Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205756
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114205756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice, Komenského 50, IČO: 36 570 460, proti
žalovanému: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, o uloženie povinnosti zriadenia
vodovodnej prípojky a odberu pitnej vody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému zriadiť vodovodnú prípojku
k verejnému vodovodu v obci R. z a s t a v u j e. Po právoplatnosti uznesenia p o s t u p u j e vec
na ďalšie konanie Stavebnému úradu R..

II. Žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť odoberať pitnú vodu
z verejného vodovodu v obci R. z a m i e t a .

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 28.2.2014 sa žalobca domáhal priznania 2 nárokov:

a) aby súd uložil žalovanému povinnosť zriadiť vodovodnú prípojku k verejnému vodovodu v obci R. na
vlastné náklady,

b) aby súd uložil žalovanému povinnosť následne odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu.

Žalobca svoj nárok vyvodzoval zo Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke
pitnejvodyzodňa30.7.2007,vktorejsavčlánkuII.ods.2uvádza:„Povydaníkolaudačnéhorozhodnutia
na vyššie uvedený verejný vodovod, resp. po začatí jeho prevádzkovania predávajúcim sa kupujúci
zaväzuje do 90 dní odo dňa písomnej výzvy predávajúceho zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné
náklady a následne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného

vodovodu a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu.“

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.9.2014 v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal
predvolanie riadne a včas doručené, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie
pojednávania.Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe s tým, že sa domáha iba toho, k čomu sa žalovaný
zaviazal v Zmluve o budúcej zmluve. Zároveň žalobca má za to, že táto Zmluva o budúcej zmluve
bola dostatočne určitá a zodpovedá charakteru Zmluvy o budúcej zmluve tak, ako je upravená v § 50a

Občianskeho zákonníka.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich predpisov:

Podľa § 7 O.s.p.

Ods.1 - V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré
vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ods.2 - V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o
súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy
so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými
právnymipredpismiministerstievaostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy,pokiaľichpodľazákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ods.3 - Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje
zákon.

Podľa § 104 ods.1 O.s.p. - Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 50a Občianskeho zákonníka

Ods.1 - Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však
pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Ods.2-Akdodohodnutejdobynedôjdekuzavretiuzmluvy,možnosadojednéhorokadomáhaťnasúde,
aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Jednou zo základných procesných podmienok rozhodovania súdu v civilnom konaní je právomoc súdu
na prejednanie a rozhodovanie určitej veci. V § 7 sú určené veci, ktoré súd prejednávať môže. Veci,
ktoré nepatria do jeho právomoci logicky prejednávať nemôže a v takomto prípade je povinný konanie

zastaviť a ak ide o tuzemský orgán oprávnený na prejednávanie určitej veci, túto vec mu postúpiť.

V petite vyššie uvedenom pod písmenom a) sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zriadiť stavbu a to vybudovanie vodovodnej prípojky, ktorá je podľa zákona o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách č. 442/2002 Z.z. samostatnou stavbou (§ 4 ods.1 veta piata - Vodná prípojka
je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu) a samostatným predmetom vlastníckeho práva (§ 4

ods.6 - Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila
prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo
verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.).Podľa § 117 ods.1 zákona ž. 50/1976 Zb. - Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. písm. c) - Za drobné stavby sa považujú aj prípojky stavieb a

pozemkov na verejnej rozvodnej sieti a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných
stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. - Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. - Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Kedy je potrebné stavebné povolenie a kedy postačí ohlásenie stavebnému úradu, uvádza zákon č.
50/1976 Zb. v § 55 ods. 1 a v § 55 ods. 2. Okrem iného ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných
stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. - Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav

a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. - Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú

stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

Aj vo vyhláške č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku účinnej
do 31.7.2000 sa uvádzalo v § 2 ods. 1 písm. d), že jednoduchými stavbami sú prípojky na verejné
rozvodné siete a kanalizáciu.

