Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/224/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613207582
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613207582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX , bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany, odborom sociálnych vecí a rodiny, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: E.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F. XXX/XX a E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XX, o zníženie
výživného , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného, v ktorom návrhu uviedol, že mu bolo

zvýšené výživné zo sumy 98,58 eur na sumu 115,- eur , s účinnosťou od 01.09.2011 a celý rok 2011 bol
PN a poberal len nemocenské dávky, teda nie vlastnou vinou sa dostal do finančných problémov, preto
v súčasnej dobe je veľmi zadĺžený a nemohol si plniť vyživovaciu povinnosť v takej výške v akej mu
bolo stanovené. Poukázal na tú skutočnosť, že sa vedie exekúcia na výživné vo výške 44,26 eur, platí
nájomné 150,- eur, mobil paušál 42, - eur, mobil splátky 23,- eur, pôžička na počítač 62,- eur, pôžička
Provident 46,- eur, Home Credit karta 21,- eur, výživné na syna 115,- eur, pôžička od rodičov 30,- eur,
teda celkove mu to finančne nevychádza. Žiadal znížiť výživné na maloletého E. zo sumy 115,- eur na

sumu 30,- eur, od 01.08.2013.

Matka sa písomne k podanému návrhu vyjadrila a uviedla, že s návrhom nesúhlasí i keď z ľudského
pohľadu chápe otca maloletého dieťaťa, že má zdravotné problémy, ale každý má buď zdravotné

problémy, alebo osobné problémy. Poukázala na to, že trpí ochorením krčnej chrbtice, v dôsledku
čoho bola 11 týždňov PN a len vďaka tomu, že potrebuje uživiť syna išla do práce. Potrebuje špeciálnu
polohovateľnú posteľ a matrac, ktorý si však nemôže kúpiť, pretože uprednostňuje dôležitejšie potreby
syna. V písomnom vyjadrení tiež poukázala na náklady, ktoré jej vznikajú a návrh otca na zníženie
výživného navrhla zamietnuť.

Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko tento návrh nie je

na prospech maloletého dieťaťa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov , správou zamestnávateľa oboch rodičov, správou
kolízneho opatrovníka , dokladmi o poplatkoch, správou zo školy, pripojením spisu sp.zn. 9P/44/2011
a zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené .

Posledná úprava výživného bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/44/2011
zo dňa 14.02.2012, kedy bolo zvýšené výživné na maloletého E. zo sumy 99,58 eur na sumu 115,- eur

mesačne, od 01.09.2011.

V čase poslednej úpravy výživného matka mala príjem 522,29 eur a žila v 4-izbovom rodinnom dome
na poschodí a prispievala na plyn, elektrinu a vodu mesačne 90,- eur, na stravu 50,- eur a polročne
maloletému E. poistné v sume 80,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala len k maloletému E..

V čase poslednej úpravy výživného otec bol poberateľom nemocenských dávok a od februára 2011
poberá nemocenské dávky a to mesiac február 2011 v sume 270,60 eur, marec 2011 v sume 441,80
eur, apríl 2011 v sume 427,60 eur, máj 2011 v sume 441,80 eur, jún 2011 v sume 427,60 eur a júl 2011 v
sume 441,80 eur. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a na domácnosť prispieval sumou 300,-
eur, mal dve pôžičky, pričom prvú vo výške 106,- eur splatil a druhú vo výške 700,- eur spláca mesačne

po 22,- eur. Vyživovaciu povinnosť mal len k maloletému E..

Maloletý E. navštevoval 5.ročník ZŠ.

V súčasnej dobe je otec zamestnaný, jeho príjem činí 548,06 eur a je poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku vo výške 154,10 eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má príjem
330,89 eur. Spolu s priateľkou a jej synom H. H. žijú v podnájme. Spláca pôžičky a to Provident 46,- eur,
poskytnutú vo výške 400,- eur, Home Credit karta 21,- eur, pôžička na počítač 62,- eur, splátka mobil
mesačne 23,- eur a okrem toho prebieha exekúcia na výživné, keďže má dlh na výživnom vo výške
1.100,- eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému E..

Matka má v súčasnej dobe príjem 548,20 eur a žije so svojou matkou v nadstavbe rodinného domu
a stará matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 306,40 eur. Podieľa sa na nákladoch v
domácnosti, platí elektriku 50,- eur, štvrťročne vodu 20,- eur, drevo ročne 450,- eur, mesačne plynovú
bombu 20,- eur a podiel na strave mesačne 100,- eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému E..

Maloletý E. je žiakom 8.ročníka ZŠ a zo správy zo školy vyplýva, že dosahuje prospech s vyznamenaním
a reprezentuje školu v súťažiach a vedomostných olympiádach a zúčastňuje sa všetkých školských
výletov a exkurzií.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa

povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale
i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo

od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom
alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa

ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými

iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj

okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh otca na zníženie výživného je
neopodstatnený, keďže v súčasnej dobe bolo preukázané, že uzavrel pracovný pomer a to od
28.02.2014 na dobu určitú do 29.02.2015, pričom jeho pracovná disciplína a pracovné výkony sú
hodnotené ako výborné a pracuje na pozícii operátora skladu, s tým, že dosahuje príjem v priemere
548,06 eur a je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 154,10 eur, pričom žije

v spoločnej domácnosti i s osobou, ktorá je zárobkovo činná. Na strane otca od poslednej úpravy
výživného došlo k zlepšeniu finančnej situácie, keďže v čase poslednej úpravy výživného bol len
poberateľom nemocenských dávok, zatiaľ čo v súčasnej dobe je poberateľom ČID a má príjem z
pracovnej činnosti. V čase poslednej úpravy výživného maloletý E. bol žiakom 5.ročníka ZŠ, v súčasnej
dobeježiakom8.ročníka,jednásaovynikajúcehožiaka,jetedanepochybné,žematkevznikajúnáklady

v súvislosti so zabezpečením školských potrieb, ako i záujmovej činnosti. Pokiaľ ide o matku, u tejto
došlo k zvýšeniu príjmu o 20,- eur a súd na základe hodnotenia zmeny pomerov na strane otca , matky
i maloletého dieťaťa návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p. nakoľko ide o konanie o výživnom,
ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.