Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217545
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812217545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľky Mgr. J. R., nar.

X.XX.XXXX, bytom ul. F. č. XX/X, P., zast. JUDr. Jánom Kokindom, advokátom, ul. Mišíka I. 780/19A,
Prievidza proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, Bratislava, o zaplatenie 46.868,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 46.868,10 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy
46.868,10 eur od 23.6.2012 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 26.9.2012, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhala sa
proti odporcovi zaplatenia 46.868,10 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 17.2.2010, t. j. po dni, kedy

došlo k vyplateniu čiastky 1.373,90 eur zo zvyšku finančných prostriedkov nerozdelených prihláseným
veriteľom, do zaplatenia.

Návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 7C 82/2009-603 zo dňa 21.3.2011,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 4Co 133/2011-630 zo dňa 9.9.2011 vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi ňou a E. R., nar. XX.X.XXXX, pričom jej prikázal
pohľadávku z exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza č. k. 15Er 2/2008 (č. k.
Ex 1/2008) vo výške 46.868,10 eur, ako zvyšku rozvrhu výťažku z dražby. Okresný súd Prievidza
uznesením č. k. 15Er 2/2008-128 zo dňa 15.7.2009 schválil rozvrh výťažku uskutočnený súdnym

exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom, Exekútorský úrad so sídlom Piešťany, Vrbovská cesta č.
96 na rozvrhovom pojednávaní dňa 2.6.2009, týkajúci sa predaja nehnuteľností v k. ú. F., zapísaných
v LV č. XXX Správy katastra Prievidza, ako parc. č. XXX záhrady o výmere 1318 m2, parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1508 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 112 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, rodinný dom
č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX/X, rozdeľovaná podstata 119.498,10 eur (3.600.000,- Sk)
nasledovne:pohľadávkypodľa§157ods.1písm.a/Exekučnéhoporiadku-súdnetrovyatrovyexekúcie

10.888,83 eur, pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku - pohľadávka veriteľa,
Obvodného úradu Trenčín zabezpečená obmedzením prevodu nehnuteľností v sume 4.647,14 eur,
pohľadávka oprávneného R. G., nar. X.X.XXXX zabezpečená exekučným záložným právom, vymáhaná
v predmetnom exekučnom konaní vo výške 43.962,02 eur, pohľadávka podľa § 157 ods. 1 písm. g/Exekučného poriadku - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vo výške 362,14 eur, zvyšná
časť prostriedkov v sume 59.637,97 eur mala byť vrátená povinným, t. j. E. R. a jej (navrhovateľke
Mgr. J. R.) spoločne a nerozdielne. Uvedeným uznesením súd jej námietky, ako povinnej proti rozvrhu

výťažku z dražby nehnuteľností zo dňa 7.6.2009 v celosti zamietol. Krajský súd Trenčín uznesením č.
k. 4CoE 116/2009-152 zo dňa 19.1.2010 uvedené uznesenie súdu prvého stupňa, po podaní odvolania
v napadnutej časti vo výroku o schválení rozvrhu výťažku z rozvrhového pojednávania, konaného dňa
2.6.2009, potvrdil. Podľa úradného záznamu Mgr. Ing. J. J., súdneho exekútora vo veci č. Ex 202/2006
zo dňa 16.2.2010 zvyšok finančných prostriedkov, nerozdelených prihláseným veriteľom v tom čase

predstavoval 12.769,87 eur, teda zo sumy 59.637,97 eur sa na účte exekútora nenachádzali finančné
prostriedky vo výške 46.868,10 eur, ktorú sumu jej súd prikázal v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Poukázala na to, že z úradného záznamu vyplýva, že súdny exekútor rozdelil
finančné prostriedky vo výške 12.769,87 eur tak, že uspokojil nároky maloletých detí z konania č. Ex
202/2006 vo výške 8.327,35 eur, trovy exekúcie 1.694,72 eur a zvyšné prostriedky rozdelil jej a bývalému
manželovi E. R., pričom jej na účet poukázal sumu 1.373,90 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu jej

však nebola vyplatená čiastka 46.868,10 eur. Podľa písomného vyjadrenia Exekútorského úradu Mgr.
Ing. Stanislava Sklenářa zo dňa 13.1.2011 výška vyplateného rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
predstavovala 72.630,- eur, lebo viac finančných prostriedkov na osobitnom účte bývalého súdneho
exekútora Mgr. Tibora Hurtiša nebolo vedených. Súčasťou tejto listiny je aj prehľad úhrad k spisu č. Ex
1/2008,zktoréhojezrejmé,ževydražiteľombolauhradenáceláčiastka119.498,10eur(3.600.000,-Sk).

Slovenská komora exekútorov jej oznámila, že audit účtovníctva všetkých neskončených exekučných
konaní Mgr. Tibora Hurtiša je ukončený, a to vydaním audítorskej správy z overenia stavu účtovníctva a
neskončených exekučných konaní zo dňa 15.4.2011 Ing. P. E., poverenou audítorkou. Podľa vyjadrenia
Slovenskej komory exekútorov výkon funkcie súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša, Exekútorsky úrad
Prievidza, ul. A. Hlinku č. 20 zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku dňa 29.8.2008,

smrťou tohto exekútora. Poukázala na ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva,
že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. Z dôvodovej správy k § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že osobe, ktorej
vznikla škoda pri exekučnej činnosti vzniká zodpovednostný vzťah k štátu a nie k exekútorovi, pričom
štát má právo regresného postihu voči exekútorovi. Vznik škody, ako dôsledok nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci v predmetnom prípade treba vidieť v tom, že v čase rozvrhového konania
na účte nebohého exekútora neboli vedené všetky finančné prostriedky z dražby vo výške 119.498,10

eur, ale len suma 72.630,- eur, ktoré aj boli rozvrhnuté, takže exekútor Mgr. Tibor Hurtiš musel
potom neoprávnene nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré sú jej určené. Neprislúcha jej hodnotiť
akého konkrétneho konania sa exekútor dopustil, rozhodne však minimálne došlo k porušeniu jej práva
v tom, že peniaze na účte nie sú, a ani jej neboli uhradené. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 3MCdo 16/2005, podľa ktorého exekútor v exekučnom konaní vykonáva

úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom
Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora
a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Požiadala odporcu
o predbežné prerokovanie nároku, dňa 15.6.2012 (podanie jej bolo doručené až v auguste 2012) jej
oznámil, že nárok neuznáva, lebo na priznanie nároku na náhradu škody je potrebné splnenie viacerých

predpokladov, ktorými sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody
a 3/ príčinná súvislosť medzi prvým a druhým predpokladom. Podľa tvrdenia odporcu, v jej prípade
nebolo preukázané kumulatívne splnenie týchto zákonných podmienok. Uviedla, že na účte nebohého
exekútora Mgr. Tibora Hurtiša sa mala nachádzať suma 119.498,10 eur, pričom v skutočnosti tam bola
len suma 72.630,- eur. Je teda jednoznačné, že došlo k nakladaniu s finančnými prostriedkami orgánom

verejnej moci, ktoré mu nepatrili. Tieto finančné prostriedky v súčasnej dobe neexistujú, a preto je
nespornepreukázanéporušeniepovinnosti,škodaapríčinnásúvislosť.Suma46.868,10eurpredstavuje
jej skutočnú škodu.

V priebehu konania, na pojednávaní dňa 23.9.2014 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu
uviedla, že úroky z omeškania si uplatňuje od 23.6.2012.Odporca navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v konaní o náhradu škody,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže,
že sú zároveň splnené tri podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri

výkone verejnej moci - že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho
úradného postupu, že mu vznikla škoda, a že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci
postupoval správne, t. j. v súlade so zákonom. Podľa jeho názoru, v danom prípade nedošlo k naplneniu
zákonných podmienok na priznanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľka nepreukázala samotnú
skutočnosť, že by došlo k vzniku škody v podobe a rozsahu, ako to uviedla v žalobnom návrhu.

