Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7P/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914201798
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914201798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti: X., nar. XX.XX.XXXX a Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., zastúpený v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku - odbor sociálnych vecí a rodiny,
deti rodičov: X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., v konaní o zmenu osobnej
starostlivosti a určenie výživného otcovi maloletých detí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.02.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 matka maloletých detí žiadala,

aby Okresný súd Ružomberok zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 7P/31/2011-142
zo dňa 05.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.01.2012 tak, že maloleté deti X., nar.
XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, zverí do osobnej starostlivosti matky X., nar. XX.XX.XXXX, s tým
že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, zároveň žiadala, aby otec bol
zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej dcéry X. sumou 250 eur a maloletého syna Q.
sumou 250 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Návrh po skutkovej stránke matka maloletých detí odôvodnila tým, že manželstvo rodičov

maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 6C/5/2011 zo dňa
01.03.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/5/2011 zo dňa 05.04.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 08.04.2011, do vydania rozsudku Okresného súdu č. k. 7C/31/2011-142 zo dňa
05.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.01.2012, boli maloleté deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, po právoplatnosti tohto rozsudku boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti otca. Súd v predmetnom rozhodnutí upravil aj styk matky s maloletými deťmi, a to tak, že
matka bola oprávnená stretnúť sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka

15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., otec s uvedeným upraveným stykom nesúhlasil. I napriek tomu, že
súdna znalkyňa X. prizvaná súdom do predmetného konania vypracovala znalecký posudok, v ktorom
neodporučila ani obmedzenie, nie to ešte zákaz styku maloletých detí s matkou a znalkyňa vo svojom
znaleckom posudku navrhla súdu styk matky s maloletými deťmi upraviť štandardne, každý druhý víkend
a v priebehu týždňa návštevy maloletých detí u matky podľa ich záujmu a možností, ďalej doporučila
súdu, aby sa matka podrobila odbornej liečbe, aby sa v budúcnosti mohla naďalej podieľať na striedavej
starostlivosti. Okresný súd Ružomberok na základe nepreukázaných skutočností (uviedol to aj odvolací

súd v zdôvodneniach svojich uznesení) uvedených otcom maloletých detí a kolízna opatrovníčka miesto
toho, aby hájila zákonné práva maloletých detí na obidvoch rodičov stotožnila sa s tvrdeniami otca a na
základe uvedeného súd vydal rozhodnutie, ktorým obmedzil matke styk s maloletými deťmi len na jeden
deň v každom párnom mesiaci a neskôr súd svojím uznesením č. k. 7P/44/2012-41 zo dňa 04.06.2012úplne zakázal styk matky s maloletými deťmi, až Krajský súd v Žiline ničím nepodložené rozhodnutie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.09.2012 zamietol ako nedôvodné, poukazujúc na skutočnosť, že
maloletédetipokiaľžilismatkouvspoločnejdomácnosti,akoajpočasstriedavejvýchovymalimatkuradi

a v čase keď boli u matky mali sa dobre. Matka predložila súdu dôkazy z tejto doby, a to úradný záznam,
ktorý zapísala kolízna opatrovníčka ÚPSVaR Ružomberok zo dňa 14.04.2011 a 09.05.2011, v ktorom
deti uviedli, že striedavá starostlivosť im nevadí, obidve deti sa vyjadrili, že sa majú u mamy dobre, u
mamy bolo všetko v poriadku až na to, že sa rodičia spolu hádajú cez telefón „ďalej deti uviedli, že“, bude
lepšie, keď sa budú striedať raz u jedného a raz u druhého, „vôbec neprejavili záujem nestretávať sa so

svojoumatkou,malijuradiaboloimsňoudobre“.MaloletédetiajvCentrepsychologickéhoporadenstva
a prevencie v R., kde boli maloleté deti dňa 07.05.2012 na vyšetrení vypovedali: maloletá dcéra uviedla,
že chce sa s matkou stretávať a to aj formou striedavej starostlivosti, a to tak, ako to bolo v nedávnej
minulosti, maloletý Q. dokonca povedal, že sa chce s matkou stretávať a byť striedavo u otca a u matky,
uviedol, že verí, že zákaz styku s matkou nebude naveky, to mu sľúbil otec, obidvaja vyjadrili túžbu, aby
sa matka vyliečila a bola v poriadku, obidve deti obnovenie striedavej výchovy podmienili výlučne len

skutočnosťou, že matka sa bude liečiť a vylieči sa. Od marca 2012 sa maloleté deti s matkou vôbec
nestretávajú, otec nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré svojimi uzneseniami upravil styk
matky s maloletými deťmi. Otec vôbec neoboznámil maloleté deti s tým, že matka preukázala súdu, že je
zdravá, že nie je dôvod, aby sa matky báli. V znaleckom posudku č. 12 zo dňa 12.04.2013 vypracovaný
súdom prizvanou znalkyňou Q. je konštatované, že otec je pre maloleté deti negatívnym príkladom, deti

kopírujú a identifikujú sa s jeho správaním. Otec za prítomnosti maloletých detí prezentuje voči matke
nenávisť, je verbálne agresívny, matku neustále osočuje a všetku vinu ohľadne súdenia sa zvaľuje na
matku, umožňuje maloletým deťom čítať písomnosti zo súdu, polície, ktoré by deti v ich veku čítať ani
nemali, vyjadruje sa pred deťmi, že všetko zlé, škodlivé a nebezpečné súvisí s ich matkou, všetko čo
bolo v minulosti bolo zlé a najlepšie by bolo, keby matka zmizla z ich života. U maloletých detí súd

vypestoval syndróm zavrhnutého rodiča, odmietanie matky maloletých detí je naučené a je výsledkom
správania sa otca, ktorý maloletým deťom hovorí negatívne skutočnosti o matke, čím vypestoval v
nich pocit strachu, že matka je duševne chorá a môže im ublížiť. Znalkyňa vzhľadom na osobnostné
rysy otca maloletých detí doporučila vhodnosť psychoterapie pre otca, otec sa žiadnej psychoterapie
nepodrobuje a ani to nikto od neho nežiada. Návrh zdôvodňuje aj tým, že nemá možnosť presvedčiť

maloleté deti, že jej na nich veľmi záleží, že ich i napriek všetkému čo ani ona nespôsobila má veľmi
rada, že otec svoje tvrdenia opiera o nepravdivé skutočnosti, ktoré mu neuznal ani súd. Otec neuznáva
a nemieni ani rešpektovať žiadne rozhodnutia súdu. Za nerešpektovanie rozhodnutia súdu mu súd v
rámci výkonu rozhodnutia, ktorý je vedený pod č. k. 3Em/2/2012 už dvakrát uložil finančnú pokutu,
ktorá však v danej veci nič nevyriešila. Otec tak, ako je uvedené v zdôvodnení predmetného uznesenia

Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoE/61/2013, v ktorom súd hodnotí konanie otca, ako sofistikovaný
pokus o zabránenie vymožiteľnosti práva dosiahol, že deti matku odmietajú, chovajú sa k nej hrubo až
vulgárne. Ich slovné prejavy sa vôbec nezhodujú s ich cítením, matka je presvedčená, že deti tak musia
robiť, nakoľko sú pod prísnym dohľadom otca tyrana. Aj matka sa otca bála, keď bývali v spoločnej
domácnosti. Ďalej matka maloletých detí poukázal, že je zdravá, jej psychické problémy boli spojené

výlučne s chovaním sa otca, pričom súdu pravidelne predkladá záznamy o svojom zdravotnom stave.
Aj napriek tomu otec zotrváva na svojom, že matka je duševne chorá a má sa dlhodobo liečiť. Kolízna
opatrovníčka maloletých detí potvrdila, že na Úrade práce otec síce maloleté deti poučil o tom, že sa
matky báť nemusia lebo je už zdravá, ale ihneď im oznámil, že on nesúhlasí s názorom odborníkov, je
presvedčený o tom, že matka je chorá a uvedené tvrdenie osobne uviedol aj na súdnom pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 12.12.2013. Na požiadanie otca v predmetnej veci bola vypočutá 12.12.2013 aj
svedkyňa matkina ošetrujúca psychologička Q., ktorá bola súdom predvolaná na výslovnú žiadosť a
domáhanie sa otca, svedkyňa pred súdom povedala, že matka je zdravá, jej adaptačné schopnosti sú
na veľmi dobrej úrovni, zvládne veci, ktoré by mohli spôsobiť retraumatizáciu, je schopná vychovávať
maloleté deti, netrpí žiadnou poruchou osobnosti a odporučila otcovi, aby maloletým deťom povedal, že

