Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216237
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114216237.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa
rodičov: Y. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., S. XXX, prechodne bytom O., B. V. XX/A a N. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., S. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, o návrhu matky na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 9. júla
2014 č. k. 19P/39/2014-10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1 a 2 a § 102 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a § 28 ods. 2 zákona o rodine a tým, že matka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy

práv a povinností k maloletému H., ktorá by nezniesla odklad. Vychádzal zo zmyslu predbežného
opatrenia, ktorým je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšieho
zhoršovaniu jeho postavenia. Uviedol, že zohľadnil, že z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia.
Pre nariadenie predbežného opatrenia zákon predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala)
danosť existencie určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie

pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V danej veci sa matka návrhom vo veci samej domáha úpravy
práv a povinností k maloletému H. tak, že žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať prispievať na jeho výživu. Uvedené žiadala matka nariadiť i predbežným opatrením. V
danom prípade, súd nepovažoval návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný. Matka
svoj návrh odôvodnila tým, že 27.4.2014 otec bez predchádzajúceho 4-mesačného záujmu a ohlásenia
odviedol maloletého a priviedol až po troch dňoch, maloletý bol po návrate v zlom psychickom stave a

plakal. Ďalej uviedla, že otec sa o maloletého nevie postarať a nevie variť. Dospel k záveru, že matka
nepreukázala žiadne hroziace nebezpečenstvo, alebo zhoršovanie sa postavenia maloletého H., resp.
svojho postavenia, čo je podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia. Matka svoje tvrdenia o
tom, že otec sa o maloletého nevie postarať, že maloletý bol po návrate od otca v zlom psychickom
stave, žiadnym spôsobom neosvedčila. Matka nepredložila žiadny relevantný dôkaz, na základe ktorého
by osvedčila potrebu upraviť vzťahy formou nariadenia predbežného opatrenia, nepreukázala žiadnu

ujmu hroziacu maloletému dieťaťu, nepreukázala, že nie je v záujme maloletého, aby sa stretával s
otcom, aby sa otec takisto podieľal na jeho výchove. Uviedol, že matka v predmetnom návrhu uviedla tie
isté skutočnosti, na základe ktorých sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia v konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 P/29/2014, teda skutočnosti ktoré súd posúdil a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia v uvedenom konaní zamietol. Novou skutočnosťou matka uviedla,
že spolu s otcom žije v spoločnej domácnosti aj XX ročný syn K., u ktorého je nezvládnutá výchova a

svojim správaním ohrozuje maloletého. Uvedené tvrdenie matka tiež žiadnym spôsobom neosvedčila.Lekárska správa o zdravotnom stave K. je z februára 2013, teda nie je zrejmé, aký je jeho zdravotný stav
v súčasnosti, najmä však matka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie, že K. svojim správaním
ohrozuje maloletého H..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla jeho zmenu tak,
aby súd maloletého zveril do rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil
vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne. Odvolanie odôvodnila tým, že zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti otcovi by predstavovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na
fyzickom alebo duševnom zdraví maloletého. V prípade zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti

by mal maloletý zabezpečené zdravé prostredie, ktoré by umožňovalo jeho nerušený psychický i fyzický
vývoj. Uviedla, že pracuje v neziskovej organizácii s nízkym príjmom 340 eur a vzhľadom k tomu, že
stúpnu náklady na maloletého, ktorý od septembra 2014 bude žiakom základnej školy, je potrebným,
aby otec prispieval na výživu maloletého, keďže jeho zárobok z podnikania je nadštandardný. Tvrdila,
že otec počas sezónnych prác (august - február) sa vracia domov neskoro. Keď maloletého odovzdala
na stretnutie otcovi, priviedol ho späť po troch dňoch, aj to len na jeden deň, pretože mala s maloletým

dohodnutý výlet z jej práce. Počas obdobia, kedy mal otec maloletého, sa ho snažil manipulovať proti nej
a jej rodine, citovo ho vydieral, prehlásil ho naspäť do škôlky v P.. Po návrate od otca bol maloletý v zlom
psychickom stave a neustále plakal, preto vyhľadala služby psychológa. Podľa vyjadrenie maloletého,
starší syn K. počas neprítomnosti otca nahováral maloletého na počítačové/mobilné hry, ktoré sú
neprístupné vekovej kategórii maloletého a ich hranie môže spôsobiť ujmu jeho vývoja. K odvolaniu

pripojila list adresovaný matke otca maloletého o situácii v rodine a jej odpoveď, potvrdenie z materskej
školy a dve lekárske prepúšťacie správy.

