Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110226192
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110226192.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:B.R.R.a.s.,K.1,L.,IČO:XXXXXXXXprotižalovanému:
B. R. republiky, L., F. 8, L., S. K. F., F. X. XX, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 107,90 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.4.2012 č.k.
30Cb/107/2011-111 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,90 Eur s 9,5%
ročným úrokom z omeškania od 7.4.2001 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania vo výške
16,50 eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2010 žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 107,90 Eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 7.4.2009 do

zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 1.11.2008 došlo počas jazdy
vlaku OS 6604 na traťovom úseku Utekáč - Kokava nad Rimavicou v 38,800 km k nehodovej udalosti
- nárazu vlaku do padnutého stromu, ktorý sa nachádzal v priechodovom priereze traťovej koľaje. Pri
uvedenej udalosti došlo k poškodeniu pluhu na hnacom dráhovom vozidle (HDV) 813 002-3, ktoré je vo
vlastníctve žalobcu. Žalovaná suma predstavuje náklady na opravu, ktorú vykonal zmluvný dodávateľ
žalobcu (B. R. M. R. a.s.) vyúčtovanej faktúrou č. 1300006986.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu č.

20/2007 o prístupe na dopravnú cestu ŽSR podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platnú od
7.3.2007 do 31.12.2009. Účastníci v čl. IV v bode 4. citovanej zmluvy dohodli, že prevádzkovateľ
dráhy nesie zodpovednosť za všetky preukázané škody, ktoré vzniknú dopravcovi a sú spôsobené
prevádzkovaním dráhy, technickým stavom dráhy, jej obsluhou a inými činnosťami na dráhe a obvode
dráhy, ktoré s tým súvisia. Prevádzkovateľ dráhy nezodpovedá za škody, ktorým nemohol zabrániť
a tieto vznikli: prerušením prevádzky dopravy následkom živelných pohrôm, nehodovými udalosťami

zavinenými dopravcom.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že dňa 1.11.2008 došlo počas
jazdy vlaku OS 6604 v traťovom úseku Utekáč - Kokava nad Rimavicou v km 38,800 k nehodovej
udalosti - nárazu vlaku do padnutého stromu, ktorý sa nachádzal v priechodovom priereze traťovej
koľaje. Pri uvedenej udalosti došlo k poškodeniu pluhu na hnacom dráhovom vozidle (HDV) 813 002-3,
ktoré je vo vlastníctve žalobcu (uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní ani nenamietal). Vzniknutú škodu

žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1200001311 vo výške 107,90 Eur splatnou dňa 6.4.2009.
Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že nezodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko neporušil žiadne svojepovinnosti, či už z uzavretej zmluvy, alebo zákonných ustanovení zák.č. 164/1996 Z.z. o dráhach v znení
neskorších predpisov túto zhodnotil ako nedostačujúcu, nakoľko v zmysle zmluvných podmienok mal
žalovaný zabezpečiť prevádzkyschopnú dráhu, predchádzať vzniku nehôd, mimoriadnych udalostí a

iných narušení bezpečnosti prevádzky dráhy a dopravy na dráhe (§ 18 ods. 1 písm. f) cit. zákona). Súd
prvého stupňa zdôraznil, že samotný žalovaný v správe o uzatvorení udalosti č. 1595/2008-AO ZV z
2.12.2008 uviedol, že vyvrátený strom sa nachádzal v lesnom poraste na pozemku ŽSR, parc. č. XXXX/
X, LV č. XXX o priemere 0,7 m a výške 20 m vo vzdialenosti od osi koľaje 12 m. Uzavrel, že žalovaný mal
predpokladať, že je možné, aby predmetný strom mohol a v konečnom dôsledku aj spôsobil nehodu jeho

spadnutím - od osi koľaje 12 m. Podľa § 8 zák. č. 164/1996 Z.z. na dráhe je vlastník (správca, užívateľ)
nehnuteľnosti - žalovaný povinný v ochrannom pásme dráhy odstrániť stromy, kry, iné porasty alebo
upraviť, prípadne odstrániť iné prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé prevádzkovanie
dráhy a dopravy na dráhe, a to až do vzdialenosti 60 m od osi koľaje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného,
že koreň stromu spadnuvšieho do prechodového prierezu bol podmytý dažďovou vodou (poukazovanie
na pôsobenie externých vplyvov - dažďa) uzavrel, že neobstojí, naopak poukazuje na zanedbanie

povinnosti žalovaného, keď mal odstrániť prekážky, ktoré by „mohli ohroziť" prevádzku dráhy a z tejto
zodpovednosti sa nemôže vyviniť. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalovaný mal vykonávať kontroly
sporného úseku tak, aby nedošlo k predmetnej situácií a ponechať možnosti dlhodobého pôsobenia
externých vplyvov na vznik nehody, a teda nie je možné to posudzovať ako živelnú pohromu. Na základe
uvedeného preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a to aj vrátane úrokov z omeškania vo

výške 9,5 % ročne (§ 369 Obchodného zákonníka). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.
s. p. a ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi. Priznané trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok
za návrh vo výške 16,50 Eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d), e) O. s.
p.. Dôvodil, že žalovaný na zabezpečenie povinnosti podľa § 18 ods. 1 písm. f) zákona o dráhach vydal

