalovanému dňa 29.10.2013. Žalovaný postupoval pri doručovaní písomnosti v súlade s § 9 a
§ 30 Daňového poriadku. Z udeleného plnomocenstva nevyplýva požiadavka zasielať korešpondenciu

splnomocnenému zástupcovi a zároveň aj priamo žalobcovi. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené
teda splnomocnenému zástupcovi dňa 28.4.2014, plnomocenstvo bolo udelené aj na doručovanie
písomnosti splnomocnenému zástupcovi. Žalobca vo svojej žalobe ani nenamieta, že by napadnuté
rozhodnutie bolo doručené v rozpore s udelenou plnou mocou jeho splnomocnenému zástupcovi.
Nemožno sa teda stotožniť so záverom právneho zástupcu žalobcu, keď podľa neho osobne niečo

vykonať znamená napadnutým rozhodnutím uložená povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel dane v lehote
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Zároveň poukázal na to, že k ukráteniu žalobcu na jeho
procesnýchprávachnedošlo,keďžetietouplatnilprostredníctvomodvolania.Žalovanémutotoodvolanie
bolo doručené nie zákonným spôsobom. Žalovaný začal proti žalobcovi daňové exekučné konanie tým,
že výkazom daňových nedoplatkov zo dňa 11.6.2014 boli na vymáhanie odstúpené daňové nedoplatky

v celkovej výške 28.852,10 €, t. j. aj daňový nedoplatok, ktorý vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Voči
začatej daňovej exekúcii bolo zo strany žalobcu dňa 10.7.2014 podané odvolanie, pričom odvolaniebolo podané zákonným spôsobom, t. j. elektronicky ako také je predmetom následného odvolacieho
konania odvolacím orgánom, t. j. Finančným riaditeľstvom SR. Aj uvedenú skutočnosť žalobca uvádza
ako dôvod, aby mu bolo napadnuté rozhodnutie doručené. Na základe vyššie uvedených skutočností

žiadosť žalobcu, aby súd s poukazom na § 250b ods. 2 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť doručiť
žalobcovi napadnuté rozhodnutie, teda jeho žiadosť je neopodstatnená.

K nároku, aby súd vyslovil, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich
právach, uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu bolo podané zo strany splnomocneného zástupcu -
advokáta odvolanie v písomnej forme odovzdané na poštovú prepravu dňa 13.5.2014, ktoré žalovanému

bolo doručené dňa 14.5.2014. Následne zo strany žalovaného bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu zaslané oznámenie zo dňa 22.5.2014, v ktorom bol informovaný žalobca o skutočnosti, že
podanie - odvolanie daňového subjektu Jozef Maretta proti napadnutému rozhodnutiu v listinnej podobe
bolo zaevidované dňa 14.5.2014 nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom predpísaným
spôsobom. V ďalšom zaslanom oznámení bol upozornený na skutočnosť, že s účinnosťou od 1.1.2014
majú vyšpecifikované subjekty -§ 14 ods. 1 písm. a) - d) Daňového poriadku povinnosť doručovať

podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Zároveň predmetné
oznámenie bolo prevzaté splnomocneným zástupcom dňa 28.5.2014. Dňa 4.6.2014 bolo žalovanému
doručené do elektronickej podateľne podanie označené ako vyjadrenie daňového subjektu k oznámeniu
zo dňa 22.5.2014, odvolanie - doplnenie odvolania. Ako prílohy boli doručené - obsah vyjadrenia
a samotné odvolanie z 22.4.2014, pričom žalovaný následne oznámením o zamietnutí odvolania č.