matka ich nemiluje menej ako on. Znalkyňa záverom odporučila, aby maloleté deti boli zverené tomu
rodičovi, ktorý má lepší vzťah k tomu druhému, pretože je lepšia šanca, že nebudú zneužité. Ďalej matka
maloletých detí poukázala na to, že je rovnoprávnym rodičom maloletých detí, má rovnaké práva ako má
ich otec, to jej zaručujú aj medzinárodného dohovory, Ústava i zákony SR. Dieťa má právo na obidvoch
rodičov a má právo rozvíjať s nimi plnohodnotný vzťah. Otec bezdôvodne a v rozpore s rozhodnutiami

súdu neoprávnene zasahuje do rodičovských práv matky, jeho protiprávne konanie bolo síce postihnuté
dvakrát uloženou finančnou sankciou, avšak bezvýsledne. Vytláča matku z výchovného procesu, čo
vidieť na nevhodnom správaní sa maloletých detí voči matke, jeho správanie veľmi negatívne ovplyvňuje
psychický vývoj maloletých detí a toto nie je len konštatovanie matky, ale aj súdov a odborníkov v danejoblasti. U maloletých detí otec vypestoval syndróm zavrhnutého rodiča. Súdom nariadené výchovné
pôsobenie na maloleté deti a ich rodičov formou poradenstva, ktoré má zabezpečovať úrad (matka sa
s maloletými deťmi v predmetnej veci z dôvodu zabezpečenia ich komunikácie ešte ani raz nestretla na

úrade) sa z dôvodu neochoty otca pravdivo vysvetliť maloletým deťom, že ich matka je zdravá, že je aj v
ichzáujme,abysasmatkoustretávali,končíneúspechomzdôvodovnastraneotca,ktorýkonávrozpore
so záujmami maloletých detí. Matka je presvedčená, že maloleté deti svoje tvrdenia, ktoré smerujú
proti matke nevyslovujú slobodne. Otec na súde dňa 12.12.2013 oznámil, že nezmení svoj názor, teda
ďalšie sankčné opatrenia voči jeho osobe sú neúčinné, z tohto dôvodu matka navrhuje, aby súd svojím

rozhodnutím zmenil výchovné prostredie maloletých detí tým, že ich zverí do osobnej starostlivosti
matke, ktorá je schopná zabezpečiť ich riadnu výchovu, čo bude v prospech maloletých detí. Otec
vedome svojím konaním maril, marí a podľa jeho vyjadrení pred súdom aj bude mariť predmetný výkon
rozhodnutia, čím beztrestne porušuje zákon, týra maloleté deti a ich matku, nerešpektuje medzinárodný
dohovor o právach dieťaťa Ústavu a zákony SR, ktoré zaručujú deťom právo na obidvoch rodičov
a matke právo rodiča maloletých detí. Otec svojím konaní dlhodobo porušuje ustanovenie § 25 ods.

4 zákona č. 36/2005 Z.z., v znení neskorších zmien, nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdov,
nerešpektuje právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, nerešpektuje
právo maloletých detí na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku aj
matky, ktorá je v zmysle zákona tiež rodičom maloletých detí a zámerne neumožňuje matke styk s
maloletými deťmi, ktorým nevenuje pozornosť, ktorá zodpovedá ich veku a rozumovej vyspelosti.

Dňa 26.03.2014 bolo doručené tunajšiemu súdu písomné vyjadrenie otca maloletých detí, v ktorom
najmä uviedol, že vyjadruje ľútosť nad tým, že ich deti musia podstúpiť ďalšiu nezmyselnú traumu,
musia trpieť preto, že rodičia nie sú schopní ani len v záujme detí nájsť spôsob ako komunikovať
aspoň ohľade nich. Z jeho strany bolo veľa impulzov ako túto situáciu zmeniť, žiadal aj Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny, aby v záujme detí v rámci uloženého výchovného opatrenia 2P/137/2012
zorganizoval stretnutie rodičov na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde by pod dohľadom
odborníka psychológa pokúsili nájsť nejaké východisko z neľahkej situácie hlavne pre deti. Podarilo sa
len jedno takéto stretnutie, ktoré k ničomu neviedlo. Na jeho snahu matka buď neodpovedá alebo si
stavia nezmyselné podmienky, napríklad aby sme sa stretli v C., prečo ak obaja máme trvalý pobyt

v R. alebo ho v SMS uráža a klame, rovnako postupuje aj vo svojom návrhu. Matka píše, že deti
boli v striedavej starostlivosti až do 20.01.2012, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného
súdu Ružomberok 7P/31/2011-142 zo dňa 05.12.2011 nie je to však pravda, obe deti boli uznesením
Okresného súdu Ružomberok 7P/31/2011-64 odovzdané do starostlivosti otca už dňa 02.11.2011, toto
neskôr potvrdil aj odvolací súd uznesením 8CoP/105/2011, kde sa tvrdí „z obsahu spisu je dostatočne

osvedčená určitá psychická labilnosť matky“, alebo „zároveň v priebehu súdenej veci (aj z výpovedí
samotnej matky) bolo osvedčené, že značene stresovým situáciám boli deti vystavené tiež v čase, keď
boli v bezprostrednej osobnej starostlivosti matky“, k záveru ešte Krajský súd konštatuje „z hľadiska
posudzovaného predbežného opatrenia nie je rozhodujúce, či sa matka výslovne vyhrážala (osobitne
aj pred deťmi) samovraždou, pokiaľ by tomu tak bolo, otázna by bola vôbec prípustnosť kontaktov

matky s deťmi bez prítomnosti inej osoby, reakcie matky nepriaznivo zasahovali detskú psychiku a
maloletým deťom bránili v šťastnom citovom prežívaní bežnej každodennej reality“. Matka poukazuje
na úradné záznamy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny konkrétne zo 14.04.2011 a 09.05.2011,
pričom je nutné poznamenať, že rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok 6C/5/2011-31, ktorým boli
deti zverené do striedavej starostlivosti nadobudlo právoplatnosť len 08.04.2011 a vtedy boli deti ešte u

neho,uotca,kýmbolirobenéuvedenézáznamy,detieštenemalitakmeržiadnuskúsenosťsostriedavou
starostlivosťou a so starostlivosťou samotnej matky. Ďalej poukázal, že deti sa sťažovali na správanie
matky, ktorá ich zaťažovala svojimi pohlavnými chorobami, nahovárala syna na samovraždu, vyhrážala
sa samovraždami, vyhodila deti, ktoré jej ako chorej doniesli chlieb a vitamíny, zrušila deťom pasy, keď
som s nimi chcel ísť na dovolenku, stále pred nimi striedala emócie raz plakala inokedy sa nezmyselne

smiala, brávala im kľúče od domu a následne chodila do domu robiť zle, ona nikdy deťom nedala kľúč od
svojho bytu, deti bila za to, že chceli byť s ním alebo babkou, všetko je zaznamenané na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny niečo v zápisniciach. Otec maloletých detí poukázal, že deti ho prosili, aby niečo
urobil, že nechcú ísť k matke, vždy sa ich snažil presvedčiť, aby matke dali šancu, že sa to snáď časom
zlepší, požiadal súd o zverenie detí do svojej starostlivosti čo mu po vykonanom dokazovaní aj súdnym

znalcom súd vyhovel. Medzi tým sa snažil komunikovať s matkou detí, aktívne spolupracoval s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, žiaľ matka marila celú jeho snahu. Ďalej otec uviedol, že z chovania sa
matky u detí objavovali čoraz častejšie psychosomatické problémy, bolesti hlavy, porucha, nevoľnosti,
nočné mory, vždy pred a niekedy aj po, keď matka mala prísť, mal o deti hlavne o dcéru strach, taknavštívil detského lekára, ktorý ich odporučil na detského psychiatra X. z jeho záveru z 09.03.2013
vyplýva „vhodná starostlivosť otca a prípadné stretnutia s matkou len v prítomnosti sociálneho kurátora“.
Dňa 22.01.2013 im bolo uložené výchovné opatrenie 3P/137/2012-58, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňom 07.02.2013 a tu je ľahko preukázateľné klamstvo matky, keď zo spisu je zrejmé, že došlo k
niekoľkým stretnutiam matky s deťmi za prítomnosti psychologičky C. a sociálnej kurátorky pani U.
na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, on nikdy nijako deťom nebránil, vždy ich riadne a
včas zabezpečil a na stretnutie doviedol. Matka sa nijako nesnaží s deťmi zblížiť, doslova ich odvrhla,
schováva sa pred nimi, tají im o sebe všetky informácie a navyše im zablokovala ich telefónne čísla,

