Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112223213
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112223213.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti
žalovanému: Peter Hlavenka - Diand, s miestom podnikania Vlčkovce č. 58, IČO: 43 583 156, o
zaplatenie 1.194,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.050,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25 % ročne zo sumy 63,87 eur od 19.12.2008 do zaplatenia
10,50 % ročne zo sumy 132,46 eur od 18.1.2009 do zaplatenia

10 % ročne zo sumy 66,38 eur od 19.2.2009 do zaplatenia
9,25 % ročne zo sumy 47,98 eur od 18.4.2009 do zaplatenia
9 % ročne zo sumy 47,77 eur od 18.5.2009 do zaplatenia
9 % ročne zo sumy 691,95 eur od 19.6.2009 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania vo výške 71,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 165,70
eur za trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS:
XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2012 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.194,42 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v
petite žaloby, a to titulom dlhu na hovornom a titulom zmluvnej pokuty.

V žalobe žalobca uviedol, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. dňa 16.12.2011 ako postupca a
žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod

pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný
ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, Zmluvu o pripojení.
Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako
podnikom v zmysle § 4 ods. 8) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7). Žalovaný sa
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a

všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Žalobca vystavil
žalovanému faktúry č. 9896857066 splatnú 18.02.2009 znejúcu na sumu 66,38 eur, č. 6894581210
splatnú 18.12.2008 na sumu 63,87 eur, č. 701265986 splatnú 17.05.2009 na sumu 47,77 eur, č.1702954178 splatnú 18.06.2009 na sumu 719,85 eur, č. 2895711416 splatnú 17.01.2009 na sumu
132,46 eur, č. 1700133908 splatnú 17.04.2009 znejúcu na sumu 47,98 eur a č. 3703528422 splatnú
17.07.2009 na sumu 116,11 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavuje

sumu 1.194,42 eur.

Žalovaný v konaní potvrdil, že s právnym predchodcom navrhovateľa (obchodnou spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s.) bol v zmluvnom vzťahu, pričom uviedol, že podpisy na zmluvách o pripojení
nachádzajúcich sa na č.l. 100 a č.l. 101 patria jemu. Na základe uzatvorených zmlúv mu bol poskytnutý

notebookakoajpočítač.Vrozhodnomobdobípodnikalakofyzickáosobaaspočiatkuplatilzaposkytnuté
služby riadne, neskôr došla kríza, nemal dosť peňazí, tak platiť prestal. S právnym predchodcom
navrhovateľa sa dohodol na splátkovom kalendári, ktorý riadne platil. Potom sa rozviedol, bol odsúdený
za výživné, lebo ho nemal z čoho platiť. Po návrate z výkonu trestu si musel nájsť ubytovanie i prácu.
Momentálne je vedomý na Úrade práce. Svojho nedoplatku si je vedomý, a nezaplatenú cenu služieb
je ochotný žalobcovi zaplatiť.

Súd v predmetnej veci po splnení zákonných podmienok pojednával v neprítomnosti účastníkov konania
vsúladesustanovením§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,keďpredvolanienapojednávaniev
deň 19.9.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené dňa 17.7.2014, pričom žalobca svoju
neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a vo vzťahu k žalovanému aj pri použití ustanovenia § 47

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (keď považoval vrátenú nedoručenú zásielku za doručenú dňom
18.07.2014, nakoľko na adrese pobytu žalovaného Zelenečská 111, Trnava zásielku nebolo možné
doručiť a iná adresa žalovaného nie je súdu známa). Súd upustil od ich osobného výsluchu, ktorých
výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav z listinných dôkazov a bola by nadbytočná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so Zmluvou
o pripojení zo dňa 31.10.2007, so Zmluvou o pripojení zo dňa 7.8.2007 s Cenovým výmerom č.
63324/2007, s Cenovým výmerom č. 50724/2007, s prehľadom zasielaných faktúr, ako i s celým
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 31.10.2007 (č.l. 100 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzavreli zmluvný vzťah podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na
základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť
špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených touto zmluvou a žalovaný sa zaviazal platiť
cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify. Zo záverečných ustanovení Zmluvy

súd zistil, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri výpovedi Zmluvy účastníkom pred
uplynutím 36 mesiacov doby viazanosti bola stanovená vo výške 391,66 eur.
Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 07.08.2007 (č.l. 101 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzavreli zmluvný vzťah podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na
základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť

špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených touto zmluvou a žalovaný sa zaviazal platiť
cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify. Zo záverečných ustanovení Zmluvy
súd zistil, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri výpovedi Zmluvy účastníkom pred
uplynutím 36 mesiacov doby viazanosti bola stanovená vo výške 299,08 eur.