Tvrdenú škodu majú predstavovať finančné prostriedky získané dražbou nehnuteľností v exekučnom
konaní, ktoré mal od vydražiteľa obdržať súdny exekútor, pričom tieto nemali byť v príslušnej výške
ďalej poukázané navrhovateľke. Takto zadržiavané prostriedky, však podľa jeho názoru nie je možné
bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú navrhovateľke konaním exekútora. Pri výkone exekúcie
vzniká po prijatí plnenia od povinného medzi súdnym exekútorom a oprávneným z exekúcie osobitný
záväzkový vzťah, v rámci ktorého je exekútor povinný takto prijaté peňažné prostriedky v zmysle § 12

ods. 4 Exekučného poriadku, vedené na osobitnom účte exekútora, vydať oprávnenému. Analogicky
rovnaký záväzok vzniká súdnemu exekútorovi i vo vzťahu k povinnému v prípade výkonu exekúcie
predajom nehnuteľností na dražbe, ak výťažok z predaja prevyšuje všetky uplatnené pohľadávky. Pokiaľ
nedôjde k postúpeniu takto prijatých finančných prostriedkov (po splnení predpokladov ustanovených
exekučným poriadkom na ich vyplatenie), tieto sú na účte exekútora zadržiavané bez právneho dôvodu,

avšak pokiaľ nie sú spotrebované, nie je možné hovoriť o vzniku škody, keďže majetková podstata
sa na príslušnom účte nachádza a môže byť poskytnutá oprávnenému. Aj v prípade zániku funkcie
exekútora tento osobitný účet nezaniká, ale prechádza do správy a dispozície jeho náhradníka, ktorý
v prípade, že sa na účte nachádza dostatočný objem finančných prostriedkov, má povinnosť ich z
uvedeného účtu postúpiť v prospech oprávneného z exekúcie. Ak sa preukáže, že prostriedky na

osobitnom exekútorskom účte nepostačujú na uspokojenie nároku oprávneného, a v prejednávanej veci
i povinnej, znamená to len skutočnosť, že súdny exekútor s týmito prostriedkami neoprávnene nakladal
a použil na iný účel ako uspokojenie vzniknutých nárokov, pričom ich týmto spôsobom nadobudol
do svojho výlučného majetku bez právneho dôvodu, a je povinný ich navrhovateľke podľa § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na vydanie

bezdôvodného plnenia, a teda preukázania nevymožiteľnosti pohľadávky voči súdnemu exekútorovi,
prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane navrhovateľky, ktorej náhrady je možné sa v
prípadepreukázaniapríčinnejsúvislostimedzivznikomškodyakonanímorgánuverejnejmoci,domáhať
od štátu. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb, štát nemôže byť univerzálnym
ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ

je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 4Cdo 199/2005, v spojení s rozhodnutím č.
4Cz 110/1984 i uznesenie III.ÚS 361/2009 Ústavného súdu Slovenskej republiky. Primárnym cieľom a
účelom uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky je predchádzanie
existencie dvoch súčasných nárokov od rôznych subjektov, pretože úspešné uplatnenie oboch nárokov,

by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného uspokojenia fakticky totožných nárokov. V situácii, keď
obidva nároky nemôžu byť z uvedeného dôvodu súčasne uplatniteľné, je potrebné identifikovať nárok,
ktorý sa mal uplatniť prioritne, a až v prípade nemožnosti uplatnenia (resp. vymoženia) tohto nároku,
môže nastúpiť druhý nárok. Tvrdil, že judikatúra ustálila, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
je potrebné uplatniť pred nárokom na náhradu škody, keďže až nevymožiteľnosť bezdôvodného

obohatenia znamená vznik škody. Zmysel uvedeného spočíva v tom, že je nepredstaviteľné, aby
sa subjekt (dobromyseľný alebo nedobromyseľný) obohatil a nebol povinný takýto prospech vydať
z dôvodu, že poškodený subjekt by bol uspokojený titulom náhrady škody od štátu. V konkrétnom
prípade vzťahu navrhovateľky a súdneho exekútora, by nevyplatenie zadržiavaných prostriedkov
viedlo k úspešnému obohateniu súdneho exekútora. Tento, by napriek reparácii majetkových pomerov

poškodenej strany (navrhovateľky) zo strany štátu, svoje majetkové postavenie neodôvodnene zlepšil.
Je preto potrebné konštatovať, že vzťah navrhovateľky a súdneho exekútora JUDr. Tibora Hurtiša sa z
hľadiska zmyslu a účelu nelíši od štandardného vzorca uvedenej judikatúry, keď pred uplatnením nároku
na náhradu škody od štátu je potrebné sa domáhať vydania plnenia, ktorým sa iný subjekt fakticky
obohatil. S poukazom na vyššie uvedené a s odkazom na ustanovenie § 165 ods. 1 Exekučného

poriadku preto nie je podstatné, či získané plnenie je bezdôvodným obohatením podľa Občianskeho
zákonníka alebo neoprávneným získaním plnenia podľa iného právneho predpisu. Podstatné je, že
súdnemu exekútorovi vznikla povinnosť navrhovateľke žalovanú sumu vyplatiť. Bez uplatnenia práva
navrhovateľky na vrátenie žalovanej sumy od súdneho exekútora, nie je možné konštatovať vznik škody.V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky č. 6 Obo 109/2008.
Poukázal ďalej na to, že k osobitnej situácii dochádza, ak exekútor, ktorý s vymoženými prostriedkami
nakladal v rozpore s Exekučným poriadkom, zomrel. Aj v takomto prípade, však nemožno bez ďalšieho

hovoriť o zaniknutí možnosti domôcť sa svojej pohľadávky mimo konania o náhradu
škody. Navrhovateľka totiž disponuje pohľadávkou, ktorej uspokojenia sa môže domáhať mimosúdne i
súdnou cestou pri prejednávaní dedičstva po zosnulom súdnom exekútorovi, resp. voči jeho dedičom
nadobúdajúcim dedičstvo, na ktorých prešiel nadobudnutím dedičstva poručiteľov majetok. Poukázal
na ustanovenie § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka v žalobnom návrhu pritom

nepreukázala, že svoju pohľadávku voči Mgr. Tiborovi Hurtišovi si uplatňovala v dedičskom konaní, resp.
že sa po prejednaní dedičstva neúspešne domáhala od oprávnených dedičov vydania zodpovedajúceho
neoprávnene zadržiavanému výťažku z dražby, ako ani vydania prípadného bezdôvodného obohatenia
exekútora (poručiteľa) nadobudnutého z týchto prostriedkov. Nie je teda, v zmysle vyššie uvádzanej
argumentácie, preukázaný vznik škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť, a ktorú by jej mal nahradiť.
V prípade, ak by súd uznal žalovaný nárok za dôvodný, úroky z omeškania v zodpovedajúcej výške by

bolo možné priznať najskôr od 23.6.2012.

Na pojednávaní dňa 23.9.2014 odporca prostredníctvom svojho zástupcu uplatnil námietku premlčania
nároku navrhovateľky. Uviedol, že o tom, že na účte zomrelého súdneho exekútora nie je dostatok
finančných prostriedkov sa dozvedela od jeho náhradníka najneskôr dňa 4.12.2008, na rozvrhovom
pojednávaní. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Tiež uviedol, že navrhovateľka

v konaní nepreukázala, že by si predmetný nárok uplatnila v poisťovni, s ktorou mal Mgr. Tibor Hurtiš
uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov Ing. D. U., Mgr. Ing. J. J., Ing. P.
E., oboznámením sa so spismi č. k. 14D 1075/2008, č. k. 7C 82/2009, č. k. Ex 1/2008, č. k. 15Er 2/2006,
č. k. 15Er 1644/2006, s audítorskou správou, s vyjadrením Slovenskej komory exekútorov, s prehľadom