9514401/5/3216857/2014/Cab2 zo dňa 1.7.2014 žalobcovi v zmysle § 73 ods. 5 Daňového poriadku
oznámil, že podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku odvolanie podané proti rozhodnutiu zamieta,
nakoľko toto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa §
72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku - je podané po určenej lehote. Predmetné oznámenie bolo
splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 4.7.2014. Oznámením k elektronickému podaniu zo

dňa 4.6.2014, ktorým dopĺňate odvolanie proti rozhodnutiu sa žalovaný vysporiadal, podal vysvetlenie k
jednotlivýmbodompodanéhovyjadreniažalobcuzodňa4.6.2014.Predmetnéoznámeniebolodoručené
splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 7.7.2014. Ďalej sa žalovaný vyjadril k spôsobu elektronického
doručovania a dôvodom, podľa ktorých podľa žalobcu žalovaný potupoval nezákonným spôsobom pri
zamietnutí odvolania podanému proti napadnutému rozhodnutiu, forme podania odvolania uvedeného

v poučení, povinnosti advokátov v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, ako aj ďalším
namietaným skutočnostiam. S poukazom na § 13 ods. 5 Daňového poriadku doručovanie písomností
prostredníctvom elektronického doručovania je teda podmienené:

a) zaručeným elektronickým podpisom, alebo

b) bez zaručeného elektronického podpisu, čo je podmienené uzavretím dohody o elektronickom

doručovaní.

V prípade, ak by elektronické podanie nebolo urobené v súlade s § 13 ods. 5 Daňového poriadku,
alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných
dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje
za nedoručené (§ 13 ods. 6 Daňového poriadku). Žalobca poukazuje práve na uvedené ustanovenie,

čo v jeho prípade bolo naplnené, keď ako uvádza z uvedeného Daňového poriadku vyplýva, že ak
podanie nebolo podané spôsobom podľa ods. 5 - elektronickými prostriedkami je toto potrebné doručiť
aj v listinnej forme, inak sa považuje za nedoručené, čo v danom prípade bolo dodržané, a keďže podľa
názoru žalovaného nebol dodržaný spôsobom podania elektronicky, tento bol nahradený v zmysle ods.
6 písomne v listinnej forme. S uvedeným stanoviskom sa žalobca nemôže stotožniť z nasledovných

dôvodov. Poukázal na to, že s účinnosťou od 1.1.2014 v zmysle § 14 ods. 1 Daňového poriadku je
stanovená povinnosť doručovať podanie finančnej správe elektronickými prostriedkami týmito osobami:

c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.

Vyššie uvedené osoby majú stanovenú povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami, a to
buď so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu na základe

uzatvorenej dohody o elektronickom doručovaní. Podľa § 27 ods. 5 Daňového poriadku lehota pre
daňový subjekt je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie
odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a v súlade s § 13 ods. 5 na
adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR. To znamená, že v poslednýdeň lehoty môžu vyšpecifikované osoby poštou odoslať napr. prílohy k podaniam, rovnako v posledný
deň sú uvedené elektronicky doručiť všetky podania na vyššie uvedenú adresu elektronickej podateľne,
resp. v danom prípade podať odvolanie. Vo všeobecnosti je teda možné urobiť podanie v zmysle § 13

ods. 1 Daňového poriadku písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Pod pojmom písomne sa
rozumie buď v listinnej podobne alebo elektronicky. Z dôvodu, že zákon predpisuje elektronickú formu
podania u subjektov špecifikovaných v § 14 ods. 1 písm. a) - d) Daňového poriadku, táto forma musí byť
dodržaná. V prípade, ak by po 1.1.2014 osoba povinná doručovala podanie správcovi dane elektronicky,
zaslala tieto len v listinnej podobe, nepostupuje takto v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené

v listinnej podobe nezakladá právne účinky. Podania doručené elektronickými prostriedkami sa podľa §
13 ods. 1 Daňového poriadku považujú za podania urobené v písomnej forme a materiálne doručenie
už nie je potrebné. Ďalej poukázal na to, že daňový subjekt mohol podať odvolanie v zmysle § 72
ods. 2 Daňového poriadku aj ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je
odvolaním napadnuté aj vtedy, ak má povinnosť dourčovať podania len elektronickými prostriedkami.
Ďalejpoukázalnato,žepojemsprávadaníupravujecelúčinnosťsúvisiacusosprávnymzistenímdanea