(a v praxi aj aplikuje) predpisy, opatrenia a pod. Tieto predpisy a opatrenia sa stávajú záväznými aj pre
dopravcov, a to či už priamo na základe zmluvných dojednaní, na základe podmienok stanovených pri
vydávaní licencie vo veci dopravy na dráhe, alebo aj zverejnením a oznámením Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR o určení bezpečnostných predpisov v železničnej doprave v
Slovenskej republike v zmysle ustanovení článku 8 bezpečnostnej smernice 2004/49/ES. Žalovaný

vydal Opatrenie riaditeľa odboru infraštruktúry č. 2/2004 ku kontrole železničných zvrškov a spodku.
Predmetné opatrenie upravuje viaceré aktivity žalovaného a týka sa aj porastov. V zmysle predmetného
opatrenia základnú prevenciu v tejto oblasti vykonáva tzv. pochôdzkár, ktorý v lehotách stanovených
v dňoch vykonáva fyzickú kontrolu celej trate. Z predmetného opatrenia tiež vyplýva, že kontrolu
prideleného úseku trate vykonáva v stanovenom intervale (1x za dva mesiace) aj úsekový správca

SMS, a že koordinátor SMS vykonáva komisionálnu prehliadku železničného zvršku a spodku v jarnom
alebo jesennom termíne s výstupom v podobe zápisnice o zistenom stave a prípadných nápravných
opatreniach. Odvolateľ dôvodí, že prvostupňový súd predmetné opatrenie len vzal na vedomie avšak
vôbec ho nevyhodnotil, aj keď je zrejmé, že v praxi žalovaný podľa neho riadne postupuje. Zdôraznil, že
súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťami uvádzanými žalovaným, podľa ktorého konal všetky

aktivity, ktoré možno od neho požadovať, aby zistil možné ohrozenie bezpečnosti a plynulosti na
dráhe. Predmetným úsekom trate mnohokrát denne prechádzali zamestnanci v pozícii rušňovodičov
žalobcu,aleajinýchdopravcov,ktorínezistilianezaznamenaližiadneohrozeniebezpečnostiaplynulosti
dopravy na dráhe, pričom akékoľvek problémy sú podľa príslušných predpisov povinní zaznamenať
a oznámiť. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že k nehodovej udalosti došlo v čas 5,40 hod., pritom

necelých 10 minút predtým uvedeným úsekom prešiel osobný vlak číslo 6601 prevádzkovaný žalobcom
bez akýchkoľvek problémov a ani rušňovodič tohto osobného vlaku nezistil, že hrozí nebezpečenstvo
padnutia stromu. Odvolateľ teda dôvodí, že išlo o náhly dej spôsobený extrémnym vplyvom, nezistiteľný
a nepredvídateľný, a nebolo v jeho silách a možnostiach zistiť vznik prekážky v prechodovom priereze,
a ani takúto prekážku v tak enormne krátkom čase odstrániť. Ďalej zdôraznil, že súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal v podstate z jednej skutočnosti, a to, že do prechodového prierezu padol
strom, teda žalovaný porušil svoje povinnosti. Konajúci súd však vyšiel z nesprávneho predpokladu, že
všetky stromy, výška ktorých presiahne vzdialenosť stromu od trate treba vyrúbať. Pre takéto tvrdenie
však neexistuje opora v žiadnom predpise. Na základe uvedeného sa domáha zmeny napadnutého
rozhodnutia - zamietnutia žaloby.Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1, 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 - v ostatných prípadoch možno o
odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 221 ods. 1 zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2).

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O. s. p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod udáva
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c), t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d), t.j. že

sú prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.
e), t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o
prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. Podľa § 205a O.s.p. sa
dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone
ustanovenými, navrhovať nové dôkazy a nové skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého
stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa

zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a bol z nich vyvodený správny právny záver.

V konaní sú nesporné skutkové okolnosti predmetnej škodovej udalosti.

Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Z.z. OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí.

Občiansky zákonník okrem všeobecnej úpravy náhrady škody obsahuje aj celý rad osobitných úprav,

ktoré sú aplikovateľné aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi, a to na základe § 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého ak základné otázky nie sú upravené Obchodným zákonníkom, použije sa úprava v
Občianskom zákonníku. Občiansky zákonník upravuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v §
420 OZ, ktorá je upravená ako zodpovednosť za zavinenie, ktoré sa prezumuje.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil náhradu škody pre porušenie povinnosti žalovaného

zakotvených jednak v zák č. 164/1996 Z.z. a jednak v Zmluve č. 20/2007 o prístupe na dopravnú cestu
(čl. 4 bod 4).