čím sa dobrovoľne zriekla aj ďalšieho kontaktu s deťmi. Deťom sa vysmievajú spolužiaci, že nevedia
kde majú matku, že im pobrala veci a že sa ich matka živí najstarším remeslom, keďže deti o matke
od nej samej nič nevedia tak nedokážu sa výsmešným útokom brániť, len občas ju vidia dosť výstredne
až nevhodne oblečenú. Deti matku v minulosti počuli viackrát ako sa im vyhrážala, že sa všetci traja
zabijú a že potom pochopím o čo som prišiel, už v čase po rozvode ju videli behať po dome s nožom
a na zápästí s vyhrážkami, že sa poreže, po deti chodila s cudzími chlapmi, ktorí sa na deti smiali z

auta prípadne ich fotili z auta. Matka detí sústavne klame a svojím správaním ich zneisťuje, toto všetko
deťom strašne ubližuje a podľa názoru odborníkov to žiaľ na deťoch zanechá trvalé následky. Deti matku
na základe jej správania začali úplne odmietať majú z nej až panický strach, keď sa dozvedeli, že by
matka mohla byť v R. odmietali chodiť aj do mesta na záujmové krúžky. Otec maloletých detí ďalej
poukázal na znalecký posudok, ktorý vypracovala poverená znalkyňa X., ktorá si pre väčšiu objektivitu

prizvala k prípadu skúseného znalca Q.. Otec maloletých detí zároveň poukázal na záverečnú správu
od X., psychologičky OSPOD a SK, ktorá viedla súdom nariadené výchovné opatrenie 3P/137/2012
„výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, t. j. nedokážeme povedať, že by došlo k zlepšeniu vzťahu
medzi maloletými deťmi k matke natoľko, aby maloletí vyjadrili pozitívny postoj k spoločným stretnutiam
(to znamená, aby sa ho sami dožadovali prípadne, že by súhlasili so stretnutím navrhnutým matkou,

psychológom alebo kolíznym opatrovníkom)“. On nechápe, čo matka od predmetného návrhu očakáva,
ako si asi predstavuje, že deti jej budú pridelené do starostlivosti, keď deti nie sú ochotné s ňou ísť ani
na koláč do cukrárne napriek ročnému výchovnému opatreniu pod dohľadom odborníka psychologičky.
Otec maloletých detí čestne prehlásil, že nikdy nijako deťom nebránil v komunikácii s matkou tak veľkým
deťom so stálym prístupom na internet a mobilným telefónom sa to ani nedá, naopak snaží sa, aby deti

voči matke úplne nezanevreli, žiaľ matka mu v tom nijako nepomáha aj týmto svojím podaním docielila
len to, že deti musia podstúpiť ďalšiu traumu, ísť vypovedať na súd, to jej vzťah s deťmi určite nezlepší,
deťom dala ďalšiu ranu, je mu to úprimne ľúto.

Na pojednávaní konanom dňa 01.04.2014 matka maloletých detí vo svojej výpovedi poukázala, že

sa pridržiava obsahu podania návrhu na zverenie maloletých detí X. a Q. zo dňa 11.1.2014 do jej
starostlivosti, následne bližšie popísala okolnosti svojho doterajšieho života, pričom poukázala, že otec
maloletých detí ju dlhodobou psychicky aj fyzicky týral, a to do takej miery, že mala obavy o svoj život,
on k svojmu životu jednoducho potreboval vidieť, že jeho konaním psychicky a neskôr aj fyzicky trpí.
Jej odsťahovaním zo spoločnej domácnosti si vymyslel, že ju bude týrať cez ich maloleté deti, lebo

vedel, že sa navzájom majú veľmi radi. Začal maloleté deti manipulovať a strašiť nebezpečnou duševnou
chorobou, zdedenými rodinnými zlými génmi, presviedčal ich, že im môže ublížiť, aj napriek tomu, že
súdu predložila dôkaz o svojom zdravotnom stave, otec maloletých detí ho do dnešného dňa neuznáva
a trvá na svojom prehlásení, že je duševne chorá vštepuje to ich maloletým deťom. V záznamoch z
kontroly úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo 16.04.2011 a 07.05.2011 bolo uvedené, že deti chcú

byť v striedavej starostlivosti rodičov. Zástupkyňa maloletých detí neurobila nič, aby otca maloletých
detí presvedčila o tom, že maloleté deti majú právo na obidvoch rodičov a oni samé uviedli, že chcú
byť v starostlivosti obidvoch rodičov. Je zrejmé, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nehájil záujmy
maloletých detí, veď sám si zistil, že deti chcú byť i naďalej v striedavej výchove rodičov, hájil len otca
maloletých detí, čím porušil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny svoje poslanie dané mu zákonom, deti

boli nastrašené otcom, svedčí o tom aj ich výpoveď zo dňa 07.05.2012, kedy na základe objednávky
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok boli na psychologickom vyšetrení u doktorky U., kde
prehlásili, že keby sa liečila, tak by s ňou chceli byť tak, ako to bolo v čase striedavej výchovy, v tom
čase im nič na nej nevadilo iba to, že je chorá a má sa liečiť, čo v tom čase nebola pravda, nakoľko
mala lekársku správu, predložila ju aj súdu, ktorá potvrdzovala, že je zdravá, prečo maloleté deti kolízna

opatrovníčkaneoboznámilastým,žejezdravá,žeotompredložilasúdurelevantnédoklady,asipreto,že
nemala záujem hájiť záujmy maloletých detí, ktoré majú právo a aj sa ho dožadovali na obidvoch rodičov,
nielen na otca. Matka maloletých detí ďalej poukázala, že od marca 2012, vyše dvoch rokov sa so svojimi
deťmi nemohla osobne stretnúť, a to aj napriek tomu, že Okresný súd Ružomberok na jej návrh na výkonrozhodnutia rozhodoval síce v záujme maloletých detí, ale i napriek udeľovaniu pokút otcovi uvedené
právo maloletých detí na matku a jej právo rodiča na maloleté deti do dnešného dňa súd nevymohol.
Znalecký posudok č. 12/2012 zo dňa 12.04.2012, ktorý vypracovala súdom pribratá znalkyňa doktorka

Q. do konania spisu zn. 7P/31/2011 jednoznačne poukázala na to, že otec je nekritický voči svojmu
správaniu, je verbálne agresívny, podozrievavý, egocentrický, výrazne paranoidný a je negatívnym
vzorom pre maloleté deti, ktoré jeho správanie kopírujú a identifikujú sa s ním a v závere odporučila
vhodnosť psychoterapie otca, nezávisle od predmetného znaleckého posudku. Odvolací súd v Žiline tiež
vyhodnotil správanie sa otca a uvádza ho ako sofistikovaný pokus o zabránenie vymožiteľnosti práva

prenosom zodpovednosti za existujúci stav na deti, súčasne upozornil na skutočnosť, že odmietavý
postoj maloletých detí k nej si vytvorili pod vplyvom pôsobenia otca, je presvedčená, že pomalé konanie
súdu dalo otcovi dostatočný časový priestor k zmanipulovaniu ich maloletých detí tak, ako sa k svojej
matke chovali neúmerne ich veku, svojimi neslušnými vyjadreniami na jej osobu a vulgárnym chovaním
nielen k nej, ale aj k spoločným známym, len potvrdili, že otec nezvládol ich výchovu, ale zvládol narušiť
krásny rokmi vybudovaný vzťah, ktorý mali s deťmi. Matka maloletých detí zároveň uviedla, že od

posledného rozhodnutia nijako nedošlo k zmene pomerov lebo pán V. sa odvolal takže ona si má chodiť
po deti od piatku do nedele, deti sa k nej chovajú negatívne, naposledy keď bola dcéra ju opľula, takže
ona každý párny piatok ide si po deti, zdrží sa asi 5 minút lebo deti jej povedia, že nechcú ísť s ňou
a chovajú sa naozaj vulgárne, neodpovedajú jej na maily, a vyjadrujú sa na jej adresu urážlivo, čo vie
aj Úrad práce, že deti s ňou nejdú, pretože ona im zakaždým telefonuje, keď je pred dverami, matka

