Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111200842
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111200842.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: SERVISEXPERTA,

s.r.o., so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 581 984, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
o náhradu škody 354,51 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 21,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou došlou súdu dňa 17.1.2011 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť mu sumu 354,51 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72,37 Eur od

1.3.2008 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 1.3.2008 uzatvoril poškodený B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XX, L. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka a predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému z titulu náhrady škody
spôsobenej dopravnou nehodou. Poukázal na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na svoju
aktívnulegitimáciuvspore.Uviedol,žedňa20.1.2008sastalanaŠtefánikovejulicivKošiciachdopravná
nehoda, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla postupcu značky Volkswagen Golf,
ev. č.: L. XXX W. a oprava vozidla bola vykonaná u opravcu Flashauto, s.r.o., so sídlom Timonova 4,

Košice, IČO: 36 188 557. Prevádzkovateľ motorového vozidla, spoločnosť WKS, spol. s r.o., Košice,
Kremnická 71, IČO: 36 174 467, ktorý za škodu zodpovedá, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu so žalovaným. Uviedol, že vzhľadom na vek motorového vozidla žalobcu a
jeho stav pred poškodením, si žalobca nechal vypracovať znalecký posudok č. 5/2009, spracovaný
znaleckou organizáciou SERVISEXPERTA, s.r.o., Čajakova 1, Košice, pričom znaleckým posudkom
bola výška škody na motorovom vozidle žalobcu určená na sumu 679,11 Eur, náklady na opravu
vozidla predstavovali sumu 761,97 Eur. Dodal, že žalobca si žalobou uplatňuje aj náklady spojené s

uplatnením pohľadávky vo výške 282,14 Eur, ktoré predstavujú náklady za vyhotovenie znaleckého
posudku. Uviedol, že rozdiel medzi výškou škody a nákladmi na opravu vozidla žalobcu v sume 72,37
Eur, znamenajú výšku zhodnotenia vozidla opravou, ktorá musela byť vykonaná následkom dopravnej
nehody. Dodal, že žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti skonštatoval v oznámení o poistnomplnení skutočnosť, že opravou vozidla došlo k jeho zhodnoteniu o 155,23 Eur. Závery označeného
znaleckého posudku toto posúdenie žalovaného vyvracajú, preto je podľa názoru žalobcu uplatnenie
nároku dôvodné. Poukázal na § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka a na zákon č. 381/2001 Z.z.,

§ 4 ods. 1, 2 písm. b/ a § 15, ktorý zakladá pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 16.1.2012 sp. zn. 36C/15/2011-63, 64, ktorým bol žalovaný
zaviazaný k povinnosti do 15 - tich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu
354,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 72,37 Eur od 1.3.2008 do zaplatenia
a k povinnosti nahradiť trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 21,- Eur

a zároveň bol žalovaný poučený o podaní odporu v lehote 15 dní s odôvodnením vo veci samej.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak čo i len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Voči platobnému rozkazu podal včas odpor vo veci samej s odôvodnením žalovaný, ktorý v podanom
odpore vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že právny predchodca žalobcu sa v zmysle žaloby a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2008,

najneskôr 1.3.2008, kedy pohľadávku postúpil dozvedel kto je za škodu zodpovedný a aj to v akej
výške bola spôsobená. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu mal už dňa 29.2.2008 vedomosť
o výške poistného plnenia, teda mohol svoj nárok uplatňovať súdnou cestou, pričom žaloba bola
súdu doručená až dňa 17.1.2011. Žalovaný okrem vznesenej námietky premlčania sa vyjadril aj k
ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom v žalobe, poukázal na to, že žalovaný uhradil na základe

oznámenia poistnej udalosti právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie, ktoré bolo vypočítané v
súlade s Občianskym zákonníkom a všeobecnými poistnými podmienkami a dodal, že nárok žalobcu
považuje za neopodstatnený. Poukázal na to, že na základe obhliadky motorového vozidla technikom
Slovexperta, s.r.o. boli poškodenému vyčíslené predpokladané náklady pri oprave motorového vozidla.
Uviedol, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal z kalkulácie opravy, ktorú vypracoval

