Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. september 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213229087
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213229087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci navrhovateľky: U. F.,

narodená: X.X.XXXX, bytom: Ľ. Č.. XXX/XX, M., proti odporcovi: Y. F., narodený: XX.X.XXXX, bytom:
E. Č.. XX, M., v konaní o zvýšenie výživného pre dospelé dieťa

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Košice II vydaný dňa 18.11.2002 vo veci vedenej pod spisovou značkou
28 C 300/2002 sa mení tak, že odporca je povinný od 15.11.2013 platiť navrhovateľke výživné vo výške
200,00 eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 15.11.2013 do začiatku mesiaca október 2014 vo výške 1.402,80 eur
je odporca povinný zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,00 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do

zaplatenia. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Košice II dňa 15.11.2013 domáhala, aby súd
zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 350,00 eur mesačne počnúc podaním návrhu na
zvýšenie výživného do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že je dcérou odporcu a výživné, ktoré jej
odporca doposiaľ platí vo výške 66,40 eur mesačne (podľa Rozsudku Okresného súdu Košice II sp.
značka 28 C 300/2002 zo dňa 18.11.2002) nepostačuje na pokrytie jej potrieb v súvislosti s jej výživou.
Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že sa ešte stále

pripravuje na svoje budúce zamestnanie, t.j. že študuje vo 4. ročníku na Strednej odbornej škole
ekonomickej X. M. a tiež na skutočnosť, že jej matka, s ktorou žije a je na ňu odkázaná, má príjem
iba okolo 360,00 eur. Ďalej uviedla, že má tieto mesačné finančné výdavky: na svoje stravovanie
mesačne použije čiastku vo výške minimálne 120,00 eur až 150,00 eur, zabezpečenie dopravy 10,00
eur, zakúpenie liekov 12,00 eur, výdavky na školu 50,00 eur, mobilný telefón 6,00 eur a ostatné výdavky
(ošatenie, hygienické potreby, kozmetika a bežné výdavky na život v spoločnosti) 100,00 eur. Zároveň
uviedla, že občasnými brigádami sa jej niekedy podarí zabezpečiť nejaký minimálny príjem.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril tak, že súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke

si vždy plnil zodpovedne. Pripustil, že sa nebráni zvýšeniu výživného pre navrhovateľku, avšaknavrhované zvýšenie výživného na 350,00 eur požadoval za neprimerané. Za primerané zvýšenie
výživného odporca podľa svojho pôvodného vyjadrenia považoval sumu 160,00 eur mesačne. Odporca
uviedol, že s ohľadom na svoje mesačné výdavky nie je v jeho silách platiť navrhovateľke výživné

v požadovanej výške. Poukázal na to, že má nasledovné mesačné výdavky: prenájom bytu 320,00
eur, cestovné do práce 100,00 eur, životné poistenie 43,79 eur; stravovanie 120,00 eur; lieky 320,00
eur, hygienické a čistiace potreby, pranie, prípadný nákup ošatenia 100,00 eur; mobilný telefón 25,00
eur, služba ANTIK 17,92 eur, úvery 250,00 eur. Odporca tiež na svoju obranu uviedol, že je v zlom
zdravotnom stave, a preto je jeho príjem v pracovnom pomere dosť často nižší.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 4.4.2014 uviedla, že so zabezpečením jej výživy jej pomáha hlavne
jej matka, s ktorou spolu žijú, avšak jej matka má poslednú dobu finančné problémy, a preto sa rozhodla
podať návrh na zvýšenie výživného. Ďalej uviedla, že študuje vo 4. ročníku na strednej škole a v štúdiu
mieni pokračovať na nadstavbe v rovnakej škole. Tiež uviedla, že občas si brigádnicky privyrobí v B..
Ohľadom svojich výdavkov poukázala na svoju žalobu a doplnila, že školné v tomto roku stúplo na
50,00 eur za mesiac. Taktiež uviedla, že v 18 rokoch zistila, že má zdravotné problémy, a preto musí

nakupovať lieky v hodnote 32,75 eur na 3 mesiace, lebo inak by hrozilo riziko, že nebude môcť mať deti.
Na pojednávaní dňa 5.9.2014 navrhovateľka doplnila, že pokračuje v štúdiu v nadstavbe a že mesačne
si brigádnicky dokáže v B. privyrobiť cca 100,00 eur.

