Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513204033
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2513204033.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
X, Z., zastúpený: JUDr. Marek Lehuta, advokát, M. Waltariho 7, Piešťany, proti odporkyni:
Nemocnica Alexandra Wintera n.o., so sídlom Winterova 66, Piešťany, IČO: 36 084 221, zastúpenej
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s. r. o., so sídlom Palárikova
14, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. októbra 2013, č.k. 8Cpr/4/2013-68,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrhy navrhovateľa, ktorými sa tento
domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.11.2012, náhrady

mzdy od 01.03.2013 do umožnenia nástupu do práce vo výške priemerného mesačného zárobku s
príslušenstvom a súčasne sa domáhal ospravedlnenia za vyjadrenie publikované na webovej stránke
s možnosťou tieto uverejniť na náklady odporkyne, a taktiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 3.000 eur. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil zaplatiť odporkyni
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.449,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
splnomocnenkyne odporkyne.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím čl. 2 tretej vety Základných zásad zákona č. 311/2001
Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“), § 42 ods. 1 a 2, § 61 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. d) a § 63
ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, ako aj ustanoveniami zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových
organizáciách, keď z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver že skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa u odporkyne písomnou výpoveďou zo dňa 30.11.2012, doručenou navrhovateľovi

dňa03.12.2012,jeplatné.Medziúčastníkmibolospornéajtokedyvznikolpracovnýpomernavrhovateľa
u odporkyne, pričom navrhovateľ tvrdil, že s ním boli uzavreté dva pracovné pomery, z ktorých jeden
vznikol menovaním 10.06.2011 a druhý vznikol voľbou 15.08.2011. Založenie pracovného pomeru
navrhovateľa u odporkyne upravuje Zákonník práce s poukazom na osobitný predpis, ktorým je Zákon o
neziskových organizáciách. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ pracoval u odporkyne vo
funkcii riaditeľa, ktorý je v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o neziskových organizáciách i štatútu odporkyne jej

štatutárnym orgánom. Zákon o neziskových organizáciách v § 24 ods. 1 i štatút odporkyne ustanovuje
voľbu správnou radou odporkyne ako predpoklad vykonávania funkcie riaditeľa, teda štatutárneho
orgánu, preto sa v zmysle § 24 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer s navrhovateľom zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení. Súd mal zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady
odporkyne zo dňa 03.06.2011 preukázané, že správna rada uznesením číslo 22 vyhláseným na tomto
zasadnutí v tajnom hlasovaní zvolila dňom 10.06.2011 do funkcie riaditeľa a štatutárneho orgánu

odporkyne navrhovateľa. Po zvolení navrhovateľa do funkcie riaditeľa bola dňa 09.06.2011 medzi
odporkyňou a navrhovateľom uzavretá pracovná zmluva s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa10.06.2011 a s dohodnutým druhom práce riaditeľ a štatutárny zástupca odporkyne. Pracovný pomer
navrhovateľa u odporkyne bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 09.06.2011 po jeho zvolení správnou
radou na jej zasadnutí dňa 03.06.2011 v tajnom hlasovaní so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov

všetkých členov správnej rady. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol dňom 10.06.2011,
teda dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Skutočnosť, že listom zo dňa
09.06.2011 predsedníčka správnej rady vymenovala navrhovateľa dňom 10.06.2011 do funkcie riaditeľa
odporkyne neznamená, že by pracovný pomer navrhovateľa u odporkyne vznikol menovaním. Ako
súd uviedol, v zmysle Zákona o neziskových organizáciách ako osobitného predpisu je predpokladom

vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, teda riaditeľa odporkyne ako neziskovej organizácie, voľba
správnou radou do tejto funkcie so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých jej členov. List,
ktorým predsedníčka správnej rady vymenovala navrhovateľa do funkcie riaditeľa, mohol mať v danom
prípade len formu určitého slávnostného aktu, avšak nebol zákonným predpokladom na založenie
pracovného pomeru.
Následne dňa 15.08.2011 prebehlo výberové konanie na pozíciu riaditeľa, kde uspel navrhovateľ ako

