Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609207484
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1609207484.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúcou Mgr. Tomášom Kušnírom, proti
povinnej: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom, XXX XX P. P. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr.
Rudolf Krutý, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Senica č.k.4Er/783/2009-22 zo dňa 01.08.2012, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa s poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen"Exekučnýporiadok")vspojenís§45ods.2zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučné konanie zastavil. O trovách exekúcie rozhodol
podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal.

Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. v Košiciach, sp. zn. EP 81116/2009 zo dňa 10.08.2009
exekúciu nie je možné vykonať, keďže povinná bola zaviazaná k plneniu, ktoré je právom nedovolené
a v rozpore s dobrými mravmi.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín
zistil, že právny predchodca oprávneného, s povinnou uzavreli dňa 11.10.2004 zmluvu o úvere, na
základe ktorej veriteľ poskytol povinnej finančné prostriedky a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné
prostriedky splatiť.

Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvnými
stranami sú dodávateľ- oprávnený, ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda konal v rámci predmetu svojho podnikania a povinná
má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňoubudú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade
so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.

Nakoľko súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú,

podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku a zisťoval, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, teda či rozhodcovská doložka začlenená medzi
podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by

v konaní vystupoval na strane žalovaného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej súčasť s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka

je neprijateľná, keďže spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na
spravodlivýproces.Nakoľkoneprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkonpráva
povinností z tejto doložky odporuje dobrým mravom, súd s poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v spojení s § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučné konanie zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si tieto v konaní neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu vyčíslených trov odvolacieho konania.

Odvolateľ vyslovil názor, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že v zmysle zákonných ustanovení rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že

je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je
vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd nie je vecne príslušný
konať vo veci ako súd vyššej inštancie a teda skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok. Exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní môže skúmať
len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Existencia resp. neexistencia dôvodu

pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku.
Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora C-40/08, pričom zdôraznil, že vnútroštátny súd nemôže
kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež
nahrádzať pasivitu spotrebiteľa v spore. Podľa odvolateľa z európskeho práva nemožno vyvodiť záver
podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť skúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,

komunitárne právo ani neukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnosti. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v období
do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 a § 54 len na vymenované zmluvy, pričom medzi ktoré zmluva o
úvere nepatrila. Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka podľa ktorej by bolo neprijateľným ustanovením rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala

právomoc výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, čo ale nemá za následok zrušenie
platnosti celej doložky.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §

212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa s poukazom na § 57 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvspojenís§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníexekučné
konanie zastavil.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,

vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania bola

správne súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné
použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá

vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec
nemal právomoc rozhodovať daný spor a z toho dôvodu predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekučné konanie zastavil, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie a odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy
nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.