úhrad, s oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku o náhradu škody, s vyjadrením
súdneho exekútora Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku o
náhraduškody,svyjadrenímAuding,Ing. I. C. Prievidza,Ing.D.J., Astra-realitnákanceláriaPrievidza,
Ing. P., audítorky, Komunálnej poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group a s priloženými listinnými
dôkazmi s doručenkou, so žiadosťou navrhovateľky zo dňa 25.10.2011 adresovanou Slovenskej komore

exekútorov,soznámenímSlovenskejkomoryexekútorovzodňa2.11.2011adresovanýmnavrhovateľke,
s dekrétom náhradníka, so žiadosťou o metodicky postup, s odpoveďou na žiadosť o metodický postup
pri vyplácaní oprávnených a povinných z nedostatočných zdrojov exekútorského úradu, s výpismi z účtu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 3.1.2008 Vladimír Gajdoš, nar. 5.2.1965, ako oprávnený podal na Exekútorskom úrade, ul. A. Hlinku

č. 20 Prievidza, súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E.
R., nar. XX.X.XXXX, o vymoženie istiny vo výške 301.000, - Sk, zmluvnej pokuty vo výške 1% za každý
deň omeškania z nesplatenej sumy pôžičky až do úplného zaplatenia od 30.12.2007. Dňa 17.1.2008
Okresný súd Prievidza poveril uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 24.1.2008
Mgr. Tibor Hurtiš vydal upovedomenie o začatí exekúcie, dňa 18.2.2008 exekučný príkaz na vykonanie

exekúcie predajom nehnuteľností, zapísaných na Správe katastra Prievidza, LV č. XXX, k. ú. F.,
dňa 18.2.2008 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti, dňa 26.2.2008 vyhlášku o dražbe nehnuteľností, dňa 2.4.2008 vyhlášku o opakovanej
dražbenehnuteľností.Zozápisnicezodňa5.5.2008vyplýva,žeMgr.TiborHurtiš,súdnyexekútorpríklep
pri dražbe nehnuteľností udelil vydražiteľovi Ing. E. E.. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er

2/2008-31 zo dňa 14.7.2008 príklep exekútora v exekučnej veci č. 15Er 2/2008, Ex 1/2008, týkajúci sa
nehnuteľností v k. ú. Nedožery, zapísané v LV č. 296 Správy katastra Prievidza vydražiteľovi Ing. E. E.
v celosti schválil. Podľa prehľadu úhrad k spisu č. Ex 1/2008 vydražiteľ dňa 5.5.2008 zaplatil na účet
exekútora zábezpeku 800.000,- Sk, dňa 5.5.2008 zábezpeku 400.000,- Sk, dňa 13.6.2008 2.400.000,-
Sk, ako zvyšok ceny vydražených nehnuteľností. Dňa 29.8.2008 Mgr. Tibor Hurtiš zomrel, čím mu podľa

ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zanikol výkon funkcie exekútora. Slovenská
komora exekútorov dekrétom zo dňa 2.10.2008 deklarovala, že jeho náhradníkom sa dňom 29.9.2008stal súdny exekútor Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom Exekútorského úradu, ul. Vrbovská č. 96,
Piešťany.Vzápisnicizrozvrhovéhokonaniazodňa4.12.2008jeuvedené, žeMgr.Ing.StanislavSklenář
v súvislosti so zánikom úradu Mgr. Tibora Hurtiša a určením jeho náhradníka, upozornil súd, že časť

prípadného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností nebude možné realizovať v
plnejvýške,lebonaúčtochpozomrelomexekútoroviniejedostatokfinančnýchprostriedkov,potrebných
na vyplatenie oprávnených osôb. Zápisnicu si navrhovateľka prevzala dňa 4.12.2008. Dňa 9.3.2009
bol na Okresnom súde Prievidza vypočutý Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, ktorý uviedol, že Slovenská
komora exekútorov mu zaslala pokyn, že ako má postupovať pri vyplácaní jednotlivých rozvrhov

výťažkov, keďže na účte zomrelého exekútora Mgr. Tibora Hurtiša bol stav 2.671.257,- Sk. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2/2008-125 zo dňa 13.3.2009 rozvrh výťažku uskutočnený súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom na rozvrhovom pojednávaní dňa 4.12.2008 neschválil.
Dňa 2.6.2009 sa uskutočnilo opakované rozvrhové pojednávanie. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 15Er 2/2008-128 zo dňa 15.7.2009 schválil rozvrh výťažku uskutočnený súdnym exekútorom Mgr.
Ing. Stanislavom Sklenářom, Exekútorský úrad so sídlom Piešťany, Vrbovská cesta č. 96 na rozvrhovom

pojednávanídňa2.6.2009,týkajúcisapredajanehnuteľnostívk.ú.F.,zapísanýchvLVč.XXXJ.katastra
Prievidza, ako parc. č. XXX záhrady o výmere 1318 m2, parc. č. 219/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1508 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, rodinný dom č. s. XXX postavený na parc. č. XXX/
X, rozdeľovaná podstata 119.498,10 eur (3.600.000,- Sk) nasledovne: pohľadávky podľa § 157 ods. 1

písm. a/ Exekučného poriadku - súdne trovy a trovy exekúcie 10.888,83 eur, pohľadávky podľa § 157
ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku - pohľadávka veriteľa, Obvodného úradu Trenčín zabezpečená
obmedzením prevodu nehnuteľností v sume 4.647,14 eur, pohľadávka oprávneného Vladimíra Gajdoša,
nar.5.2.1965zabezpečená exekučnýmzáložnýmprávom,vymáhanávpredmetnomexekučnomkonaní
vo výške 43.962,02 eur, pohľadávka podľa § 157 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku - Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Prievidza vo výške 362,14 eur, zvyšná časť prostriedkov v sume 59.637,97 eur
mala byť vrátená povinným, t. j. E. R. a jej (navrhovateľke Mgr. J. R.) spoločne a nerozdielne. Uvedeným
uznesením súd námietky navrhovateľky ako povinnej (č. 2) proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
zo dňa 7.6.2009 v celosti zamietol. Proti uzneseniu a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa schválil rozvrh
z výťažku predaja nehnuteľností, podala odvolanie navrhovateľka. Krajský súd Trenčín uznesením č. k.

4CoE 116/2009-152 zo dňa 19.1.2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 1644/2006, Ex 202/2006 spojil uvedenú vec na spoločné
konanie s vecou č. k. 16Er 2034/2006, Ex 3020/2006 s tým, že vec bude ďalej vedená pod spisovou
značkou č. k. 15Er 1644/2006, Ex 202/2006. V uvedených konaniach oprávnenými osobami boli Q. R.,
nar. 19.10.1988, Jakub R., nar. XX.X.XXXX, J. R., nar. XX.X.XXXX, E. R., nar. XX.X.XXXX, L. R., nar.

XX.X.XXXX, v zastúpení matkou Mgr. J. R., a povinnou osobou E. R., nar. 24.6.1967, exekučné konanie
bolo vedené o vymoženie zameškaného výživného.

Podľa úradného záznamu zo dňa 11.2.2010 vo veci Ex 202/2006 (č. l. 225 spisu č. 7C 82/2009) boli
rozvrhnuté a prikázané vo veci č. Ex 1/2008 finančné prostriedky z dražby nehnuteľností povinných
tak, že ich zvyšok ako nerozdelených, prihlásených veriteľom je 12.769,87 eur. Na základe príkazu

na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, boli tieto finančné prostriedky v čiastke
10.022,07 eur zablokované, za účelom vymoženia pohľadávky v prospech oprávnených, a to detí R.
vo výške 8.327,35 eur a trov exekúcie vo výške 1.694,72 eur s tým, že zvyšné finančné prostriedky
2.747,80 eur budú rozdelené obom povinným, a to každému 1.373,90 eur.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 29.4.2009, v konaní č. 7C 82/2009 domáhala sa proti E. R., nar.

XX.X.XXXX vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo rozvodom, a to rozsudkom
č. k. 8C 172/2005-96 zo dňa 14.2.2006. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 7C 82/2009-603
zo dňa 21.3.2011 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, pričom pohľadávku z
exekučného konania vedeného pod č. k. 15Er 2/2008 (č. k. Ex 1/2008) vo výške 46.868,10 eur, ako
zostatok z rozvrhu výťažku dražby prikázal navrhovateľke. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie E.

