Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207909
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812207909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu F. J., bytom H. XXX/
XX, W. nad N., právne zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov proti
žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, o
splnenie povinnosti plniť za poisteného zamestnávateľa, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/240/2012-132 zo dňa 27. 12. 2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 81,39 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Lýdie Farbakyovej v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej splniť povinnosť vyplatiť za
poistenéhozamestnávateľaQ.M.,súkromnéhopodnikateľa,J.X,W.S.N.,IČO:10808256trovykonania
v takom rozsahu, v akom boli priznané žalobcovi uznesením Okresného súdu vo Vranove nad Topľou,
č. k. 5C/8/2007 zo dňa 12. 01. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 02. 2012. Uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 715,36 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných dôkazov,

obsah spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5C/8/2007, citoval ust. § 44g zákona č.
463/2001 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003 a uviedol, že v konaní vedenom na
Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, pod sp. zn. 5C/8/2007 bolo žalobcovi priznané odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 26 837,28 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28. 12. 2011. Následne uznesením zo dňa 12. 01. 2012 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania vo výške 10 198,38 Eur, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.
02. 2012. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná plnila žalobcovi ohľadne istiny vo

výške 26 837,28 Eur, avšak odmietla poskytnúť plnenie z titulu priznanej náhrady trov konania žalobcovi
vo výške 10 198,38 Eur, lebo podľa názoru žalovanej ide o náhradu škody spôsobenú pracovným
úrazom pred 01. 01. 2004. Súd poukázal na ust. § 203 zákona č. 463/2001 Z. z., ako aj ust. § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nie je podstatné, či nárok žalobcu na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vznikol pred 01. 01. 2004 alebo po 01. 01. 2004. Žalobca má pohľadávku voči
zamestnávateľovi a súčasťou tejto pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, trovy konania,
ktoré boli priznané vo výške 10 198,38 Eur. Žalovaný ako zamestnávateľ platil odvody do Sociálnejpoisťovne, a preto Sociálna poisťovňa nároky z pracovného úrazu plnila žalobcovi. Tieto nároky do 31.
12. 2003 mohla uhradiť Sociálna poisťovňa, len ak sa vopred písomne zaviazala, že ich uhradí alebo, ak
súd rozhodol o nárokoch, ktoré nemohla uhradiť bez súdneho rozhodnutia. Po 01. 01. 2004 v zmysle §

3 zákona č. 463/2001 Z. z. Sociálna poisťovňa uhrádza trovy konania, ktoré vzniknú v správnom konaní
pri vydávaní rozhodnutia. V danom prípade však ide o trovy konania, ktoré musel žalobca vynaložiť, keď
pri uplatnení nároku na náhradu škody, o ktorom rozhodol súd tým, že si žalobca uplatňoval pohľadávku
proti zamestnávateľovi, ktorá mu bola priznaná, súčasťou ktorej sú aj trovy, a preto zo zákona plniť za
poisteného zamestnávateľa je povinná Sociálna poisťovňa. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 715,36 Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne skutkové
zistenie, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že zavedením úrazového
poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako osobitného
systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,

služobného úrazu alebo choroby z povolania sa s účinnosťou od 01. 01. 2004 nahradilo zákonné
poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolanie upravené
zákonom č. 311/2001 Z. z. a vykonávané Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o
Sociálnejpoisťovnivznenízákonač.242/2001Z. z..spoukazomnaust.§259ods.1citovanéhozákona
žalovaná uviedla, že ak nárok na náhradu škody vznikol pred 01. 01. 2004, ak o ňom nebolo rozhodnuté

do 01. 01. 2004, vzniká jej povinnosť uhradiť trovy konania zamestnávateľovi až po predchádzajúcom
preukázaní ich úhrady. Z predložených dokladov, z vyjadrenia znalca, nie je možné považovať za
ustálený zdravotný stav ani po 4,5 roka od vzniku pracovného úrazu, avšak vyplýva, že k ustáleniu
zdravotného stavu došlo po 01. 01. 2004 a nárok na náhradu škody z tohto titulu vznikol teda až
po 01. 01. 2004. Podľa názoru žalovanej trovy konania nie sú súčasťou nároku žalobcu na zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli predmetom samostatného konania vedeného pod sp. zn.
5C/8/2007. Už raz bolo právoplatne rozhodnuté o úhrade trov konania zodpovedného zamestnávateľa
ako žalovaného, a preto nie je dôvod ukladať túto povinnosť inému subjektu. V konaní vedenom pod
sp. zn. 5C/8/2007 bolo žalovanej ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu uložená povinnosť
plniť istinu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a povinnosť uhradiť trovy konania bolo uložené

zodpovednému zamestnávateľovi. Z tohto dôvodu žalovaná poukázala na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu. Podľa jej názoru na podanie žaloby je jedine aktívne legitimovaný
zodpovedný zamestnávateľ. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd správne vo veci rozhodol.
Poukázala na to, že nie je podstatné, či nárok žalobcu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

vznikol pred 01. 01. 2004 alebo po 01. 01. 2004. Je nesporné, že žalobca mal pohľadávku voči
svojmu zamestnávateľovi, súčasťou ktorej sú aj náklady spojené s jej uplatnením, t. j. trovy konania.
V danom prípade ide o trovy konania, ktoré musel vynaložiť žalobca pri uplatnení si nároku z titulu
pracovného úrazu proti zamestnávateľovi, o ktorých nárokoch mohol rozhodnúť len súd. Žalobcovi
bola uplatnená pohľadávka priznaná, súčasťou ktorej bola priznaná aj náhrada trov konania, a preto