jedinýuchádzač,pričomzozápisnicezozasadnutiasprávnejradyodporkynezodňa15.08.2011vyplýva,
že správna rada uznesením číslo 32 vyhláseným na tomto zasadnutí v tajnom hlasovaní opätovne
zvolila do funkcie riaditeľa odporkyne navrhovateľa a uznesením číslo 33 mu správna rada schválila
plat vo výške 3.000 eur mesačne. Hoci na zasadnutí správnej rady odporkyne dňa 15.08.2011 bol
navrhovateľ opätovne zvolený správnou radou do funkcie riaditeľa, nevznikol navrhovateľovi po tejto

voľbe druhý pracovný pomer s tým, že by mu prvý pracovný pomer zanikol. Treba si uvedomiť, že
v danom prípade je voľba len predpokladom vykonávania funkcie riaditeľa, ale pracovný pomer sa
zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po voľbe, pričom pracovný pomer vzniká dňom dohodnutým
v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
účastníkmi bola uzavretá len jedna písomná pracovná zmluva, a to dňa 09.06.2011 s dohodnutým

dňom nástupu do práce 10.06.2011. Navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by s ním po voľbe dňa
15.08.2011 bola uzavretá nová pracovná zmluva. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu tak vznikol
dňom 10.06.2011 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.06.2011. Opätovnú voľbu navrhovateľa do
funkcie riaditeľa dňa 15.08.2011 po výberovom konaní možno posudzovať len ako potvrdenie pozície
navrhovateľa u odporkyne, ale nie ako skutočnosť, ktorá by sama o sebe znamenala vznik nového

pracovného pomeru navrhovateľa u odporkyne. Z tohto dôvodu argument navrhovateľa, že mu bola
daná výpoveď z pracovného pomeru, ktorý sa netýka pracovného pomeru uzavretého dňa 15.08.2011
súd nepovažoval za dôvodný. Navrhovateľ v konaní namietal aj postup odporkyne, ktorý predchádzal
odvolaniu navrhovateľa z funkcie riaditeľa, konkrétne zvýšenie počtu členov správnej rady a nezákonné
zvolaniezasadnutiasprávnejrady,ktorésúzneužitímprávaaideovýkonprávapovinnostívyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Takáto argumentácia navrhovateľa
nie je dôvodná. Treba si uvedomiť, že odporkyňa ako zamestnávateľ je právnická osoba založená
podľa Zákona o neziskových organizáciách, pričom jej orgány, ich kreovanie a ich právomoci upravuje
Zákon o neziskových organizáciách, a v nadväznosti naň štatút. Podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
g) Zákona o neziskových organizáciách správna rada je najvyšší orgán neziskovej organizácie, ktorý

volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak, pričom v štatúte odporkyne nie je
voľba členov správnej rady upravená inak. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o neziskových organizáciách má
správna rada najmenej troch členov, pričom podľa článku VI bod 6 štatútu odporkyne zo dňa 26.02.2010
účinného do 27.11.2012 mala správna rada odporkyne 5 členov. V zmysle čl. XI zakladacej listiny
odporkyne zmeny a doplnky štatútu schvaľuje správna rada, pričom s poukazom na § 21 ods. 4 Zákona

o neziskových organizáciách na platné rozhodnutie správnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny jej členov, ak tento zákon neustanovuje inak. Čo sa týka samotného zvolania zasadnutia
správnej rady odporkyne dňa 27.11.2012, tak na zasadnutí od 10.00 hod., tak na zasadnutí od 18.00
hod. sa zúčastnili všetci členovia správnej rady, pričom zasadnutie od 10.00 hod. sa týkalo len 5
členov správnej rady a zasadnutie od 18.00 hod. sa týkalo už 6 členov správnej rady, nakoľko na

zasadnutí konanom od 10.00 hod. bola správnou radou schválená zmena štatútu. Zvolanie správnej
rady v rozpore so štatútom odporkyne na začiatku ani jedného z uvedených zasadnutí nenamietol
ani jeden z jej členov, pričom na zasadnutí správnej rady dňa 27.11.2012 od 10.00 hod. i od 18.00
hod. sa zúčastnili všetci jej členovia, hoci dvaja členovia v priebehu oboch zasadnutí z rokovaní odišli
a jeden člen správnej rady prišiel na zasadnutie od 18.00 hod. neskôr. Okrem toho zo zápisnice zo