Šimo. Krajský súd Trenčín rozsudkom č. k. 4Co 133/2011-630 zo dňa 9.9.2011 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa písomného vyjadrenia Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa, súdneho
exekútora zo dňa 15.3.2010 v konaní č. 7C 82/2009 (č. l. 276) prevzal po zomrelom Mgr. Tiborovi
Hurtišovi exekučné spisy a aj stavy na účtoch, ktoré však nezodpovedali výške záväzkov z jednotlivýchexekučnýchkonaní,t.j.nielenkonaniač.Ex1/2008.Naúčtevedenomosobitnenadražbynehnuteľností,
bola ku dňu právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku v konaní č. Ex 1/2008 iba čiastka
72.630,- eur.

Z účastníckej výpovede navrhovateľky vyplýva, že po smrti Mgr. Tibora Hurtiša komunikovala s jeho
náhradníkom, ktorý sa vyjadril, že pred uplatnením predmetného nároku je potrebné, aby bol ukončený
audit, exekučné a ďalej dedičské konanie. S Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom začala komunikovať po
tom, ako prevzal spis po zomrelom exekútorovi, a to začiatkom mesiaca septembra 2008. Podľa jej
názoru premlčacia lehota začala plynúť až po schválení súdom rozvrhu výťažku, ktorý bol uskutočnený

súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom na rozvrhovom pojednávaní dňa 2.6.2009.
Dátum,kedysúdrozhodol,považovalazadôležitýzhľadiskatoho,žesaoškodedozvedela.Pohľadávku
si riadne prihlásila do dedičského konania č. 14D 1075/2008 po poručiteľovi Mgr. Tiborovi Hurtišovi.
Na pojednávaní dňa 4.11.2010 na Notárskom úrade JUDr. Dagmar Gajdošovej jej bolo oznámené,
že pohľadávka, ktorú má nemôže byť zahrnutá do dedičstva ako pasívum. Podľa jej názoru urobila
všetky kroky potrebné k tomu, aby si pohľadávku v rámci dedičského konania uplatnila, aby bola

uspokojená z majetku poručiteľa. Komunikovala aj s poisťovňou, s ktorou mal Mgr. Tibor Hurtiš uzavretú
poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone odbornej činnosti. E-mailom
jej poisťovňa oznámila, že nemá nárok na poistné plnenie, lebo exekútor konal v rozpore s poistnými
podmienkami.

Zo spisu č. k. 14D 1075/2008 vyplýva, že navrhovateľka dňa 7.11.2008 do dedičského konania prihlásila

pohľadávku vo výške 3.600.000,- Sk s tým, že jej a Mariánovi Šimovi vznikla škoda, z titulu sprenevery
týchto peňazí Mgr. Tiborom Hurtišom. V podaní uviedla, že suma 3.600.000,- Sk bola vydražiteľom
vložená na účet exekútora, kde sa však nenachádza. V zápisnici zo dňa 4.11.2010 spísanej na
Notárskom úrade JUDr. Dagmar Gajdošovej je uvedené, že pohľadávka z nerozdelenia finančných
prostriedkov z dražby vo výške 119.498,10 eur + prírastky je pohľadávkou vyplývajúcou z exekučnej

činnosti poručiteľa, a nie pohľadávkou proti poručiteľovi ako fyzickej osobe. Navrhovateľka do zápisnice
pritom uviedla, že časť zo sumy 119.498,10 eur už bola uspokojená, a že presné údaje má k dispozícii
náhradník Mgr. Ing. Stanislav Sklenář. V zápisnici zo dňa 9.8.2011, spísanej na Notárskom úrade JUDr.
Dagmar Gajdošovej je uvedené, že dedičia pohľadávku 119.498,10 eur + prírastky neuznávajú. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 14D 1075/2008-297 zo dňa 20.1.2012 vyzval veriteľov poručiteľa, aby v

lehotejednéhomesiacaodvyveseniauzneseniaoznámilisúdusvojepohľadávky.OkresnýsúdPrievidza
uznesením č. k. 14D 1075/2008-368 zo dňa 18.3.2013 rozhodol, že všeobecná cena majetku poručiteľa
je 16.920,01 eur, výška dlhov poručiteľa je 31.924,81 eur a čistá hodnota dedičstva je mínus 15.004,80
eur. Súd uvedeným uznesením schválil uzavretú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej
Mgr. Jana Hurtišová, pokiaľ ide o aktíva nadobudla bez povinnosti výplaty byt č. XX, vo vchode č. XX, na

piatom poschodí, zapísaný v LV č. XXXX, k. ú. H. v 1, a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach na 258/46600 v 1, osobné motorové vozidlo značky Mercedes E XXXD, PD XXXAJ,
zostatky na účtoch: 195,49 eur + prírastky, 579,32 eur + prírastky, pohľadávku voči Slovenskej komore
exekútorov: 340,10 eur, 98,32 eur. Podľa znaleckého posudku Mgr. Q. E., vypracovaného pre účely
dedičského konania, všeobecná hodnota bytu predstavuje 30.313,56 eur, a podľa znaleckého posudku

Ing. E. M. všeobecná hodnota motorového vozidla značky Mercedes E 300D, PD-464AJ predstavuje
654,- eur s DPH.

Podľa vyjadrenia Auding, Ing. Adolf Daubner priemerná cena dvojizbového bytu v k. ú. Prievidza
v druhej polovici roka 2008 predstavovala 715,- eur za m2 podlahovej plochy bytu a v súčasnej dobe
je 554,- eur za m2 podlahovej plochy bytu. Podľa vyjadrenia Ing. Jozefa Somoláni, Astra - realitná

kancelária, v roku 2008 bol trh s nehnuteľnosťami na vysokej úrovni a priemerná cena bytov v druhej
polovici roka 2008 sa pohybovala od 30.000,- eur do 45.000,- eur.

Zo svedeckej výpovede Ing. D.j vyplýva, že nemá vedomosť, kde sa nachádzajú finančné prostriedky,
ktoré prevzal Mgr. Tibor Hurtiš od vydražiteľa, a to vo výške zaplatenia ktorej sa navrhovateľka proti
odporcovi domáha. Po skončení dedičského konania nebol po ňom zistený majetok, ktorý by bolo

potrebné dodatočne prejednať.Dňa 26.2.2014 Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group tunajšiemu súdu oznámila, že
neeviduje uplatnenie nároku navrhovateľkou na poistné plnenie z poistnej zmluvy súdneho exekútora
Mgr. Tibora Hurtiša. Podľa čl. 1, ods. 1 Poistnej zmluvy č. XXXXXXXX, . uzavretej medzi uvedenou

poisťovňou a Slovenskou komorou exekútorov poistenie sa vzťahuje na všetky prípady zodpovednosti
za škodu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ak škoda bola zavinená
nedbanlivosťou exekútora, ako aj jeho koncipientov a zamestnancov exekútora. Podľa čl. 3, ods. 2 písm.
a/ Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa nenahradí škodu spôsobenú úmyselne alebo prevzatú
dobrovoľne alebo v zmluve nad rámec stanovený právnymi predpismi.

Podľa Audítorskej správy z overenia stavu účtovníctva a neskončených exekučných konaní za roky 1997
- 2008, Mgr. Tibor Hurtiš bankový účet vedený vo VÚB, a.s., a v Dexia banke a.s. používal na úhrady
platiebzexekučnýchvecí,inasvojepríjmyavýdavky.Vosvojejčinnostisavplnejmiereneriadilplatnými
pravidlami, významným spôsobom porušoval ustanovenia zák. č. 431/2002 Z. z., Opatrenie MF SR č.
27076/2007-74, ktorým sa stanovujú postupy účtovania, Exekučný poriadok tým, že neviedol správnu a
úplnú evidenciu platieb, používal chybné účtovné postupy, neuhradil prijaté platby od povinných, ktoré

patrili oprávneným, ale použil ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu najmenej vo výške 212.599,75
eur. Zložené dražobné zábezpeky vo veci č. Ex 1/2008 800.000,- Sk + 400.000,- Sk + 2.400.000,- Sk
boli dodatočne zaúčtované, na základe výpisov z banky po jeho smrti.

