Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614212841
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614212841.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľa R. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, V., T. A.
Y.. M. E., E., L. L. N. G. X, L. W. U., proti odporkyni F.. Ľ. R., W.. XX.X.XXXX, F. V.E. XX, V., v konaní o
návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa zo dňa 14.7.2014 doručený tunajšiemu súdu dňa 17.7.2014 na nariadenie
predbežného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 14.7.2014 doručený tunajšiemu súdu dňa 17.7.2014 domáhal,
aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by nariadil odporkyni , aby sa v celom rozsahu zdržala
akýchkoľvek zásahov k pozemkom, ktoré sú vo vlastníckom práve navrhovateľa , a to konkrétne k
pozemku parcely Z. V. Č. XXX/X, vo výmere 534 m2, druh pozemku - orná pôda a k pozemku parcely
Z. V. Č. XXX/X vo výmere 896 m2 , druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria , ktoré sú zapísané

na Liste vlastníctva číslo katastrálne územie V. , a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať návrh vo
veci samej.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je podľa výpisu z N. Č.. XX V..Ú.. V. U. U. W. E.
M. T. T. Z. Č. XXX/X, U. U. XXX Y.X, H. T. - I. T. E. T. T. Z. Č.. XXX/X, vo výmere 869 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Odporkyňa je podľa výpisu z LV číslo XX, k.ú. V. výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti , a to pozemku parcely Z. V. Č. XXXX/X, vo výmere 823 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcely CKN číslo XXXX/X, vo výmere 32 m2, druh - pozemku
zastavané plochy a nádvoria. Grafické znázornenie vyššie citovaných parciel v teréne predstavuje súdu
predložená kópia katastrálnej mapy zo dňa 30.4.2014, k.ú. V., z ktorej je jednoznačne zrejmá hraničná
čiara susediacich pozemkov. Odporkyňa v dňoch 3. - 4. mája 2014 začala s výkopovými prácami,
ktoré realizuje na pozemku navrhovateľa, pričom navrhovateľ k týmto prácam nedal žiadne súhlasné

stanovisko, pričom dôvodne predpokladá, že k uskutočňovaniu takéhoto druhu prác nemá odporkyňa
anipovolenieodpríslušnéhostavebnéhoúradu.Navrhovateľodporkyňuopakovaneústnevyzýval,abyv
celom rozsahu prestala s týmito výkopovými a inými stavebnými prácami na pozemku parc. č. 275/1 a na
pozemku275/2ataktiežodporkyňuvyzval,abysokamžitouplatnosťouprestalazasahovaťdopozemku,
ktorý je vo výlučnom vlastníckom práve navrhovateľa. Skutkový stav v predmetnej veci je aktuálne
taký, že odporkyňa svojim stavebným zásahom poškodila a porušila vlastnícke právo navrhovateľa

k jeho vlastným pozemkom. Neoprávnený zásah odporkyne do pozemkov vo vlastníckom práve
navrhovateľa preukazujú aj farebné fotografie, znázorňujúce protiprávnu stavebnú činnosť odporkyne.
Vzhľadomkosobeodporkyneavzhľadomkokolnostiamtejtoveci,jedôvodnýpredpoklad,žeodporkyňa
bude aj naďalej pokračovať v neoprávnenom zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa, a preto
je toho názoru, že je potrebné na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva
navrhovateľa dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi tohto konania vydaním predbežného opatrenia,

smerujúceho k zákazu akýchkoľvek neoprávnených zásahov zo strany odporkyne. Navrhovateľ saprostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil na odporkyňu s písomným podaním - Upozornenie
na porušovanie susedských vzťahov, výzva na upustenie od neoprávnených zásahov do vlastníckeho
práva, upozornenie na možnosť podania podnetov na príslušné orgány štátnej moci a oznámenie zo dňa

23.5.2014 v ktorom ju upozornil na protiprávny zásah do jeho vlastníckeho práva a vyzval odporkyňu,
aby od týchto zásahov upustila.

