Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Er/142/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201567
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Gallo
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811201567.2
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Ivan
Čilik KLIMONT, IČO: 10744720, Rumunská č. 8, Rožňava, zast.: JUDr. Ján Dorkin, advokát, Námestie
baníkov č. 17/33, Rožňava o vymoženie 1 903,88 € prísl. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, takto
r o z h o d o l :
exekúciu v časti zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1903,88 € od 12.06.2010 do
zaplatenia zastavuje.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 11129/10, zo dňa
24.11.2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u exekútora dňa 02.02,2011. Exekútor následne
podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 1 903,88 € s príslušenstvom.
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č.5808 032696 zo dňa 20.05.2011, poveril v zmysle
ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (EX 2524/11).
Dňa 27.12.2012 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného
denného úroku vo výške 0,25 % zo sumy 1 903,88 € od 12.06.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil
neprimeranosťou sankcie, t.j. zmenkového úroku z omeškania zo sumy 1903,88 € od 12.06.2010 do
zaplatenia, ktorý je v rozpore so zákonom a preto nemôže požívať právnu ochranu. Právny vzťah medzi
oprávneným a povinným je založený spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej mu oprávnený poskytol
pôžičku. Predmetný úrok je neprijateľnou podmienkou a preto je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia
neprípustná.
Oprávnený k podaniu povinného uviedol, že v úverovej zmluve č. 7510449, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver ako podnikajúcej osobe na účel podnikania. Povinný sa v zmluve o úvere
identifikoval na základe obchodného mena s IČO a svojim podpisom potvrdil, že informácie, ktoré
poskytol oprávnenému sú pravdivé. Keďže povinný je podnikateľom a nejedná sa o spotrebiteľský úver
je oprávnený toho názoru, že tvrdenia povinného sú irelevantné a súd by mal jeho návrh na zastavenie
exekúcie zamietnuť.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo pozačatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b), e) bolo právoplatne rozhodnuté,
že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.
Podľa §45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZRK“)
1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).
Súd sa oboznámil z preloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere,
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou) a v zmysle citovaných ustanovení skúmal, či
je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený, alebo či neexistuje iný dôvod zastavenia exekúcie.
Súd vykonal výsluch povinného dňa 19.03.2013 na ktorom povinný uviedol, že oprávnený zneužil jeho
tiesnivú situáciu. Pôžičku bral na prevádzku penziónu a k 30.05.2011 už splatil povinnému 1 398,00 €.
Nesúhlasil s výškou úrokov, ktoré mali byť kryté iba poplatkom za úver. Povinný tvrdil, že bol oprávneným
uisťovaný (pracovníčkou oprávneného na pobočke), že v prípade ak bude splácať, čo i len 50,00 €
mesačne nedôjde k exekúcii, ako ani k zvyšovaniu úrokov. Vyhotovenie neúplnej zmenky si nepamätal,
ale nepoprel ho. Proti rozhodcovskému rozsudku nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.
Napriek tomu, že mal problémy so splácaním pôžičky, oprávnený mu neustále posielal nové ponuky a
pritom mu chodili aj výhražné listy od spoločnosti Zaplať to. Povinný pri výsluchu predložil súdu výpis
zmlúv, ktoré uzatváral s oprávneným, podľa ktorého povinný uzavrel z oprávneným aj úverové zmluvy
č. 75104000 na úver 464,71 € s poplatkom 65,06 € a č. 7510415 na úver 769,65 € s poplatkom 111,53
€, ktoré už boli povinným splatené. Oprávnený však eviduje úverovú zmluvu č. 7510449, v ktorej bol
poskytnutý úver 1327,76 € s poplatkom 310,70 €, v ktorom eviduje oprávnený pohľadávku vo výške
6267,43 € a ktorý bol doposiaľ splatený len v rozsahu 1398 €.Rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
11129/10 zo dňa 24.11.2010, ktorý exekučným titulom v tomto konaní, bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 1 903,88 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 903,88
€ od 12.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6,00% ročne zo sumy 1 903,88 € od 09.09.2010
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 429,36 €. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 13.1.2010 a vykonateľnosť dňom 16.12.2010.
Rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby
oprávneným na rozhodcovský súd a na základe čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere a vyhovel žalobe oprávneného v celom rozsahu.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ako aj rozhodcovského spisu vyplýva, že v rozhodcovským
rozsudkom bol priznaný nárok oprávneného proti povinnému vyplývajúci zo zmenky zo dňa 26.11.2008,
v ktorej povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávneným ako remitent, a ktorou bol zabezpečený
úverový vzťah medzi povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere dňa 26.11.2008. Vyplnenú
blankozmenku, ktorú doplnil oprávnený, posúdil rozhodcovský súd ako platnú. Rozhodcovský súd
uviedol, že zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a povinný nenamietal zmenkovo
právny vzťah.
Súd posúdil či uvedená úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, či možno následne povinnému
poskytnúť súdnu ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník, podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. V uzatvorenej zmluve prehlasuje, že berie finančné prostriedky z úveru na výkon
podnikania, čo potvrdil aj vo výpovedi, keď prehlásil, že pôžičku bral na prevádzku penziónu. Z výpisu
živnostenského registra, kde má povinný zapísaných až 42 predmetov činnosti a prevádzku na adrese
Rožňava, Čučmianska dlhá - kúpele, je zrejmé, že v čase uzatváranej úverovej zmluvy povinný podnikal.
Súd mal preto za preukázané, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy a jej plnení konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti.
Keďže povinný nesplnil pri uzatvorení a plnení zmluvy definíciu spotrebiteľa, nemožno mu poskytnúť
súdnu ochranu tak, ako by bola poskytnutá spotrebiteľovi a to napriek tomu, že z úverovej zmluvy je
evidentné, že táto je uzatvorená na predpripravenom tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom
a výške úveru a povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov,
ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej úverovej zmluvy.Úverová zmluva medzi oprávneným a povinným zo dňa 26.11.2008, bola uzavretá podľa §497 a násl.
Obchodného zákonníka a vzhľadom k tomu, že ide o vzťah obchodnej spoločnosti a podnikateľa, súd v
súlade s §261 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikoval Obchodný zákonník.
Podľa §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Výška úrokov dohodnutých v obchodnom práve, ani pri dohode o vyplnení zmenky explicitne limitovaná,
týmto limitom sú však dobré mravy, respektíve pravidlá poctivého obchodného styku.
Zásady poctivého obchodného styku sú pritom konkretizáciou širšej sústavy morálnych zásad
obsiahnutých v pojme dobré mravy. Preto v prípade, že výkon práva je v rozpore s princípom
poctivého styku, nepožíva právnu ochranu a je aj absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho
rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy v zmysle §39 Občianskeho zákonníka možno vykladať, ako
súhrn bližšie nešpecifikovaných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú dlhodobo
rozhodujúcou časťou spoločnosti uznávané s presvedčením o ich záväznosti, pričom sú nimi stanovené
minimálne požiadavky na obsah právnych úkonov, aby bol zlučiteľný so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Pri hodnotení súladu s dobrými mravmi, musia byť právne úkony
posudzované z hľadiska konkrétneho prípadu, v danom čase, v danom mieste a vo vzájomnom konaní
účastníkov právneho vzťahu. Požiadavka výkonu práva s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku, predstavuje poslednú možnosť (ultima ratio) odstránenia prílišnej tvrdosti zákona v
situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým.