zabezpečením úhrady dane. V tejto definícii sú zahrnuté úkony a činnosti, ktoré slúžia na zabezpečenie
základného cieľa, a to správne zistiť a zaplatiť daň. Daňový poriadok rozlišuje pri pojme správa daní
úkonyačinnosti,atovšetky,ktoréslúžianazabezpečeniepriebehuaúčelusprávydaní,činnostisprávcu
dane upravené v druhej časti Daňového poriadku, inštitúty súvisiace s platením daní, jednotlivé druhy
daňových konaní až po nútený výkon spočívajúci v daňovom exekučnom konaní. Daňovým konaním sa

rozumiekonanie,vktoromsarozhodujeoprávachapovinnostiachdaňovýchsubjektov,t.j.takékonanie,
ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Daňový poriadok špecifikuje jednotlivé druhy daňových
konaní, a to vo štvrtej časti, kde v prvej hlave upravuje všeobecné zásady pre daňové konanie ako také
a v nasledujúcich častiach upravuje osobitné daňové konania, a to registračné konanie, vyrubovacie
konanie, odvolacie konania vrátane obnovy konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania, konanie o preplatkoch a nedoplatkoch, ako aj daňové exekučné konanie. Tvrdenie žalobcu,
že nemal povinnosť doručovať odvolanie elektronicky, nakoľko nezastupoval daňový subjekt pri správe
daní ale v daňovom konaní, považoval žalovaný za irelevantné. Rovnako je uvedené tvrdenie nesprávne
aj z toho dôvodu, že ako advokát má v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku povinnosť od
1.1.2014 podávať všetky podania v mene klientov výhradne elektronicky v zmysle § 13 ods. 5 Daňového

poriadku. Advokátom teda nie je umožnené naďalej v mene klientov predkladať správcovi dane podania
v materiálnej podobe. Takto urobené podanie elektronicky sa považuje za podanie urobené v písomnej
forme a materiálne doručenie už nie je potrebné. Názor právneho zástupcu žalobcu, že nemal povinnosť
doručiť odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu elektronicky, žalovaný považuje teda za nesprávny.
Odvolanie podané v písomnej forme po 1.1.2014 nebolo podané elektronicky nezakladá právne účinky,

nakoľko nebolo podané v zákonom predpísanej forme. Správca dane v takomto prípade môže o
tejto skutočnosti daňový subjekt informovať, nemá však povinnosť. Na takéto podania správca dane
neprihliada. Odvolanie žalobcu v materiálnej forme voči napadnutému rozhodnutiu nebolo podané
zákonom stanoveným spôsobom, následne podané odvolanie elektronicky dňa 4.6.2014 už v súlade so
zákonom bolo podané po zákonom stanovenej lehote. Žalovaný napadnuté rozhodnutie doručil v súlade

s ustanoveniami Daňového poriadku v nadväznosti na udelenú moc právnemu zástupcovi žalobcu. Z
uvedeného dôvodu nie je dôvod na aplikáciu ust. § 250b ods. 2 a 3 O.s.p.. Tak isto nie sú splnené
predpoklady na podanie žaloby v zmysle § 247 ods. 2 a § 250b ods. 1 O.s.p..

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len

ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.Je zrejmé z obsahu žaloby, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti doručiť
špecifikované napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu postupom podľa
§ 250b ods. 2 O.s.p. a zároveň žiadal preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného

správneho orgánu postupom podľa § 247 O.s.p. a nasl.. Žiadal rozhodnutie zrušiť pri aplikácii § 250j ods.
2 písm. a) a e) O.s.p.. Podaním doručeným súdu dňa 4.8.2014 podľa obsahu podania žalobca žiadal,
aby súd pripustil zmenu predmetnej žaloby, domáhal sa postupom podľa ust. § 250t O.s.p. a nasl. -
konania podľa piatej časti štvrtej hlavy O.s.p. označeného ako konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy v znení petitu tak ako je tento uvedený na č.l. 51 spisu.