Odporca na pojednávaní dňa 4.4.2014 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Ku svojim výdavkom
uviedol, že na bývanie mesačne platí 330,00 eur, pretože býva v podnájme. Poukázal na to, že mesačne

v sume 112,00 eur spláca úver, ktorý si zobrali ešte s matkou navrhovateľky vo výške cca 1.000.000, -
Sk na zakúpenie bytu, pričom tento byt neskôr predali. Tiež uviedol, že spláca 120,00 eur titulom úveru,
ktorý zobral na zakúpenie auta a týmto autom dochádza do práce, pričom za pohonné látky preto zaplatí
sumu 100,00 eur mesačne. Ďalej uviedol, že mesačne platí poistku vo výške 20,00 eur. Odporca uviedol,
že nemá iné vyživovacie povinnosti ako navrhovateľku a že pracuje v spoločnosti H..F.. F. M., s.r.o. 30

rokov, ale poslednú dobu je dosť často chorý, a preto má nižší príjem. Tiež uviedol, že s ohľadom na
svoje zdravotné problémy musí nakupovať rôzne lieky a s tým má rôzne výdavky. Ohľadom výpovede
navrhovateľky na pojednávaní dňa 5.9.2014

ohľadom jej ďalšieho štúdia uviedol, že toto jej tvrdenie nerozporuje. Tiež uviedol, že pokiaľ by súd
navrhovateľke vyhovel a musel by všetko zaplatiť naraz, tak by to bolo pre neho likvidačné.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka 28 C 300/2002 zo dňa 18.11.2002 bolo rozvedené
manželstvo rodičov navrhovateľky, pričom odporca ako otec navrhovateľky bol týmto rozsudkom
zaviazanýnaplatenievýživnéhoprenavrhovateľkuvovýške66,39eurmesačne.Včaserozvoduzarábal
odporca mesačne čiastku vo výške 531,10 eur brutto a matka navrhovateľky zarábala od 199,16 eur do
232,36 eur brutto. Navrhovateľka v tom čase navštevovala 2. ročník Základnej školy na M. H. Č.. XX v

M. a bola zdravá. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného rozsudku.

V čase podania návrhu bola navrhovateľka žiačkou 4. ročníka Strednej odbornej školy ekonomickej Z.
X. M., kde za štúdium v školskom roku 2013/2014 uhradila ako školné čiastku vo výške 350,00 eur (za
obdobie od 1.9.2010 do 30.6.2013 to bola celková čiastka vo výške 1.240,00 eur). Navrhovateľka toto
štúdiumpočaskonaniaúspešneukončilazloženímmaturitnejskúšky,avšakvštúdiuajnaďalejpokračuje

na nadstavbe a to na rovnakej škole. Tieto skutočnosti súd zistil z Potvrdenia Strednej odbornej školy
ekonomickej Z. zo dňa 2.4.2014 a tiež z výpovede účastníkov na pojednávaní dňa 5.9.2014.

Matka navrhovateľky pracuje v spoločnosti F. N. F..E..D.., kde má mesačný príjem pokiaľ nie je
práceneschopná v sume od 341,52 eur do 391,38 eur (obdobie od 10/2013 do 2/2014). Navrhovateľka
žije spoločne so svojou matkou v byte na Ľ. H. X. M. a pravidelné mesačné platby súvisiace s

bývaním predstavujú sumu vo výške cca 151,00 eur mesačne. Tieto skutočnosti súd zistil z výpovede
navrhovateľky, z výplatných pások matky navrhovateľky a z potvrdení o platení SIPO za príslušný byt.Z účtovných dokladov predložených navrhovateľkou je tiež zrejmé, že navrhovateľka mesačne platí
mobilnému operátorovi za poskytnutie telefónnych služieb sumu vo výške 6, eur a že Dopravnému
podniku mesta Košice platí štvrťročne (90 dní) sumu 26,50 eur. Tieto skutočnosti súd zrejmé z účtovných

dokladov spoločnosti O2 a DPMK a.s..

Odporca je zamestnancom spoločnosti H..F.. F. M., F..E..D.., kde mal za obdobie od novembra 2013
do konca júla 2014 priemerný mesačný príjem vo výške 1.009,00 eur, hoci bol odporca v tomto období
celkovo 4-krát práceneschopný. Tieto skutočnosti súd zistil z opisu mzdového listu odporcu zo dňa
4.8.2014.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“): „(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.“

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.“

Na základe vykonaného dokazovania súd spoľahlivo zistil, že odporca ako otec navrhovateľky má podľa
vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má voči navrhovateľke
vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka sa (podľa zistenia súdu nepretržite, t.j. bez prerušenia) pripravuje

na svoje budúce povolanie a preto ešte stále nie je objektívne spôsobilá sama sa živiť (jej príjem 100,00
eur mesačne titulom brigád v B. je iba minimálny a teda nedostatočný).