ďalej uviedla, že s deťmi dva roky vôbec netelefonuje z dôvodu, že keď im platila telefóny veľakrát jej
nezdvihli telefón, na SMS-ky mi neodpovedali, telefóny im zrušila minulý rok v júni 2013, potom prestala
platiť telefóny, zablokovala im SIM karty, keďže ich nepoužívali na to, na čo telefóny boli určené, nemalo
zmyseludržiavaťtietelefóny,novételefónnečíslajejotecnedal,detijejichneposlali.Onaježivnostníčka
a nakoľko deti nie sú s ňou snaží sa všetok čas vyplniť prácou, pretože platí deťom 500 eur výživné, má

čo robiť, aby zarobila len výživné 500 eur, má voľnú pracovnú dobu, dá sa povedať, že si vyberá, kedy
bude pracovať. Cestuje motorovým vozidlom mesačne najazdí okolo 7 000km. Ďalej matka uviedla, že
kým bolo výchovné opatrenie, ktoré viedla doktorka C. bola snaha, aby sa s tými deťmi aspoň stretla,
stretla sa dvakrát presný dátum si nepamätá asi pred rokom a bola s nim asi 5 minút. Odvtedy sa s
maloletými deťmi nestretla, z dôvodu, že deti jej vždy len oznámia, že nechcú ísť s ňou a na Úrade práce

tak isto jej prišli len oznámiť, že oni sa s ňou nechcú rozprávať. Matka maloletých detí ďalej uviedla, že
preto trvá na návrhu na zmenu osobnej starostlivosti, pretože nie je zdravé výchovné prostredie, kde deti
musia zaznávať sami seba, pretože z polovice sú ja, polovica sú matka, polovica sú otec, to znamená,
že keď ju nemajú radi, tak nemôžu mať radi ani polovicu seba a to je strašné, nie je to zdravé psychické
prostredie pre deti, deti ju neodmietali do zákazu styku, do tohto zákazu styku stále tvrdili, že chcú žiť

s ňou v striedavej starostlivosť, až zákaz styku im dosvedčil to, že je chorá a oni sa už začali báť. Ona
navštevuje psychológa pravidelne, aby vedela dokázať svoj zdravotný stav. Už počas rozvodu začala
jedného psychológa navštevovať, bola aj v nemocnici, nakoľko ju otec maloletých detí týral psychicky
aj fyzicky, čo potvrdila jej psychologička, teraz chodí k doktorke M., už druhý rok od minulého roka
od mája 2012, kedy navštevovala aj psychiatričku doktorku W. tak isto doniesla od nej potvrdenia o

svojom zdravotnom stave, kde sa obe vyjadrili, že nemá ani len snahu o nejakú sebevraždu alebo, že by
nezvládala svoj psychický stav, je pravda, že bola trošku labilnejšia, že plakala po rozvode, pretože deti
boli strašne smutné a nešťastné a jej to bolo ľúto. Užívala niekedy nejaké lieky veľmi dávno v roku 2009,
v čase posledného rozhodnutia neužívala žiadne lieky. V čase posledného rozhodnutia, keď maloleté
deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, v tom čaše navštevovala doktorku M. a doktorku W.,

od posledného rozhodnutia sa zmenilo len to, že už psychiatričku nepotrebuje navštevovať, nakoľko
nepotrebuje brať lieky ani žiadnu ďalšiu terapiu, je pre ňu dobré, že navštevuje psychológa kvôli tomu, že
sa s ňou potrebuje niekedy poradiť čo je v záujme detí, aby ich psychika trpela čo najmenej, konzultuje
aj samú seba, svoje pocity. Matka maloletých detí ďalej poukázala, že psychický stav maloletých detí už
nie je vyvážený, narušil ho rozvod a negativistický postoj ich otca, ktorý začali kopírovať aj deti. Matka

maloletých detí uviedla, že vie, že želanie detí je, že sa s ňou nechcú stretávať, ale zároveň vie aj, že len
kopírujú chovanie sa otca, nie je to ich želanie, pretože nevidí žiaden dôvod, nič také sa nestalo okrem
toho, že s nimi sa nemohla stretávať, a zrazu od mája 2012 sa s ňou nechcú stretávať, nemajú ju radi,
ona nemôže uveriť, že deti, ktoré ju dovtedy milovali, zrazu ju nemajú radi, to sa nedá.

Otec maloletých detí na pojednávaní konanom dňa 01.04.2014 vo svojej výpovedi najmä uviedol, že nie
je pravda, že by deti viedol proti matke, deti sa vždycky snažil viesť k úcte aj k matke, svedčí o tom,
že ku každému jej sviatku ju čakajú s kvetmi alebo s darčekom, na prvé sviatky s dcérou vyrábal pre
matku darček koňa z ponožky, učil ju prišívať gombičky, dcére kázal, aby poslala matke večer SMS-ku aspoň dobrú noc, keď boli deti v striedavej starostlivosti, doteraz zakaždým keď matka príde nejaké
MDŽ, narodeniny, meniny čakáme ju minimálne s kvetmi na môj podnet, deti to odmietajú a nadávajú
mi, že prečo som kúpil, že som sa ešte nepoučil, matka tieto kvety od detí ani len neprevezme, neprijme,

sedí v aute ani nevystúpi z auta, keď ju čakajú deti s kvetmi, takže čo sa týka posudku pani Q. prešetruje
ho polícia, pretože dal podnet. On nevie deti donútiť, aby s matkou išli, povedali, že radšej pôjdu do
detského domova ako k matke, skúšal to násilím za prítomnosti kolíznej opatrovníčky tak, že išiel po
vysvedčenia zabuchol pred deťmi dvere na dome a myslel si, že kým pôjde po vysvedčenia a vráti
sa, aspoň chvíľu v prítomnosti kolíznej opatrovníčky deti sa s matkou porozprávajú, skončilo to tak, že

deti ušli, našiel som ich v N. teda polícia ich našla v N. dňa 28.6.2013 na Q. narodeniny. Matka im
zrušila telefóny pretože jej telefóny nedvíhajú. Matka deťom nedala žiadne darčeky, na Vianoce o deti sa
nezaujíma, napísala za posledného pol roka asi jeden mail, deti nevedia kde matka žije, nevedia kde je
doma, matku kontaktoval, aj včera jej posielal SMS-ku, pred súdom nech si sadnú a skúsia sa dohodnúť.
Všetky jeho snahy matka odmietla, nemala záujem, keď bolo stretnutie v cukrárni na podnet pani U., tak
matka na stretnutie s deťmi prišla so svojou právničkou, deti keď to videli do cukrárne vošli naštvané.

Maloleté deti reagovali na súdne konania tak, že sú z toho otrávené, povedali, že čím viac sa dožadujú
nejakej spravodlivosti pravdy tým viac sú ubíjané a potláčané, že sú trestané za to, že si povedia svoj
názor, keď povedali, že im matka robila zle, že ich bila, že syna nahovárala, aby vyskočil z okna, že ich
nútila násilím, aby mu volali, že ho nemajú radi, čo bolo niekoľkokrát, museli za to chodiť ku psychológovi
a boli ešte viac utláčané. Otec maloletých detí uviedol, že im rozpráva, že možno matka sa zmenila po

tom všetkom možno, že by to mohli skúsiť a že je to v ich záujme. Poukázal na to, že ona sa zmenila
v tom zmysle, že ona im predtým ubližovala Q. nahovárala na samovraždu, rozprávala, že na druhom
svete je život krajší, že tam bude mať viac kamarátov, nahovárala ho, aby spolu vyskočili z okna, toto
je zadokumentované, ďalej je zadokumentovaný matkin list na rozlúčku, že chce spáchať samovraždu,
deti to všetko povedali. Otec zdôraznil, že nikdy deťom nebránil v žiadnom kontakte, vždy keď má podľa

rozhodnutia súdu matka právo sa s deťmi stretnúť, vždy deti donúti sa obliecť zbaliť a vysotí ich pred
dom, je to surové, je to násilné lebo deti nechcú ísť vôbec. Matka zo začiatku volala pravidelne políciu,
polícia mi povedala, že pokiaľ deti nie sú pred domom tak je to považované, že stretnutie neprebehlo,
deti keď sú pred domom a matka sa s deťmi rozpráva, deti odmietnu tak stretnutie kvázi prebehlo, takže
musím ich vysotiť, deťom som to vysvetlil, už teraz nie je to až tak násilne, chápu to, že si nepomôžu a

