Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Barcajová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612204462
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612204462.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o.,
Šoltésovej č. 14, Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej č. 14, Bratislava
proti žalovanej: T. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. - U., X. č. XXX, o zaplatenie 248,95 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/110/2012-26
zo dňa 21. augusta 2012 v spojitosti s jeho dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/110/2012-64 zo dňa 17.
septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcu v časti istiny 132,77 eura s úrokom z omeškania

vo výške 9,25% ročne od 28.04.2009 do zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u
š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku vo veci samej a v časti trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobcu o zaplatenie 248,95 eura s
príslušenstvoms9,25%úrokomročnezdlžnejsumyod28.04.2009dozaplateniaatotitulomdohodnutej
zmluvnejpokutyzamietolažalovanejnepriznalprávonanáhradutrovkonania.Právnesvojerozhodnutie
odôvodnil § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z., § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 4 písm. k), ods. 5, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
a vecne nedôvodnosťou nároku žalobcu. Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou prišlo k platnému uzavretiu zmluvy č. 3192930 v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v dodatku k
zmluve o pripojení vo výške 248,95 eura. Pretože žalovaná si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, žalobca jej vystavil faktúru č. 7903140155, splatnú 27.04.2009

a znejúcu na sumu 248,95 eura, ktorá zodpovedá dohodnutej zmluvnej pokute. Žalobca si uplatňuje
aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne, t.j. od 28.04.2009 po splatnosti faktúry. Súd v danom
prípade poukázal na to, že ide o vzťah spotrebiteľský a preto sa naň vzťahujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatným v tomto smere je, že dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala
žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t.j. aj v prípade, ak si
účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu
až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pritom v prípade nezaplatenia poslednej úhradymal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Preto zmluvná pokuta nerozlišuje medzi
prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak
stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej

pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že zmluvné
podmienkybolipripravenévopredažalovanánemalamožnosťovplyvniťichobsah.Súčasnesazaoberal
platnosťou jednotlivých dojednaní zmluvy z hľadiska, či obsah alebo účel neobchádza ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách alebo či jednotlivé dojednania neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré
spôsobujú ich absolútnu neplatnosť. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa v zmysle

§ 53 ods. 4 písm. k) OZ považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú zmluvu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.
Mal za to, že sankciou spojenou s porušením zmluvných podmienok nepochybne je aj dojednanie
zmluvnej pokuty za oneskorené zaplatenie splátky, pričom pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej
pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a ak je výška zmluvnej pokuty
dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoko v pomere k celkovému zmluvnému záväzku,

ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Zmluvné dojednanie o
zmluvnej pokute preto považoval za neprijateľnú podmienku a za neprijateľnú ju vyhlásil i v dopĺňacom
rozsudku zo dňa 17.09.2013. Ustanovenie § 53 OZ sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Súd
prvého stupňa pritom nemohol postupovať podľa § 545a OZ účinného od 01.01.2008 s poukazom

na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednania o
zmluvnej pokute za neprijateľné podmienky, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je absolútne neplatné
podľa § 53 ods. 5 OZ a moderácia tohto zmluvného dojednania nie je možná. Ide teda o zákonný
zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ
je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa predovšetkým týka formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení. Uzavrel, že dojednaná zmluvná pokuta v dodatku k zmluve o pripojení uzatvorenej
so žalovanou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 a je v tejto časti neplatná.
Zmluvná pokuta v danej veci bola dojednaná zjavne na štandardných formulároch, nešlo o osobitne

vyjednanú zmluvnú podmienku. Len ťažko si predstaviť, že by akýkoľvek operátor zvládol so státisíce
spotrebiteľmi osobitne vyjednávať prostredníctvom svojich zamestnancov nepodstatné zložky zmluvy. Aj
štandardizované dodatky zmlúv sú súčasťou systému štandardizovaných produktov a týka sa ich súdny
prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tejto súvislosti sa zakázaná zmluvná podmienka
nesmie používať v zmysle § 53a OZ. Preto súd žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 OSP a i keď mala žalovaná vo veci plný úspech, súd jej náhradu trov konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.09.2013 č.k. 11C/110/2012-64 vyhlásil zmluvnú pokutu podľa bodu 3
dodatku k zmluve o pripojení za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Svoj postup odôvodnil aplikáciou §
153 ods. 4 OSP a poukázal na to, že túto zmluvnú podmienku, v ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta

už v rozsudku zo dňa 21.08.2012 považoval za neplatnú pre jej neprijateľnosť. Preto bolo dôvodné
dopĺňacím rozsudkom neplatnosť tejto zmluvnej podmienky i vyhlásiť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom súdu prvého
stupňa o neprijateľnosti zmluvnej pokuty a o tom, že by sa v danom prípade jednalo o formulárovú
zmluvu, podľa ktorej spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah a svoj nárok považoval za dôvodný. Formu

zmluvy, ktorú používal žalobca, nemožno bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy, ktorým
sa neumožňuje žalovanej ovplyvniť jej obsah, práve naopak. Žalovaná mohla ovplyvniť obsah zmluvnej
pokuty výberom poskytovanej služby, doby viazanosti, ktorou chcela byť v uvedenom zmluvnom vzťahu
viazaná a mobilného telefónu. Preto žalovaná mala možnosť vybrať si operátora, zľavnený mobilný
telefón, volací program aj dobu viazanosti, z ktorých komponentov potom plynie výška zmluvnej pokuty.

