Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206208
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614206208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: N. Q.,

W.. X.X.XXXX, F. L. W. U., Č. XXXX/X, zast. splnomocnenou zástupkyňou X. Q., W.. XX.X.XXXX, F.
L. W. U., Č. X, proti žalovanému: F. - N. E..L.., T. X, F., K.: XXXXXXXX, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom Pavla Mudroňa 43,
Martin, spisová značka i2527.4290, zo dňa 14.12.2012.

Povoľuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX

so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin spisová značka i2527.4290, zo dňa 14.12.2012 a to do
právoplatného ukončenia konania vedeného tunajším súdom pod spisovou značkou 11C 77/2014.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 Eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.4.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin, v
konaní pred rozhodcom JUDr. Tomášom Tomaníčkom, sp. zn. i2527.4290, zo dňa 14.12.2012. V návrhu

uviedol, že žalovaný sa v rozhodcovskom konaní domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobcu k
zaplateniu dlhu a trov konania a rozhodcovský súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca uzavrel
so žalovaným dňa 30.1.2008 zmluvu o autoúvere č. LZK/08/40002, ktorej predmetom bolo poskytnutie
účelovo viazaného úveru na kúpu ojazdeného osobného automobilu značky Renault Clio 2.0 16V Sport,
rok výroby 2001. Za týmto účelom ešte pred uzavretím tejto zmluvy dňa 30.1.2008 žalovaný ( v tomto
konaní žalobca) kúpil na základe kúpnej zmluvy č. LZK/08/40002 predmet kúpy za sumu 10953,99 Eur,
pričom časť z tejto sumy vo výške 6572,40 Eur poskytol žalobca ( v tomto konaní žalovaný). Dlh mal

splácať 36 mesiacov a splátky boli uvedené v termínoch uvedených v predpise splátok. Poukázal na
to, že zároveň uzavrel so žalovaným aj dohodu o všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o
úvere č. LZK/08/40002, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pričom rozhodcovská doložka je súčasťou
predmetnejdohodyatovčlánkuXI. "Záverečnéustanovenia". Tubolodohodnuté,žesazmluvnéstrany
dohodli,ževšetkyspory,ktorémedzinimivzniknúzprávnychvzťahovnazákladezmluvyalebosúvisiace
s touto zmluvou predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom a to Stálym
rozhodcovským súdom pri IUDEX so sídlom Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu 9, Bratislava, s tým, že takéto

rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť
sa v konaní pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 14.12.2012, ale zo
súdu bol odoslaný až dňa 21.2.2014 s neprijateľným omeškaním. Podľa jeho názoru bolo zámerom
rozhodcovského súdu možnosť porušenia rovnosti účastníkov konania v jeho neprospech zanedbaním,pochybením a vadou procesného konania veci v rozpore s rokovacím poriadkom. Domnieval sa, že
týmto bol vážne znevýhodnený, pričom druhý účastník znevýhodnený nebol. Uviedol, že rozhodcovská
doložka nebola platne dojednaná, a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň žiadal

o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Na pojednávaní splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla, že zmluva bola uzavretá v rozpore so
zákonom, rozhodcovský súd nebol kompetentný vo veci rozhodovať, žiadala, aby vec prejednal
všeobecný súd SR. Namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, pretože táto nebola individuálne

dojednaná, bola iba súčasťou všeobecných obchodných podmienok, s ustanovením týkajúcim sa
rozhodcovskej doložky nebol žalobca špeciálne oboznámený. Nemal možnosť vylúčiť túto časť
podmienok, musel podpísať všeobecné podmienky ako celok. Ak by pri príslušnom ustanovení zaškrtol
kolónku nesúhlasím, zmluva by s ním nebola uzavretá. Ak chcel od žalovaného plnenie, musel podpísať
všetko čo mu bolo predložené bez výhrad. Zmluva ani podmienky mu neboli vysvetlené, nebol
oboznámený s ustanovením o rozhodcovskej doložke.

Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie vo veci dňa 2.10.2014 nedostavili, svoju neúčasť riadne
ospravedlnili. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie
bola zachovaná. Z týchto dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného.

Žalovaný uviedol, že v čase podania žaloby zo strany žalovaného na Stály rozhodcovský súd pri IUDEX
aplikačná prax rozhodcovských ani všeobecných súdov nenaznačovala, že by predmetný spor nebolo
možné rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ktorá bola uzatvorená so žalobcom
v rozhodnom období, nebola na žiadnom súde v SR posudzovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka

dojednaná v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský
súd bola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, najmä z toho dôvodu, že bola obsiahnutá v
samostatnom ustanovení, zreteľne označenom názvom a pod znením rozhodcovskej doložky boli k
dispozícii políčka pre vyznačenie súhlasu alebo nesúhlasu. Žalobca pod rozhodcovskou doložkou
vyjadril svoj súhlas krížikom v políčku súhlasím. V rozhodcovskom konaní rozhoduje o právomoci a