že teda vysotené budú tak už výjdu, ale vždycky je to ráno už od rána dcéru bolí hlava, nechce ísť do
školy, dáva jej tabletky každý druhý piatok, kvôli tomu vyhľadal aj lekára lebo deti majú nočné mory z
matky, sníva sa im kadečo o matke, oni ju vyslovene odmietajú. Otec ďalej uviedol, že deťom povedal, že
matka doniesla na súd papiere, kde ukázala, že je v poriadku, deti mu stále tvrdia, keby bola v poriadku
zmenila by svoje správanie, začala by sa k nim chovať ináč, psychológovia mu povedali, že pre deti

je prijateľnejšie, keď im povie, že matka nevhodné správanie matky, ktoré je naozaj nevhodné, vysvetlí
im skôr tak, že im povie, že matka má určitý zdravotný problém to deti ľahšie pochopia ako keby im
povedal, že ich nemá rada alebo im robí zle. Matka sa pred deťmi skrýva, nechce im povedať kde žije,
ako žije, deti o nej nevedia absolútne nič. Otec maloletých detí uviedol, že chce poprosiť matku, aby
zmenila svoje správanie a keď zmení svoje správanie tak určite deti postupne si cestu nájdu.

Maloletá X. na pojednávaní konanom dňa 1.4.2014 uviedla, že matku neznáša a myslí si, že aj ona ju,
nikdy ku nej nebola dobrá možno, keď bola malá vtedy myslí si, že bola dobrá, ale ona si to už nepamätá.
S otcom o matke sa teraz už moc nerozprávajú, predtým áno, teraz už len keď ona má prísť. Otec ich
presviedča, hovorí, že ona je už zdravá, že by mali k nej ísť, že je to v ich vlastnom záujme. Ona k nej

nechce ísť, nechce ju nikdy vidieť, nemá ju rada, ubližovala jej, povedala že keď sa narodila, že kvôli
nej skoro zomrela, že hrozne trpela, bila ju za každú drobnosť nikdy nemala o nich záujem, vždy bola
niekde na počítači alebo pozerala telku a v nemocnici, keď ju uhryzol pes tak potom ako sa vrátila ju
donútila povedať otcovi, že k nemu nechce ísť, mala mu nasilu zavolať, ale tatino na to prišiel a pochopil
to. Vyhrážala sa, že ak mu nezavolám, že ma nebude mať rada, že ma zbije a držala ma za vlasy, keď

som mu volala, nepamätám si presne kedy to bolo, keď som sa vrátila z nemocnice asi pred 2 rokmi.
Bratovi dala sendvič s červíkmi, už ju to nebaví, furt im len ubližuje, nikdy k nim nie je dobrá, už má
toho proste dosť. Všetci ju ochraňujú, čím je k nim viac protivná tým viacej vyhráva súd a všetko. Zatiaľ
jediné čo z toho majú čo ich ona naučila je, že klamať sa vlastne oplatí lebo ona zakaždým klame a
zakaždým má ona z toho úžitok. Poslala nám fotky z Disneyladnu, ako si užíva s našou sesternicou a

pritom úplne kašľala na nás, bolo to pred 2 rokmi. Ona radšej pôjde do detského domova ako k matke,
od nej by určite ušla, určite by pri nej neostala, aj napriek tomu, že je to mama, ona by dala prednosť
detskému domovu, určite by chcela ísť k tatinovi, ale ak jej zakážeme ísť k tatinovi, pôjde radšej do
detského domova ako k nej, ona sa jej bojí, aby im neublížila, Q. už skoro donútila vyskočiť z okna, onauž má toho dosť. Naposledy bola v kontakte s matkou pred súdnou sieňou, kde sa míňali, ona pociťovala
voči matke odpor, neprihovorila sa matke, pretože to nemá zmysel, je jej odporná, ona by jej klamala,
už nemá chuť sa s ňou vidieť. Vie že matka má papiere, že je zdravá, ona si myslí o nej, že určite nie je

zdravá, určite to má po svojej matke, aj ona je taká zlá, zároveň si myslí, že toto pojednávania spravila
len kvôli tomu, aby ublížila jej otcovi, ona si nemyslí, že matke na nej záleží, pokradla ich veci, zobrala
im zlaté náušnice, ktoré mala od narodenia, ktoré jej ani ona nedarovala, darovala jej ich krstná mama,
mala plavky, mala toho veľa, všetko jej zobrala a nechce im to vrátiť, tvrdí, že ona z toho nič nemá,
raz k nej išli do bytu aj s otcom sľúbila, že si môžeme prísť pre tie veci, avšak keď sme tam prišili ona

nám ani neotvorila, neprišla. Ona sa k matke nechová hrubo a vulgárne, mali sa stretnúť v kaviarni, aj
tam si zobrala svoju právničku, nevie či sa ich ona bojí alebo čo. Matku neopľula. Matke nenadávala,
povedala jej len, že má čušať nič horšie jej nikdy nepovedala. Otec je na ňu dobrý, správa sa k nej
dobre, chodievajú po nákupoch, varí im, on vie veľmi dobre variť, je proste úžasný, majú doma aj nejaké
pravidlá, musia doma upratovať, on sa tiež zapája, musia sa učiť, majú krúžky, ktoré im tiež platí, on je
na nich veľmi dobrý. On ich nikdy nemlátil, nikdy im nič zlé nespravil určite nie je tyran, týra ich matka.

Jej to teraz vyhovuje lebo s matkou sa vôbec nestretávajú iba tie piatky sa s ňou stretávajú, keď musí
ona prísť, napriek tomu, že vie matka, že ju neznášame, že k nej nechceme ísť hovorí, že sa na nás
teší a že nás donúti byť v jej osobnej starostlivosti. Nemyslí si, že túži matka po tom, aby bola s nimi v
kontakte, ona túži len ublížiť otcovi a im, má z toho asi nejaké choré potešenie alebo čo. Keby ju niekto
k matke násilím dostal do auta, ona utečie od nej, to už sa aj raz stalo, keď tatino zavrel dvere a nechal

nás s ňou samých, ušli sme. Neuvažovala nad tým, že by si vytvorila vzťah s matkou, pretože ani u nich
v triede nemajú všetci taký vzťah s obidvoma rodičmi, ona k nej nechce ísť, ani s ňou nechce mať žiadny
vzťah, proste ju neznáša. Matka hovorí každému, že ich má rada, každý jej na to naletí, povedali matke,
že ju neznášajú, nenávidia, ona sa len zasmiala, nevie ako to mala brať, je rada alebo čo, kebyže jej
niečo také povie brat alebo otec alebo kamarátka jednoznačne sa rozplače, nerozosmeje sa.

Maloletý Q. na pojednávaní konanom dňa 01.04.2014 uviedol, že nemá mamu rád, často im robieva
zle, keď bola striedavá starostlivosť tak sa o nich poriadne ani nestarala, stále opúšťali R., brala im SIM
karty z telefónov, aby nemohli volať, ani im nechcela povedať kam idú, brala im rôzne veci, ktoré dostali
od tatina, napríklad mal retiazku na ruku, ktorú mal aj rovnakú tatino, povedala mu, aby si ju cez noc

dal dolu, na druhý deň už tam nebola, keď príde po nich, tak sa správa zle, stále ich nahráva, aj keď jej
už povedali, že nechcú, aby ich nahrávala, väčšinou ani nevystúpi z auta, volá že nie sme nachystaní,
pričom my sme nachystaní. On pri psychologičke spomínal, aby nestávala autom pred ich domom, tak
ona stále stáva, to bola jedna podmienka, že ju budeme mať radšej, keď ona nebude stávať autom
pred domom, že ich nebude stále nahrávať, že sa bude správať voči nim pekne. Ona často kričí na

tatina, keď súd nariadil, aby sme sa stretli, stretli sme sa v cukrárni, avšak prišla s právničkou, a to sa
nám nepáčilo, že prišla s právničkou, keď pre nich chodieva tak väčšinou má v aute cudzieho človeka,
ktorého nepoznajú, to sa mu nepáči. Keď mali striedavú starostlivosť tak mu dala na raňajky pokazené
jedlo, boli v ňom červíky. On si myslí, že matka je chorá a cíti k nej odpor. Otec mu povedal, že matka je
zdravá, zakaždým im to hovorí, keď sa majú s matkou stretnúť v piatok, hovorí im to občas aj priebežne

