Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oto Jurčo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/262/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608204847
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7608204847.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu: X. Z., bývajúceho v Q., M. Č.. XXX,
zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Spišskej
Novej Vsi na Hviezdoslavovej č. 11, proti odporcom: v 1/ rade Českej poisťovne -Slovensko, a.s.,
Plynárska č. 7/C, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jozefom Beňom, PhD., advokátom, so sídlom na Nám.
sv. Egídia č. 95 v Poprade a v 2/rade E. Q., bývajúcemu v Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 1 659,70 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 1C/46/2008-199 z
dňa 8.4.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom 1. zaviazal žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi sumu 90,73 eur spolu
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 27. 12. 2007 až do zaplatenia a 2. trovy konania vo výške
397,09 €, ktoré pozostávajú z alikvótnej časti za zaplatený súdny poplatok z návrhu a vo výške 16,50
eur, preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 100€ a trov právneho zastúpenia 280,59 € v
prospech F.. X. Z., všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. V prevyšujúcej časti súd návrh
zamietol. 4. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v l.rade trovy konania v prospech F.. F. M., Q.. vo
výške 692,91 €, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Ďalej žalobcu zaviazal zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi trovy štátu v sume 14,22 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že predchádzajúci rozsudok v tejto veci z č.l. 42 Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi bol zrušený odvolacím súdom spolu s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom, aj
uznesením o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na
ďalšie konanie. Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom v Košiciach, vyžiadal
si do spisu predloženie kúpnopredajnej zmluvy medzi H. G. a žalobcom X. Z. vo vzťahu k motorovému
vozidlu D. X,X H., s počtom najazdených 92 645 km, ŠPZ Z. XXX L., za dohodnutú kúpnu cenu 120
000 Sk. Táto zmluva bola uzatvorená 1. 3. 2005 v X. S. M.. Potom oslobodil E. Q. od súdneho poplatku
v rozsahu 50 % a nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky škody na motorovom vozidle žalobcu
v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 28.5.2007. Súdny znalec E.. Q. J. podal posudok č. 60/2012,
ktorý došiel súdu 12.11.2012 a podľa záverov tohto posudku škoda na vozidle predstavovala ku dňu
28.5.2007 čiastku 1.867 € s DPH, teda 56.245,24 Sk. Zástupca žalobcu nemal výhrady voči znaleckému
posudku, ale poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS 2221/07 z 1,9.3.2008, ktorý
si osvojili slovenské súdy, podľa ktorého za škodu treba považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po
poškodení, musí rozsah náhrady škody zohľadniť vo výške všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol
poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného stavu, v danom prípade opravu vozidla tak, aby
bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie
pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava
bola vykonávaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti, nemožno prenášať
povinnosť k úhrade nákladov na uvedenej veci do pôvodného stavu za poškodeného a neodôvodnené
ho zvýhodňovať oproti škodcovi. Podľa žalobcu Servis Pocar Prešov bola vyčíslená predbežná škoda
na opravu 3.984,54 €. Vzhľadom na postoj poisťovne už nepožadoval žalobca vykonanie opravy týmto
servisom a auto bolo po dopravnej nehode zošrotované a zošrotované vozidlo predal inej firme za
663,88 €. Naďalej trval na tom, že medzi ním a žalovaným došlo k ústnej dohode na základe ktorej
sa mal žalovaný v 2.rade zaviazať zaplatiť žalobcovi 50.000,-Sk. Súd prvého stupňa potom opätovne
skonštatoval, že žalovaný v 2.rade bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku v
zmysle § 22 ods. 1 písm. e/, k/, l/ zákona 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keď
porušil ust. § 7 ods. 1 a § 4 ods. 2 zák. 513/96 Z.z., keď riadil osobné motorové vozidlo značky Ford Siesta
po miestnej komunikácii v obci X., kde pri požiarnej zbrojnici prešiel do protismeru časti cesty a ľavou
stranou narazil do ľavej prednej časti protiidúceho osobného vozidla značky Felícia, ktoré viedla X. V..
Alkohol bol zistený u žalovaného v 2.rade, a to 1,28 mg/l alkoholu v dychu a toto rozhodnutie nadobudlo
vykonateľnosť 17.7.2007. Česká poisťovňa ako právny predchodca poisťovne Generali Slovensko na
základe poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28.5.2007 z poistky žalovaného v 2.rade plnila žalobcovi
sumu 53.512,-Sk a táto suma podľa výpovede žalobcu mu bola aj vyplatená. Podľa záveru znaleckého
posudku vypracovaného znalcom E.. Q. J. výšky škody na vozidle žalobcu ku dňu nehody predstavovala
56.245,24 Sk, čo predstavuje 1.867 €. Keďže žalovaný v 1.rade poukázal žalobcovi plnenie vo výške
1.776,27 € (53.512,-Sk), rozdiel medzi skutočne vzniknutou škodou a poistným plnením, ktoré žalovaný
v 2.rade žalobcovi zaplatil činí 90,73 €. K tejto sume súd žalovaného rozsudkom aj zaviazal. Pokiaľ išlo
o tvrdenie existencie dohody medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, skonštatoval súd prvého stupňa
vychádzajúc zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach, že žalobca nepreukázal uzavretie
dohody medzi žalovaným v 2.rade a pokiaľ išlo o nález Ústavného súdu Českej republiky, súd prvého
stupňa dodáva, že tento záver Ústavného súdu je pre daný prípad nepoužiteľný, vzťahuje sa na prípady,
kedy poškodený si dal na vlastné náklady vykonať opravu vozidla, ale v tomto prípade tak žalobca
neurobil a poškodené vozidlo predal za zostatkovú cenu, teda s uvedením poškodeného vozidla do
pôvodného stavu žalobcovi nevznikli žiadne náklady.