Z písomného vyjadrenia Ing. Kataríny Magulovej, audítorky (č. l. 141-142) vyplýva, že audit účtovníctva
a neskončených exekučných konaní súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša bol realizovaný ku dňu

29.8.2008. V správe sú uvedené zostatky na bankových účtoch, ktoré prevzal a následne s nimi
disponoval náhradník. Finančné prostriedky, prijaté ako dražobná zábezpeka boli vedené na účte
so zostatkom 88.669,49 eur. Použitie prijatých finančných prostriedkov vo výške 3.600.000,- Sk od
vydražiteľa, nie je možné jednoznačne určiť, lebo Mgr. Tibor Hurtiš porušoval pravidlá disponovania
s peniazmi tým, že nemal vyčlenený bankový účet na vlastné a na cudzie zdroje. V mesiaci januári

a februári 2008 vybral z účtu 140.000,- Sk celkovo, čím na účte zostal iba základný vklad 500,- Sk.
V mesiaci máj a jún 2008 je zaevidovaný vklad vydražiteľa 3.600.000,- Sk vo veci č. Ex 1/2008. V
mesiacoch máj až júl vybral z účtu postupne pod názvom „osobný výber“ 1.525.000,- Sk. Okrem
osobného výberu uhradil z účtu s názvom „úhrada výťažku č. Ex 1740/2002“ sumy 93.462,- Sk a
360.780,- Sk. Následne vložil tromi splátkami, ako osobný vklad postupne celkovo sumu 1.050.000,- Sk.

Po týchto úhradách zostala na účte suma 88.669,52 eur.

Na pojednávaní dňa 23.9.2014 sa svedkyňa Ing. P. E. pridržiavala vypracovanej audítorskej správy a
písomného vyjadrenia (č. l. 141-142). Poukázala na výpis z účtu zo dňa 28.8.2008, v ktorom je uvedená
suma 88.669,50 eur a ďalej na zápis z rokovania s Ing. D. U..

Zo zápisu z rokovania s Ing. D. Hurtišovou zo dňa 25.3.2011 vyplýva, že o podnikateľskej činnosti

manžela a finančných prevodoch, alebo o použití finančných prostriedkov, nemá informácie.

Zo svedeckej výpovede Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa vyplýva, že ku dňu 28.8.2008 zostatok na účte
Mgr. Tibora Hurtiša bol 88.669,50 eur. V mesiaci decembri 2008 bol súdom schválený rozvrh výťažku
v inom, než č. Ex 1/2008, exekučnom konaní. V tejto súvislosti požiadal Slovenskú komoru exekútorov
o informáciu o jeho postupe ako exekútora náhradníka, keď na účte zomrelého Mgr. Tibora Hurtiša

bolo vedených menej finančných prostriedkov v porovnaní so sumou, ktorá bola ako výťažok z dražby
exekučných konaní rozvrhnutá a mala sa nachádzať na účte. Slovenská komora exekútorov na jeho
žiadosť reagovala odpoveďou, podľa ktorej postupoval. Zostatok finančných prostriedkov vedených na
účte sa znižoval z dôvodu, že z nich realizoval výplatu plnení, s poukazom na právoplatné rozhodnutia
súdov o schválení rozvrhu výťažku z dražieb. Ku dňu 31.12.2009 na účte Mgr. Tibora Hurtiša bol vedený

zostatok 72.631,03 eur. Okresný súd Prievidza právoplatnosť na uznesení č. k. 15Er 2/2008-128 zo
dňa 15.7.2009 vyznačil dňa 10.2.2010. Potvrdil, že Ing. E. E. na účet Mgr. Tibora Hurtiša poukázal
celkovo sumu 3.600.000,- Sk. Z výťažku dražby č. k. Ex 1/2008 bola príslušným osobám vyplatená
suma 72.630,03 eur, ktorá a nachádzala na účte ako zostatok.Z podania Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa zo dňa 11.11.2008 adresovaného Slovenskej komore
exekútorov vyplýva, že žiada o predloženie odborného metodického pokynu o tom, ako má postupovať
ako súdny exekútor náhradník, ak zistil, že na účte súdneho exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol,

a ani v jeho pokladni nie je dostatok finančných prostriedkov potrebných na vyplatenie plnení, a to v
exekučných konaniach, ktoré sú právoplatne skončené a aj v konaniach, ktoré ešte len prebiehajú.

Z podania Slovenskej komory exekútorov č. SKE 2580/08, označeného ako odpoveď na žiadosť o
metodický pokyn vyplýva, že pre jednotlivé úhrady vykonávané náhradníkom exekútora je potrebné
aplikovať aj zásadu proporcionality a priority, a zabezpečiť vysporiadanie peňažných plnení v troch

skupinách. Podľa bodu 3 - tretia skupina: náhradník exekútora v prípade depozitných účtov, na ktorých
sú samostatne zložené zábezpeky, resp. doplatky za najvyššie podania postupuje odlišne ako je
uvedené v 1. a 2. skupine. Dôvodom je skutočnosť, že ak na tomto depozitnom účte (účtoch) nie je
dostatok peňažných prostriedkov, je náhradník exekútora povinný najskôr uspokojiť (podľa finančného
vyúčtovania spisov § 16a ods. 1 Exekučného poriadku) všetkých veriteľov v časovom poradí, ako
nadobudli právoplatnosť uznesenia o schválení rozvrhu výťažku podľa ustanovenia § 157 a nasl. V

prípade, že náhradník exekútora vyčerpá všetky peňažné prostriedky nachádzajúce sa na depozitnom
účte exekútora, oznámi obdobne povinnému, oprávnenému, resp. tretím osobám (veritelia, ktorí si
prihlásili svoje nároky do rozvrhového pojednávania), aby si uplatnili svoje nároky v dedičskom konaní,
resp. ako nároky na náhradu škody. Náhradník exekútora by mal nedostatok peňažných prostriedkov
oznámiť aj exekučnému súdu, najmä z dôvodu, ak budú vyčerpané peňažné prostriedky v prípade

schvaľovaných rozvrhov, pretože ak exekučný súd schváli rozvrh a peňažné prostriedky už boli
vyčerpané, nebude rozhodnutie o rozvrhu vykonateľné.

Dňa 20.12.2011 navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu zaslala odporcovi žiadosť o
predbežnéprerokovanienárokuonáhraduškody,ktorámuboladoručenádňa22.12.2011(č.l.130p.v.).

Dňa 15.6.2012 odporca právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámil, že jej žiadosť predbežne

prerokoval v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom jej nebolo vyhovené. V oznámení
ďalej uviedol, že pre možnosť postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. je potrebné splnenie viacerých
predpokladov: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V prípade
navrhovateľky nebolo preukázané kumulatívne splnenie týchto zákonných podmienok.

Podľa § 1 písm. a/, písm. c/ zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 3 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil
súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15, odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto

zákone osobitným zákonom (Občiansky zákonník).

Podľa § 100 ods. 1 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec, v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie, je exekútor
povinný ukladať na osobitný bankový účet.

Podľa § 165 ods. 1 prvá časť vety Exekučného poriadku, po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom
zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvode sčasti.Navrhovateľka podaným návrhom, predmetom súdneho konania proti odporcovi urobila nárok o náhradu
škody vo výške 46.868,10 eur s príslušenstvom.

V občianskom súdnom konaní navrhovateľ vymedzuje uplatnený nárok nielen určením petitu, ale i

rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať.

Navrhovateľka sa proti odporcovi domáhala zaplatenia náhrady škody na tom skutkovom základe, že
po schválení exekučným súdom rozvrhu výťažku z dražby podľa rozvrhového pojednávania zo dňa
2.6.2009 vo veci č. 15Er 2/2008, č. Ex 1/2008, jej neboli vyplatené nerozvrhnuté finančné prostriedky
(zostatok výťažku z dražby) vo výške 46.868,10 eur z dôvodu, že v tejto sume na účte súdneho
exekútora, neboli vedené. Došlo teda k nakladaniu s finančnými prostriedkami orgánom verejnej moci,

ktoré mu nepatrili, čo je nesprávny úradný postup.

Navrhovateľka za odporcu v konaní označila Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky.

Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje i zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri jej výkone (§ 1 písm. a). Na účely tohto zákona, výkonom verejnej moci je rozhodovanie a úradný

postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom i za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, pri jej výkone nesprávnym úradným postupom.