počas týždňa, ale oni tomu neveria, on tomu neverí preto lebo matka stále klame, čo aj doteraz uvádzal
a tak sa nespráva normálna matka. Tatino ich pripravuje, keď majú ísť k mame, aj im rozpráva, že im
bude u nej dobre, ale oni mu stále neveria. K matke sa chová väčšinou slušne, dakedy sa mu stáva,
že keď ho nahnevá, že jej povie niečo škaredé, ale to ich tatino upozorní, že tak sa s matkou nemáme
rozprávať a máme byť slušný. On nenapľul na matku, nenadával jej, povedal jej iba, že je krava, ale iba

to. Viac mu vyhovuje zverenie do osobnej starostlivosti otca lebo pri striedavej osobnej starostlivosti boli
problémy, ktoré už uvádzal. Tatino ich nebije, on ich nenúti do činností, ale majú určité pravidlá, ktoré
dodržiavajú,napríkladževečersamajúnachystaťdoškoly,alebožemajúmaťporiadokvizbe,napríklad
cez sobotu on má povysávať dom, sestra má utrieť prach a ešte má povinnosť dávať zvieratkám, čo
majú mačky a psa žrať. Matke na ňom nezáleží, on už spomínal, že nemá o nich záujem, väčšinou do

nich kričí, nerozpráva sa s nimi. Matka kvôli súdu chodí za nimi. On nechce ísť s matkou do Q. keď bola
striedavá starostlivosť videl ako ich chcela zobrať, zobrala ich za sesternicou, ktorú on nemá rád, bolo
to na Slovensku, za sestrou potom raz bol v M.. Mame hovorili, že už nechcú ísť ku jej sestre, ale stále
tam chodili, oni nechcú ísť k matke nateraz lebo ona im nechce povedať kde býva, on sa jej to spýtal,
ona to nechce povedať. On na maily neodpovedá, nechce jej odpovedať, predtým keď mali telefón ako

komunikačný prostriedok ona im ho zrušila a od nich nechcela vedieť ani číslo mobilu, keby ich chcela
tak by to číslo nezrušila a mali by ako s ňou komunikovať. Môžu aj cez mail, ale na maily často on nie je,
takže nemá to význam. Vybral by si medzi osobnou starostlivosťou a detským domovom, detský domov.
Naposledy s matkou rozprával iba keď prišla v piatok predtým. Keby ich matka mala rada, tak nebudestávať pred ich domom v aute s cudzím človekom, nebude nahrávať, bude sa správať inak ako sa správa
a keby ich mala rada, tak ich nevláči ani po súdoch ani psychologičkách. Ohľadom toho mobilu aj keby
ste jej povedali, že som o tom rozprával ja jej svoje číslo mobilu nedám momentálne ja už nechcem s

ňou byť v kontakte cez mobil, radšej ho stratím.

Kolíznaopatrovníčkamaloletýchdetínazáveruviedla,ževpredmetnomkonaníonávrhumatkyozmenu
starostlivosti o zmenu zverenia a starostlivosti maloletých detí V., vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré
odzneli vyjadrenia znalca, vyjadrenia psychológov na referáte poradensko-psychologických služieb

Úradu práce a deklarovaného alebo vyjadreného vysloveného názoru maloletých detí tak, ako oznámili
v správe nesúhlasia so zmenou starostlivosti maloletých detí.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä
so správou z prešetrenia pomerov v rodine rodičov maloletých detí, z ktorej vyplýva, že matka maloletých
detí sa na adrese, kde má trvalý pobyt v byte trvale nezdržuje, nakoľko má pracovné povinnosti na F.,

jedná sa o dvojizbový byt, ktorý má v prenájme, nájomná zmluva je uzatváraná na obdobie 3 mesiacov
s možnosťou predĺženia aj na dlhšie obdobie, náklady na bývanie sú vo výške 195 eur + energie.
Matka maloletých detí sa vyjadrila, že byt „drží“ pre deti, je obývateľný a zariadený pozostáva z kuchyne
a hygienického zariadenia, WC a kúpeľňa a detskej a obývacej izby. Detská izba je ľavou stranou
zariadená ako chlapčenská časť a prvá strana je dievčenská časť, pri okne je pracovný kút, pracovný

stôl oproti oknu sú skrine, miestnosť sa dá predeliť paravánmi pre potrebu súkromia, obývaciu miestnosť
používajú ako spoločenskú miestnosť, v ktorej je televízny prijímač, pohovka, kreslo a zároveň slúži
matke ako spálňa, matka maloletých detí je OSZČ, tlmočník, sprievodca v cestovnom ruchu, obchod,
vyjadrila sa, že s deťmi nie je v kontakte, na jej maily nereagujú a nevie telefónne čísla detí. Ďalej
zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že otec a jeho deti bývajú v jednopodlažnom rodinnom

dome, na prízemí je kuchyňa s jedálňou a obývacím kútom, na poschodí sa nachádza izba spálňa otca
maloletých detí, detské izby detí, zariadenie izieb válenda, skrinková zostava, pracovný kút a obývacia
miestnosť, ktorá je zároveň pracovňou pána V. herňou pre deti aj s priestorom na cvičenie pre Q..
Domácnosť je účelne zariadená, dobre hygienicky udržiavaná, otec maloletých detí je tiež OSZČ. Počas
pracovnej zaneprázdnenosti aj v prípade zahraničných ciest sa o deti stará matka pána V.. Šetrením

bolo zistené, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky bytové aj ekonomické na výchovu a
starostlivosť o deti. Škola vo svojich správach uvádza, že mravný a rozumový vývin detí zodpovedá a je
primeraný ich veku, deti sa s matkou nestretávajú, odmietajú matku, odmietajú k nej chodiť a odmietavý
postoj k matke sa nezmenil ani počas obdobia, kedy sa realizovalo výchovné opatrenie. Znalkyňa X.
v znaleckom posudku zo dňa 26.08.2013 strana 29 bod IV. uvádza, vzhľadom na razantné odmietanie

oboch detí v súčasnosti nie je žiaduce, aby matka jednoznačne trvala na osobnom kontakte detí s
ňou, psychologička OSPOD a SK v správe č. 2014/233104 adresovanej Okresnému súdu Ružomberok
zo dňa 06.03.2014 píše „nedokážeme povedať, že by došlo k zlepšeniu vzťahu medzi maloletými
deťmi k matke..., maloletí aj naďalej vyjadrovali odmietavé stanovisko k spoločnému stretnutiu s
matkou“. Rodičia spolu nekomunikujú, konflikty medzi rodičmi pretrvávajú vzťahy sú narušené, tieto

skutočnosti vplývajú na deti na ich správanie a ovplyvňujú ich postoje. Rodičia pri domáhaní sa svojich
rodičovských práv a povinností stratili vzájomný rešpekt, toto deti neomylne vnímajú, čo vyústilo k
odmietaniu matky. Posudzujúc všetky skutočnosti nesúhlasia so zmenou starostlivosti, nakoľko je to
v záujme maloletých detí. Ďalej sa súd oboznámil so záverečnou správou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 6.3.2013, v zmysle ktorej vyplýva, že výchovné opatrenie nesplnilo

svoj účel, t.j. nedokážu povedať, že by došlo k zlepšeniu vzťahu medzi maloletými deťmi k matke,
nakoľko aby maloletí vyjadrovali pozitívny postoj k spoločným stretnutiam, to znamená, aby sa ho sami
dožadovali, prípadne že by súhlasili so stretnutím navrhnutým matkou, psychológom alebo kolíznym
opatrovníkom. Využil dostupné metódy a formy pomoci, ktoré ale ani tak neviedli k náprave veci,
odporúčajú, aby sa aktuálna situácia riešila nedirektívnym spôsobom, a to tak, že v prípade, že by boli

klienti ochotní a vnímali by to ako prospešné, aby hľadali pomoc pre deti vlastnými cestami, tým že
by obaja dobrovoľne navštevovali odlišných psychológov, ktorých by si sami vybrali. Týmto by mohli
mať zabezpečené súkromie a bezpečný dôverný vzťah s terapeutom, tak isto aj deti v prípade, že by
potrebovali psychologickú pomoc mohli by si vybrať podľa vlastného uváženia odborníka, ktorému by
bolischopníaochotnízdôveriťsa.ĎalejsasúdoboznámilscharakteristikoužiakaQ.zodňa21.01.2014,