Rozhodnutie o trovách odôvodnil ust. § zrejme 142 ods. 3, keď vychádzal z toho, že výška plnenia
závisela od znaleckého posudku a potom priznal právnym zástupcom žalovaného v 1.rade trovy tak, že
z pôvodnej uplatnenej sumy 1.659,79 €, ktorá bola predmetom súdneho sporu a ktorý základ pre výpočet
konania je suma krátená o 90,73 €, t.j. suma, ktorú je povinný žalovaný v 2.rade žalobcovi zaplatiť, teda
základ pre výpočet úkonu v zmysle pokynu krajského súdu činí 1.569,06 €. Hodnota jedného úkonu
takto predstavuje 71,37 € a za 6 úkonov právnej služby to spolu činí 428,22 €. K tomu pripočítal 3 x režijný
paušál vo výške 18,90 € za rok 2009 20,85 € za 3 paušálne odmeny, takže výška odmeny advokáta
za roky 2008 a 2009 činí 467,97 €, spolu s 20 % DPH 561,57 € a náhrada cestovného a straty času
za úkony v roku 2008 a 2009 predstavujú 131,34 €, celkovo potom tieto trovy predstavujú 692,91 €. Za
rok 2013 súd zo strany právneho zástupcu žalovaného v 1.rade nepovažoval za dôvodný žiaden úkon,
lebo súd len upovedomoval o prebiehajúcom konaní a jeho účasť na pojednávaniach nebola potrebná,
keďže vo veci medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bolo súdom právoplatne rozhodnuté. Z týchto
dôvodov súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného v 1.rade trovy konania, ktoré považoval za účelné
vo výške 692,91 €.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania, ktoré spolu mali predstavovať 904,99 €. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca mal v tomto konaní úspech len vo výške 90,73 %, preto odmena advokáta
podľa názoru súdu má byť vypočítaná z tohto výpočtového základu a hodnota jedného úkonu tak činí
16,60 €. Celkovo odmena advokáta predstavuje 157,70 €, spolu s hotovými výdavkami vo výške 76,13
€ predstavuje 223,83 € a s 20 % DPH 280,59 €. Žalobca má právo aj na preplatenie alikvotnej čiastky
súdneho poplatku v sume 16,50 € a podľa názoru súdu patrí žalobcovi aj preddavok na znalecké
dokazovanie vo výške 100 € z celkovo priznanej výšky preddavku 200 € s poukazom na to, že znalecké
dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch účastníkov. Celkovo tak zaviazal nahradiť žalobcovi 396,29
€.

