Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710205283
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7710205283.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: D. G., nar. X.XX.XXXX,bytom P. XXXX/XX, XXX XX
S., o vymoženie pohľadávky vo výške 655,45 eur vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 6156/10, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k.22Er/175/2010 zo dňa 22.11.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 09.04.2010

predložil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu- rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. , Mlynská 2, 040 01 Košice, sp.zn. U zo dňa 19.1.2010, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 655,45 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 655,45 Eur za dobu od 2.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 65,55 eur,
súdny poplatok 79,00 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Poverenie na vykonanie

exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 13.5.2010. Súd prvého stupňa vec právne posúdil
v súlade s ustanoveniami § 57 ods.2, § 58 ods.1 Exekučného poriadku, § 52 ods.1, § 53 ods.1,4
Občianskeho zákona, § 45 ods.1, 2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zistil ,
že pohľadávka uplatnená oprávneným v rozhodcovskom konaní vznikla zo Zmluvy o pôžičke, ktorú
oprávnený uzavrel s povinným dňa 31.05.2006. Predmetom zmluvy o pôžičke bol úver vo výške

20 000,-Sk, ktorý bol povinnému poskytnutý na kúpu tovaru. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal
splatiť v 60.pravidelných mesačných splátkach vo výške 663,-Sk. Prvostupňový súd posúdil predmetnú
zmluvu v súlade s platnými právnymi predpismi a zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. V čl.
IX písm.r. - Záverečných Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou
je uvedené, že všetky spory, ktoré medzi veriteľom a dlžníkom vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti
s ňou, rozhodne v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť

rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Táto
rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Prvostupňový
súd vyhodnotil túto rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a na podklade takejto doložky
vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov,
použijúc výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §54OZ, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa , súd exekúciu v súlade s §57 ods.2EP
s poukazom na ustanovenie §45 ods.1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu
zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Súdny exekútor oznámil súdu dňa 12.11.2013, že si

neuplatňuje trovy exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre nesprávne právne
posúdenie.

Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a poukázal pritom aj na ust. § 35 a § 43ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a § 159 O.s.p. Uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Z ust. § 43 ods.1 zákona
č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a

c) , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASRTURCOM povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom

právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o
žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví
neplatnosťrozhodcovskejzmluvy,jepovinnývecnerozhodnúťožalovanomnároku.Vzhľadomnavyššie
uvedené nemožno zo slovenského a ani európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu

spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Opravený má v zmysle čl. 46 ods.1
Ústavy SR sa v čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný
súd priznal jeho nároku na ochranu spôsobom a rozsahom v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Odvolateľ
taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011z ktorého
vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti

rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1
písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z.. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol

tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné :

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a že rozhodcovská doložka,
ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať exekučný titul, bola medzi

účastníkmi dojednaná platne.Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa
tohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchkomisií

a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo; c)
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací

súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného

ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením

oprávneného, že ak súd prvého stupňa posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul,
nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, prekročil svoju
právomoc.

Citovaná zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský
rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore

s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, tak potom by bolo
nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi predchodcom oprávneného a
povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2006 je vzťahom spotrebiteľským
riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou
spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v čase jej uzavretia za spotrebiteľské zmluvy
považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho
poriadku ale aj podľa práva Európskej únie, pretože v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola
Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej okrem iného vzniká
povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych

spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej
republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS
zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto smernice
Európskysúdnydvorvoviacerýchveciachkonštatoval,žejevrozporescieľmismernice,akvnútroštátna
právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C - 473/00 Cofidis).

Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí
posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná
inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného
zákonníka. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda

Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, aj keď to z týchto ustanovení priamo nevyplýva.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym

spôsobom (napr. rozsudok Súdneho dvora zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones
SL). V uznesení vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská (C-76/10) uviedol, že: "smernica 93/13 (o
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje
onávrhunanútenývýkonprávoplatnéhorozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhobezúčastispotrebiteľa,
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej

poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento
účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva."

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa pristúpil k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku tým, že preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
rozhodcovský súd vo veci konal a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto
konaní.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva okrem citovaného ust. §
45 zákona o rozhodcovskom konaní aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je

súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný
preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore
so zákonom.V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom
na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú
vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie

oprávneného a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo

Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd k tomu uvádza, že Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za
neprijateľnéoznačilajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na
iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky

zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 OZ nikdy

nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy má
teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou, a preto platí, že strany sa na
riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť totiž znamená, že

na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky.
Nemožno preto pripustiť výklad obsiahnutý v dôvodovej správe k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhodôsledkomvyslovenianeplatnostirozhodcovskejdoložkybyostalazachovaná
možnosť prejednať spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je
nevyhnutná existencia platne uzavretej rozhodcovskej doložky (v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o

rozhodcovskom konaní).

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto
odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu
trov odvolacieho konania.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.