Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111234196
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111234196.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: D. H. N., N..V..Q.., N. N. Ú. X, G., F.: XX XXX XXX,
zastúpený Y. H.V., N..V..Q.., M. H. N. N. Ú. X, G., proti žalovanému: I. V., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, H.,
za účasti vedľajšieho účastníka: L. J. Q. Q. N. E., N. N. I. XX, K., F.: XX XXX XXX, zastúpený Z.. F. Š.,
M. N. N. W.. N. E. XXX/XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 255,32 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,87 EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava
po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 7.12.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 255,32 EUR
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 91,17 EUR od 4.2.2011 do zaplatenia. Súčasne

žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podanú
žalobu a trovách právneho zastúpenia.

Písomným podaním zo dňa 15.3.2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa E. N. N. I. XX, K.,
F.: XX XXX XXX oznámilo, že v zmysle ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.7.2012 žalobca vzal návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. V podaní však neuviedol dôvod späťvzatia žaloby. Zároveň

požiadal súd o vrátenie súdneho poplatku a k trovám konania uviedol, že cieľom združenia na
ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov
v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.
Nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom.

V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony
nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv
na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.
Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladápomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia.
Podľa jeho názoru účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana
spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských

sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Ďalej v písomnom podaní dôvodil, že z ustálenej judikatúry
vyplýva, že súd má v procesnej rovine povinnosť poskytovať spotrebiteľovi ochranu, skúmať napríklad
či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobí začnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takzvanú „neprijateľnú podmienku“. Zastáva
názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta musí trovy

právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem
účelovosti. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v
danom prípade možno konštatovať že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové
a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa
aj v rámci súdneho konania. Namieta ďalej úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho
zastúpenia,pretožemuniejezrejméakýmspôsobomsaprávnyzástupcavedľajšiehoúčastníkakonania

oboznámil so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s
vyjadreniami v iných konaniach a má za to, že takéto úkony má prioritne vykonávať vedľajší účastník.
O trovách konania žiadal rozhodnúť v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu,
že o trovách vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť ako o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva.

Na základe výzvy súdu k vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 151 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku, aby vyčíslil uplatnené trovy konania, vedľajší účastník písomným podaním zo dňa 4. 9. 2012
vyčíslil trovy svojho právneho zastúpenia .

Podľa ust. § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku pokiaľ

nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a

povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo do Občianskeho súdneho poriadku
implementované s účinnosťou od 15. 10. 2008 a to zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
Občiansky súdny poriadok, a poskytol možnosť, aby v prípade takzvaných spotrebiteľských sporov

vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ide o špeciálne
ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom prípade sa
na vstup do konania vyžaduje hmotnoprávny záujem na výsledku konania. V tomto prípade ( vedľajšieho

účastníka vstupujúceho do konania v súlade s ust. § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) sa
nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, ktorou je existencia
právneho záujmu na výsledku konania, ale legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva
samotný zákon.

Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a

povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.V prejednávanej veci z právneho hľadiska súd posúdil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetu konania Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa E. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na

strane žalovaného (spotrebiteľa), a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku. Analogicky
keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník, má právo sa dať zastúpiť
kvalifikovaným právnym zástupcom.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu. ( ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Nakoľko žalobca vzal svoj žalobný návrh v celom rozsahom späť pred začatím pojednávania, súd
konanie v súlade s dispozičným úkonom v zmysle citovaných zákonných ustanovení v celom rozsahu
zastavil.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len
z procesného hľadiska.

V danom prípade žalobca súdu nepreukázal, že žalobu podanú na súd dňa 15.12.2011 vzal späť pre
správanie žalovaného. Z procesného hľadiska tak žalobca zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto

je povinný v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku nahradiť trovy konania
žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi.

Žalovaný v priebehu súdneho konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, a preto v súlade
s ust. § 151 ods. 1 náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Vedľajšíúčastníkpísomnýmpodanímzodňa4.9.2012 vyčísliltrovyprávnehozastúpenianasumu35,05

EUR, pozostávajúcu

- zo sumy 21,58 EUR titulom odmeny za odmeny za 1 úkon právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom

- zo sumy 7,63 EUR titulom náhrady režijného paušálu (rok 2012),

- zo sumy 5,84 EUR titulom 20 % DPH z odmeny a náhrady režijného paušálu.Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len
na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné
na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.

Trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa
nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či boli účelne vynaložené.

Aj keď účastník konania mal plný úspech vo veci, každý úkon treba posudzovať samostatne.

V danom prípade si vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov

konania za jeden úkon právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s
klientom. Súdu nepredložil žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že došlo aj skutočne k takejto porade
s klientom, najmä s prihliadnutím na to, že súdu sa doposiaľ nepodarilo doručiť žalobu a procesné
poučenia žalovanému pre jeho neznámy pobyt.

Odhliadnuc od toho súd považuje uplatnenú náhradu trov konania aj za neúčelnú z dôvodu, že vedľajší

účastník podaním zo dňa 15.3.2012 oznámil súdu len svoj vstup do konania, avšak žiadny úkon
relevantnej povahy neurobil. Jeho podanie neobsahovalo doposiaľ žiadnu obranu žalovaného, uvedenie
nejakých procesne alebo hmotnoprávne významných skutočností, a preto na základe vyššie uvedených
skutočností rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Zároveň súd rozhodol o vrátení kráteného zaplateného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 9,87 EUR,

a to v súlade s ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a
doplnkov, podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo
ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva

vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených
poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na
začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník
nebol v konaní riadne zastúpený.

Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho

časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením
poplatku, poplatok sa nevyrubuje (ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok alebo
preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho
vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu ( sídla ) poplatníka, ktorý poplatok alebo

preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné
upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Žalobca uhradil pri podaní žaloby dňa 15.12.2011 súdny poplatok za žalobu kolkovými známkami v sume
16,50 EUR.

Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o vrátení zaplateného

súdneho poplatku kráteného o sumu 6,63 Eur žalobcovi prostredníctvom príslušného Daňového úradu
G., ktorému súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na
tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.