zasadnutia správnej rady 27.11.2012 od 10.00 hod. vyplýva, že predsedníčka po jeho ukončení zvolala
mimoriadne zasadnutie na ten istý deň na 18.00 hod., čo štatút pripúšťa. Z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by odporkyňa pri zvolávaní správnej rady konala v rozpore so štatútom, či
rozhodla o zvýšení počtu členov správnej rady z piatich členov na šesť členov v rozpore zo Zákonom oneziskových organizáciách, či štatútom. Samotné rozhodnutie správnej rady zvýšiť počet členov z 5 na
6 je rozhodnutím týkajúcim sa organizačnej štruktúry právnickej osoby ako takej, a nejde o výkon práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré by mal súd oprávnenie posudzovať, či nie

sú v rozpore s dobrými mravmi. Ani okolnosť, že zvýšením počtu členov správnej rady získal zakladateľ
Ministerstvo zdravotníctva SR právo menovať dvojtretinovú väčšinu členov správnej rady, a tým aj
potrebnú väčšinu na odvolanie riaditeľa, nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tieto skutočnosti
ani nemožno z tohto pohľadu skúmať. Postup odporkyne vo vzťahu k zvolaniu zasadnutia správnej
rady a k rozhodnutiu o zvýšení počtu členov správnej rady mohol súd posúdiť len z hľadiska toho, či

bol tento postup v súlade do Zákonom o neziskových organizáciách a so štatútom odporkyne, pričom
pokiaľ odporkyňa postupovala v zmysle zákona a štatútu, nemohol byť takýto postup v rozpore s dobrými
mravmi ako namieta navrhovateľ. Posúdenie tohto postupu odporkyne sa vzťahuje len ku skutočnosti,
či došlo k platnému odvolaniu navrhovateľa z funkcie riaditeľa orgánom na to oprávneným, pričom
dôvody odvolania nie je potrebné nijako skúmať, nakoľko voľba i odvolanie riaditeľa je plne v kompetencii
správnej rady, ak sa na tom zhodne dvojtretinová väčšina jej členov. Ak odvolanie riaditeľa navrhne člen

správnej rady nie je na to ani v zmysle Zákona o neziskových organizáciách potrebný žiadny osobitný
dôvod, resp. dôvodom môžu byť akékoľvek skutočnosti, ktoré súd nie je oprávnený skúmať. Súd mohol
posúdiť len či došlo k platnému odvolaniu navrhovateľa z funkcie riaditeľa, nakoľko platným odvolaním z
funkcie riaditeľa navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, teda, že bol
do funkcie štatutárneho orgánu zvolený, čo samé o sebe zakladá výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods.

1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odvolanie navrhovateľa
z funkcie riaditeľa bolo platné, nakoľko ho vykonal orgán na to v zmysle zákona i štatútu oprávnený,
teda správna rada, a to zákonom požadovanou dvojtretinovou väčšinou jej členov. Motívy alebo dôvody,
ktoré viedli k zvýšeniu počtu členov správnej rady, súd nie je oprávnený skúmať, vychádzal len z toho,
či k zvýšeniu počtu členov správnej rady došlo postupom upraveným v zákone a štatúte, a teda či takto

kreovaná správna rada mohla platne odvolať navrhovateľa z funkcie riaditeľa. Ak by nedošlo k platnému
odvolaniu navrhovateľa z funkcie riaditeľa, nebol by daný výpovedný dôvod, ktorý použila odporkyňa,
čo sa však v danom prípade nepreukázalo. Vo vzťahu k samotnej výpovedi mal súd z vykonaného
dokazovania preukázané, že výpoveď daná navrhovateľovi odporkyňou listom zo dňa 30.11.2012,
mala písomnú formu a bola navrhovateľovi doručená, a to dňa 03.12.2012, čo medzi účastníkmi ani

nebolo sporné. Navrhovateľ v konaní namietal, že odporkyňa vo výpovedi neuviedla nezameniteľne
dôvod výpovede, nakoľko uviedla tri dôvody, a to strata predpokladov, porušenie pracovnej disciplíny
a nemožnosť prideľovať prácu. Jedným z predpokladov platného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou je, že vo výpovedi musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru tak,
aby nebol zameniteľný s inými dôvodmi. Z obsahu výpovede zo dňa 30.11.2012 jednoznačne vyplýva,