Uvedenépodanienavrhovateľdoložilinternetovýmvýpisomzlistuvlastníctvač.70a75obochvedených
pre katastrálne územie V., kópiou katastrálnej mapy z 30.4.2014, písomnou výzvou z 23.5.2014 a 6
ks fotografií.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o

predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme

maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má

byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov

a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie

o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť
dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho
konania. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie neprebieha, je však

potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. Vyplýva to z podstatného
znaku predbežného opatrenia, z jeho provizórnosti, dočasnosti, potreby procesnej ochrany, či úpravy
pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto
dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu
súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia nemá povahu

dokazovania ako to upravuje O. s. p. pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže predbežné opatrenie
nie je konečným rozhodnutím, nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené
základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované predbežné opatrenie.

Výsledok osvedčenia skutočností je, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa tieto javia súdu
nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie
predbežného opatrenia v konaní. Medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným
rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným
opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej.

V tomto prípade to však splnené nie je.

Z dosiaľ navrhovateľom prezentovaných dôkazov nie je zrejmé, že sa odporkyňa dopúšťa akýchkoľvek
zásahov do jeho vlastníckeho práva. V tomto smere navrhovateľ len uvádza svoje tvrdenia
prostredníctvom svojho návrhu , čo prakticky predstavuje len splnenie podmienky tvrdenia určitých
skutočnosti z jeho strany ( tzv. povinnosť tvrdenia), nie však aj splnenie tzv. dôkaznej povinnosti

predložením takých dôkazov, ktoré by tieto jeho tvrdenia aspoň osvedčovali. I keď predbežné opatrenie
nie je konečným rozhodnutím a teda v konaní o ňom nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie a súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, je však potrebné, aby boli prostredníctvom navrhovateľom označených
dôkazov osvedčené základné skutočnosti ním tvrdené v jeho návrhu tak, že tieto sa vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Ide pritom o sporové konanie v ktorom takéto
dôkazy musí produkovať a súdu predložiť sporová strana , ktorá uvádza svoje tvrdenia. Inými slovami
túto dôkaznú povinnosť nemôže za túto stranu vykonávať súd. V danom prípade za takéto dôkazy nie je
možné považovať navrhovateľom predložené fotografie nakoľko z obsahu týchto nie je možné vyvodiť,
či sa týkajú skutočne pozemkov navrhovateľa, ochrany vlastníckeho práva ku ktorým sa predbežným

opatrením domáha, a ani skutočnosti, že súvisia s činnosťou odporkyne , ktorú popísal vo svojom
návrhu. Súd je teda názoru, že navrhovateľ ním predloženými dôkazmi súdu neosvedčil ním tvrdené
skutočnosti.

Okrem toho súd tiež poukazuje na to, že z obsahu jeho podania nie je ani zrejmé, čoho sa plánuje do
budúcna voči odporkyni domáhať. Túto povinnosť nemôže predsa za navrhovateľa prevziať súd tým, že

sa voči nemu navrhovateľ domáha, aby mu tento uložiť povinnosť podať návrh vo veci samej v určenej
lehote. Sám navrhovateľ už v tomto štádiu konania musí mať ucelenú predstavu o tom, akým smerom
sa má viesť budúce súdne sporové konanie, ktorého tzv. dominus litis je on sám a vo vzťahu ku ktorému
sa dožaduje poskytnutia predbežnej ochrany v podobe nariadenia predbežného opatrenia, a to tak, aby
sa z hľadiska tohto jeho sledovaného cieľa dalo posúdiť či ním požadovaná predbežná ochrana vôbec

má vecnú súvislosť s budúcim sporovým prípadom a či prípadne jeho nariadením by nedošlo k zásahudo práv odporkyne , prípadne i tretích osôb nad nevyhnutnú mieru, keďže prípadná ochrana záujmov
navrhovateľa by sa dala zabezpečiť aj inými vhodnými spôsobmi.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Keďže si navrhovateľ neuplatnil náhradu trov konania súd týchto trovách v tomto uznesení ani
nerozhodoval.

Podľa § 151 O.s.p. (1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.