pomocou programu AVACUS, ktorý používajú všetky poisťovne, a ktorý je používaný na základe
metodiky Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Uvedená kalkulácia vyjadrovala náklady na opravu
motorového vozidla, ktorý je žalovaný povinný uhradiť a podľa tohto výpočtu bola stanovená aj výška
skutočnej škody podľa § 443 v spojitosti s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dodal, že na základe
uvedeného žalovaný považuje jeho výpočet nákladov na opravu za správny a v súlade so zákonom

považuje žalovaný aj výšku zhodnotenia vozidla vplyvom opravy. Uviedol, že s predloženým znaleckým
posudkom žalovaný nesúhlasí. Dodal, že žalovanému je známe, že spoločnosť FLASHAUTO, s.r.o.,
Škodové udalosti, s.r.o., resp. žalobca opakovane vystupujú v konaniach, v ktorých si uplatňujú peňažné
plnenia voči poškodeným alebo škodcom, resp. poisťovniam z poistnej udalosti z povinného alebo
havarijného poistenia. Tento nárok má zodpovedať rozdielu medzi poistným plnením poisťovne a

skutočnými nákladmi na opravu, resp. výškou škody udávanou žalobcom. Dodal, že nakoľko v týchto
konaniachsúopakovanepredkladanéznalecképosudkyvypracovanéspoločnosťouSERVISEXPERTA,
s.r.o.,žalovanýnesúhlasísvyčíslenímškodynamotorovomvozidleprávnehopredchodcužalobcupodľa
znaleckého posudku č. 5/2009.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2008 postupca ( poškodený ) B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XX, L. postúpil na postupníka - žalobcu svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom
a predmetom pohľadávky, resp. právnym titulom pohľadávky bol rozdiel medzi výškou poistného plnenia
a skutočnou výškou škody, ktorú postupca evidoval ako pohľadávku voči žalovanému ( čl. 2 bod 4

zmluvy o postúpení pohľadávky ). Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo to, že
postupcovi dňa 20.1.2008 vznikla škoda na jeho majetku, na motorovom vozidle značky Volkswagen
Golf, ev. č.: L. XXX W. v dôsledku dopravnej nehody, pričom škodu spôsobila spoločnosť WKS spol.
s r.o., ktorá má uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení podľa zákona č. 381/2001 Z.z. so
žalovanýmavyššieuvedenáškodová,resp.poistnáudalosťbolavedenážalovanýmpodč.8010060281.

Ďalej nespornou skutočnosťou bolo, že dňa 29.2.2008 bola postupcovi oznámená výška poistnéhoplnenia - výška škody 15.364,- Sk, pričom suma vo výške 4.675,43 Sk bola krátená z poistného plnenia
z dôvodu amortizácie - zhodnotenia poškodeného vozidla. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že
postupcovi vznikli v autoservise FLASHAUTO náklady na opravu poškodeného vozidla celkom vo výške

22.954,75 Sk. Žalovaný po likvidácii predmetnej poistnej udalosti, ktorú ukončil dňa 29.2.2008, poukázal
v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné plnenie vo výške 15.364,- Sk na účet opravcu -
FLASHAUTO, s.r.o. Zo znaleckého posudku č. 05/2009, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou
SERVISEXPERTOU,s.r.o.sosídlomČajakova1,Košice,aktorejúlohoubolovypočítaťškodunavozidle
Volkswagen Golf, ev. č.: L. XXX W., súd zistil, že výška škody predstavovala ku dňu 20.1.2008 čiastku

679,11 Eur.

Žalovaný v danom prípade vzniesol námietku premlčania poukazujúc na § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a mal za to, že dňom 1.3.2008, kedy bola postupovaná pohľadávka z postupcu na žalobcu,
sa žalobca dozvedel, kto je za škodu zodpovedný, aj to v akej výške bola spôsobená, poukazujúc na to,
že postupca ( právny predchodca žalobcu ) mal už dňa 29.2.2008 vedomosť o výške poistného plnenia
a teda mohol svoj nárok uplatňovať súdnou cestou. Žalovaný ďalej vo svojom prednese poukázal na to,