že dôvodom skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky
podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce tým, že bol dňa 27.11.2012 v zmysle platného štatútu odporkyne
odvolaný z funkcie riaditeľa, čím naplnil výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka
práce. Oznámenie odporkyne, že nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste dohodnutom pre výkon práce, nie je ďalším dôvodom skončenia pracovného

pomeru, ale iba ďalšou podmienkou pre skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne v danom
prípade s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Navrhovateľom uvádzaný
dôvod skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny sa v písomnom vyhotovení
výpovede zo dňa 30.11.2012 neuvádza. Súd v danom prípade skúmal len dôvody skončenia pracovného
pomeru skutkovo opísané vo výpovedi. Ďalšie skutočnosti vyplývajúce napr. z rokovaní správnej rady

nie sú podstatné, nakoľko súd skúma len danosť dôvodu skončenia pracovného pomeru uvedeného v
písomnej výpovedi. Z písomnej výpovede zo dňa 30.11.2012 nezameniteľne vyplýva ako jediný dôvod
výpovede odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa, čo skutkovo zakladá dôvod výpovede uvedený v §
63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Nespĺňanie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce
sa chápe ako objektívny stav, pri ktorom dôvod nie je právne významný. Ide o stav, ktorý nastane po

tom, čo je zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti odvolaný z funkcie podľa osobitného predpisu,
v danom prípade Zákona o neziskových organizáciách. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
preukázané,ževýpoveďdanánavrhovateľoviodporkyňoulistomzodňa30.11.2012,ktorýsinavrhovateľ
prevzal dňa 03.12.2012, bola platná a na základe nej pracovný pomer navrhovateľa u odporkyne skončil
uplynutím výpovednej doby dňa 28.02.2013, preto súd návrh navrhovateľa zamietol tak v časti určenia

neplatnosti výpovede ako aj v časti nároku na náhradu mzdy od 01.03.2013 do umožnenia nástupu
do práce vo výške priemerného mesačného zárobku, ktorý mal navrhovateľ určený správnou radou vo
výške 3.000 eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a
odporcovi, ktorý ma vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bráneniepráva proti navrhovateľovi. Trovy právneho zastúpenia odporcu právny zástupca odporcu vyčíslil v sume
1.449,46 eur, a to za 3 úkony právnej služby s režijným paušálom a DPH v sume 1.138,54 eur v zmysle
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, resp. § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (dňa

26.09.2013 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom á 370,14 eur, + paušál 7,81
eur + 20% DPH = 453,54 eur, dňa 08.10.2013 účasť na pojednávaní á 370,14 eur + paušál 7,81 eur
+ 20% DPH = 453,54 eur a dňa 29.10.2013 účasť na pojednávaní, kde bolo iba vyhlásené rozhodnutie
á 185,07 eur + paušál 7,81 eur + 20% DPH = 231,46 eur), za cestovné výdavky s DPH v sume 123,58
eur v zmysle § 16 ods. 4, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (dňa 08.10.2013 cesta Bratislava -

OS Piešťany na pojednávanie a späť, 176 km x spotreba 8,8 l/100 km x cena paliva 1,245 eur = 19,28
eur + 176 km x 0,183 eur/km = 32,21 eur, čo je spolu 51,49 + 20 % DPH = 61,79 eur a dňa 29.10.2013
cesta Bratislava - OS Piešťany na pojednávanie a späť, 176 km x spotreba 8,8 l/100 km x cena paliva
1,245 eur = 19,28 eur + 176 km x 0,183 eur/km = 32,21 eur, čo je spolu 51,49 + 20 % DPH = 61,79
eur) a za náhradu za stratu času s DPH v sume 187,34 eur v zmysle § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. (dňa 08.10.2013 cesta Bratislava - Piešťany a späť, 6 polhodín á 13,01 eur = 78,06 eur