S poukazom na § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Je nesporné, že rozhodovanie o
zmenenom návrhu (zmene žaloby) je upravené v tretej časti O.s.p.. Toto ust. § 95 O.s.p. je vyjadrením
dispozičného oprávnenia navrhovateľa - žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať - nakladať s konaním
alebo jeho predmetom. V rámci tohto oprávnenia môže navrhovateľ napr. vziať návrh späť, meniť ho,
uzavrieť zmier ale aj v konaní urobiť hmotnoprávnu dispozíciu. Ust. § 95 O.s.p. upravuje dispozitívny

úkon účastníka spočívajúci v zmene návrhu na začatie konania. Zmena môže spočívať v rozšírení
návrhu - ak žiada viac alebo aj iné plnenie, alebo určenie ako sa pôvodne domáhal. Dispozícia účastníka
konania, ktorou chce meniť návrhy je obmedzená iba so súhlasom súdu. Súd pri úvahe o tom, či bude
súhlasiťsozmenounávrhu,môžezvažovaťibato,čivýsledkydoterajšiehokonania(akocelku)môžubyť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí so zmenou návrhu súhlasiť. O pripustení

alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 202
ods. 3 písm. f) O.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa k žalobe v predmetnej veci vyjadroval podaním doručeným
súdu dňa 14.8.2014, vyjadroval sa k nároku žalobcu podľa ust. § 250b ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie doručiť samotnému žalobcovi a tiež vo vzťahu k návrhu

žalobcu, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu č.
9514401/5/1461889/2014 zo dňa 22.4.2014 postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.. Žalovaný
sa podrobne k takejto žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 12.8.2014 a zaslal súdu aj kompletný
administratívny spis týkajúci sa veci. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že výsledky
doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (podľa ktorého

žalobca sa proti žalovanému domáha konania proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a nasl.
O.s.p.) , preto súd nepripustil zmenu návrhu pri aplikácii ust. § 95 ods. 2 O.s.p.. Súd poukazuje na to,
že žalobca sa týmto zmeneným návrhom domáha vo vzťahu k žalovanému odlišného konania, a to
konania podľa § 250t O.s.p., t. j. podľa piatej časti štvrtej O.s.p. označené ako konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy na rozdiel od konania, ktoré je upravené v piatej časti O.s.p. - druhej hlavy O.s.p.

- rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. V rámci týchto konaní
súd skúma resp. sú iné náležitosti návrhu (žaloby) resp. aj iné podmienky konania, ktoré súd skúma pri
podanínávrhuahlavnevyúsťujúdoinýchpetitovnávrhuresp.ajinýchvýrokovrozhodnutia.Zuvedených
dôvodov teda súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania.

K nepripusteniu zmeny návrhu na začatie konania postupom podľa § 95 ods. 2 O.s.p. ešte súd

musí poznamenať, že žalobcovi nič nebráni, aby sa k tvrdenej nečinnosti vo vzťahu k žalovanému
správnemu orgánu domáhal osobitnou žalobou. Tak isto súd konštatuje a je zrejmé z obsahu
predloženého administratívneho spisu, že žalobca prostredníctvom advokáta proti napadnutému
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie v písomnej forme podaním zo
dňa 12.5.2014, ktoré bolo doručené na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin dňa 14.5.2014. Vo

vzťahu k tomuto rozhodnutiu žalovaný vydal „oznámenie“ pod č. 9514401/5/2012205/2014/Cab2
zo dňa 22.5.2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.5.2014. Tak
isto sa v administratívnom spise nachádza aj oznámenie žalovaného správneho orgánu pod č.
9514401/5/3216857/2014/Cab2 zo dňa 1.7.2014 a aj oznámenie pod istou spisovou značkou zo
dňa 2.7.2014. Oznámenia sa týkali elektronicky podaného odvolania zo dňa 4.6.2014. Oznámenie

zo dňa 22.5.2014 reagovalo na písomne podané odvolanie žalobcu s tým, že žalovaný v tomto
oznámení konštatuje, že takéto odvolanie podané v písomnej forme nezakladá žiadne právne účinky a
napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu nadobúda právoplatnosť. Oznámenie zo dňa 1.7.2014 konštatujeneprípustnosťodvolaniapodľa§72ods.8písm.a)zákonač.563/2009Z.z.zdôvodu,žebolopodanépo
lehote stanovenej zákonom, toto bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 4.7.2014. Napokon
oznámenie zo dňa 2.7.2014, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 7.7.2014 vysvetľuje

žalobcovi dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutie žalovaný správny orgán považuje za rozhodnutie
právoplatné.