Inštitút zmenkových úrokov môže byť zákonným vyjadrením záujmu spoločnosti na odmene za
úverovanie zmenkového dlžníka, či včasnom a riadnom plnení záväzkov. Zmluvná voľnosť v obchodnom
práve pri dohodnutí tohto úroku, môže byť odôvodnená napr. zvýšeným rizikom podnikateľského
subjektu pri realizovaní podnikateľskej činnosti, či možných neblahých následkov možnej sekundárnej
platobnej neschopnosti podnikateľa atď. . Zmluvná voľnosť však ani pri určovaní tohto úroku nie
je a nemôže byť bezbrehá. Pri posudzovaní súladu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne (čo
predstavuje úrok 91,25 % ročne) súd prihliadal ku konkrétnym okolnostiam poskytnutého úveru a
vyplnenia zabezpečovacej zmenky.
Účastníkmi zabezpečeného úverového vzťahu boli oprávnený, ako spoločnosť zaoberajúca sa
poskytovaním úverov, tak podnikateľským, ako aj nepodnikateľským subjektom. Oprávnený pri tom
používa vopred formulované predtlačené zmluvy, ktorých súčasťou je aj dohoda o vyplnení zmenky,
ktorú povinný vypĺňa pri uzavretí úverovej zmluvy, ako zabezpečovací úkon. Povinný pri uzatváraní
úverovej zmluvy, ako aj vystavení zabezpečovacej neúplnej zmenky konal, ako živnostník, v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď uvedeným úverom sa snažil získať prostriedky na
prevádzku penziónu. Oprávnený uzavrel s povinným v poradí tretiu úverovú zmluvu č. 7510449, pričom
predchádzajúce č. 7510400 a 7510415 boli povinným riadne splatené. Na základe uzavretej zmluvy
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1327,76 € dňa 26.11.2008 a ten sa zaviazal ho uhradiť
spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 310,70 € v dvoch mesačných splátkach po 819,23
€ počnúc mesiacom 14.01.2009. Úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou vystavenou
povinným, v ktorej bol uvedený úrok 0,25% denne.
Spôsob vyplnenia zmenky bol dohodnutý v bode 17 Všeobecných úverových podmienok, podľa
ktorého mala byť vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy oprávneným.
Zmenková suma mala pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa (oprávneného) voči dlžníkovi
(povinnému), ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum úročenia bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 úverových podmienok stal splatný celý dlh.Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní rozhodol na základe predloženej úverovej zmluvy a
vyplnenej zmenky tak, že zaviazal povinného zaplatiť žalovanú sumu 1903,88 € spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 903,88 € od 12.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom
6,00% ročne zo sumy 1 903,88 € od 09.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 429,36 €. Povinný ostal v tomto konaní nečinný. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia je
hrubý nepomer medzi povinnosťami zmluvných strán a to v časti zmenkového úroku. Úverová sadzba
0,25 denne (91,25 ročne) podstatne (niekoľkonásobne) prevyšuje priemerné úrokové sadzby bánk
a výrazne prevyšuje aj najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami. Súd má za to, že ani pri
zohľadneníprípadnejsankčnejúlohyzmenkovéhoúroku,nemožnopriznanýúrokvovýške0,25%denne
(91,25% ročne) zo zmenkovej sumy 1903,88 € považovať za opodstatnený. V konkrétnom prípade
súdu nie sú známe spoločensky prijateľné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie tak vysokého
úroku, naopak správanie sa oprávneného sa javí ako o šikanózny výkon práva, ktorého realizácia
nesleduje realizáciu oprávnených hospodárskych záujmov oprávneného, ale v jeho neodôvodnený
prospech využíva neschopnosť, či nepozornosť iných subjektov pri uzatváraní zmlúv. K záveru súdu
o neopodstatnenosti výšky úrokov prispieva aj skutočnosť, že povinným je podnikateľ - fyzická osoba,
ručiaca sa svoje záväzky celým svojím majetkom, ktorá pri uzatváraní zmluvy o úvere s oprávneným,
či vyhotovovaní zmenky bola evidentne slabšou stranou a jediným dôvodom vylúčenia poskytnutia mu
ochrany spotrebiteľa, je podnikateľský účel poskytnutého úveru. O neopodstatnenosti takejto výšky
úrokov svedčí aj to, že oprávnený povinnému už v predchádzajúcom období poskytol úvery, ktoré boli
riadne splatené.