Z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu ( Exekučného poriadku).

Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanienútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(exekučnáčinnosť).Ztejtodefinícieprávneho
postavenia súdneho exekútora vyplýva, že v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Jeho

právne postavenie je upravené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa podieľa na realizácii základného
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho
exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť, treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému
je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom
a subsidiárne Občiansky súdnym poriadkom.

Citované ustanovenie zákona č. 514/2003 Z. z., a to § 4 ods. 1, bod 3 aj predpokladá (hoci to expressis
verbis neupravuje), že zodpovedným subjektom vo vzťahu k účastníkovi konania alebo inej tretej osobe,
ktorej vznikne škoda exekučnou činnosťou súdneho exekútora, je štát. Za exekučnú činnosť pritom treba
považovať činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je vo vzťahu k zák. č. 514/2003 Z. z. právnou úpravou

špeciálnou, z čoho možno vyvodiť, že aplikácia ustanovení osobitného zákona na škodu, ktorú spôsobil
exekútor pri výkone exekučnej činnosti prichádza do úvahy iba vtedy, ak táto zodpovednosť exekútora je
predmetom úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. (porovnaj komentár ustanovenia § 33 Exekučného poriadku).
Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, predmetom úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. je aj
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom. Z § 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu.

Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú: a/nesprávny úradný postup, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v konaní unesením dvoch bremien. Ide jednak

o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.

Navrhovateľka mala v konaní povinnosť preukázať súčasné splnenie troch podmienok zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale podlieha
zákonným obmedzeniam, upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z.) upraviť do
najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného
orgánu vykonať. Preto treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup príslušného orgánu smeruje.

Škodou podľa výkladu súdnej praxe (zák. č. 514/2003 Z. z. ju nedefinuje) sa rozumie majetková ujma

poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, a ktorá sa prejavuje ako skutočná škoda, a
ako ušlý zisk. Skutočnou škodou je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce
z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie

majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že nedošlo
k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné očakávať so zreteľom na obvyklý
chod veci.

Zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba objektívnych súvislostí,

v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.

V priebehu konania odporca uplatnil námietku premlčania nároku navrhovateľky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu

práva námietkou premlčania.

Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť.

V § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. je ustanovená trojročná subjektívna premlčacia doba a pre začatie
jej plynutia je významný subjektívny prvok a to, kedy sa poškodený „dozvedel“ o škode. Pod
pojmom dozvedieť sa o škode, treba pritom rozumieť preukázanú vedomosť (nestačí možnosť takej

vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode (ujme) určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol
svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu. Vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí
kryť s okamihom škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že zodpovedným subjektom je zo zákona štát, v
§ 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nie je ustanovené, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby je významné, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Podľa názoru

súdu, v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, platí len trojročná
subjektívna premlčacia doba, a nie aj desaťročná objektívna premlčacia doba. Ustanovenie § 19 ods.
2 uvedeného zákona totiž viaže začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby len na okamih doručenia,prípadne oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, a nie tiež na existenciu
nesprávneho úradného postupu.

Ako to už bolo uvedené v odôvodení rozhodnutia, dňa 3.1.2008 R. G. ako oprávnený podal na

Exekútorskom úrade, ul. A. Hlinku č. 20, Prievidza, súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému E. R., nar. 24.6.1967, o vymoženie istiny vo výške 301.000, - Sk,
zmluvnej pokuty vo výške 1% za každý deň omeškania z nesplatenej sumy pôžičky až do úplného
zaplatenia, s účinnosťou od 30.12.2007. Dňa 17.1.2008 Okresný súd Prievidza poveril uvedeného
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ktorý následne dňa 24.1.2008 vydal upovedomenie o jej

začatí, a dňa 18.2.2008 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, zapísaných na
vtedajšej Správe katastra Prievidza LV č. XXX, k. ú. F.. Tieto nehnuteľnosti boli v katastri nehnuteľností
vedené ako bezpodielové (nevysporiadané) spoluvlastníctvo E. R. (povinný č. 1) a navrhovateľky
(povinná č. 2). Mgr. Tibor Hurtiš udelil na dražbe nehnuteľností dňa 5.5.2008 príklep vydražiteľovi
Ing. E. E., ktorý príklep bol uznesením exekučného súdu č. k. 15Er 2/2008-31 zo dňa 14.7.2008
schválený. Dňa 29.8.2008 Mgr. Tibor Hurtiš zomrel a jeho náhradník Mgr. Ing. Stanislav Sklenář

určil termín rozvrhového pojednávania na 4.12.2008. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er
2/2008-125 zo dňa 13.3.2009 rozvrh výťažku uskutočnený uvedeným súdnym exekútorom neschválil.
Termín opakovaného rozvrhového pojednávania následne Mgr. Ing. Stanislav Sklenář určil na deň
2.6.2009. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2/2008 -128 zo dňa 15.7.2009 rozvrh výťažku
schválil (1.výrok) a námietky povinnej Mgr. J. proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v celosti

zamietol (2.výrok). V prvej výrokovej časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2010, v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č. k. 4CoE 116/2009-152 zo dňa 19.1.2010 a v druhej výrokovej
časti dňa 21.7.2009.

Inštitút analógie sa pri aplikácii práva využíva v prípadoch, ak určitý právny vzťah, jeho časť nie je
upravenýkonkrétnymustanovenímpríslušnéhozákona,resp.inéhoprávnehopredpisu,resp.akexistuje

určitý právny vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala.

Exekučnýporiadok(ustanovenie§160,§161)ukladáexekútorovipovinnosťspísaťzápisnicuopriebehu
rozvrhového pojednávania a tiež zápisnicu o rozvrhu výťažku dražby, z ktorej musí byť zrejmé, ako sa
rozdeľovaná podstata rozdeľuje. Samotnú zápisnicu o rozvrhu exekútor doručí osobám, ktoré môžu
proti rozvrhu výťažku vzniesť námietky. O týchto námietkach, ako aj o (ne) schválení rozvrhu výťažku,

rozhodujesúd.Ustanovenie§165ods.1Exekučnéhoporiadkustanovujeexekútoroviporiadkovúlehotu,
v ktorej je povinný poukázať sumy v zmysle rozvrhu výťažku oprávneným osobám.

Podľa § 157 ods. 4 Exekučného poriadku, ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa
odsekov 1 a 2, vyplatí exekútor po úhrade všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.

Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo, že v akej lehote je exekútor

povinný poukázať povinnému subjektu zvyšok výťažku z dražby. Keďže táto lehota nie je upravená
právnou normou, je podľa názoru súdu prípustné vychádzať zo zásady použitia právnej normy síce
nepostihujúcej priamo (bezprostredne) riešený prípad, ale ktorá upravuje vzťah svojím charakterom
druhovo (povahovou) obdobný (analogický), teda najviac sa podobajúci riešenému vzťahu alebo
prípadu. Právnou normou, ktorú je možné použiť na túto situáciu v prejednávanej veci je ustanovenie §

165 ods. 1 Exekučného poriadku. Teda súdny exekútor, a to v lehote siedmich dní bol povinný poukázať
povinnej, resp. povinným subjektom zvyšok výťažku z dražby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor sumu 46.868,10 eur (Okresný súd
Prievidza rozsudkom č. k. 7C 82/2009-603 zo dňa 21.3.2011 prikázal navrhovateľke pohľadávku z
exekučného konania vedeného pod č. 15Er 2/2008, č. k. Ex 1/2008) ako zvyšok výťažku z dražby, v

lehote siedmich dní, ale ani neskôr navrhovateľke nepoukázal.S poukazom na odporcom uplatnenú námietku premlčania súd riešil otázku, kedy navrhovateľke vznikla
škoda. Táto otázka má totiž význam i z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 19 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z..

Z ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku je možné vyvodiť, že exekútor oprávneným osobám
nemôže vyplatiť prikázané sumy skôr, ako po schválení rozvrhu výťažku súdom. Preto, ak výťažok
predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa § 157 ods. 1 a ods. 2, nemôže exekútor pred schválením
rozvrhu výťažku ani povinnému vyplatiť zvyšok výťažku z dražby, lebo nie je zrejmé, či rozvrh výťažku
vôbec bude súdom schválený, a či teda zvyšok výťažku bude predstavovať sumu v tej výške, z ktorej

sa už neuspokojujú pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. a/ až g/.