Z pripojených faktúr (č.l. 3-9 spisu) súd zistil, že žalovanému bola za služby poskytnuté žalobcom a
titulom úhrady zmluvnej pokuty vyúčtovaná spolu suma predstavujúca žalovanú istinu 1.194,92 eur.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
28.12.2007 (predpis platný v čase trvania zmluvného vzťahu účastníkov konania), ďalej len „ZoEK“,
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sietialebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 ZoEK, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) ZoEK, účastník (žalovaný) je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu

podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

Predmetom konania je pohľadávka žalobcu vo výške 1.050,41 eur s príslušenstvom ako uplatnený nárok
žalobcu-postupníkanazaplateniepohľadávkyzozmluvnéhovzťahuuposkytovateľaverejnejtelefónnej
služby obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so žalovaným podľa predložených zmlúv o pripojení.
Pohľadávka žalobcu predstavuje nárok na nezaplatené poskytnuté služby v sume 359,67 eur a nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 690,74 eur.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol
záväzkovo - právny vzťah, a to uzatvorením inominátnych (nepomenovaných) zmlúv - zmlúv o pripojení
podľa zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách. Na základe zmlúv o pripojení sa žalobca

zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému, a tiež poskytol žalovanému za zľavnenú cenu koncové
zariadenia - rodinný počítač s LCD za cenu 0,03 eura a notebook za cenu 248,62 eur. Zľava z
kúpnej ceny koncových zariadení bola podmienená tým, že žalovaný sa zaviazal využívať žalobcom
poskytované služby počas obdobia 36 mesiacov, a za tieto služby žalobcovi aj riadne a včas platiť.
Právny predchodca žalobcu svoju zmluvnú povinnosť riadne splnil a poskytol žalovanému služby v

dojednanom rozsahu. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby
nesplnil, jeho koncové zariadenie bolo vypojené z prevádzky, čím žalovaný porušil povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté
služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho
predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Žalovaný v konaní

neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby, práve naopak, sám potvrdil,
že si je nedoplatku vedomý a dlžnú sumu je ochotný uhradiť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
doposiaľ neuhradil svoje splatné záväzky v rozsahu uplatnenej pohľadávky 359,67 eur, považoval súd
žalobu v tejto časti za dôvodnú.

Ďalej sa súd zaoberal návrhom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 690,74 eur s
príslušenstvom, a to titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností,
ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi
žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej

funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas
a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre
prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek
zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená
výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie splniť záväzok. Zároveň má
zmluvná pokuta sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým
následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o
zmluvnej pokute a jej výške je vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla
byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku

zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje súdu zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť
platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným
stykom.Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto

ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute (§ 300 až 302) sú koncipované ako „niektoré

ustanovenia...“. Treba ich teda chápať ako osobitné ustanovenia v spojitosti so širšie konštruovaným
režimom zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Pre právne posúdenie dojednanej
zmluvnej pokuty sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka subsidiárne použijú predpisy
občianskeho práva. Prednosť pred ich použitím majú však ustanovenia zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že žalobcom uplatňovaný nárok titulom zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 690,74 eur je dôvodný, keď má za to, že neuhradením faktúr v lehote splatnosti
sa žalovaný dopustil takého konania, ktoré oprávňovalo poskytovateľa služieb vypojiť z prevádzky jeho

koncové zariadenia. Žalovaný zároveň porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu
viazanosti, čím vznikol poskytovateľovi služby nárok na uplatnenie zmluvných pokút. Výška zmluvných
pokút ako aj určenie zmluvných povinností, ktorými boli zabezpečené boli v zmluve (v záverečných
ustanoveniach) dostatočne určito a zrozumiteľne špecifikované. V záverečných ustanoveniach Zmluvy
o pripojení zo dňa 31.10.2007 bola zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri výpovedi

Zmluvy účastníkom pred uplynutím 36 mesiacov doby viazanosti stanovená vo výške 391,66 eur. V
záverečných ustanoveniach Zmluvy o pripojení zo dňa 07.08.2007 bola zmluvná pokuta za nedodržanie
doby viazanosti pri výpovedi Zmluvy účastníkom pred uplynutím 36 mesiacov doby viazanosti stanovená
vo výške 299,08 eur. Uvedené zmluvné pokuty boli právnym predchodcom žalobcu vyúčtované faktúrou
č. 1702954178 splatnou dňa 18.06.2009.

Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého

tohto polroka.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinným do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Pri posudzovaní nároku žalobcu na požadované (zákonné) úroky z omeškania vychádzal súd zo
skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ceny za poskytnuté služby a úhrade zmluvných
pokút v lehote splatnosti uvedených na faktúrach.

V prípade faktúry č. 9896857066, ktorým bola žalovanému vyúčtovaná suma vo výške 66,38 eur,
bola splatnosť stanovená dňa 18.02.2009. Jej neuhradením sa žalovaný sa dostal do omeškania
deň nasledujúci po splatnosti faktúry, dňa 19.02.2009. V prípade faktúry č. 6894581210, ktorým bola

žalovanému vyúčtovaná suma vo výške 63,87 eur, bola splatnosť stanovená dňa 18.12.2008. Jej
neuhradením sa žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. dňa
19.12.2008. V prípade faktúry č. 701265986, ktorým bola žalovanému vyúčtovaná suma vo výške
47,77 eur, bola splatnosť stanovená dňa 17.05.2009. Jej neuhradením sa žalovaný sa dostal do
omeškania deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. dňa 18.05.2009. V prípade faktúry č. 1702954178,
ktorým bola žalovanému vyúčtovaná suma vo výške 719,85 eur, bola splatnosť stanovená dňa

18.06.2009. Jej neuhradením sa žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po splatnosti faktúry,
t.j. dňa 19.06.2009. V prípade faktúry č. 2895711416, ktorým bola žalovanému vyúčtovaná suma
vo výške 132,46 eur, bola splatnosť stanovená dňa 17.01.2009. Jej neuhradením sa žalovaný sa
dostal do omeškania deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. dňa 18.01.2009. V prípade faktúry č.
1700133908, ktorým bola žalovanému vyúčtovaná suma vo výške 47,98 eur, bola splatnosť stanovená

dňa 17.04.2009. Jej neuhradením sa žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po splatnosti
faktúry, t.j. dňa 18.04.2009. Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ku ktorej
pripočítal 8 percentuálnych bodov, t.j. ku dňu 19.02.2009 bola stanovená vo výške 2 % ročne (úroky z
omeškania vo výške 10 %); ku dňu 18.05.2009 bola stanovená vo výške 1 % ročne (úroky z omeškania

vo výške 9 %); ku dňu 19.06.2009 bola stanovená vo výške 1 % ročne (úroky z omeškania vo výške 9 %);
ku dňu 18.01.2009 bola stanovená vo výške 2,5 % ročne (úroky z omeškania vo výške 10,5 %); ku dňu
18.04.2009bolastanovenávovýške1,25%ročne(úrokyzomeškaniavovýške9,25%).Priurčenívýšky
úrokov z omeškania vo vzťahu k faktúre č. 6894581210, ktorej splatnosť bola stanovená dňa 18.12.2008
súd vychádzal z preukázanej výšky základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska uplatňovanej

pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu uverejnenej na
webovej stránke www.nbs.sk, ku ktorej pripočítal 10 %, t.j. splatnosť faktúry bola dňa 19.12.2008, čiže
súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby ku dňu 1.1.2008, ktorá bola stanovená vo výške 4,25 %
ročne (úroky z omeškania vo výške 14,25 %). Nakoľko vyčíslenie úrokov z omeškania bolo v súlade so
zákonom, súd i v tejto časti žalobe vyhovel.

Dňa 30.12.2013 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu čiastočne späť, a
to v časti zmluvnej pokuty vo výške 144,01 eur pozostávajúcej zo sumy 116,11 eur a 27,90 eur), pričom
zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd preto konanie v zmysle § 96 O.s.p. v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 144,01 eur zastavil.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi v celom
rozsahu náhradu trov konania v celkovej výške 237,20 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh vo
výške 71,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,70 eur.
Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:

- prevzatie a príprava veci 61,41 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky),
- podanie návrhu na začatie konania 61,41 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky)
- 2 x režijný paušál á 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
- 20 % DPH z tarifnej odmeny a režijných paušálov vo výške 27,62 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.