Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/837/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200560
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6714200560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa E. R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. L., K. XXXX, proti odporkyni H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. X, o rozvod
manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/10/2014 - 17 zo dňa
25. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX. XX. XXXX
na Mestskom úrade vo B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. vo zväzku XX, ročník

XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne
narušené a trvalo rozvrátené, preto takéto manželstvo nemôže plniť účel, za ktorým bolo uzavreté. Na
základe jednoznačného vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že hoci medzi manželmi počas manželstva
nedochádzalo k závažným konfliktom, ako vážny problém obaja manželia deklarovali skutočnosť, že
napriek tomu, že boli po zdravotnej stránke v poriadku, nemohli mať spolu dieťa, čo riešili obaja i

mimomanželskými vzťahmi. Navrhovateľ deklaroval aj skutočnosť, že až v novom vzťahu si uvedomil
rovnako fakt, že tiež po fyzickej stránke ich manželstvo nebolo také, aké by on sám chcel a bolo to
práve z dôvodu postoja odporkyne. Uviedol, že nemá záujem o takýto manželský vzťah. Nejedná sa
len o unáhlené rozhodnutie, toto rozhodnutie dlhodobo zvažoval a za rozhodnutím si stojí. Odporkyňa
má záujem na udržaní manželstva, napriek ich odlúčeniu, stále medzi nimi existuje pozitívny vzťah
a prejavila snahu pracovať na vzájomnom vzťahu, čo však odporca odmietol. Súd vyhodnotil, že
vzhľadom na postoj navrhovateľa a fakt, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom vzťahu, ktorý

ho nenapĺňa, že nie je možné v súčasnej dobe očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto
manželstvo účastníkov rozviedol. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č.
36/2005 Z. z.).

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. V odvolaní
uviedla, že ich manželstvo bolo harmonické, navrhovateľ jej nespokojnosť s ich sexuálnym životom
nevyjadril tak závažne a dostatočne skoro, ona cíti a vie, že navrhovateľ ku nej prechováva skutočnú
lásku, keď ešte v korešpondencii v lete 2013 jej napísal, že jeho láska ku nej sa nestratila. Objavomnovej ženy a nových možností ona mala veľmi ťažkú pozíciu, poukázala na to, že navrhovateľ sa
zamiloval do podobnej ženy, ako je ona. Ďalej uviedla, že bezdetnosť manželov nie je dôvod na rozvod.
Poukázala na to, že v čase, keď navrhovateľ podával návrh na rozvod v januári 2014 bol objektívne v

psychicky veľmi náročnom stave, staral sa o smrteľne chorú partnerku. V čase súdneho pojednávania,
kedy už jeho partnerka bola nebohá, trval na svojom rozhodnutí o rozvode, čo však možno len opäť
prikloniť k pretrvávajúcej a vyhrotenej tragickej situácii. Ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že na súdnom
pojednávaní prebehlo vypočutie obidvoch strán, nebola v rozhodovacej moci samosudkyne možnosť na
uzmierenie manželov. Uviedla, že aj napriek zjavným nedorozumeniam s navrhovateľom komunikujú

úplne normálne, bez akýchkoľvek slovných či fyzických útokov. Po smrti manželovej partnerky, ktorá
bola najdôležitejšia príčina rozchodu a podania návrhu na rozvod, je po istom časovom odstupe nádej
na ich spoločné súžitie. Ona žije sama a je presvedčená, že ich manželstvo má dobrý základ, ktoré
môže byť časom, obetou a vierou opäť rehabilitované.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením

§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo
na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadne vždy na záujem
maloletých detí.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odporkyňou napadnuté rozhodnutie okresného súdu
je vecne správne, pričom súd prvého stupňa vo vzťahu k predmetu konania zistil náležite skutkový

stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu a výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich
základe dospel k správnym záverom. Prihliadnúc na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav
odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu. Odporkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za

následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej
nesprávnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ podal
návrh na rozvod manželstva, ktorý bol súdu doručený dňa 21. 01. 2014, pričom s odstupom času dvoch
mesiacov na pojednávaní dňa 25. 03. 2014 zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v písomne
podanom návrhu, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Odvolací súd vo vzťahu k