príslušnosti rozhodcovského súdu výlučne rozhodcovský súd, žalovaný ako jeden z účastníkov konania
nebol oprávnený rozhodnúť o tejto skutočnosti a teda sa spoliehal na rozhodcovský súd ako na nezávislý
orgán súdnej moci. K dĺžke konania ako aj k časovému úseku doručenia rozhodcovského rozsudku
sa žalovaný nedokázal vyjadriť. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že v čase rozhodcovského konania mal
dostatok peňažných prostriedkov na právneho zástupcu, preto je prekvapivé, že sa nepokúšal uhradiť

aspoň časť dlhu voči žalovanému. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa mu javil ako účelová
snaha o vyhnutie sa svojej povinnosti vyrovnať mu záväzok. V závere uviedol, že napriek všetkým
skutočnostiam tvrdeným žalobcom v čase uplatnenia nároku voči nemu pred rozhodcovským súdom on
žiadnym spôsobom nepochybil, ale je si vedomý súčasnej aplikačnej praxe súdov, ktorá nie je v dôsledku
silnejúcej ochrany spotrebiteľa naklonená riešeniu obdobných sporov v rozhodcovskom konaní.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, obsahom spisu rozhodcovského súdu a
zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. i2527.4290, zo dňa 14.12.2012 vydaným Stálym rozhodcovským

súdom pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu
5949,31 Eur s prísl. a nahradiť trovy rozhodcovského konania a právneho zastúpenia žalobcu. Podľa
odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť
a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z článku XI. bod 11.7
predloženejDohodyovšeobecných obchodnýchpodmienkachvyplýva,žežalovanýurčilnaprejednanie

všetkých sporov jediného rozhodcu a to Stály rozhodcovský súd pri IUDEX so sídlom Nábr. Arm.
Gen. L. Svobodu 9, Bratislava. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, pretože pri jej
uzatváraní si žalobca mohol vybrať a mohol zaškrtnúť buď políčko nesúhlasím alebo súhlasím a dohoda
bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobcu), ktorý nebol povinný ju v
rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to

ovplyvnilo zvyšok právneho vzťahu, mal teda možnosť úpravu článku i XI. bod 11.7. z Dohody o všeob.
obchodných podmienkach úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú
doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomtokonaní žalovaného) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech
žalovaného.
Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 5.3.2014, čo je zrejme z

doručenky predloženej rozhodcovským súdom a žaloba bola na tunajší súd podaná dňa 3.4.2014, teda
v rámci zákonnej lehoty.

Zo žiadosti o financovanie obstarania motorového vozidla formou úveru zo dňa 29.1.2008 súd zistil, že
žalobca, ako záujemca o úver, požiadal žalovaného o možnosť financovania kúpy motorového vozidla

Renault Clio 2.0 16 V Sport.

Z kúpnej zmluvy č. KZK/08/40002, zo dňa 30.1.2008 súd zistil, že žalobca, ako kupujúci, odkúpil
ojazdený osobný automobil Renault Clio 2.0 16 V Sport od predávajúceho X. Q., pričom zmluvné strany
sa dohodli na kúpnej cene 330 tis. Sk. Účastníkom zmluvy bola aj financujúca spoločnosť, ktorá je v
tomto konaní žalovanou, ktorá sa zaviazala doplatiť predávajúcemu za kupujúceho časť kúpnej ceny

vo výške 198 tis. Sk.

Zo zmluvy o autoúvere č. LZK/08/40002, zo dňa 30.1.2008, súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie
účelovo viazaného úveru na kúpu ojazdeného osobného automobilu značky Renault Clio 2.0 16V Sport,
rok výroby 2001 zo strany veriteľa BKS-Leasing a.s. Bratislava, dlžníkovi N. Q.. Súčasťou zmluvy bola

Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 30.1.2008 a predpis splátok z toho istého dňa.
Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach žalovaného v časti XI. s názvom Záverečné
ustanovenia, obsahujú v bode 11.7 rozhodcovskú doložku, kde sa zmluvné strany dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným
rozhodcovským súdom. S uvedeným vyjadruje dlžník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných

obchodných podmienkach ako aj zaškrtnutím kolónky súhlasím.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva o Autoúvere č. LZK/08/40002 uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.1.2008, v zmení
dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2008 o nároku, z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejme, že

žalovaný ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca
je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej zmluvy, ani rozhodnutia
rozhodcovského súdu nie je zrejme, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy,
ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené

na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva o Autoúvere bola vyplnená na vopred pripravenom
predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh

bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.
oslobodený od súdnych poplatkov pre toto konanie. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa
§ 88 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012, podľa ktorého je na konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko spotrebiteľ