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 164/1996 o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dráhach), ochranné
pásmo je priestor po obidvoch stranách dráhy, ktorého hranice sú vymedzené zvislou plochou a ktorý

slúži na ochranu dráhy a na ochranu prevádzky na dráhe.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o dráhach vlastník (správca, užívateľ) nehnuteľností a vedení v ochrannom
pásme dráhy je povinný na vlastné náklady udržiavať tieto nehnuteľnosti a vedenia v takom stave a
užívať ich takým spôsobom, aby dráhu a dopravu na dráhe neobmedzoval a neohrozoval.

Podľa § 8 ods. 5 zákona o dráhach, o záujme bezpečnosti dráhy a dopravy na dráhe je vlastník (správca,

užívateľ) nehnuteľnosti povinný v ochrannom pásme dráhy odstrániť stromy, kry, iné porasty alebo
upraviť, prípadne odstrániť ich prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé prevádzkovanie
dráhy a dopravy na dráhe. Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy.

Podľa § 8 ods. 7 zákona o dráhach v prípade nebezpečenstva z omeškania môže prevádzkovateľ
dráhy vykonať na náklady vlastníka (správcu, užívateľa) nehnuteľnosti úpravu alebo odstrániť prekážky,

okliesniť alebo odstrániť stromy, kry alebo iné porasty sám.Podľa § 14 ods. 1 zákona o dráhach prevádzkovanie dráhy sa musí uskutočňovať tak, aby sa
zabezpečila ochrana života a zdravia osôb, ochrana majetku a životného prostredia a bezpečnosť a
plynulosť dopravy na dráhe.

Podľa čl. VI bod 4 Zmluvy č. 20/2007 o prístupe na dopravnú cestu ŽSR uzavretú medzi účastníkmi
konania prevádzkovateľ dráhy nesie zodpovednosť za všetky preukázané škody, ktoré vzniknú
dopravcovi a sú spôsobené prevádzkovaním dráhy, technickým stavom dráhy, jej obsluhou a inými
činnosťami na dráhe a v obvode dráhy, ktoré s tým súvisia. Prevádzkovateľ dráhy nezodpovedá za
škody, ktorým nemohol zabrániť a tieto vznikli - prerušením prevádzky dopravy následkom živelných

pohrôm - nehodovými udalosťami zavinenými dopravcom.

Podľa čl. IV bod 9 Zmluvy o prístupe na dopravnú cestu ak prevádzkovateľ dráhy svojim konaním alebo
opomenutím plnenia svojej povinnosti spôsobí, že dopravca nemôže úplne alebo z časti, prípadne včas
splniť svoje povinnosti, alebo dopravcovi vznikne majetková ujma, zodpovedá prevádzkovateľ dráhy
dopravcovi za všetky škody, ktoré s tým v príčinnej súvislosti vznikli.

Keďže všeobecne platí, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti

ustanovenej inými predpismi, ako je Obchodný zákonník sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, je potrebné na prejednávanú vec aplikovať právnu úpravu náhrady škody podľa OZ.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Zodpovednosť za škodu porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené následovné

predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu)
- vznik škody ako majetkovej ujmy - existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu
a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto
predpoklady poškodeným preukázané, aj tak sa za podmienok ust. § 420 ods. 3 OZ môže škodca od
zodpovednosti oslobodiť.

Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil svoje povinnosti uložené mu vyššie uvedeným zákonom (§ 8 ods. 4,5,
§ 14, § 18 ods. 1 písm. a/,f) a zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania.

Súd prvého stupňa sa v svojom odôvodnením nevysporiadal s otázkou, ktorú konkrétnu povinnosť
žalovaný porušil podľa zmluvy, resp. vyššie uvedeného zákona žalovaný porušil a akým spôsobom. Pri
osvojení záveru súdu prvého stupňa totiž nestačí len konštatovať, že na trati sa nachádzal padnutý strom

a teda žalovaný nezabezpečil prevádzkyschopnú dráhu. Súd prvého stupňa musí prihliadnuť a vziať do
úvahy aj opatrenia, ktoré žalovaný na zabezpečenie prevádzkyschopnosti mal vykonávať a či ich reálne
aj vykonával. Rovnako sa musí vysporiadať aj so zavinením žalovaného a dôsledne uvedenú situáciu
vyhodnotiť aj vzhľadom na poveternostné vplyvy namietané žalovaným. Až po ustálení skutkového stavu
v uvedenom smere možno rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu škody.

Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

V novom konaní súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.