+ 20% DPH = 93,67 eur a dňa 29.10.2013 cesta Bratislava - Piešťany a späť, 6 polhodín á 13,01 eur
= 78,06 eur + 20% DPH = 93,67 eur). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
v sume 370,14 eur právny zástupca odporcu určil z tarifnej hodnoty, ktorou bola požadovaná náhrada
mzdy navrhovateľa od skončenia pracovného pomeru do vyhlásenia rozsudku, teda za 7 ukončených
mesiacov po 3.000,- eur, čo je 21.000,- eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom
prvostupňového súdu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa
bolo platné, nakoľko ho vykonal orgán na to v zmysle zákona i štatútu oprávnený, teda správna rada, a

to zákonom požadovanou dvojtretinovou väčšinou jej členov, pričom motívy alebo dôvody, ktoré viedli
k zvýšeniu počtu členov správnej rady, súd nie je oprávnený skúmať a vychádzal len z toho, či k
zvýšeniu počtu členov správnej rady došlo postupom upraveným v zákone a štatúte, a teda, či takto
kreovaná správna rada mohla platne odvolať navrhovateľa z funkcie riaditeľa. Podľa navrhovateľa zo
strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko zvýšenie počtu

členov správnej rady na 6 menovaním ďalšieho člena správnej rady za zakladateľa, Slovenskú republiku
zastúpenú Ministerstvom zdravotníctva SR, bolo účelové a uskutočnilo sa v rozpore so zakladacou
listinou odporkyne a v rozpore so zákonom č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich
všeobecne prospešné služby. Správa rada z podnetu členov menovaných Ministerstvom zdravotníctva
SR vrátane predsedníčky správnej rady a ich hlasmi odhlasovala jednoduchou väčšinou (3 z 5) dňa

27.11.2012 dodatok č. 1 štatútu odporkyne, ktorým dodatkom zmenila štatút v článku VI bod 6 tak, že
správna rada mala 6 členov, z ktorých Ministerstvo zdravotníctva SR vymenúva štyroch. Takáto zmena
štatútu bola v rozpore so zakladacou listinou odporkyne, pretože táto má v čl. VI bod 2 zakotvené,
že návrhy na menovanie členov správnej rady sa podávajú tak, aby traja členovia správnej rady boli
zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje

polovicu majetku zakladateľov (tým sa myslí zakladateľ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
zdravotníctva SR), dvaja členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa (tým sa
myslí Nemocnica s poliklinikou Piešťany, ako druhý zakladateľ), pričom toto ustanovenie uvedené v
zakladacej listine v čl. VI bod 2 nie je možné vykladať inak ako ustanovenie uvedené v zakladacej
listine v súlade s § 7 písm. a) zákona o neziskových organizáciách, podľa ktorého zakladateľská

zmluva môže ustanoviť, že určitý počet členov správnej rady je volený na návrh vopred určeného
okruhu fyzických osôb alebo na návrh určitej právnickej osoby. Toto ust. § 7 zákona o neziskových
organizáciách v spojení s ust. § 19 ods. 2 písm. h) tohto zákona, podľa ktorého správna rada rozhoduje
o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladateľskej listine,
vylučujú zákonnosť zmeny štatútu, ktorú uskutočnila správna rada dňa 27.11.2012. S poukazom na

vyššie citované ustanovenia zákona o neziskových organizáciách bola zmena štatútu v čl. VI bod 6
nezákonná, pretože odporovala ust. § 7 písm. a) a ust. § 19 ods. 2 písm. h) tohto zákona. Taktiež
poukázal na neurčitosť a nezrozumiteľnosť znenia štatútu o prijatí dodatku č. 1, keď bolo zmenené
znenie čl. VI bodu 6 štatútu, no ostatné ustanovenia štatútu zostali nezmenené, a to vrátane čl. VI
bod 3 štatútu, podľa ktorého Ministerstvo zdravotníctva SR vymenúva nadpolovičnú väčšinu členov

