Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214202417
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3214202417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: Š. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX U., o zaplatenie 890,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 333,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 333,51 eur od 05.02.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 890,51 eur

s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 05.02.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým,
že s odporcom uzatvoril zmluvu č. A6329448 a zmluvu č. A6441619. V zmysle zmlúv navrhovateľ
vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré mu umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dodatky k uvedeným zmluvám, na základe ktorých
mu odpredal telekomunikačné zariadenie Orange Monte Carlo a Huawei MediaPad. Pohľadávka
navrhovateľa vznikla neuhradením ceny poskytnutých služieb - faktúr za obdobie 07/2012 - 09/2012
v sume 333,51 eur a zo spôsobenej škody vo výške 557,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení (200,- eur za Orange Monte Carlo a 359,- eur za
Huawei MediaPad) a ich akciovou cenou (1,- eur za každé zariadenie), za ktorú ich navrhovateľ predal
odporcovi. Odporca škodu spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenia za zvýhodnené ceny
oproti predajnej cene tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto po dobu viazanosti
platiť a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a
platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 21.01.2013
vyzval odporcu na zaplatenie ceny služieb a sumy za telekomunikačné zariadenia. Odporca na pokus

o pokonávku nereagoval.

Odporcasaknávrhunevyjadril.Keďžeideodrobnýspor,súdvovecinenariaďovalpojednávanieapodľa
§ 115a Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 07.10.2014 vo
veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvami o poskytovaní
verejných služieb, dodatkami k týmto zmluvám, faktúrami, pokusom o pokonávku a všeobecnýmipodmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Z listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ
uzatvoril s odporcom dňa 30.05.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6329448 a toho

istého dňa aj dodatok k tejto zmluve. V zmysle zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá
mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Na základe dodatku
k zmluve odpredal navrhovateľ odporcovi telekomunikačné zariadenie Orange Monte Carlo za cenu
1,- eur, ktorého bežná maloobchodná cena bola 200,- eur. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa
08.08.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6441619 a toho istého dňa aj dodatok k

tejto zmluve. V zmysle zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Na základe dodatku k zmluve odpredal
navrhovateľ odporcovi telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad za cenu 1,- eur. Dodatkami si
účastníci dohodli dobu viazanosti zmluvami v trvaní 24 mesiacov. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu
služieb a poplatkov faktúrou č. 2159935305 v sume 126,73 eur, splatnou dňa 30.07.2012, faktúrou č.
2166895616 v sume 3,98 eur, splatnou dňa 30.09.2012, faktúrou č. 2163405440 v sume 128,44 eur,

splatnou dňa 30.08.2012, faktúrou č. 2166893012 v sume 3,98 eur, splatnou dňa 30.09.2012, faktúrou
č. 2163408146 v sume 69,05 eur, splatnou dňa 30.08.2012 a faktúrou č. 2163405735 v sume 2,33
eur, splatnou dňa 30.08.2012. Z uvedených faktúr odporca v lehote splatnosti a ani doposiaľ neuhradil
sumu 333,51 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 21.01.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie
ceny služieb v sume 333,51 eur, zmluvnej pokuty / náhrady škody vo výške 557,- eur a poplatku za

mimosúdne vymáhanie v sume 71,69 eur v lehote do 04.02.2013. Odporca navrhovateľovi požadované
sumy neuhradil.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o
elektronických komunikáciách) elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle
poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane

telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne
vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného
dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti,
ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Verejná služba je verejne
dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je

verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní
prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za

poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. (v znení do 31.01.2013). Podľa
§ 3 ods. 1 uvedeného nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je dôvodný iba v časti o zaplatenie sumy
333,51 eur. Medzi odporcom a navrhovateľom vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na
základe dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k týmto zmluvám, podľa ktorých
navrhovateľovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla

povinnosť predať odporcovi telekomunikačné zariadenia za zvýhodnené ceny a umožniť mu prístup do
siete prevádzkovanej navrhovateľom a poskytovať služby. Odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť odplatu
za telekomunikačné zariadenia a za poskytnuté verejné služby a poplatky v zmysle zmlúv. V zmluvách
boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom navrhovateľa a
platobnými podmienkami. Z listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporcovi verejné