odvolacej námietke odporkyne uvádza, že z obsahu zápisnice z pojednávania je odvolaciemu súdu
zrejmé, že konajúca sudkyňa ešte na začiatku pojednávania zisťovala záujem účastníkov o udržanie
manželstva a zo strany súdu bola daná ponuka na poskytnutie lehoty na urovnanie manželského sporu.
Navrhovateľ jednoznačne uviedol, že o toto nemá záujem, na podanom návrhu zotrváva a nie je dôvod
pre to, aby svoje rozhodnutie zmenil. Navrhovateľ napriek skutočnosti, že jeho partnerka v čase konania

pojednávania bola už nebohá, trval na rozvode manželstva a nemienil sa vrátiť k manželke. Z výpovede
navrhovateľa pred prvostupňovým súdom je zrejmé, že počas trvania manželstva obidvaja nadviazali
aj iné vzťahy, ďalším problémom v manželstve bolo, že nemohli mať spolu dieťa napriek tomu, že
podstúpili rôzne vyšetrenia. Je zrejmé z výpovede navrhovateľa, že rozhodnutie odísť od manželkynebolo náhle, k tomuto pristúpil po dlhých mesiacoch, nevidí dôvod o snahu pokúsiť sa vo vzťahu
s odporkyňou dosiahnuť niečo, čo sa dosiahnuť nedá. Tieto skutočnosti uvádzal s prihliadnutím na
uvedomenie si dôležitosti aj fyzickej príťažlivosti vo vzťahu. Odvolací súd aj s výpovede odporkyne v

konaní pred súdom mal preukázané, že nežijú v spoločnej domácnosti, keď navrhovateľ sa zo spoločnej
domácnosti odsťahoval. Odvolací súd vyhodnocuje okolnosť, že účastníci konania ako manželia spolu
nežijú od októbra 2012, za situácie, že navrhovateľ nemá záujem na obnovení manželského spolužitia
ako okolnosť, ktorá spôsobuje nefunkčnosť manželstva a manželstvo si z tohto dôvodu neplní svoj
účel dlhodobo. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 18 veta druhá Zákona o rodine, podľa

ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať
si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z vykonaného dokazovania je
odvolaciemu súdu zrejmé, že účastníci konania ako manželia spolu nežijú od októbra 2012, počas
trvania manželia u obidvoch existovali mimomanželské známosti, s prihliadnutím na takýto skutkový
stav potom manželstvo účastníkov nemôže ani vytvárať zdravé rodinné prostredie. Hoci odporkyňa už
v priebehu konania pred okresným súdom aj v rámci podaného odvolania naznačovala, že navrhovateľ

s prihliadnutím na jeho momentálnu, mimoriadne ťažkú, situáciu nemal sa odhodlávať k tak závažným
rozhodnutiam, ako je podanie návrhu na rozvod manželstva, odvolací súd aj z vyjadrení navrhovateľa v
konaní pred súdom mal za preukázané, že navrhovateľ si dostatočne uvedomuje existenciu okolností,
ktoré spôsobovali nesúlad v manželstve účastníkov a práve z dôvodu zistenia, že partnerský život môže
prebiehať aj iným spôsobom, ako to bolo v manželstve účastníkov konania, nemá záujem na obnovení

manželského spolužitia. Z vyjadrení navrhovateľa nemožno usúdiť, že by toto rozhodnutie (podanie
návrhu na rozvod) bolo nepremyslené, neuvážené a že by navrhovateľ uvažoval do budúcna prípadne
o obnovení manželského spolužitia s odporkyňou. Za takejto situácie potom odvolací súd uvádza, že
okresný súd na základe zistených skutkových okolností správne aplikoval ustanovenie § 23 Zákona o
rodine a manželstvo účastníkov rozviedol. Keďže z manželstva účastníkov nepochádza žiadne maloleté

dieťa, súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva nemusel prihliadnuť na záujem maloletých detí v
zmysle § 23 ods. 2 Zákona o rodine, k čomu odvolací súd ešte uvádza, že pokiaľ manželstvo neplní
svoju funkciu v súlade s ustanovením § 18 Zákona o rodine a ak súd zistí, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť svoj účel za situácie, keď nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to bolo v súdenej veci (s prihliadnutím na postoj

navrhovateľa k otázke existencie manželského spolužitia do budúcna), nezostávalo prvostupňovému
súdu nič iné, len manželstvo účastníkov rozviesť, pričom odvolací súd ešte k tomuto poznamenáva, že
nikoho nemožno nútiť žiť v manželstve pri splnení zákonných podmienok pre rozvod manželstva.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 144 veta prvá O. s. p., podľa
ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.