správnej rady, vrátane predsedu správnej rady a ostatní zakladatelia vymenúvajú zostávajúci počet
členov správnej rady. Vzhľadom na zjavnú zmätočnosť v ustanovení štatútu ohľadom kreovania správnej
rady je potom vylúčené konštatovať, že k zvýšeniu počtu členov správnej rady došlo postupom v súlade
so štatútom. Správna rada odporkyne kreovaná na základe nezákonne zmeneného štatútu odporkynemala 6 členov, z ktorých boli štyria členovia vymenovaní Ministerstvom zdravotníctva SR, teda členovia
menovaní Ministerstvom zdravotníctva mali v správnej rade kvalifikovanú dvojtretinovú väčšinu a nie
nadpolovičnú väčšinu, ako to prikazuje kogentné ustanovenie § 100b ods. 2 zákona č. 8/2010 Z.z..

Takto nezákonne kreovaná správna rada, ktorej zloženie a počet členov odporovala zakladacej listine
odporkyne, štatútu odporkyne, ako aj platnému zákonu o neziskových organizáciách potom prijala na
nočnom zasadnutí rozhodnutie dňa 27.11.2012 o jeho odvolaní z funkcie riaditeľa. Tvrdil, že z ust. §
100b ods. 2 zákona č. 8/2010 Z.z. jednoznačne vyplýva, že k zvýšeniu počtu členov správnej rady došlo
v rozpore s týmto zákonom, pretože zvýšením počtu členov správnej rady na 6 vymenovaním ďalšieho

člena za Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR vymenovalo štyroch členov, a tým
vymenovalo kvalifikovanú väčšinu členov správnej rady a nie nadpolovičnú väčšinu, ako to ustanovuje
toto kogentné ustanovenie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť, pričom sa v celom rozsahu stotožnila so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Cpr/4/2013 je určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporkyne výpoveďou zo dňa 30.11.2012, zaplatenie
náhrady mzdy od 01.03.2013 do umožnenia nástupu do práce vo výške priemerného mesačného
zárobku s príslušenstvom a ospravedlnenie za vyjadrenia publikované na webovej stránke s možnosťou
tieto uverejniť na náklady odporkyne, taktiež zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd návrhy navrhovateľa zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O. s. p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.

f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil.

Za nesprávny považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa, že odvolanie navrhovateľa z funkcie
riaditeľa bolo platné, nakoľko ho vykonal orgán na to v zmysle zákona i štatútu oprávnený, teda správna

rada, a to zákonom požadovanou dvojtretinovou väčšinou jej členov.

V zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné
služby sa nezisková organizácia zakladá zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi (§ 5ods. 2 zákona). Zakladacia listina obsahuje názov a sídlo neziskovej organizácie, dobu, na akú sa
nezisková organizácia zakladá, ak nie je založená na dobu neurčitú, druh všeobecne prospešných
služieb, meno a priezvisko fyzickej alebo názov právnickej osoby, rodné číslo fyzickej osoby alebo

identifikačné číslo právnickej osoby, trvalý pobyt fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, ak sú
zakladateľmi, meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu prvých členov správnej rady,
dozornejrady(revízora),riaditeľaačlenovďalšiehoorgánu,akjezriadenýapeňažnévkladyjednotlivých
zakladateľov, nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov a ich peňažnú hodnotu určenú znaleckým
posudkom,aksúvložené(§6zákona).Zakladacialistinamôžeustanoviť,žeurčitýpočetčlenovsprávnej

rady, prípadne dozornej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh
určitej právnickej osoby, orgánu územnej samosprávy alebo orgánu štátnej správy (§ 7 písm. a) zákona).