Matka 15.8.2014 v podaní označenom žiadosťou o urýchlenie konania oznámila, že otec odmieta vrátiť
maloletého z prázdnin, že si maloletého otec snaží nakloniť manipulatívnym správaním, avšak základná
starostlivosť o neho absentuje, vodí si ho so sebou do práce na servisy, o ktorej skutočnosti je záznam o

prešetrení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku. Podobne sa zachoval otec aj koncom apríla,
keď maloletého odmietol vrátiť z návštevy a snažil sa maloletého prehlásiť do škôlky v P..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas
účastníčka konania (§ 204 ods. 1 O. s. p. a § 94 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), v rozsahu v súlade s ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.
a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletého.

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej.

Matka sa svojim návrhom vo veci samej, doručeným súdu 12.6.2014, domáha vydania rozhodnutia,
ktorým súd zverí maloletého H. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu

maloletého 100,-eur mesačne. Matka zároveň žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého
100,-eur mesačne.

Návrh vo veci samej ako i návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že
vzhľadom na zlé vzťahy s otcom maloletého, ktorý ju ponižoval, urážal a psychicky týral v sociálnej

aj v ekonomickej oblasti, čo prerástlo do fyzických útokov, v decembri 2013 s maloletým H. opustila
spoločnú domácnosť. S otcom maloletého opakovane uzavrela manželstvo a po skúsenostiach z ich
predošlého rozvodového obdobia, keď si manžel brával ich vtedy maloletých synov a vracali sa v zlom
psychickom stave a zmanipulovaní proti nej, sa po neúspešných pokusoch o dohodu, pokúsila riešiť
úpravu styku s maloletým H. prostredníctvom facililtácie v Centre pomoci pre rodinu v Trnave, o. z. Otec

maloletéhojupredsociálnympracovníkomoznačilzabeštiuazostretnutiaodišielsoslovami,žesasyna
H. zrieka, na výživu neprispieva vôbec. Otec sa o maloletého nevie postarať, nevie variť a nikdy sa ani
o deti nestaral, keď boli choré. Spolu s ním v spoločnej domácnosti žije aj XX ročný syn K., u ktorého je
nezvládnutá výchova a svojim správaním tiež ohrozuje maloletého. Maloletý H. sa v súčasnosti zdržujeu nej, 27.4.2014 ho však otec bez predchádzajúceho 4-mesačného záujmu a ohlásenia odviedol a
priviedol až po troch dňoch, maloletý H. bol po návrate v zlom psychickom stave, plakal, pozorovala u
neho nepokoj a nárast nedôvery voči nej, odmietal navštevovať predškolskú výchovu, dostával sa z toho

niekoľko dní. Podľa jej názoru, otec by sa mal stýkať s maloletým čo najmenej, alebo vôbec, nakoľko
používa maloletého ako zbraň proti nej, čím ohrozuje jeho ďalší duševný vývoj. Vzhľadom na zmeny,
ktoré u maloletého H. po vypuknutí opätovných rodinných problémov nastali a v dôsledku ktorých je
vedený aj u psychológa, nie je spoločná výchova možnou.

Z potvrdenia o sociálnom poradenstve vystaveného Centrom pomoci pre rodinu, Trnava z 15.5.2014

vyplýva, že 7.5.2014 sa Y. T. zúčastnila sociálneho poradenstva spolu s manželom N. T., za účelom
zjednania dohody prostredníctvom metódy mediácie, ktorej výsledkom mala byť rodičovská dohoda. O
stretnutie požiadala Y. T., k realizácii rodičovskej dohody nedošlo, nakoľko N. T. počas stretnutia odišiel.

Z lekárskej správy Mgr. H. V., klinického psychológa, zo 14.2.2013 vyplýva, že K. T., nar. X.X.XXXX,
je osobnosť adolescentná s prevládajúcim introvertovaným štýlom, vyznačujúca sa povahovými
charakteristikamiakonižšiaschopnosťempatie,vovzťahochmenšiacitlivosťvočipotrebámaprežívaniu

druhých a plochšie prežívanie vzťahov. Do popredia dáva svoje potreby a dokáže ich až agresívne
presadzovať. Intelektové schopnosti sú aktuálne v pásme zvýšeného nadpriemeru, nálada je akútne
depresívna s prítomnosťou vážnych suicidálnych ieacií. V popredí najmä pesimistické obsahy myslenia
a hodnotenia životnej situácie a perspektívy. Diagnóza - akútna stresová reakcia.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/29/2014 vyplýva, že predmetom konania bol návrh matky na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého H. T., nar. XX.X.XXXX do svojej
starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu 70,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým,
že otec maloletého sa po narodení maloletého začal k nej správať povýšenecky, ponižoval ju, urážal a
psychicky týral, urážal ju, preto v decembri 2013 opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletým. Býva v
O., kde maloletý navštevuje aj MŠ. Dňa 27. 4. 2014 si bez ohlásenia prišiel otec pre maloletého, priviezol

ho po troch dňoch a oznámil jej, že syna opäť prihlásil do MŠ v P.. Maloletý bol v zlom psychickom stave,
plakal, bol zmanipulovaný proti matke. Otec sa o maloletého nevie postarať, nevie variť a nikdy sa o
deti nestaral, keď boli choré.