Zo zápisnice z rozvrhového pojednávania zo dňa 4.12.2008 vyplýva, že Mgr. Ing. Stanislav Sklenár,
súdny exekútor - náhradník v nej upozorňuje súd, že v prípade, ak schváli rozvrh výťažku z dražby
uznesenie nebude možné realizovať v plnej výške, lebo na účtoch po zomrelom Mgr. Tiborovi Hurtišovi
nie je dostatok finančných prostriedkov.

V zápisnici zo dňa 4.12.2008 nie je uvedená suma finančných prostriedkov, ktorú nebude možné vyplatiť

osobám oprávneným v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 Exekučného poriadku, a ani povinnému
(povinným) subjektu z titulu zvyšku výťažku z dražby. V tom čase rozvrh výťažku ešte nebol súdom
schválený, nebolo možné objektívne zistiť, aká teda bude výsledná ujma v majetkovej sfére
navrhovateľky, resp. aj E. R. (ich bezpodielové spoluvlastníctvo ešte nebolo vyporiadané). Škoda
bola ešte určitú dobu pohyblivá. Navrhovateľka sa teda ku dňu rozvrhového pojednávania 4.12.2008

nedozvedela o jej existencii v presnej výške, nenastal ešte okamih možnosti uplatnenia práva na
náhradu škody (actio nata), a nemohla ani začať plynúť trojročná premlčacia doba. Pre podanie
žalobného návrhu o náhradu škody proti odporcovi by nepostačovala orientačná (približná) vedomosť
o rozsahu (výške) škody. Takýto návrh by bol posudzovaný ako podaný predčasne. Pokiaľ nebol ešte
schválený rozvrh výťažku, tak v súdnom konaní o náhradu škody by si súd nemohol riešiť ako predbežnú

otázku to, či rozvrh (ne) bude schválený, či napr. sa javí, resp. je sporná výška pohľadávky (pohľadávok),
ktoré sa uspokojujú z podstaty, a pri posudzovaní v týchto súvislostiach, že teda ujma v akej výške
z dôvodu nevyplateného zvyšku výťažku z dražby navrhovateľke vznikla. Ako to už bolo uvedené v
odôvodnení rozhodnutia, súd rozvrh výťažku ani neschválil. Do právoplatnosti rozvrhového uznesenia
pritom exekútor nemôže vyplatiť finančné prostriedky získané z dražby.

V zápisnici z pojednávania zo dňa 9.3.2009 v konaní č. 15Er 2/2008 Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, súdny
exekútor náhradník informoval exekučný súd, že pri vyplácaní jednotlivých rozvrhov dražieb postupuje
v zmysle Metodického pokynu Slovenskej komory exekútorov, keďže na účte zomrelého Mgr. Tibora
Hurtišabolstavfinančnýchprostriedkov2.671.257,-Sk.Zozápisniceovýsluchuvyplýva,žeprítomníboli
obaja povinní. Súd opätovne poukazuje na to, že dňa 9.3.2009 ešte nebolo vyporiadané ich zaniknuté

bezpodielové spoluvlastníctvo. V tento deň, sa však ani jeden z nich ešte nedozvedel o existencii
škody v presnej výške, nenastal ani v tomto prípade okamih možnosti uplatnenia práva na náhradu
škody, a nemohla začať plynúť trojročná premlčacia doba. Pre podanie žalobného návrhu o náhradu
škody proti odporcovi, by z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku,
nepostačovala orientačná (približná) vedomosť o rozsahu (výške) škody. Svedok Mgr. Ing. Stanislav

Sklenář vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.9.2014 potvrdil, že aj skutočne pri vyplácaní jednotlivých
rozvrhov výťažkov z dražieb (t. j. v konaní č. Ex 1/2008 a tiež v ďalších vedených exekučných konaniach)
postupoval podľa Metodického pokynu Slovenskej komory exekútorov. Z uvedených zistení je možné
vyvodiť, že výška škody (ako výsledná) bola dňa 9.3.2009, resp. aj po tom dátume stále pohyblivá a
závislá na ďalších úkonoch súdneho exekútora - náhradníka.

V prejednávanej veci rozvrh výťažku bol exekučným súdom schválený uznesením č. k. 15Er 2/2008-128
zo dňa 15.7.2009, právoplatným (v 1.výroku) dňa 8.2.2010. Za použitia analógie legis súdny exekútor
- náhradník bol povinný zvyšok výťažku z dražby, v tom čase ako nedeliteľné plnenie povinnému
(povinným) vo výške 46.868,10 eur vyplatiť do siedmich dní po dátume 8.2.2010. Do tohto dňa výška
škody bola pohyblivá, a od tohto dňa „istá“, keďže s poukazom aj na iné exekučné konania bolo dovtedy

otázne, aká suma z 2.671.257,- Sk fakticky zostala pre osoby oprávnené (§ 157 ods. 1 písm. a/ až g/),ktorých pohľadávky sa z podstaty uspokojovali, a aká suma z nej bude z titulu zvyšku výťažku z dražby
vyplatená povinnej (povinným) osobe z konania č. Ex 1/2008. Navrhovateľka, ako jedna z povinných
osôb z predmetného exekučného konania sa dňa 15.2.2010 (8.2.2010 plus 7 dní) dozvedela o škode,

mala už k dispozícii údaje o jej rozsahu, výške, že teda zo sumy 46.868,10 eur jej nebola vyplatená
žiadna suma. Nastal okamih možnosti uplatnenia práva na náhradu škody (actio nata), začala plynúť
trojročná premlčacia doba. Navrhovateľka žalobný návrh podala dňa 26.9.2012, uplatnený nárok preto
nie je premlčaný.

Nesprávny úradný postup v prejednávanej veci spočíva v tom, že zo strany exekútora navrhovateľke

nebolo plnené to, čo jej podľa uznesenia o rozvrhu patrilo z titulu zvyšku výťažku z dražby, a to bez
ohľadu na skutočnosť, že v dobe, keď „rozvrhové“ uznesenie nadobudlo právoplatnosť Mgr. Tibor Hurtiš
už nežil. Uvedené je v rozpore s požiadavkami zákona (s § 157 ods. 4, a pokiaľ ide o lehotu za použitia
analógie v rozpore s § 165 ods. 1 Exekučného poriadku), a preto je to nesprávny úradný postup, a to
bez ohľadu na to, z akých konkrétnych dôvodov sa tak stalo (neoprávnené nakladanie s finančnými
prostriedkami exekútorom, atď.). Tieto skutočnosti boli základom navrhovateľkou uplatňovanej náhrady

škody 46.868,10 eur.

Odôvodnenie rozsudku už obsahuje definíciu škody, ako skutočnej škody a ušlého zisku.

Charakter ušlého zisku má i majetková ujma, ktorú predstavuje strata majetkového prínosu, ktorý
poškodený ako povinný subjekt z exekučného konania dôvodne očakával, že mu exekútorom, z titulu
zvyšku výťažku z dražby bude vyplatený, pri obvyklom chode udalostí, nebyť nesprávneho úradného

postupu.Takémutopoškodenémuušielmajetkovýprínos,lebotým,žemuexekútoromnebolpoukázaný,
nezväčšil sa jeho majetkový stav, i keď, ako to už bolo uvedené, dôvodne očakával, že sa tak na základe
rozhodnutiaexekučnéhosúdustane.Navrhovateľkapriposudzovanívuvedenýchsúvislostiachvkonaní
preukázala, že jej vznikla škoda ako ušlý zisk vo výške 46.868,10 eur. Škoda jej pritom vznikla v dôsledku
už označeného nesprávneho úradného postupu, je medzi nimi aj vzťah príčiny a následok, t. j. ak by

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu škoda by jej nevznikla, lebo suma 46.868,10 eur exekútorom
by jej bola vyplatená. Nárok o zaplatenie 46.868,10 eur bol opodstatnený.