Je síce namieste uviesť aj to, že v právnom systém má svoje nezastupiteľné miesta aj zásada „zmluvy sa
majú plniť (pacta sunt servanda)“, ktorej dodržovanie zaručuje zmluvným stranám dosiahnutie pôvodne
zamýšľanéhoúčeluzmluvy.Napriektomumôženastaťsituácia,kedybyprísneuplatňovanietejtozásady
viedloknežiaducimúčinkom.Vuvedenomprípadebyabsolútnedodržiavanieprávnejzáväznostizmluvy
a vystavenej zmenky viedlo k následku, že by bol povinný zaviazaný plniť úroky z dlžných súm v takých
výškach, že odporujú zdravému rozumu.
Súd pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku a jeho súladu s dobrými mravmi vychádzal s premisy,
že nie je jeho úlohou v exekučnom konaní odstraňovať neblahé následky konania povinného, ktoré
spočívajú v nedbanlivosti, neschopnosti, či nepozornosti pri uzavretí úverovej zmluvy a vyhotovení
neúplnej zmenky, alebo zmenšovať podnikateľské riziko, ktoré na seba dobrovoľne preberal. Tiež nie
je úlohou exekučného súdu posudzovať dôvodnosť priznaného nároku rozhodcovským súdom, keďže
toto bolo predmetom rozhodcovského konania, v ktorom ostal povinný nečinným.
Oprávnenému bolo rozhodcovským rozsudkom priznané toľko, koľko by nemohol ani zďaleka získať
alternatívnymi možnosťami investovania. Výška priznaných úrokov sa preto povinnému odôvodnene
javí ako nespravodlivá až úžerná. Súd preto nemôže nechať bez povšimnutia ani konanie oprávneného,
ktoré nemožno považovať za dobromyseľné. Uzavretá úverová zmluva, ktorá obsahuje množstvo
jednostranne nevýhodných podmienok a až úžerných úverových úrokov, bola vyhotovená oprávneným
a rovnako oprávneným bolo pri jej uzatváraní vynucované aj vyhotovenie neúplnej zmenky na jej
zabezpečenie, čo je súdu známe z množstva právnych vecí oprávneného vedených na tunajšom
súde. Oprávnený pritom v rozpore s jeho právnymi krokmi povinného uisťoval, že pokiaľ bude
aspoň časť svojich povinností plniť nebude svoj nárok exekučne vymáhať. Rozhodcovským súdom
priznaný zmenkový úrok 0,25% denne vzhľadom na špecifiká prípadu zjavne nezodpovedná všeobecne
uznávaným spoločenským pravidlám poctivého obchodného styku a chovaniu sa medzi podnikateľmi.
Z rozhodcovského rozsudku totiž vyplýva, že z úveru vo výške 1327,76 € poskytnutého dňa 26.11.2008
vznikol oprávnenému k dnešnému dňu nárok na istinu 1903,88 €, zmenkový úrok v sume 5459,37 Eur
(zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 1903,88 € od 12.06.2010 do 01.08.2013), zmenkový úrok 0,25%
denne zo sumy 1903,88 od 01.08.2013 do budúcna, zákonný úrok 6,00% ročne zo sumy 1903,88 € od
09.09.2010 do budúca a trovy konania vo výške 429,36 €.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozhodcovský rozsudok v časti, v ktorej zaväzuje
povinného uhradiť oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1903,88 € od12.06.2010 do zaplatenia, odporuje dobrým mravom a preto nemôže v súlade s §265 Obchodného
zákonníka požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi podľa §39 Občianskeho zákonníka.
Súd preto vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu v tejto časti zastavil v súlade s
§57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s 45 ods. 2 o rozhodcovskom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Rožňava.
Podľa ust. §205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.