Je vo verejnosti všeobecne známe to, ako dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadom verejnej mobilnej
telefónnej siete. Pokiaľ je poskytnutá zľava na kúpu mobilného telefónu, je povinnosťou účastníka
zmluvné podmienky dodržať a v prípade ich nedodržania na strane žalovaného je právom operátora
žiadať zmluvnú pokutu. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov o tom, čo sa týka prijateľnosti výšky
zmluvnej pokuty, keďže je potrebné posudzovať jej výšku v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah. Výška

zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytovaných benefitov v čase uzavretia zmluvy. Výška zmluvnejpokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, ak
žalovaný načerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Výšku uplatnenej zmluvnej
pokuty nie je možné meniť a znižovať v závislosti od času porušenia povinnosti zo strany žalovaného,

pretože k celkovej návratnosti priamych a nepriamych investícií dôjde až na konci viazanosti. Motiváciou
zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy s viazanosťou 24 mesiacov bolo práve poskytnutie plnenia zo strany
právneho predchodcu žalobcu vo forme mobilného telefónu vo zvýhodnenej cene, ako i zvýhodnené
volania či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu právny predchodca žalobcu musel pre prípad
porušeniazmluvnejpovinnostizabezpečiťzmluvnoupokutou.Mobilnézariadeniasúvprípadedodržania

doby viazanosti postupne splatené. Preto v prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia
v hodnote 500,- eur by bola primeraná zmluvná pokuta vo výške 1.000,- eur, ktorá by pozostávala
zo sumy 500,- eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia a 500,- eur z titulu
sankcie za porušenie povinnosti. Žalobca si v uvedenom prípade neuplatňuje ale pokutu až v takej
výške, ako by mu v zmysle § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. umožňovalo a z toho dôvodu sa
domnieva, že uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca

vlastne určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z
19.05.2008 sp. zn. 28Cdo 575/2005, v zmysle ktorého z koncepcie Občianskeho zákonníka vyplýva
dôraz na predchádzanie sporom, čo znamená aj predchádzanie porušovaniu či ohrozovaniu práv z
občiansko-právnych vzťahov. Už pri uzavieraní zmlúv (pričom zmluva o zmluvnej pokute ako forma
zabezpečenia pohľadávky k nim patrí) sa uplatňuje princíp ochrany tej strany, ktorá má v úmysle plniť a

aj efektívne svoje záväzky plní. Preto interpretácia zmluvy nemôže byť na úkor ochrany tej strany, ktorá
si predvídavo, s dostatočnou mierou opatrnosti, dojednala zabezpečovací inštitút. Poukázal na ďalšie
rozhodnutia krajských súdov v Prešove a v Nitre. Preto je toho názoru, že dojednanie zmluvnej pokuty a
jej výšky ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym
poriadkom a dobrými mravmi. Uplatnil i možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom. Ustanoveniami §

153b ods. 5 písm. d) a § 172 ods. 9 OSP je explicitne vymenované, kedy nemožno rozhodnúť
a priznať žalobcovi neprimerane vysokú zmluvnú pokutu z dôvodu, že návrh súd v celosti nepovažuje
za nesporný. To vždy však súdu umožňuje rozhodnúť len o časti nárokovanej zmluvnej pokuty, ktorú
nepovažuje za neprimeranú. V zmysle § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinností vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody. Pritom § 545a OZ hovorí vyslovene len o zmluvnej pokute, pričom pod pojmom sankcia
v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ sa rozumie nielen zmluvná pokuta, ale aj poplatky, úroky z omeškania
a iné. Z toho sa dá vyvodiť, že ustanovenie § 545a OZ je len špeciálnym ustanovením k § 53 ods. 4

písm. k) OZ a nie je žiadny zákonný dôvod, prečo by malo byť ustanovenie § 545a OZ vylúčené pre
použitie v spotrebiteľských sporoch. Z uvedeného dôvodu mal za to, že na uvedený právny vzťah môže
byť použité ustanovenie § 545a OZ a teda môže dôjsť k moderovaniu zmluvnej pokuty.