Žalobcasapodanýmnávrhomnazačatiekonaniadomáhalzrušeniarozhodcovskéhorozsudkuzdôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, čo je zrejme z obsahu žalobného návrhu. Skutočnosť, že v žalobnom
návrhužalobcaneodkázalnakonkrétneustanoveniezákonaorozhodcovskomkonaní,vzmyslektorého
rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť nemá za následok neúplnosť žalobného návrhu. Právne posúdenie
veci je totiž záležitosťou súdu, ktorý má aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav. Návrh

na začatie konania bol zo strany žalobcu teda podaný v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, čo je
zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 5.3.2014 a návrh na
začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 3.4.2014.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobcu dôvodne. Dôvodom

zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. i2527.4290 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol
vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou Dohody o všeobecných obchodných podmienkach. Konkrétne
je uvedená v článku XI. predmetnej dohody s názvom "Záverečné ustanovenia" a to konkrétne v bode
11.7 "Rozhodcovská doložka". Tu je uvedené že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi

mini vzniknú predložia na prejednanie jedinému rozhodcovi a to Stálemu rozhodcovskému súdu pri
IUDEX so sídlom Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu 9, Bratislava. Rozhodcovská doložka je tak súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými
v dohode o všeobecných obchodných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné
spory vzniknuté z právnych vzťahov na základe zmluvy o autoúvere alebo súvisiace s touto zmluvou

vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka tak znemožňuje dlžníkovi - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu,
a to napriek tomu, že táto časť obsahuje aj kolónku súhlasím, resp. nesúhlasím, pričom podľa vyjadreniažalovaného ma dlžník možnosť voľby s tým, že môže zaškrtnúť ktorúkoľvek z nich, aj keď je otázne, či
by v prípade nesúhlasu skutočne tak ako tvrdí žalobca, došlo k uzavretiu zmluvy o autoúvere. Podpisom
dohody, vrátane zaškrtnutia kolónky súhlasím v časti 11.7 čl. XI. bola žalobcovi ako spotrebiteľovi

odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to
z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených
záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom

prípade je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne
rozhodcom, v tomto prípade konkrétne určeným Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX, so sídlom
Nábrežie Arm. Gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom, resp. i iným rozhodcovským orgánom. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej
prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek

spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie §54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je
aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil

svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
i2527.4290, zo dňa 14.12.2012, zrušiť.
Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to
tvrdil žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na skutočnosť, že žalobca mal možnosť pod rozhodcovskou
doložkou vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas krížikom v políčku súhlasím, resp. nesúhlasím a tiež,

že žalobca samostatne podpísal dohodu o všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o
autoúvere. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bol žalobca
riadne oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami, čo potvrdila vo svojej výpovedi i
splnomocnená zástupkyňa žalobcu. To, že žalobca všeobecné obchodné podmienky vrátane čl. XI.
Záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú i bol 11.7 Rozhodcovská doložka podpísal ešte neznamená,

že žalobca sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné obchodné
podmienky, ale aj záverečné ustanovenia sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej
terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať, a
aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené
je zrejme z toho, že všeobecné obchodné podmienky boli žalobcom podpísané v deň uzatvorenia

zmluvy o autoúvere ako aj kúpnej zmluvy, resp. spolu s nimi a to dňa 30.1.2008, keďže v zmluve o
autoúvere je výslovne uvedené, že jej súčasťou sú dohoda o všeobecných obchodných podmienkach
a predpis splátok. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobca zaškrtol samostatne aj kolónku
súhlasím v bode 11.7 Rozhodcovská doložka v čl. XI. dohody odkazujúcu na rozhodcovskú doložku,
pričom ide iba o pokračovanie predtlačeného formulára všeobecných obchodných podmienok. Zo strany

žalovaného nebolo preukázané jeho tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah, táto skutočnosť
nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných obchodných podmienok.
Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v Dohode o všeobecných obchodných podmienkach je
okrem už uvedeného neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní

je určený výlučne a to uvedením jeho názvu a adresy sídla.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XI. bod.
11.7 Dohody o všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne
neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách

a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako
aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe
tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a predmetný
rozhodcovský rozsudok zrušil.Žalobca v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovskéhosúdupriIUDEXsosídlomP.Mudroňa43,Martin sp.zn.i2527.4290,zodňa14.12.2012

do právoplatného ukončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn 11C 77/2014. V citovanom
ustanovení §40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že
dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení
výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným

titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom odkladu vykonateľnosti
právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu
súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech, rozhodnutie však nie je právoplatné. Súd
má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti daného rozhodcovského
rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich

už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému navýšovaniu nákladov,
ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského rozsudku. Poukazujúc na uvedené súd
povolil odklad vykonateľnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd nerozhodoval, pretože v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak súd učiní len na

návrh účastníkov konania a žiaden z účastníkov trovy konania návrhom neuplatnil.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobca je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov, t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.