Zo zakladacej listiny odporkyne vyplynulo, že v čl. VI bod 1 boli vymenovaní piati členovia prvej správnej
rady, pričom v čl. VI bod 2 bolo uvedené, že návrhy na menovanie členov správnej rady sa podávajú
tak, aby traja členovia správnej rady boli zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vložené

do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov a dvaja členovia správnej rady boli
volení na návrh stávajúceho zakladateľa. V čl. VI bod 6 štatútu odporkyne bolo uvedené, že správna rada
má 5 členov, pričom Ministerstvo zdravotníctva SR vymenúva troch členov správnej rady, dvoch členov
správnej rady menuje Nemocnica Alexandra Wintera n.o.. Dodatkom č. 1 štatútu neziskovej organizácie
Nemocnica Alexandra Wintera n.o. zo dňa 26.02.2010 bol zmenený čl. VI bod 6 tak, že správna rada

má šesť členov, pričom Ministerstvo zdravotníctva SR vymenúva štyroch členov správnej rady, dvoch
členov správnej rady menuje Nemocnica Alexandra Wintera n.o. Ďalej bolo uvedené, že ostatné články
štatútu zostávajú nezmenené.

Možno sa stotožniť s názorom odvolateľa, že takáto zmena štatútu je v rozpore so zakladacou listinou

odporkyne, pretože táto má v čl. VI bod 2 zakotvené, že návrhy na menovanie členov správnej rady
sa podávajú tak, aby traja členovia správnej rady boli zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota
majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov (tým sa myslí
zakladateľ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom zdravotníctva SR, pretože zo zakladacej listiny
vyplýva, že jej nepeňažný vklad činil 90.410.360 Sk) a dvaja členovia správnej rady sú volení na

návrh stávajúceho zakladateľa, tým sa myslí Nemocnica s poliklinikou Piešťany ako druhý zakladateľ
s peňažným vkladom 100.000 Sk). Citované ustanovenie zakladacej listiny je v súlade s § 7 písm. a)
zákona o neziskových organizáciách, podľa ktorého zakladateľská zmluva môže ustanoviť, že určitý
počet členov správnej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh
určenej právnickej osoby.

Bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 19 ods. 2 písm. i) zákona o neziskových organizáciách, podľa
ktorého správa rada rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil
v zakladateľskej zmluve. Je celkom nepochybné, že zakladatelia si v zakladacej listine upravili spôsob
kreovania správnej rady s prihliadnutím na hodnotu majetku vloženého do neziskovej organizácie tým

ktorým zakladateľom s tým, že traja členovia správnej rady sú volení na návrh zakladateľa, ktorého
hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov a dvaja
členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa.

Na základe vyššie uvedeného je treba dospieť k záveru, že správa rada odporkyne kreovaná na základe

dodatku č. 1 k štatútu nebola kreovaná v súlade so zakladateľskou listinou odporkyne a je v rozpore s
ust. § 7 písm. a) zákona o neziskových organizáciách, nakoľko bol porušený spôsob kreovania správnej
rady upravený zakladateľskou listinou, ako aj v rozpore s ust. § 19 ods. 2 písm. i) citovaného zákona.

S prihliadnutím na uvedené je potom potrebné považovať odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa

správnou radou kreovanou v rozpore so zákonom za neplatné.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa dospel v otázke posúdenia súladnosti kreovania správnej rady so
zákonom k opačnému názoru, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako i súvisiacich nárokov na vyplatenie náhrady

mzdy, ospravedlnenie a vyplatenie nemajetkovej ujmy, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko prvostupňový súd posúdi vec v zmysle vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu, keď bude vychádzať, že úkon správnej rady kreovanej na základe
dodatku č. 1 k štatútu, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie riaditeľa odporkyne, je neplatný, nazáklade čoho vykoná dokazovanie za účelom preukázania opodstatnenosti ďalších nárokov uplatnených
návrhom.

S prihliadnutím na to, že sa prvostupňový súd nezaoberal z dôvodu dospenia k záveru o zákonnosti
kreovania súdnej rady ďalšími uplatnenými nárokmi navrhovateľa, nezaujal k nim žiadne stanovisko,
odvolací súd i z týchto dôvodov musel napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
pretože v prípade posúdenia týchto otázok odvolacím súdom a konečným rozhodnutím veci by bola
porušená dvojinštančnosť konania a účastníkom by bolo odopreté právo vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení s prihliadnutím na posúdenie veci v zmysle vyššie uvedeného.

Odvolaciemu súdu teda za opísaného stavu vo veci neostala iná možnosť, než napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, opätovne prejednať vec, doplniť dokazovanie v naznačenom smere, podľa
§ 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a vo veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 4

O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.