Na základe vyššie citovaných právnych predpisov má súd za to, že nemôže prikázať žalovanému, aby
zriadil stavbu, ktorá podlieha ohláseniu stavebnému úradu a teda o tom, či takúto stavbu zriadiť možno
alebo nemožno, môže rozhodovať iba stavebný úrad. Stavebným úradom v prejednávanej veci je obec
R., ktorej bude vec v tejto časti po právoplatnosti rozhodnutia postúpená.

V rámci argumentácie chce súd poukázať aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cz/53/90 uverejnené v

zbierke pod č. R 59/1992, podľa ktorého vybudovanie kanalizačnej žumpy a odpadu s prípojkou a s tým
spojený vstup vlastníkov na susediaci pozemok a umožnenie prechodného uloženia hliny z výkopu na
tomto susediacom pozemku, treba posudzovať ako realizáciu stavby v zmysle stavebného zákona a o
takomto právnom vzťahu rozhoduje stavebný úrad podľa citovaného ustanovenia stavebného zákona.

Súd má za to, že vyššie uvedené platí rovnako aj pre vybudovanie vodovodnej prípojky (ktorá sa zväčša

buduje spolu s kanalizačnou prípojkou a aj podľa zákona č. 442/2002 Z.z. je ich právne postavenie
rovnaké).Súd vzhľadom na to, že nemá právomoc túto vec rozhodovať, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
č. I. tohto rozsudku. Len na margo veci uvádza, že podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci
sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o

jej podstatných náležitostiach. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že dohoda, ktorou sa žalovaný zaviazal
zriadiť vodovodnú prípojku, ktorá je obsahom Zmluvy o budúcej zmluvy, je neplatná, nakoľko Zmluva o
budúcej zmluve môže obsahovať iba záväzok uzavretia budúcej zmluvy v určenom časovom horizonte.
Predmetom Zmluvy o budúcej zmluve nemôže byť teda niečo iné, najmä nie ako tomu bolo v danom
prípade zriadenie stavby.

Pokiaľ sa týka časti petitu uvedenej pod písmenom b), v tomto prípade súd žalobu zamietol, pretože

má za to, že aj v tejto časti je Zmluva o budúcej zmluve neplatná. Predovšetkým v Zmluve o budúcej
zmluve sa musia účastníci dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Za podstatnú náležitosť nemožno
považovať prehlásenie uvedené v článku II. ods. 2 v znení: „Následne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu
zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu.“

Následne v článku III. ods. 3 sa uvádza, že cena za dodávku pitnej vody bude určená Úradom pre

reguláciu sieťových odvetví SR.

Pri Zmluve o budúcej zmluve týkajúcej sa dodávky a odberu pitnej vody je nevyhnutné minimálne,
okrem uvedenia zmluvných strán, uviesť aj odberné miesto, z ktorého, resp. do ktorého by pitná voda
dodávaná mala byť. V danom prípade toto ustanovenie absentuje. Taktiež je zrejmé, že na základe
predloženej Zmluvy o budúcej zmluve nemohol žalobca žalovať tak, ako žalovať mal, keďže podľa § 50a

ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do 1 roka
domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody
tým nie je dotknuté. Je zrejmé, že v prípade, ak na výzvu osoby oprávnenej zo Zmluvy o budúcej zmluve
nedôjde k jej uzatvoreniu zo strany žalovaného, ako povinného, žalobca sa musí v súdnom konaní
domáhať, aby bola nahradená vôľa žalovaného s uzavretím zmluvy, ktorá je buď prílohou žaloby, alebo

ktorej obsah má byť uvedený v petite. Je zrejmé, že tomu tak v danej veci nie je a súd má za to, že na
základe tak strohej formulácie ako bola citovaná v článku II. ods. 2 Zmluvy o budúcej zmluve, by nebolo
možné ani predložiť súdu zmluvu nahradenia vôle, s uzatvorením ktorej by mal súd vysloviť súhlas.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, túto si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatňoval iba žalobca, preto súd
rozhodoval iba o tomto nároku, keďže žalobca bol v konaní celkom neúspešný, právo na náhradu trov

konania nemá. Vzhľadom na to, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd o nej pre nedostatok
návrhu rozhodovať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.