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Zo štátnych prostriedkov bolo na účely
svedočného vyplatených 19,65 Eur a na doplatenie znaleckého dokazovania 8,80 Eur. Celkovo
bolo vyplatených 28,45 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi súd uznesením z č.l. 132 priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50%, povinnosť žalobcu zaplatiť trovy štátu tak predstavuje
z tejto sumy, t.j. 14,22 Eur, vzhľadom na jeho celkový úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca proti druhému, tretiemu a štvrtému výroku rozsudku. V
dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd v prvom rade pochybil, keď neaplikoval nález Ústavného
súdu ČR, pretože jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade spôsobil škodu na motorovom
vozidle žalobcu. Žalobca si v autorizovanom servise nechal vypracovať kalkuláciu nákladov na opravu
poškodeného motorového vozidla uvedením do pôvodného stavu a tieto boli servisom POCAR s.r.o.
v Prešove stanovené na sumu 3.984,54 €. Reálnosť týchto nákladov na opravu poškodeného vozidla
potvrdil aj znalecký posudok E.. J., ktorý tieto náklady vyčíslil na sumu 3.559 €. Prvostupňový
súd na daný prípad ale neaplikoval tento nález Ústavného súdu vychádzajúc z toho, že si žalobca
nenechal vykonať opravu na vlastné náklady, a predal poškodené vozidlo za účelom jeho prípadného
zošrotovania. S týmto názorom súdu žalobca nesúhlasí a poukazuje na to, že je irelevantné, či si
poškodený na vlastné náklady nechá, resp. nenechá vykonať opravu vozidla v oboch prípadoch predsa
ide o to, že je poškodeným a spôsob náhrady škody musí byť totožný. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu,
že nemal dostatok finančných prostriedkov na vykonanie opravy motorového vozidla. Konečnú výšku
odškodnenia predstavujú náklady na vykonanie opravy vozidla do pôvodného stavu. Nie je rozhodujúce,
či dal toto vozidlo nakoniec navrhovateľ opraviť, alebo nie. Po zrušení veci žiadal opätovne rozhodnúť
aj o trovách konania, aj trovách štátu a vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 95,02 €.

Odporca v 1.rade navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny. Náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil.

Žalovaný v 2.rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru,
že neboli dôvody ani pre zmenu, pre zrušenie rozsudku v týchto častiach.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti chce doplniť len to, že znalec určený v tomto konaní E.. Q. J. určil hodnotu motorového vozidla
v čase nehody na sumu 1.867 €. Poisťovňa vyplatila žalobcovi plnenie vo výške 1.776,27 € a súd prvého
stupňa rozdiel v sume 90,73 € zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi. Tento výpočet vykonaný súdom
prvého stupňa je správny a vychádza z hodnoty motorového vozidla, ktorú malo v čase spôsobenia
škody, čo nepochybne potvrdzuje aj kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodným majiteľom vozidla H. G. a
navrhovateľom, ktorá bola uzavretá viac ako dva roky pred nehodou, keď bola určená cena motorového
vozidla na 120.000,-Sk.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, keď nevychádzal z nálezu Ústavného
súdu ČR II. ÚS 2221/07 pre jeho nepoužiteľnosť na tento prípad. Aj podľa odvolacieho súdu za škodu
je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom
medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení. Potom musí rozsah škody zohľadňovať
výšku všetkých nutných predmetov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného
majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby bolo z technického
hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného
majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná
účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti, nemožno prenášať povinnosť
k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho
znevýhodňovať oproti škodcovi. Toto je citácia uvedeného rozhodnutia Českého ústavného súdu. Podľa
tohto rozhodnutia sa však vyžaduje vynaloženie nákladov, aby sa motorové vozidlo opäť dostalo do

stavu, aby sa mohlo používať ako pred škodovou udalosťou. V tomto prípade však tak žalobca neurobil,
preto sa musí vychádzať zo skutočnej škody, ktorou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku
poškodeného zrovnaním so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Tento rozdiel vypočítal súdny
znalec a súd vyčíslil potom rozdiel medzi odškodnením poisťovňou a výškou škody, ktorú znalec vyčíslil,
preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p., v tejto časti potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Je
tu potrebné zvýrazniť aj tú skutočnosť, že žalobca obdržal od poisťovne náhradu v sume 1.776,27 €
a okrem toho predal zvyšky vozidla v hodnote 663,88 €, čo poisťovňa neodpočítala od plnenia z titulu
náhrady škody, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v jeho zamietavej časti
ako vecne správny spolu s rozhodnutím o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože
odvolateľ v konaní úspešný nebol a žalovaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.