služby a vyúčtoval za ne odplatu a poplatky v období 07/2012 - 09/2012 v zmysle zmlúv a platného
cenníka. Odporca cenu služieb a poplatkov v sume 333,51 eur neuhradil, a preto ho na jej zaplatenie
zaviazal súd. Keďže sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, teda neuhradil ho
v lehote splatnosti, zaviazal ho súd aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Z tejto
sumy si navrhovateľ mohol uplatniť úrok z omeškania jednotlivo podľa faktúr odo dňa nasledujúceho

po ich splatnosti. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania až od 05.02.2013. V tento deň bol
odporca preukázateľne v omeškaní so zaplatením vyššie uvedených faktúr, a preto súd od tohto dňa
priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške,
ktorý si uplatnil, keď tento nepresiahol základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky v zmysle
citovaného nariadenia o 8 percentuálnych bodov, pričom pre určenie výšky úroku z omeškania bol

rozhodujúciprvýdeňomeškaniaodporcuskaždoujednotlivoufaktúrou.Omeškanieskaždoujednotlivou
faktúrou nastalo do 31.01.2013, a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania v zmysle citovaného
nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013.

Navrhovateľ si ďalej uplatňoval sumu 557,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V tejto časti
vyhodnotil súd nárok navrhovateľa za nedôvodný a zamietol ho. Predpokladom úspešného uplatnenia si

nároku na náhradu škodu je preukázanie jej vzniku, porušenie právnej povinnosti odporcom a príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporcu a vznikom škody. Je pravdou, že odporca
neuhradil cenu poskytnutých služieb včas, čím porušil svoje povinnosti, avšak navrhovateľ nepreukázal,
že by v dôsledku tohto porušenia alebo v dôsledku nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po
dohodnutú dobu jemu vznikla škoda. Taktiež spoľahlivo nepreukázal jej výšku. Absolútne nie je možné

stotožniť sa s tým, že navrhovateľom vypočítaná suma (rozdiel medzi cenou, za ktorú telekomunikačné
zariadenia bežne predával a zľavnenou cenou, za ktorú ich predal odporcovi) je skutočnou škodou, ktorá
mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu - porušením jeho povinností riadne a včas platiť
cenu služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu. Pokiaľ ide o cenu, za ktorú navrhovateľ
odporcovi zariadenia predal, tak k tomuto došlo ešte skôr, než odporca porušil svoje zmluvné povinnosti,

a preto pokiaľ rozdiel v cene by aj bol navrhovateľovou škodou, nie je jej vznik v priamej príčinnej
súvislosti s porušením povinností zo strany odporcu. Okrem toho cena zariadení pre odporcu bola
určená dohodou účastníkov, t. j. aj na základe konania a ponuky navrhovateľa a akceptácie odporcom,
pričom v tejto súvislosti si ako podnikateľský subjekt mal byť navrhovateľ vedomý podnikateľských rizík a
postupovať tak, aby škodám predchádzal. Okrem toho samotný výpočet navrhovateľa (cena A - cena B =

škoda) nepreukazuje, že tento rozdiel je skutočnou škodou (resp. ušlým ziskom), keďže z predložených
listín a výpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu boli vo výpočte zohľadnené napr.
daňové náklady na zariadenia, DPH, prípadne či a v akom rozsahu sa akciová cena zariadení prejavilav cene poskytovaných služieb a pod. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky
skutočnej škody, ani ohľadne preukázania, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu.
Z týchto dôvodov súd návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

V časti o zaplatenie sumy 557,- eur s príslušenstvom bol návrh zamietnutý ako nedôvodný. Dôvodne
tak bol podaný návrh iba v časti o zaplatenie sumy 333,51 eur s príslušenstvom. Keďže navrhovateľ
mal úspech iba v časti, pričom jeho neúspech nebol iba nepatrný, vyslovil súd, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.