Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/247/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216534
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25,Bratislava,IČO:35807598,zastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,Bratislava,IČO:36864
421,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmene:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/90/2013-36 zo dňa 11. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomzodňa11.06.2013č.k.25C/90/2013-36zamietolnávrhžalobcuohľadne

ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 1.041,55 eura a nemajetkovej ujmy v sume 208,31
eura, pričom vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.
12. 2012, ako aj v znení účinnom po 01. 01. 2013, § 4 ods.1 písm. a/, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až
3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Návrh
považoval prvostupňový súd za nedôvodný v celom rozsahu, pretože uznesenie o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia k vykonaniu exekúcie bolo vydané za 5 dní od doručenia návrhu na exekučný
súd. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol po 111 dňoch je preto v tomto smere zavádzajúce,

nepravdivé a nasvedčuje tomu, že žalobca nemá o veci prehľad. Exekučné konanie v danej veci je
právoplatne skončené, pričom nevznikol žiaden stav právnej neistoty na strane žalobcu. Žalobca vôbec
nešpecifikoval výšku ním uplatnenej škody a ani nepreukázal, že mu vôbec nemajetková ujma vznikla.
Exekučný súd vydal svoje zamietavé rozhodnutie v lehote 15 dní, o ktorej žalobca v návrhu tvrdil, že táto
lehota nebola dodržaná. Exekučný súd ako taký nie je oprávnený rozhodovať o prieťahoch v konaní.
O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu
žalovanému napriek jeho úspechu v konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli, resp. ich

nešpecifikoval.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok OS Nitra č. k.
25C/90/2013-36zodňa11.06.2013zrušilavecvrátiltomutosúdunaďalšiekonanie.Súdprvéhostupňa
vec nesprávne právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. V merite veci bolo rozhodnuté na základe inšpirácie novou právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/203 Z. z., pričom de iure a de facto došlo k aplikácii princípu
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť uplatneného nároku nie je možné odôvodniť

nedôveryhodnosťou údajov. Súd vôbec nezdôvodnil svoje stanovisko v tom smere, prečo účastníkom
exekučného konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určenú zákonnej lehoty. Pred súdom prvého stupňa
žalobca uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd rozhodol v merite veci beztohto posudku, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj v tých prípadoch, ak súdy náležite konajú vo veci, avšak dĺžku konania
ovplyvňujú „mimoriadne faktory“, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ako žalobca vôbec nechápe,

ako môže mať na výsledok konania dopad to, že súd vyjadrí presvedčenie o rozpore exekučného titulu
zo zákona. V tomto smere ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový

rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru, že
podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci
skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP, t. j. jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych

predpisov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia prvostupňového
rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nemohlo dôjsť k žiadnemu nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu, pretože tento zamietol žiadosť súdneho exekútora

na vydanie poverenia k exekúcii v lehote piatich dní odo dňa nápadu tejto žiadosti na exekučný
súd. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné vôbec žalobcovi priznať ním uplatnenú výšku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, pričom obidve tieto kategórie z hľadiska dôvodov požadovania vyčíslených
súm žalobca vôbec nezdôvodnil. Odvolací súd zároveň uvádza, že nebola preukázaná ani existencia
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súdy, ktorú sú začlenené do

systému všeobecného súdnictva nemôžu rozhodovať o prieťahoch v konaní. Pri viazanosti odvolacieho
súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že
odvolací súd predmetné odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné v tej časti, v ktorej sa namieta
postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože takýto dôvod
v odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani nevykonanie dôkazov v

intenciách podaného návrhu žalobcu nezakladá postup odňatia možnosti účastníkovi (žalobcovi) konať
pred súdom. Tvrdenie žalobcu ohľadne nesprávnej citácie obsah ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z., prezentované v podanom odvolaní je nesprávne, pretože prvostupňový súd odcitoval znenie tohto
ustanovenia účinné do 31. 12. 2012 ako aj po 01. 01. 2013. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd
nepochybil pri rozhodovaní o vydaní poverenia k vykonaniu exekúcie (uvedené nekonštatoval žiaden

nadriadený súd) následne nie je možné konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, na
základne ktorého žalobca požaduje ním uplatnené finančné nároky.
S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým,

že úspešnému žalovanému v tomto konaní ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.