zo zákona plní za poisteného zamestnávateľa žalovaná. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu,
žalovaná neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, na ktoré by nepoukázala v konaní pred súdom
prvého stupňa. Opätovne poukázala na to, že Slovenská republika sa stala členom Medzinárodnej
organizácie práce dňom 22. 01. 1993 a Dohovory, ktoré prevzala na základe sukcesie od 01. 01. 1993
ratifikovala. Ide okrem iného o Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o odškodňovaní pracovníkov

pri úrazoch č. 17 z roku 1925 prijatý v Ženeve, ktorý nadobudol platnosť 01. 04. 1927 s platnosťou
pre Slovenskú republiku od 01. 01. 1993 a podľa čl. 11, vnútroštátne zákonodarstvo bude obsahovať
ustanovenie, ktoré so zreteľom s vnútroštátnymi podmienkami budú považované za najvhodnejšie na
to, aby sa za každých okolností v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo poisťovateľa
zabezpečilo platenie odškodného osobám, ktoré utrpeli pracovný úraz alebo v prípade smrti osobám na

nich závislým. Aj podľa čl. 7 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky má medzinárodný dohovor prednosť
pred zákonom. V tejto súvislosti zároveň poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. III ÚS 101/05 zo dňa 26. 08. 2010, v ktorom Ústavný súd Českej republiky uviedol, že samotný
Dohovor o odškodnení pracovných úrazov nedefinuje ani príslušenstvo pohľadávky, ani jednotlivézložky pohľadávky prislúchajúce zamestnancovi z titulu náhrady škody. Interpretácia čl. 11 Dohovoru
o odškodňovaní pracovných úrazov však s ohľadom na jeho medzinárodnoprávny charakter súvisí
so všeobecným chápaním škody tak, ako ju chápe kontinentálna právna úprava a právna kultúra.

Zdôraznila, že ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje príslušenstvo pohľadávky, medzi ktoré
patria aj náklady spojené s jej uplatnením vrátane nákladov súdneho konania, a preto ak Zákonník
práce, ani zákon č. 461/2003 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ani iný pracovnoprávny predpis nezakotvuje,
resp. neupravuje čo predstavuje príslušenstvo pohľadávky, je potrebné riadiť sa všeobecným právnym
predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorým je Občiansky zákonník, a teda

aplikovaťust.§121ods.3Občianskehozákonníka.Ztohtodôvodunavrhlapotvrdiťnapadnutýrozsudok.
Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktoré bolo oznámené na úradnej tabuli súdu,

ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania a zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a jeho právnym posúdením, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalovanej uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho
právneho posúdenia nebolo opodstatnené. Je nesporné, že príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust.
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú okrem iného aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. V
samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/8/2007 si žalobca

uplatňoval náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu
voči zamestnávateľovi. Na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, t. j. Sociálna poisťovňa,
pobočka Vranov nad Topľou. Vo veci samej bol žalobca úspešný, bola mu priznaná náhrada z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia, vrátane náhrady trov konania, k zaplateniu ktorej nedošlo z dôvodu,
že žalovaná odmieta poskytnúť plnenie z titulu priznanej náhrady trov konania. Tvrdenie žalovanej,

že jej takáto povinnosť nevznikla, odvolací súd považoval za nedôvodné z dôvodu, že na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom pred Okresným súdom
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/8/2007 bolo povinnosťou žalovanej v tomto konaní okrem istiny
poukázať žalobcovi aj priznanú náhradu trov konania z titulu príslušenstva pohľadávky. Ide o zákonnú
povinnosť žalovanej z titulu zákonného poistenia hradiť za zamestnávateľa škodu spôsobenú chorobou

z povolania. Je pravdou, že vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania bolo vydané právoplatné
rozhodnutie, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/8/2007,
avšak v danom prípade nejde o totožnosť účastníkov konania z dôvodu, že táto povinnosť nahradiť
trovy konania žalobcovi bola uložená žalovanému, t. j. zamestnávateľovi, na strane ktorého vystupoval
vedľajší účastník, t.j. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou. Týmto napadnutým rozhodnutím

súd len deklaroval povinnosť na plnenie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou z dôvodu, že žalovaná
priznanú náhradu trov konania odmieta plniť.

Vo vzťahu k namietanej vecnej legitimácií žalobcu, odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola
dôvodná, lebo k plneniu zo strany žalovaného, t. j. zamestnávateľa v zastúpení vedľajším účastníkom
dobrovoľne nedošlo. Navyše ani zamestnávateľ si túto povinnosť vo vzťahu k žalobcovi dobrovoľnenesplnil, a preto tvrdené skutočnosti o tom, že aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je
jedine zamestnávateľ, nie je správne. Je povinnosťou Sociálnej poisťovne plniť z titulu zákonného
poistenia za škodu spôsobenú chorobou z povolania alebo pracovného úrazu vo vzťahu k poškodenému

zamestnancovi.

Súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 44g ods. 1 Zákona o Sociálnej poisťovni, z dôvodu, že
o nároku na náhradu škody rozhodol súd, ktorý rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky, t.j. nákladov
s tým spojených.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov konania za
písomné vyjadrenie k odvolaniu do dňa 05. 02. 2014 vo výške 60,01 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,81

Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právna zástupkyňa žalobcu preukázala, že je platcom dane z
pridanej hodnoty, a to vydaným osvedčením pre daň z pridanej hodnoty Daňovým úradom Prešov II dňa
12. 02. 2007 pod č. SK10209923324, a preto jej bola priznaná odmena vrátane režijného paušálu vo
výške 67,82 Eur zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. v sume 13,56 Eur (§ 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 81,39

Eur, ku zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalovanú, ktorá v odvolacom konaní úspešná nebola
(§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.