v zmysle ktorého vyplýva, že rozumový vývoj Q. zodpovedá jeho veku, nepostrehli žiadne narušenie
jeho mravného vývoja, voči kamarátom a spolužiakom je priateľský, k vyučujúcim sa správa otvore a s
úctou, je veselý a u spolužiakov obľúbený, dosahuje výborné výsledky, ak sa z prípadnej unáhlenosti
alebo nepozornosti v niečom zmýli svoj omyl aj sám pohotovo zistí a rýchlo vykoná nápravu, dochádzkado školy je pravidelná a bezproblémová, prípadné vymeškané hodiny vznikli iba z rodinných dôvodov, z
dôvodu súdnych pojednávaní a súdom nariadených vyšetrení. Otec osobne navštevuje školu, informuje
sa o výsledkoch a správaní syna nielen u triedneho učiteľa, ale aj u vyučujúcich jednotlivých predmetov,

s Q. matkou do dnešného dňa komunikoval iba jedenkrát v minulom školskom roku prostredníctvom
telefónu. Ďalej sa súd oboznámil s charakteristikou žiačky X. zo dňa 21.01.2014, v zmysle ktorej vyplýva,
že mravný a rozumový rozvoj žiačky je primeraný veku, v niektorých situáciách je X. oproti spolužiakom
uvážlivejšia, vášnivo obhajuje pravdu, k spolužiakom je priateľská, samostatne sa rozhoduje, nenechá
sa ľahko ovplyvniť, k vyučujúcim sa správa slušne a s rešpektom, ale nie podriadene, vyučovacie

výsledkymávýborné,občasslabšíprospechriešiprihlásenímsaopravoujejsprávaniejebezproblémov,
primerané veku, má minimálne vymeškané hodiny zubár a preventívna prehliadka u obvodného lekára,
otec spolupracuje, o dcéru sa zaujíma a sú v mailovom a telefonickom kontakte, zároveň sa súd
oboznámil s podaním správy Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 07.03.2014,
v zmysle ktorého matka maloletých detí nie je ani nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
otec maloletých detí bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 01.01.2008, nakoľko

začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, s odpoveďou k žiadosti o poskytnutie súčinnosti
Sociálna poisťovňa, v zmysle ktorej X. je SZČO o 01.07.2007 a Q. je SZČO od 01.07.2009, dávky v
nezamestnanostinepoberajú,spodanímsprávyÚradompráce,sociálnychvecíarodinyRužomberokzo
dňa 18.03.2014, v zmysle ktorého rodičia maloletých detí nie sú ani neboli poberateľmi dávok v hmotnej
núdzi na oddelení pomoci v hmotnej núdzi, s vyjadrením k návrhu matky zo dňa 11.02.2014 na zmenu

rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok o zverení maloletých detí X. a Q. do starostlivosti otca návrhu
na ich zverenie do osobnej starostlivosti matky zo dňa 24.03.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa
26.03.2014, so správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa 07.05.2012, kde sa v zmysle záverov a
odporúčaní uvádza, že obe maloleté deti deklarujú odmietavý postoj k stretávaniu s matkou jej správanie
ich zneisťuje, vyvoláva u nich strach a hnev, ich aktuálne pocity a súčasná potreba izolovať sa od matky

sa ukázali aj v projektívnych aktivitách, želajú si, aby sa matka skonsolidovala a v tom prípade by chceli
stretávanie s ňou obnoviť. Ďalej sa súd oboznámil s prvovyšetrením zo dňa 09.05.2013 maloletej X. kde
v zmysle odporúčaní vyplýva vhodná starostlivosť otca prípadne stretnutia s matkou len v prítomnosti
sociálneho kurátora, ďalej sa súd oboznámil s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby, otca
maloletých detí, fotokópia nepodpísaná, zároveň s úradným záznamom zo dňa 31.03.2014, v zmysle

ktorého spis 3Em/2/2012 bol dňa 07.03.2014 zaslaný na Krajský súd v Žiline ZO 82/2014, zároveň sa
súd oboznámil s vybavením sťažnosti zo dňa 03.03.2014. Zároveň sa súd oboznámil s pripojeným sp.
zn. 7P/31/2011.

Z pripojeného spisu sp. zn. 3P/137/2012 vyplýva, že v konaní o uloženie výchovného opatrenia

maloletým deťom a ich rodičom Okresný súd Ružomberok rozhodol rozsudkom č. k. 3P/137/2012-58
zo dňa 22.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.02.2013, ktorým súd
uložil výchovné opatrenie maloletým deťom V., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, a rodičom
maloletých detí matke X., nar. XX.XX.XXXX. a otcovi Q., nar. XX.XX.XXXX, a to povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - psychologickému poradenstvu na referáte

poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok na obdobie
jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa súd oboznámil so správou z konzultácií
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. z realizácie výkonu opatrenia uloženého rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/137/2012 z 22.01.2013 zo dňa 03.06.2013, vypracovanou Q.,
psychologičkou, so správou o priebehu odborného poradenstva zo dňa 14.10.2013 vypracovanou

psychologičkou OSPOD a SK X., s vyjadrením zo dňa 22.10.2013 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok X. psychologička OSPOD a SK, v zmysle ktorého vyplýva, že účelom stretnutí by malo
byť poskytnutie opory maloletým a prípadná pomoc pri vytváraní podmienok na potencionálne stretnutie
s matkou v budúcnosti, a to v prípade, že to sami maloletí budú považovať za vhodné a záverečnou
správou zo dňa 06.03.2013 z plnenia výchovného opatrenia (uvedené listiny sú súčasťou spisu sp. zn.

3P/137/2012).

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Súd mal v konaní za preukázané, že naposledy rozhodoval Okresný súd Ružomberok o zmene
osobnej starostlivosti o maloleté deti rozsudkom č. k. 7P/31/2011-142 zo dňa 05.12.2011 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/14/2012-2010 zo dňa 16.05.2012, ktorým súd zmenil
výrok Okresného súdu Ružomberok č. k. 6C/5/2011-31 zo dňa 01.03.2011 v spojení s opravným
uznesením č. k. 6C/5/2011-36 zo dňa 05.04.2011 v časti o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov tak, že počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku sa maloletá X., nar.
XX.XX.XXXX a maloletý Q., nar. XX.XX.XXXX, zverujú do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja
rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

V čase posledného rozhodnutia bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo zamerané na zistenie
vzťahu maloletých detí k rodičom a opačne za účelom posúdenia vplyvu otca a matky na maloleté deti a
na posúdenie, či nie je dôvod na zmenu určenej striedavej starostlivosti a v takom prípade posúdenia do
osobnej starostlivosti ktorého z rodičov majú byť maloleté deti zverené. V čase posledného rozhodnutia z

vykonanéhodokazovaniavyplynulo,žerodinnéprostredieotcaajehovýchovnéprostrediesúvhodnejšie
pre vývin maloletých detí. Maloleté deti v rodinnom prostrední, ktoré dôverne poznajú, v ktorom vyrastali,
v ktorom majú svoj priestor na hry, záľuby, oddych, čo je prirodzené a rovnako je prirodzené, že v
prostredí u mamy sa cítia neisté, keďže sa jedná o nové prostredie, s ktorým nie sú zžité je samozrejmé,
že obaja rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie z toho dôvodu mal súd v konaní 7P/31/2011 za to,

že pokiaľ maloletým deťom vyhovuje prostredie u otca a u otca sú spokojné, je pre nich otec zárukou
istoty a stability, pričom majú potrebu byť aj s matkou, avšak deťom je potrebné stanoviť určité pravidlá
nenabúravať im tú istotu a pokoj, ktorý majú v rodinnom prostredí u otca.