V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 09.09.2013 (porovnaj č.l. 56 spisu) oznámil
odvolaciemu súdu, že žalovanej poskytol telekomunikačné zariadenie Nokia 2630 za cenu 490,- Sk

(16,27 eura) s DPH, pričom štandardná cena tohto mobilného zariadenia bola 3.990,- Sk (132,44 eura).
Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy tohto mobilného zariadenia bola 116,18 eura
(vlastne 3.500,- Sk), v dôsledku toho žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu len do výšky štandardnej ceny
mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej poskytnutý za zľavnenú cenu. V odvolacom konaní v zmysle
§ 96 ods. 1 OSP zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 116,18 eura a žiadal, aby v tejto časti

bolo konanie zastavené a vo zvyšku sa domáhal rozhodnutia odvolacieho súdu tak, aby bolo uložené
žalovanejzaplatiťžalobcoviistinu116,18euras9,25%úrokomzomeškaniaod28.04.2009dozaplatenia
spolu s trovami konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v

zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) adospel k záveru, že v dôsledku čiastočného späťvzatia odvolania je potrebné odvolacie konanie zastaviť
a vo zvyšku rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná

veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania bolo pôvodne zaplatenie sumy 248,95 eura, keď súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 17.09.2013 vyhlásil zmluvnú pokutu podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 17.09.2013 žiaden z účastníkov

odvolanie nepodal, preto dopĺňací rozsudok dňa 11.10.2013 nadobudol právoplatnosť.

V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť, t.j. v sume 132,77 eura
s príslušenstvom, žalovaná odvolaciemu súdu neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré so
späťvzatím tejto časti žaloby nesúhlasí.

Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho

rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd v časti istiny 132,77 eura s príslušným úrokom z omeškania pripustil späťvzatie žaloby
žalobcom, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

Predmetom sporu potom zostala suma 116,18 eura s 9,25% úrokom z omeškania za čas od 28.04.2009
do zaplatenia, ako i trovy tohto konania.

Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 4.5.2012 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 248,95 eura s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z dlžnej sumy od
28.4.2009 až do zaplatenia z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
(pôvodne T Mobile, a.s.) a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení Fix 300 a tiež
k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení Fix 300(obe bez uvedenia dátumu), na základe čoho bol
žalovanej poskytnutý mobilný telefón Nokia 2630 s dobou viazanosti 24 mesiacov za kúpnu cenu 490,-
Sk - 16,27 eura. „Podľa bodu 3. dodatku - v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany

Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.“ Žalovaná svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby nesplnila, preto jej žalobca vystavil faktúru č. 7903140155 splatnú dňa 27.4.2009,

znejúcunasumu248,95eura(7.499,87,-Sk),ktorázodpovedádohodnutejzmluvnejpokute. Vdôsledku
späťvzatia časti žaloby uplatňuje žalobca zmluvnú pokutu už len v sume 116,18 eura.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny
záver vo veci s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolateľa
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od daných záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada

dodať už len nasledovné:

Odvolateľ okrem iného namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná
zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatku

sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program
a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2
smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ

nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej
zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo
ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné
bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle
cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi

ako dodávateľovi. Odvolateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto
bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne

nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok v časti dojednania
zmluvnej pokuty. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá dodávateľom vopred a i keď spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta

bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Preto predmetná zmluvná
podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná a preto
táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí.

Za správny považuje odvolací súd i záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku

neprijateľnosti podmienok.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľ zakúpila od dodávateľa mobilný
telefón za zvýhodnenú cenu a tiež mala možnosť používať poskytované služby za zvýhodnenú cenu.
Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovanou
ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta

ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká,
v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvná
podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v
dodatku k zmluve o pripojení Fix pod bodom 3 spôsobuje z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53
ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná (53 ods. 5
Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa nie je záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry

ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez
návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov

spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich

záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu

ako celok žalobcovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej
„primeranejvýške“príp.inakzmenenú.Pretoanižalobcomuskutočnenézníženieuplatňovanejsankciev
odvolacomkonaní(počiastočnomspäťvzatížaloby)neumožniloodvolaciemusúdumožnosťtotoplnenie
žalobcovi priznať.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh

žalobcu, ktorým uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 OSP potvrdil(po
čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie žaloby).

Vdanejvecitedabolapredsúdomprvéhostupňaplneúspešnážalovaná,ktorásivšaknároknanáhradu
trov konania neuplatnila, preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania

správne a odvolací ho potvrdil.

V odvolacom konaní bol rovnako plne úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle
§ 142 ods. 1, 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaná si však náhradu
trov odvolacieho konania riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

neuplatnila, preto jej ho odvolací súd nepriznal.

Poučenie:Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.