Okresný súd Trnava uznesením z 2.5.2014 č. k. 16 P/29/2014-8, právoplatným 23.5.2014, návrh
matky zamietol, keď skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia,

matka maloletého žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol : ,,Samotná skutočnosť, že otec si maloletého zobral
počas celého obdobia od decembra 2013 až doposiaľ na obdobie troch dní a po návrate maloletý bol
manipulovaný a plakal, sama osebe bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.
Matka nepreukázala ani neosvedčila /naviac ani v návrhu neuvádzala/, že by bol maloletý ohrozený

na živote, zdraví, zdravom vývoji, dokonca ani skutočnosť, že by sa maloletý odchodu s otcom na
uvedené krátke obdobie bránil. Za týchto okolností je potom prípadne vhodné podanie návrhu na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému riadnym návrhom, v ktorom konaní je možné
vykonať riadne dokazovanie. Predbežným opatrením nemožno bez preukázania dôvodnosti takého
návrhu neprimerane obmedziť oprávnenú osobu, v danom prípade otca, v možnosti podieľať sa na

výchove maloletého.“

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti

súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo
veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase
podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom
opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania
návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné
opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia
návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy

alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o
odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,
k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných
predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh
musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti,
alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.

Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. 1 O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd.

Z ustanovenia § 74 vyplýva, že predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, ktorými súd upravuje

právne pomery účastníkov, nie faktické (musia mať základ v hmotnom práve). Cieľom predbežného
opatrenia je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nejde o konečnú úpravu a možno ich
nariadiť len pokiaľ nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej. Je ich možné nariadiť pred
začatím konania vo veci samej, a aj po začatí konania, v už prebiehajúcom konaní. Predpokladom
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je

osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Osobitne u predbežných opatrení, ktorými sa upravujú právne
pomery k maloletým deťom, je potrebné citlivo zvážiť každú jednotlivú úpravu právneho vzťahu.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
zákon o rodine) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Citovanéustanoveniajepotrebnéaplikovaťajnadočasnúúpravuprávnychvzťahovzvereniamaloletých

do osobnej starostlivosti predbežným opatrením.

Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa uverejneného formou oznámenia Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.V danej veci sa matka návrhom vo veci samej domáha úpravy práv a povinností k maloletému H. tak,
že žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu.
Uvedené žiadala matka nariadiť i predbežným opatrením.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom predbežného opatrenia je poskytnutie
dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Z
predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné na vydanie konečného rozhodnutia. Pre nariadenie predbežného opatrenia sa predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť existencie určitého práva, resp. že je toto právo porušené

alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

V danom prípade, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval návrh matky na
nariadenie predbežného opatrenia dôvodným. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že 27.4.2014 otec bez
predchádzajúceho 4-mesačného záujmu a ohlásenia odviedol maloletého a priviedol až po troch dňoch,
maloletý bol po návrate v zlom psychickom stave a plakal. Ďalej uviedla, že otec sa o maloletého nevie
postarať, nevie variť. Odvolací súd dospel k záveru, že matka nepreukázala bezprostredne hroziacu

ujmu na zdraví alebo živote maloletého H., ktoré skutočnosti sú podmienkou nariadenia predbežného
opatrenia.Neosvedčilaaniňoutvrdenéskutočnosti,žeotecsaomaloletéhoneviepostaraťažemaloletý
bol po návrate od otca v zlom psychickom stave. Nepreukázala, že nie je v záujme maloletého, aby sa
stretával s otcom, aby sa otec takisto podieľal na jeho výchove.

Z uvedeného vyplýva, že nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by osvedčila potrebu upraviť

právne vzťahy formou predbežného opatrenia. Napokon matka v predmetnom návrhu uviedla tie isté
skutočnosti na základe ktorých sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia v konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 P/29/2014, teda skutočnosti ktoré súd posúdil a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia v uvedenom konaní zamietol. Novou skutočnosť matka uviedla, že
spolu s otcom žije v spoločnej domácnosti aj XX ročný syn K., u ktorého je nezvládnutá výchova a

svojim správaním ohrozuje maloletého. Uvedené tvrdenie matka tiež žiadnym spôsobom neosvedčila.
Lekárska správa o zdravotnom stave K. je z februára 2013, teda nie je zrejmé, aký je jeho zdravotný stav
v súčasnosti, najmä však matka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie, že K. svojim správaním
ohrozuje maloletého H..

Odvolací súd v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

O trovách tohto odvolacieho konania vzhľadom k ustanoveniu § 145 O. s. p., podľa ktorého, účastníkovi,
ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia
dôkazov, ktoré platí v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. aj pre odvolacie konanie, rozhodne súd prvého stupňa
v rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.