V tomto konaní súd preskúmal zmenu pomerov od času vyhlásenia rozsudku, ktorá nemôže byť

akákoľvek, t.j. preskúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti
pôvodným okolnostiam, pričom zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie.
Z pripojeného spisu 3P/137/2012, keď v uvedenom konaní rozsudkom Okresný súd Ružomberok č.
k. 3P/137/2012-58 zo dňa 22.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2013 uložil výchovné
opatrenie maloletým deťom V. a Q. a rodičom maloletých detí matke X. a otcovi Q. a to povinnosť

podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení psychologickému poradenstvu na
referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok na
obdobie jedného roka od právoplatnosti rozsudku, mal zo záverečnej správy X. N. psychologičky
OSPOD a SK za preukázané, že maloleté deti naďalej vyjadrujú odmietavé stanovisko k spoločnému
stretnutiu s matkou. Negatívne sa vyjadrovali k priebehu spoločného stretnutia, ktoré bolo iniciované

kolíznou opatrovníčkou pani X.. V rámci možností v časovom období určenom súdom využili dostupné
metódy formou pomoci, ktoré ani tak neviedli k náprave veci. Odporúča, aby sa aktuálna situácia
riešila nedirektívnym spôsobom, aby hľadali pomoc pre deti vlastnými cestami, zároveň zo správy z
prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 28.03.2014 vyplýva,
že maloleté deti odmietajú matku, odmietajú k nej chodiť, pričom odmietavý postoj k matke sa nezmenil

ani počas obdobia, kedy sa realizovalo výchovné opatrenie aj pomerne z aktuálneho znaleckého
posudku vypracovaného ku dňu 26.08.2013 vo veci posúdenia úpravy styku maloletých detí s ich
matkou vypracovaného znalkyňou X., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých, poradenská psychológia, pričom podklady na vypracovanie znaleckého posudku boli
uznesenia, rozsudky, zápisnice z pojednávaní Okresného súdu v Ružomberku a Krajského súdu v

Žiline,odbornélekárskenálezyapsychologickésprávy,znaleckýposudokQ.,výsledkypsychologického
vyšetrenia maloletých Q. a X. vyplýva, že maloleté deti trpia narušenými vzťahmi medzi rodičmi
a narušeným vzťahom s matkou. Pubertálne zmeny typické emocionálnou labilitou a vzdorom voči
autoritám spôsobujú aj zhoršenie vzťahov s ich matkou. Tlakom inštitúcií dochádza aj k problémom v
ich vzťahu s otcom, ktorý je zaviazaný v danom stave neprirodzene pôsobiť na deti a pravidelne ich

vystavovať stresu z prípravy na odchod k matke, pričom v prípade pretrvávania súčasného stavu obidve
deti budú potrebovať psychoterapiu alebo odbornú intervenciu psychológa a p.p. aj psychiatra. Zároveň
vzhľadom na razantné odmietanie oboch detí v súčasnosti nie je žiaduce, aby matka jednoznačne
trvala na osobnom kontakte detí s matkou. Matka by mala dočasne ustúpiť od vynucovania stykus maloletými deťmi, láskyplne sledovať ich život s otcom, ktorého ako rodiča v súčasnosti deti viac
rešpektujú, mala by s nimi udržiavať telefonický a mailový kontakt, sprostredkovávať im informácie o
svojom živote a vzťahu k nimi. Nemala by sa vyhýbať komunikácii s otcom svojich detí, prijímať od

neho informácie o deťoch a zaujímať sa o deti cez neho. Otec by mal matku pravidelne informovať o
životespoločnýchdetí,obnovenieosobnýchkontaktovdetísmatkoupredpokladáajodbornúintervenciu
u detí, ktorá by však nemala byť nátlaková, mala by podporovať stabilizovanie emočných prejavov,
ktoré budú aj dospievaním detí postupne odznievať. Mala by viesť deti k vnímaniu a úlohy matky
najskôr vo všeobecnej rovine. Viesť deti k poznaniu individuálnych odlišností u ľudí, ich odlišných

reakcií a foriem správania, v pozadí ktorých môžu byť rôzne traumatické zážitky z minulosti, zároveň
z uvedeného záveru znaleckého posudku vyplýva, že maloletá X. V. je osobnosť dospievajúceho
dievčaťa puberta vo vývine s výraznejšou emocionálnou labilitou. Maloletá X. výrazne preferuje osobu
otca ako rodiča, emocionálna labilita so vzdorom a opozíciou k autoritám spôsobuje tiež zhoršenie
vzťahov k matke a maloletý Q. je osobnosťou dospievajúceho chlapca a v predpubertálnom období vo
vývine s labilizovanými emočne afektívnymi prejavmi, ktoré podmieňujú aj zhoršenie jeho postojov k

matke, pričom u neho bolo konštatované výraznejšie polarizované vzťahy k rodičom, keď jednoznačne
preferuje otca. Labilizované emočne afektívne prejavy podmieňujú aj súčasné zhoršenie jeho postojov
k matke. Súd vychádzajúc zo záverov predmetného znaleckého posudku vychádzajúc zo záverečnej
správy uloženého výchovného opatrenia zároveň zo stanoviska kolízneho opatrovníka maloletých
detí, ktorý vyjadril jednoznačný nesúhlas so zmenou osobnej starostlivosti maloletých detí, pričom

poukázal na záujem maloletých detí, keď súd nemal v konaní preukázanú takú zmenu pomerov, ktorá
by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výchove maloletých detí, pričom osobná starostlivosť otca
o maloleté deti v súčasnosti zabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na úspešný vývoj maloletých
detí, pričom maloletá X. ako osobnosť dospievajúceho dievčaťa v pubertálnom vývine s výraznejšou
emocionálnou labilitou preferujúca osobu otca ako rodiča a maloletý Q. ako osobnosť dospievajúceho

chlapca v predpubertálnom období vo vývine s labilizovanými emočne afektívnymi prejavmi, ktorý
jednoznačnepreferujeotcapriúvaháchsúdonajvhodnejšejúpravevýchovymaloletýchdetívzhliadolna
záujem maloletých detí, ktoré boli rozsudkom č. k. 7P/31/2011-142 zo dňa 05.12.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 20.01.2012 zverené do osobnej starostlivosti otca a ktorý rešpektujúc záujem
maloletých detí má za to, že nie je v záujme, aby boli v súčasnosti odňaté z výchovného prostredia, v

ktorom vyrastajú už viac rokov, zároveň súd poukazuje na ustanovenie Dohovoru o právach dieťaťa čl.
III. v ktorom odseku 1 sa konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti
súdu správne alebo zákonodarné orgány. Zároveň mal súd za preukázané zo samotného výsluchu
maloletej X. a maloletého Q., ktorí sú už podľa názoru súdu schopní vzhľadom na stupeň svojho vývoja

vytvoriť si vlastný názor a posúdiť dosah opatrení, ktoré sa ich týkajú a vlastný názor k predmetnej
veci za preukázané, že vyrastajú v stabilnom výchovnom prostredí otca, v ktorom prosperujú ako
vyplýva aj z charakteristiky žiaka triednym učiteľom R. zo dňa 21.01.2014 a charakteristiky žiačky X.
triednou učiteľkou X. zo dňa 21.01.2014, pričom maloleté deti X. a Q. samotnou výpoveďou jednoznačne
potvrdili preferenciu osoby rodiča, t. j. otca a žiadali, aby bola ponechaná osobná starostlivosť otca,

pričom osobnú starostlivosť matky jednoznačne maloleté deti odmietli, keď v prípade voľby medzi
osobnou starostlivosťou matky a detským domovom preferovali radšej detský domov ako vyplýva z
ich výpovedí. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie pri zvážení súčasného emocionálneho vývoja
maloletých detí, keď mal za preukázané, že maloleté deti majú narušený vzťah s matkou, aby nedošlo
k vážnemu narušeniu psychiky maloletých detí a k ďalšiemu zhoršeniu ich vzťahov k matke, vzhľadom

na nepreukázanú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia a
rešpektujúc v prvom rade záujem maloletých detí návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti zamietol
v celom rozsahu vrátane zmeny vyživovacej povinnosti, ktorý matkou navrhovaný výrok, keď žiadala,
aby otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej dcéry X. sumou 250 eur a maloletého
syna Q. sumou 250 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky odo dňa právoplatnosti

rozsudkupriamosúviselsnavrhovanouzmenouosobnejstarostlivosti,keďmatkažiadalazveriťmaloleté
deti do jej osobnej starostlivosti.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko ide o konanie, ktoré

mohlo začať aj bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach /(§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je
potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal

na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Po vyhlásení rozsudku a danom poučení o opravnom prostriedku
sa otec a kolízna opatrovníčka maloletých detí zhodne vyhlásili, že
sa vzdávajú práva podať odvolanie proti výrokovým častiam
rozsudku.