Odporca tvrdil, že nárok na náhradu škody voči štátu by si navrhovateľka mohla úspešné uplatniť len
vtedy, ak by preukázala, že sa bezúspešné domáhala vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu,
kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.

Podľanázorusúdu,akmábyťštátskutočnepovažovanýzamateriálnyprávnyštát,musíniesťobjektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v
jeho ideálnej - škodu nespôsobiacej - interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov verejnej
moci (vrátane exekútora) konať, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup

týchto orgánov, ak sa ukáže ako nesprávny a zasahujúci do základných práv formou nesprávneho
úradného postupu. Uvedená zásada je zdôraznená aj samotným zákonodarcom, ktorý v § 3 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. (ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia) stanovil, že štát sa zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nemôže zbaviť. Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ
zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci stanovuje podmienky zodpovednosti štátu za

škodu, ich výpočet nie je možné rozširovať. Ustanovenie upravujúce občianskoprávnu zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie má pritom len subsidiárny charakter a samotné bezdôvodné obohatenie,
tak predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére v prípade, ak
neexistuje iný, primárny titul. Týmto primárnym titulom môže byť aj spôsobenie škody (porovnaj
Cpj 37/78, R 25/1986). Je však potrebné uviesť aj to, že judikatúra v skutkovo identických alebo

analogických veciach nie je jednotná a to pokiaľ ide o názor, či právo na náhradu škody voči štátu podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. (ne) vznikne, kým poškodený má možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného
obohateniavočisubjektu,ktorýmápovinnosťhovydať,resp.kýmpoškodenýnepreukázal,žesavydania
bezdôvodného obohatenia bezúspešne nedomáhal (porovnaj 4Cdo 199/2005, III.ÚS 361/2009,
2Cdo 48/2010). Pre súd to potom znamená, že sa musí k niektorému z názorových prúdov prikloniť.

Odchýlenie súdu od existujúcej judikatúry by pritom mohlo predstavovať zásah do základných práv aslobôd účastníka len za predpokladu, že by bolo dôsledkom zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia. Po
preštudovaní relevantnej judikatúry a literatúry sa súd priklonil k záverom vyplývajúcim zo stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 37/78, k uzneseniu Najvyššieho súdu SR č.

2Cdo 48/2010, 2Cdo 155/2011. Zákon č. 514/2003 Z. z. za podmienku úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
titulom bezdôvodného obohatenia a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá,
aby štát (odporca) uhradil (za splnenia zákonom predpísaných podmienok) navrhovateľke, z titulu
nesprávneho úradného postupu škodu, ktorá jej v priamej príčinnej súvislosti s týmto postupom vznikla.

Spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi podľa názoru súdu nezodpovedá požiadavka,
aby navrhovateľka nárok na náhradu škody proti odporcovi si uplatňovala až po tom, ako sa neúspešne
domáhala nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto ho získal. Súdny exekútor
Mgr. Tibor Hurtiš pritom zomrel. Z predloženej Audítorskej správy z apríla 2011 vyplýva, že významným
spôsobomporušovalustanoveniazák.č.431/2002,Exekučnýporiadokatď.,žespôsobilškodunajmenej
vo výške 212.599,75 eur. Odporca poukazoval na to, že navrhovateľka si svoju pohľadávku, preto

mala najskôr uplatniť pri prejednaní dedičstva, resp. po jeho skončení návrhom na začatie konania
proti dedičom zomrelého exekútora (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre úplnosť súd udáva, že
navrhovateľka si v dedičskom konaní pohľadávku aj prihlásila, avšak dedičia ju neuznali. Navrhovateľka
v zápisnici z 4.11.2010 uviedla, že časť z prihlásenej pohľadávky 3.600.000,- Sk bola uspokojená. Podľa
uznesenia č. 14D 1075/2008-368 zo dňa 18.3.2013 všeobecná cena majetku poručiteľa predstavovala

16.920,01 eur, výška dlhov 31.924,81 eur, a čistá hodnota dedičstva, mínus 15.004,80 eur. Súd schválil
uzavretú dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej ho prevzala Mgr. D. U.. Z jej svedeckej
výpovede v konaní pritom vyplýva, že nemá vedomosť, kde sa nachádzajú finančné prostriedky - zvyšok
výťažku z dražby z konania č. Ex 1/2008 (nebolo to zistené ani auditom, ako to vyplýva z audítorskej
správy a výpovede Ing. KI.. Z ustanovenia § 470 ods. 1 Občiasnkeho zákonníka vyplýva, že dedič

zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ako to už bolo uvedené, čistá
hodnota dedičstva predstavovala mínus 15.004,80 eur. Treba sa však zmieniť v tejto súvislosti o tom,
že súd v konaní začatom na návrh proti dedičom nie je viazaný cenou zistenou v dedičskom konaní,
a otázku ceny zdedeného majetku posudzuje samostatne a veriteľ môže dokazovať, že stav dedičstva
je pre neho priaznivejší. Pre účely dedičského konania bol vypracovaný pokiaľ ide o bytový priestor

(aj motorové vozidlo) znalecký posudok o jeho všeobecnej hodnote, podľa ktorého aj bola ustálená
časť všeobecnej ceny majetku poručiteľa. S poukazom na vyjadrenie realitných kancelárií Astra, Ing.
D. J. a Auding, Ing. I. C. navrhovateľke ako veriteľovi, by sa u tejto položky s najvyššou hodnotou v
rámci všeobecnej ceny majetku poručiteľa nepodarilo preukázať, že stav dedičstva pre ňu je priaznivejší.
Navyše, keďže poručiteľ mal viac veriteľov, tak jeho dedič by ich pohľadávky mal uspokojovať podľa

poradia, v skupinách podľa zákona. Za situácie, z okolností prípadu je zrejmé, že navrhovateľka by
žalobným návrhom voči dedičovi exekútora, ani nemohla byť úspešná.

Odporca v priebehu konania tiež poukazoval na to, že navrhovateľka si nárok mala uplatniť u poisťovne
ako poistné plnenie z poistnej zmluvy súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša. Zákon č. 514/2003
Z. z. však za podmienku úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje

preukázanie, že poisťovňa súdneho exekútora škodu nenahradila z dôvodu výluky poistenia (napr.
úmyselné konanie poisteného) resp., že ak tento orgán verejnej moci, ktorého nesprávnym úradným
postupom bola spôsobená škoda má uzatvorené poistenie pre prípad právnym predpisom stanovenej
zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú inej osobe v priamej súvislosti s vykonávaním odbornej
činnosti podľa osobitných právnych predpisov, tak poškodený je prioritne povinný si ju uplatniť voči

poisťovni. Navyše s poukazom na závery Audítorskej správy o povinnostiach, ktoré porušil Mgr. Tibor
Hurtiš, je možné vyvodiť, že poisťovňa s odkazom na ustanovenia v poistných podmienkach o výluke
z poistenia, by neplnila.

Navrhovateľka predmetom súdneho konania ďalej urobila nárok o zaplatenie 9% úroku z omeškania
ročne zo sumy 46.868,10 eur od 17.2.2010 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav. Zákon rozoznáva dva prípady
omeškania: a/ dlžník nesplnil včas, b/ dlžník nesplnil riadne.

Podľa § 563 Obč. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola odporcovi doručená dňa 22.12.2011, a od tohto dňa

plynula lehota 6 mesiacov na prerokovanie a prípadné uspokojenie nároku. Vzhľadom na neuspokojenie
nároku a s poukázaním na § 563 Občianskeho zákonníka sa odporca mohol dostať do omeškania až
deň nasledujúci po dni uplynutia zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody, teda k
23.6.2012 (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 2060/2001).

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb ECB základná úroková sadzba ku dňu 23.6.2012 predstavovala 1 %,
a podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
t. j. 9 %. Súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania v uvedenej výške od 23.6.2012, a pokiaľ si ich

uplatňovala od 17.2.2010, súd v prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol. Navrhovateľka
na pojednávaní dňa 23.9.2014 síce upresnila, že úroky z omeškania si uplatňuje od 23.6.2012, ale
žalobný návrh výslovne nezobrala sčasti späť.

O trovách konania súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.