Od poslednej úpravy výšky výživného pre navrhovateľku, t.j. od roku 2002 došlo k zásadnej zmene
pomerov a to jednak ohľadom osoby navrhovateľky, ktorá medzičasom dospela a študuje už na
nadstavbe strednej školy a tiež aj ohľadom všeobecného vývoja cien a aj výšky odmien za vykonávanú

prácu. Skutočnosť, že od roku 2002 došlo k rastu cien a aj výšky miezd je súdu všeobecne známa.
Uvedená skutočnosť (zmena pomerov) podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o
rodine umožňuje na základe návrhu navrhovateľky zmeniť skorší rozsudok, ktorým bola upravená výška
výživného pre navrhovateľku.

Pri samotnom určení výšky výživného súd vychádzal zo zásad ustanovených v § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, t.j. zobral do ohľadu odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery odporcu, pričom tiež podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné pre navrhovateľku
uprednostnil pred ostatnými výdavkami odporcu.Zo zisteného príjmu odporcu 1.009,00 eur mesačne súd ako výdavky, ktoré musí odporca
bezpodmienečne uhrádzať a teda ide o výdavky zabezpečujúce jeho minimálny životný štandard zobral
do úvahy pravidelné platby v súvislosti s bývaním 330,00 eur, stravovanie 120,00 eur, nákup liekov 30,00

eur a 100,00 eur (hygienické a čistiace potreby, pranie a nákup šatstva) a cestovné do práce (nie však
v sume 100,00 eur, pretože dochádzanie do práce prostredníctvom MHD by ho vyšlo

lacnejšie). Ostatné odporcom deklarované výdavky (poistenie, mobilný telefón, ANTIK a úvery) súd
nepovažoval za natoľko nutné, aby mohli mať zásadný vplyv na vyživovaciu povinnosť odporcu vo
vzťahu k navrhovateľke. V tejto súvislosti však súd poukazuje tiež na to, že výživné pre navrhovateľku

má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pred ostatnými odporcom deklarovanými výdavkami prednosť.

Konkrétna suma výživného určená na 200,00 eur mesačne zohľadňuje podľa názoru súdu odôvodnené
potreby navrhovateľky a tiež aj možnosti odporcu. Navrhovateľka síce uvádzala svoje mesačné výdavky
až na sumu 328,00 eur mesačne (čo však je suma bez nákladov na jej bývanie), avšak podľa názoru
súdu takýto výpočet výdavkov navrhovateľky nie je v plnom rozsahu zodpovedajúci jej potrebám
(navrhovateľka v tejto sume napr. zarátala aj školné vo výške 50,00 eur mesačne, čo nezodpovedá

potvrdeniu školy). Pokiaľ súd vezme do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľka si dokáže sama
zabezpečiť 100,00 eur mesačne a že odporca sa musí sám živiť iba z príjmu u jeho zamestnávateľa, tak
suma na výživné pre navrhovateľku vo výške 200,00 eur mesačne je rozumným kompromisom medzi
potrebami navrhovateľky a odporcovými možnosťami tak, aby to zodpovedalo zásade danej § 62 ods. 1
a 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného na sumu 200,00 eur mesačne
a to od 15.11.2013, t.j. od podania návrhu ako požadovala navrhovateľka. Navrhovateľka požadovala
priznať vyššie zvýšenie výživného, na aké mala podľa názoru súdu nárok. Takýto nárok navrhovateľky
bol podľa vyššie uvedených skutočností neoprávnený, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Súd vyčíslil dlžné výživné, ktoré navrhovateľke patrí za rozhodné obdobie (od 15.11.2013 do začiatku

mesiaca október 2014 vo výške 1.402,80 eur) nasledovne: 10 x 133,60 eur (zvýšené výživné nad
pôvodných 66,39 eur za obdobie december 2013 do konca september 2014) + 66,80 eur pomerná časť
zvýšeného výživného za mesiac november 2013 - zvýšená časť iba zo zostávajúcich 16 dní od 15.
novembra 2013 do konca novembra 2013).

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 60/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov:

„Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd
môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.“

S ohľadom na relatívne vysokú sumu dlžného výživného, ako aj na výšku mesačného príjmu odporcu,

súd využil vyššie uvedenú právomoc danú § 160 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. umožnil odporcovi
uhradiť dlžné výživné pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,00 eur, s tým, že pokiaľ odporca
vynechá nejakú splátku, tak sa celý zostatok dlhu stane splatný okamžite.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 60/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov:
„Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.“

O trovách konania účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. žiadnemu z nich nebolo priznané právo na ich nahradenie, pretože obaja účastníci konania
boli vo svojich nárokoch úspešný iba čiastočne.V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav

veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že podľa písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.