Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241260
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112241260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: U.. F. Y., bydlisko E.,
W. XXX/X, proti odporkyni: J. K., bydlisko E., L. A. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Anetta Árvayová,
advokátka so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. októbra 2013 pod č. k. 9C/332/2012-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,33 eura do

3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Anette Árvayovej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy 33.000 eur z dôvodu ťažkého
a trvalého poškodenia zdravia, ktoré mu spôsobila odporkyňa pri dopravnej nehode. Prvostupňový
súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov
konania v sume 228,83 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch písomného rozhodnutia
poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
26.02.2010 pod č. k. 33T/25/2009-226 bola odporkyňa oslobodená zo obžaloby pre prečin ublíženia
na zdraví, ktorého sa mala dopustiť 24.01.2008 o 17.30 hodine tým, že nesledovala situáciu v cestnej

premávke, v dôsledku čoho zachytila navrhovateľa, ktorý prechádzal cez prechod pre chodcov a
spôsobia mu zranenia. K tomuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania, v ktorom zistil,
že príčinou vzniknutého následku bolo správanie navrhovateľa, ktorý ako účastník cestnej premávky
porušil ustanovenia Zákona o cestnej premávke. V ďalšej časti poukázal na ustanovenie § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nezistil dôvod na vyvodenie
trestnej zodpovednosti odporkyne, pretože príčinou vzniknutého následku bolo konanie poškodeného -
navrhovateľa. K vznesenej námietka premlčania odporkyňou uviedol, že v danom prípade platí trojročná

premlčacia doba, ktorá začala plynúť od právoplatnosti trestného konania t.j. dňom 21.09.2010 a k
premlčaniu nároku navrhovateľa tak nedošlo. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie v náhrade trov
konania, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Uviedol, že neoprávnený zásah do jeho
chránenej sféry nastal okamihom, keď ho odporkyňa dňa 24.01.2008 zrazila osobným motorovým
vozidlom, čím vyvolala poškodenie jeho zdravia spôsobením zlomeniny nohy. Uvedený zásah má

negatívny vplyv na jeho osobu. Pred úrazom viedol plnohodnotný život, vykonával všetky domáce
práce a zarábal si na živobytie ťažkou fyzickou prácou. Nemôže vykonávať práce ako pred nehodou.
V dôsledku úrazu došlo k výraznému obmedzeniu jeho účasti na osobnom a rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote. Následky úrazu viedli k sťaženiu a priamo znemožneniuvýkonu povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. V ďalšej
časti odvolania poukázal na rozsudok v trestnej veci, ktorým bola odporkyňa oslobodená spod obžaloby.
Z rozhodnutia nevyplýva, že k oslobodeniu spod obžaloby došlo z dôvodu, že by odporkyňa uvedený

skutok nespáchala, alebo, že sa skutok nestal. V zmysle § 135 OSP nie je súd viazaný oslobodzujúcim
rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Mal dôsledne skúmať rozhodnutie o náhrade nemajetkovej
ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o tom, že skutok nie je trestným činom
neznamená, že zo strany odporkyne nedošlo k narušeniu jeho zákonom chránených práv a vzniku
majetkovej ujmy. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,33 eura.
Poukázala na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 26.02.2010 pod č.k. 33T/25/2009-226 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp.zn. 2 To/23/2010 a dôvody rozhodnutia, z ktorých vyplýva,

že súd zistil príčinu následku v konaní navrhovateľa, ktorý porušil viaceré ustanovenia Zákona o cestnej
premávke. Poukázala na zdravotný stav navrhovateľa, ktorý pôvodne udával iba zlomeninu vonkajšieho
hrboľa píšťaly vpravo s posunom kostných úlomkov a po viac ako 5,5 roka uvádzal už poškodenie
pamäti, pričom hlavu nemal zranenú. V čase dopravnej nehody bol nezamestnaný, nebol v evidenciu
uchádzačov o zamestnanie. Od decembra 2013 každý deň stojí od rána do neskorých poobedňajších

hodín pred obchodným domom J. opretý o tabuľu a protestuje o obnovenie trestného stíhania. Pokiaľ
mal zhoršujúci zdravotný stav, nemohol by denne stáť na jednom mieste. Pri chôdzi nepoužíva palicu,
barle ani nekríva.

