Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913212078

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913212078.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, Košická 56, 821 08 Bratislava, zast.: HMG & PARTNERS s.r.o.,
Štefanovičova 12, IČO 35 885 459, 811 04 Bratislava proti odporcovi: Z. U., T.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/

X, XXX XX U. X, v konaní zastúpený opatrovníkom: JUDr. Drahomíra Ferková, vyšší súdny úradník
Okresného súdu Michalovce o zaplatenie 2 434,01 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť 2.434,01 Eur, úroky z omeškania z tejto
sumy ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca porušil svoju povinnosť tým, že riadne a
včas nesplatil úver, ktorý mu poskytol na základe Zmluvy o úvere právny predchodca navrhovateľa a
preto je povinný uhradiť nesplatenú časť úveru vo výške 2.434,01 Eur.

Odporca je dlhodobo na neznámom mieste a v konaní je zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom.

Odporca ani opatrovník odporcu sa vo veci nevyjadrili.

Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa G. G. Z..G.. H. uzavrel s odporcom Zmluvu o úvere dňa
12.08.2005. Zároveň sa účastníci v zmluve dohodli, že konečná splatnosť úveru je 20.07.2010.

G. G., Z..G.. H. postúpila pohľadávku zmluvou z 21.12.2012 v sume 2434,01 Eur proti odporcovi na
navrhovateľa.

Tieto skutočnosti súd zistil z vyššie citovaných listín, ktoré predložil navrhovateľ ako prílohy k návrhu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre odporcu ako spotrebiteľa v prípade

posudzovania zániku nároku dodávateľa voči odporcovi ako spotrebiteľovi uplynutím doby sa použije
Občiansky zákonník, pretože podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba v prípade vyššie
uvedených nárokov žalobcu voči žalovanému trojročná a podľa predpisov Obchodného práva je táto
premlčacia doba štvorročná.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľa potom čo zistil, že nárok navrhovateľa sa

stal splatným dňa 20.07.2010 a nárok na súde uplatnil navrhovateľ až žalobou podanou dňa 06.08.2013.
Navrhovateľ tak uplatnil právo po uplynutí premlčacej lehoty a preto podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno navrhovateľovi toto právo priznať, pretože podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je
súd povinný na premlčanie prihliadnuť, aj keď sa odporca premlčania nedovolal.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že na rozhodnutie o jeho nároku nemožno aplikovať ustanovenie § 5b zákona

č. 250/2007 Z. z., ktoré je účinné od 01.05.2014, pretože zmluva o úvere bola uzavretá týmto dňom,
tak tvrdenie navrhovateľa nemá oporu v platnej právnej úprave. Ak by sa malo vychádzať z tvrdenia
navrhovateľa, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. sa nevzťahuje na záväzkové právne vzťahy
vzniknuté pred 01.05.2014, tak to by znamenalo, že toto ustanovenie by sa vzťahovalo až na záväzkové
vzťahy vzniknuté po 01.05.2014 a teda, že po prvý krát by mohlo byť aplikovateľné až od 01.05.2017,

pretože až vtedy by po prvý krát došlo k uplynutiu premlčacej doby u záväzkových právnych vzťahov,
ktoré boli uzavreté po 01.05.2014. Takýto výklad prezentovaný navrhovateľom je v rozpore s úmyslom
zákonodarcu poskytnúť účinnú právnu ochranu spotrebiteľom už dňom účinnosti uvedeného zákonného
ustanovenia, teda už od 01.05.2014.Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietal.

Navrhovateľ uplatnil právo na náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ nemal v konaní úspech a preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.