že dňa 22.2.2008 zo strany žalovaného došlo k likvidácii škody. Dodal, že po postúpení pohľadávky, po
uplynutí cca jedného roka, si následne dal žalobca vypracovať znalecký posudok, a od ktorého žalobca
odvíja moment, že sa dozvedel o výške škody. Poukázal na to, že žalovaný má za to, že žalobca si
znaleckýposudokmoholdaťvypracovaťoveľaskôr,t.j.tak,abymuneuplynulapremlčacialehota,pričom
poukázal na zásadu, že právo patrí bdelým. Uviedol, že nemôže byť na ťarchu žalovaného, resp. že

žalovaný nemôže niesť bremeno za to, že si žaloba dal vypracovať znalecký posudok až po tak dlhej
dobe a následne mu uplynula aj premlčacia lehota. Poukázal ďalej aj na to, že žalobca pri uplatňovaní
svojho nároku mal mať náležitú opatrnosť. Žalovaný vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že znalecký
posudok bol vypracovaný dňa 18.1.2009 a žalobca mal možnosť podať návrh v lehote, teda tak, aby
mu neuplynula premlčacia lehota. Taktiež uviedol, že poškodenému ( postupcovi ) bolo v skutočnosti

motorové vozidlo opravené, bolo uvedené do pôvodného stavu, z čoho vyplýva, že poškodenému v
skutočnosti žiadna škoda nevznikla, nedošlo k úbytku na jeho majetku a mal za to, že v danom prípade
nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky.

Žalobca mal za to, že jeho nárok nie je premlčaný, poukázal na znalecký posudok č. 05/2009, z ktorého
vyplynula výška škody a mal za to, že ku dňu, kedy bol vypracovaný znalecký posudok, t.j. k 18.1.2009

sa poškodený dozvedel o výške škody a následne si túto výšku škody mohol uplatniť súdnou cestou.
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi poukázal na to, že v skutočnosti sa poškodený v likvidačnej
správe, ktorú zasiela poisťovňa pri likvidácii škodovej udalosti, nedozvie o skutočnej výške škody a táto
nemôže slúžiť ako podklad o skutočnej výške škody. Práve tým, že si postupca ako poškodený dal
vypracovať znalecký posudok, vyplýva skutočná výška škody a až od tohto momentu je možné svoj

nárok uplatňovať súdnou cestou.

Predmetom tohto konania je náhrada škody ( § 415, 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

Žalobca sa voči žalovanému domáhal povinnosti zaplatiť mu sumu 354,51 Eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd z dôvodu hospodárnosti konania vykonal
dokazovanie na preukázanie, resp. nepreukázanie premlčateľnosti nároku.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba
je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt
môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok

zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva,
vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik
vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným
orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie) len sa oslabuje, a

to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a
oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na
splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok
zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie) čo
znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť
ako bezdôvodné obohatenie. Premlčanie teda môžeme definovať ako uplynutie času ustanoveného v
zákonenavykonaniepráva,ktorýuplynulbeztoho,abysaprávobolovykonalo,vdôsledkučohopovinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania
má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v

dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu
povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.
Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho
zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas.
Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak,

premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine).Vznesenie námietky premlčania po
márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky a to, že súd oprávnenej osobe premlčané
subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom
došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného, ak súd zistí, že vznesenie námietky premlčania je
odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorú sa tohto premlčaného práva domáha,

zamietnuť. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny
nástupca a prípadne aj ich zástupca.

Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3 ročnou premlčacou dobou. Uvedená
doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným
predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na
jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívne
okolnosti.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§
106 ods.1 ) a objektívna (§ 106 ods. 2). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený

odlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávisle.Subjektívnapremlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna
premlčacia doba je 2 ročná a pre začiatok jej plynutie je významný (primárny) subjektívny prvok,
pozostávajúci z dvoch zložiek :

- kedy sa poškodený „ dozvie o škode „,- kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Objektívna premlčacia doba je 3 ročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade
objektívnej zodpovednosti za škodu. Len ak ide o škodu spôsobené úmyselne platí 10 ročná objektívna

premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba ( 3 ročná aj 10 ročná ) začne plynúť od okamihu škodnej
udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pred plynutie
subjektívnej premlčacej doby.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúce pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný
deň.

Ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav
došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr

v posledný deň lehoty.

Aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý
nasledujepoudalosti,ktorájerozhodujúcaprezačiatok.Tátodobaplynienepretržiteaždojejskončenia,
ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva)
alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená

skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku, ktorý sa
svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že u práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia
lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie

doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí
plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba (dvojročná) totiž plynie iba v rámci objektívnej premlčacej
doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia
treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúceho sa jeho 1) vedomosti o škode ako o

určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde, 2)
vedomosti o tom, že kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna

premlčacia doba. Trojročná objektívna premlčacia doba v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna
premlčacia doba sa odvíja od protiprávneho úkonu, resp. od škodnej udalosti.

Začiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, že kedy
sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a
nielen predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové
okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah tak, aby bolo možne
približne určiť výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne napr.
na základe odborného posudku, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa

poškodenýdozvieoškodevtedy,keďmákdispozíciiúdaje,ktorémuumožňujúpodaťžalobunanáhradu
škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazocha to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaný na udalosť, z ktorej škoda
vznikla. Tým sa mieni nielen protiprávny úkon či zákonom osobne kvalifikovaná udalosť, ktoré viedli v

vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Objektívna premlčacia doba nemôže totiž začať plynúť skôr než
k škode vôbec došlo.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 21.1.2008,
ide o deň, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok a týmto dňom bol deň 20.1.2008,
kedy došlo k protiprávnemu úkonu, resp. k škodnej udalosti - k poškodeniu motorového vozidla postupcu

( poškodeného ), značky Volkswagen Golf, ev. č.: L. XXX W.. V rámci uvedenej objektívnej premlčacej
doby začala plynúť aj subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Zo zisteného skutkového stavu
vyplynulo, že ku dňu 22.2.2008 bolo zo strany žalovaného ako zmluvnej poisťovne škodcu ukončené
šetrenie poistnej udalosti poškodeného, resp. dňa 29.2.2008 a následne bolo vyplatené opravcovi
poistné plnenie. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola, teda poškodený sa
najneskôr dňom 29.2.2008 dozvedel o skutočnosti, že mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi výškou

poistného plnenia a nákladmi na opravu, resp. výškou škody. Od uvedeného dňa teda mohol poškodený
( postupca ) si svoj nárok uplatniť na súde žalobou. Dňa 1.3.2008 v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky postupca ( poškodený ) postúpil na žalobcu ako postupníka svoju pohľadávku, postupník,
teda žalobca, sa nasledujúci deň odo dňa postúpenia pohľadávky mohol domáhať žalobou na súde
voči žalovanému zaplatenia výšky škody. Z uvedeného teda vyplýva, že tak, ako bolo konštatované

objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 21.1.2008 a v rámci plynutia objektívnej premlčacej
lehoty začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom 2.3.2008. Je potrebné uviesť, že dozvedieť sa
o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na
súde. Vedomosť žalobcu ako poškodeného o škode a o tom, že kto za ňu zodpovedná ako predpoklad

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty musia byť splnené kumulatívne. O tom, že kto za
škodu zodpovedá sa žalobca dozvedel dňom 1.3.2008, kedy zistil skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzenie zodpovedného subjektu a o škode sa dozvedel taktiež dňom 1.3.2008, keď zistil skutkové
okolnosti, kedy mohol vyvodiť z nich škody a orientačne približne aj jej rozsah. Uvedené sa žalobca
dozvedel zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 1.3.2008 medzi ním ako postupníkom a

postupcom - poškodeným B. C.. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že objektívna premlčacia lehota
začala plynúť dňom 21.1.2008 a táto uplynula dňom 21.1.2011. V rámci uvedenej trojročnej lehoty začala
plynúť dvojročná subjektívna lehota a táto začala plynúť najneskôr dňom 2.3.2008 a táto uplynula dňom
2.3.2010. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania bol žalobcom podaný dňa 17.1.2011, tak ako
to vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Košice I, t.j. až po uplynutí premlčacej lehoty, súd

vzhľadom na to, že žalovaný sa dovolal premlčania, nemohol premlčané právo, nárok žalobcovi priznať,
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. O trovách súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1
O.s.p. a tieto predstavujú sumu 21,- Eur, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor.
O trovách konania v konaní neúspešného žalobcu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.