Alianz - Slovenská sporiteľňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že síce zo začiatku vystupovala

ako vedľajší účastník na strane odporkyne, ale potom na pojednávaní dňa 31.10.2013 z konania
vystúpila, pretože navrhovateľ jednoznačne prezentoval svoj nárok podľa odškodnenia ochrany
osobnosti.Ztohodôvodunemázáujemnavýsledkukonaniaanebudesavyjadrovaťkpriebehukonania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania a v zákonom stanovenej lehote ( § 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 OSP) a zisteným
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky § 213
ods. 2-7 OSP (§ 213 ods.1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením
rozsudku (214 ods.2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa bola obžalovaná, že dňa 24.01.2008

o 17,30 hodine v E. viedla v smere na Z. ulicu osobné motorové vozidlo zn. L. Z., pričom porušila
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/,f/ Zákona o cestnej premávke v znení neskorších predpisov tým, že
nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zachytila navrhovateľa, ktorý prechádzal po
priechode pre chodcov v smere od pešej zóny na K. ulicu, následkom čoho utrpel zlomeninu vonkajšieho
hrboľa, píšťaly vpravo s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia 3 až 6 mesiacov. Rozsudkom

Okresného súdu Nitra zo dňa 26.02.2010 pod č.k. 33T/25/2009-226 v spojení s uznesením Krajského
súduvNitrezodňa21.09.2010podč.k.2To/23/2010-251bolaoslobodenáspodžalobyprečinuublíženia
na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona, pretože skutok kladený jej za vinu nie je trestným činom.
Uvedený skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný.

Odporkyňa na pojednávaní konanom 31.10.2013 vzniesla námietku premlčania podľa § 106 ods.1
Občianskeho zákonníka, nakoľko dopravná nehoda sa stala 24.01.2008, trestné konanie bolo ukončené
21.09.2010 a žalobný návrh bol podaný 28.11.2012.

Prvostupňový súd sa s námietkou premlčania vysporiadal tak, že nárok navrhovateľa nepovažoval za

premlčaný, pretože pri ochrane osobnosti platí všeobecná 3 -ročná premlčacia lehota . Právoplatnosť
trestného konania nastala 21.09.2010, preto nie je nárok navrhovateľa premlčaný.Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v časti, že na nárok uplatnený navrhovateľom
sa vzťahuje všeobecná 3-ročná lehota, ale sa nestotožnil s posúdením začatia plynutia premlčacej doby
od právoplatnosti trestného rozsudku.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka bola

prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára 1992,
odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj ochrana
súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života
jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej

rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je
právo na súkromie.

Obsah práva na súkromie, je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia
medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách uvedených v článku 154c ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky, v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana na súkromie svoj
prirodzeno-právny zdroj.

Z ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosoby,alebojejvážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, upravujúce právne prostriedky ochrany osobnosti, bolo do
Občianskeho zákonníka zavedené novelou vykonanou zákonom č. 87/1990 Zb. s účinnosťou
od 29. marca 1990. Dovtedy po prijatí zákona č. 40/1964 Zb. síce figurovala ochrana osobnosti a
súd mohol priznať dotknutej osobe aj primerané zadosťučinenie, ale len vo forme zadosťučinenia

morálneho.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu
svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za

následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne
posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade sú:
- existencia ujmy (spočívajúca v poškodení duševného zdravia navrhovateľa)

- porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej
za narušenie osobnostných práv navrhovateľa)
- príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného
práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné
právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv
nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv
(podobne, ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa

ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že
ide o osobné právo majetkovej povahy. Je to obsah nároku a nie predmet jeho ochrany, čo robí pre
povahu nároku rozhodujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty

vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.

Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101
Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína

plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv. V prejednávanej veci bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo 24.01.2008 a tým zásah
do práv navrhovateľa nastal týmto momentom. Navrhovateľ mohol svoje právo na uplatnenie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát 25.01.2008. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,ktoráskončila25.01.2011.Žalobupodalžalobca28.11.2012,tedapouplynutí

premlčacej doby.

Z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa sa odvolací súd potom nezaoberal dôvodmi odvolania
navrhovateľa, pretože premlčaný nárok bráni vecnému prejednaniu nároku. Odvolací súd nepovažoval
za potrebné oboznámiť účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 OSP na vyjadrenie k inému posúdeniu

plynutia premlčacej doby a nevyzýval ich na vyjadrenie sa k nemu, pretože nepoužil pri rozhodnutí iný
právny predpis ako súd prvého stupňa.( viď rozsudok NS SR z 30.01.2013 sp.z.6 Cdo 280/2012).

Prvostupňový súd žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo
výroku podľa § 219 OSP potvrdil.

Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, aj keď sa prvostupňový súd dopustil vady konania,
keď vo veci rozhodoval vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Uvedená vada však nemá vplyv
na správnosť rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že Allianz - Slovenská sporiteľňa vstúpila do
konania z vlastnej iniciatívy na strane odporkyne písomným podaním doručeným súdu 19.04.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2013 po upresnení žalobného nároku navrhovateľa z konania
vystúpila, pretože sa nejedná o náhradu škody a nemá právny záujem na výsledku konania.
Prvostupňový súd potom vo veci rozhodol, v záhlaví rozhodnutia uviedol vedľajšieho účastníka a doručil
mu rozsudok. Vedľajší účastník nemôže mať postavenie vedľajšieho účastníka proti svojej vôli. Jeho
postavenie zaniklo oznámením o vystúpení z konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1,2, § 142 ods.1 spojení s § 151
ods.1 OSP tak, že odporkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 99,33 eura v súlade s § 10 ods8 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
v znení ďalších noviel.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.