Súd k týmto skutočnostiam uvádza, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie
NS SR č.k. 1Sžd/10/2012 zo dňa 19.6.2012) je zrejmé, že je možné, aby sa postupom podľa § 247 ods.
1 O.s.p. a nasl. v spojitosti s § 244 ods. 3 O.s.p. žalobca domáhal aj preskúmania tzv. neformálneho

rozhodnutia - oznámenia (či už oznámenia zo dňa 22.5.2014 pod č. 9514401/5/2012205/2014/Cab2,
oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 1.7.2014 č. 9514401/5/3216857/2014/Cab2 alebo oznámenia
pod č. 9514401/5/3235262/2014/Cab2 zo dňa 2. 7. 2014). Je zrejmé, že predmetné oznámenia nemajú
formu rozhodnutia, teda ani nespĺňajú základné náležitosti rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku.
Uvedené oznámenia však podľa názoru súdu autoritatívne zasahujú do právnej sféry žalobcu (jeho
povinnosti v súvislosti s vyrubením rozdielu dane za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010) a sú z tohto

dôvodu preskúmateľné súdom na základe žaloby s poukazom na ust. § 244 ods. 3 O.s.p. a § 247 ods.
1 a nasl. O.s.p..

K rozhodnutiu, resp. výroku o zastavení konania.

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a

uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správnyorgánspisysúdunarozhodnutieožalobe.Aksavrámcisprávnehokonaniapovykonanípokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo
žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní
postupovalpodľa§247anasl.O.s.p,t.j.podľadruhejhlavy,piatejčastiO.s.p.-rozhodovanieožalobách

proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Žalobcom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť len účastník správneho konania alebo
fyzická, právnická osoba, ktorá tvrdí, že sa s ňou v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci
sa s ňou ako s účastníkom konania konať malo (tzv. opomenutý účastník) (§ 250b ods. 2 O.s.p.).

Kopomenutiumôžedôjsťnedopatrenímalebonesprávnouinterpretáciounoriemsprávnehopráva,ktoré

upravujú, kto je účastníkom konania. V aplikačnej praxi je už dostatočne ustálený názor, že správny súd
sám definitívne a záväzne rozhoduje, či žalobca je účastníkom konania.

V uznesení NS SR sp. zn. 5Sžf/8/2011 zo dňa 26.1.2012 súd vyslovil názor, že účelom inštitútu
tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho, s kým správny orgán ako
s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktorésa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že skutočne došlo zo
strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého z účastníkov
konania spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ak

súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania a nekonalo sa s ním,
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže
odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne
rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predložiť súdu administratívne spisy
na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý,

konanie o žalobe zastaví.

Krajský súd v Žiline z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 zo dňa 22.4.2014, ktorým žalovaný správny orgán
podľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.vyrubildaňovémusubjektu-žalobcovirozdielvsume6.139,77
€ na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2010, toto rozhodnutie bolo doručené
podľa doručenky v pripojenom administratívnom spise JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi, Y. V pripojenom

administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo udelené zo strany žalobcu vo vzťahu k advokátovi
JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi, advokátovi, so sídlom v M. k zastupovaniu vo veci daňovej kontroly
č. 9514401/5/3016010/2012 a č. 9514401/5/3014588/2012 začatej v oboch prípadoch na základe
oznámenia z 18.10.2012 vedenej Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin ako aj následného daňového
konania. Splnomocnenie je udelené ku všetkým právnym úkonom v tejto veci, ako aj k právnym úkonom

bezprostredne súvisiacich, a to aj pre prípad, ak by bolo podľa platných právnych predpisov osobitné
splnomocnenie. Splnomocnenie je zo dňa 9.10.2013, pričom JUDr. Ing. Martin Chlapík, advokát toto
splnomocnenie prijal. Na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin bolo doručené dňa 23.10.2013.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe
daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.

Podľa § 9 ods. 2 predmetného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo
územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na

území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v
deň ich vydania.

Podľa § 9 ods. 3 predmetného zákona ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu,
ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe

plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový
subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba,
koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti
uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

Nestotožnil sa súd s názorom žalobcu, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 250b ods. 2
O.s.p., nakoľko z obsahu administratívneho spisu mal preukázané doručenie napadnutého rozhodnutia
splnomocnenému zástupcovi - právnemu zástupcovi žalobcu, a to v súlade s § 30 ods. 3 Daňového

poriadku. V danom prípade žalobca v rámci daňového konania nebol tzv. opomenutým účastníkom
konania. Na konanie a rozhodovanie žalovaného v predmetnej veci sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.
z. o správe daní a poplatkov - Daňový poriadok.Podľa § 9 ods. 2 predmetného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa ods. 3 § 9 predmetného zákona, ak nie je

rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej
veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. Pokiaľ ide o doručovanie v daňovom konaní
s poukazom na § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom
na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne
pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Žalobca vo svojej

žalobe argumentuje, že v danom prípade v daňovom konaní mal niečo osobne vykonať, preto s
poukazom na § 30 ods. 3 Daňového poriadku bolo potrebné samotné napadnuté rozhodnutie doručiť
aj priamo žalobcovi. S týmto názorom sa súd nestotožňuje, nakoľko v danom prípade s poukazom
na § 30 ods. 3 Daňového poriadku a s poukazom na predložené plnomocenstvo postačovalo,
keď predmetné rozhodnutie bolo doručené advokátovi daňového subjektu, t. j. JUDr. Ing. Martinovi
Chlapíkovi. Rozhodnutie o uložení daňovej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi neznamená, že žalobca

má pri správe daní niečo vykonať, a to osobne, čiže nezastupiteľne. Súd poukazuje na to, že pri správe
daníosobneniečovykonaťnezastupiteľneznamenánapr.predvolanieksvedeckejvýpovedipríslušného
subjektu, kde je nevyhnutná osobná účasť nejakého svedka alebo aj pokiaľ daňový subjekt, resp.
správca dane požaduje v rámci správy daní osobne od daňového subjektu niečo vykonať (Uznesenie NS
SR č.k. 5 Sžf 20/2007 zo dňa 6.6.2007). V danom prípade bolo teda napadnuté rozhodnutie žalovaného

doručené právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 9 ods. 2
a 3 Daňového poriadku. Z udeleného plnomocenstva tak, ako správne konštatuje žalovaný, nevyplývala
povinnosť zasielať rozhodnutie aj priamo žalobcovi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade žalobca nebol opomenutým účastníkom
daňového konania, správca dane so žalobcom konal prostredníctvom splnomocneného zástupcu

- označeného advokáta, ktorému napokon aj doručil napadnuté rozhodnutie, uvedená skutočnosť
spôsobuje,žežalobcajeneoprávnenouosobounapodaniesprávnej žaloby,nakoľkovsprávnomkonaní
nebol opomenutým účastníkom konania, konanie sa z tohto dôvodu musí zastaviť.

Zároveň je ďalej potrebné konštatovať, čo sa týka preskúmania napadnutého rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, toto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže byť

predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda podľa § 247 a nasl. O.s.p., a preto
rovnako s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. bolo konanie zastavené.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
nahradiť jeho trovy. Procesné zavinenie na zastavení konania má v danom prípade žalobca, avšak

žalovanému žiadne trovy z tohto konania nevyplývajú, preto rozhodol o náhrade trov konania tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné (§ 202 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Proti výroku uznesenia, ktorým konanie bolo zastavené a proti výroku uznesenia o náhrade trov konania

j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.