Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/332/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112241260.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: U.. F. Y., bytom

E., W. XXX/X proti odporkyni: J. K., bytom E., L. A. XXX/XX, zast. JUDR. Anetta Árvayová, advokátka
Nitra, Sládkovičova 7, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Dostojevský rad 4, IČO: 00151700, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania na účet jej právnej zástupkyne v sume
228,83 € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21. 11. 2000 z 12 domáhal proti odporkyni náhrady škody vo výške

33 002 s nakoľko mu konaním spôsobila veľkú bolesť a doživotné poškodenie zdravia teda odškodné.
Návrh v priebehu konania upresnil ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33 000 EUR . V priebehu
konania vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 29.700,- € a teda predmetom konania zostala suma
3300,- €.

Navrhovateľ uviedol, že dňa 24.1.2008 sa stal účastníkom dopravnej nehody, v ktorej bol poškodený.
Nehoda sa stala o 17,07 hodine a zavinila ju odporkyňa. Nakoľko na súdnom pojednávaní došlo k

mareniu spravodlivosti, nebola odsúdená. Sumy sa domáha z dôvodu, že bolo ťažko a trvalo poškodené
jeho zdravie, domáha sa ho z titulu ochrany osobnosti. Do jeho osobnosti bolo zasiahnuté tak, že má
poškodenú pamäť, poškodenú pravú nohu v kolene a znalci doslovne píšu že, čo sa týka hlavy tam je
poškodená krátkodobá pamäť a ohľadne kolena je uvažované zo strany znalca o operácii, aby sa tam
dal umelý kĺb. Uviedol, že nie je zamestnaný ani v evidencii úradu práce, poberá dávky v hmotnej núdzi
v sume 118,- €. Nepracuje z dôvodu zdravotného stavu, pretože to má sťažené, nebol invalidizovaný
pre zranenia a jeho stav je viac-menej len sa zhoršujúci a nevidí perspektívu, že by mohol na nohu

spoločensky aj inak fungovať, má už vyše 5 a pol roka od nehody bolesti. Vyjadril sa, že pred nehodou
bol zamestnaný, ale nie v čase nehody a posledné zamestnanie mal také, že doopatrovával otca v
roku 2002 a pred nehodou nepracoval 5 rokov, bol pred nehodou v evidencii úradu práce, poberal aj
dávky. V roku 1991 bolo ukončené manželstvo rozvodom. V spoločnej domácnosti žije so psom, otec
zomrel v roku 2002. Žiadal, aby bola osoba, ktorá mu toto všetko spôsobila, bola potrestaná, aby súd
rozhodol objektívne a spravodlivo, nakoľko sa na nitrianskych súdoch spravodlivosti nedovolal a aby
mohol zmeniť tento doterajší názor.

Právna zástupkyňa odporkyne vzniesla námietku premlčania, pretože dopravná nehoda sa stala 24.
1. 2008 a trestné konanie bolo ukončené 21. 9. 2010, pričom návrh bol podaný 28. 11. 2000 12 a
navrhovateľ si mohol uplatniť návrh v rámci subjektívnej dvoj ročnej premlčacej lehoty. Poukázala naoslobodenie odporkyne v trestnom konaní a preto navrhovateľ nemá nárok na uplatnenie si nárokov
z titulu ochrany osobnosti. Uviedla, že podľa lekárskeho posudku MUDr. Kóňu navrhovateľ utrpel
zlomeninu vonkajšieho hrvoľa píšťaly vpravo, neutrpel poškodenie hlavy, ktorú skutočnosť uvádzal

pri výsluhu. Vyjadrila sa, že odškodnenie z titulu ochrany osobnosti neprichádza do úvahy, nakoľko
zranenia, ktoré utrpel pri nehode nezakladajú podmienky uplatnenia nároku a ohľadne poškodení hlavy
zrejme navrhovateľ trpí iným ochorením, ktoré mu spôsobuje zdravotné problémy.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom a poukázala na svoju výpoveď v trestnom konaní.

Vedľajší účastník ktorý dospel do konania uviedol že, nakoľko navrhovateľ sa domáha nároku z titulu
ochrany osobnosti tak z konania vystupuje, pretože nejde o nárok na náhradu náhradu škody, ktorý je
krytý povinným zmluvným poistením a teda nie je ani ich právny záujem na výsledku konania.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s lekárskymi správami,

so spisom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33 T 25/2009 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 33T 25/2009-226 zo dňa 26.2.2010 bola odporkyňa odpor žaloby
okresnéhoprokurátoravNitrepreskutokvobžalobeprávnekvalifikovanýakoprečinublíženia nazdraví,
ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe že dňa 24. 1. 2008 o 17.30 hodine po Farskej ulici v

smere na Palárikovu ulicu viedla motorové vozidlo značky FIAT Punto, pričom porušila ustanovenia o
premávke na pozemných komunikáciách tým, že nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku
čoho zachytila kopca - navrhovateľa, ktorý prechádzal po priechode pre chodcov v smere od pešej
sezóny na Štefánikovu ulicu, následkom čoho utrpel zlomeninu vonkajšieho hrboľa, píšťaly vpravo
spolu s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosti 3 až 6 mesiacov, bola

oslobodená pretože skutok nie je trestným činom ak poškodený - navrhovateľa ako aj všeobecná
zdravotná poisťovňa boli odkázané s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Súd
v posudzovanom prípade nezistil žiaden dôvod na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči odporkyni,
pretože po vykonanom dokazovaní videl príčinu vzniknutého následku v konaní poškodeného -
navrhovatelia, ktorý ako účastník cestnej premávky porušil viaceré ustanovenia zákona o cestnej

premávke. Navrhovateľ ktorý bol poškodeným svojím neuváženým pohybom cez priechod pre chodcov
vytvoril odporkyni náhlu prekážku na, ktorú správne zareagovala brzdením. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2010 v spojení s uznesením KS v Nitre č.k. 2To 23/2010. Krajský
súd v Nitre uznesením č.k. 2 To 23/2010 - 251 odvolanie okresného prokurátora zamietol, pretože
nebolo dôvodné a odvolanie poškodeného - navrhovateľa zamietol ako podané neoprávnenou osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Tdo 9/2011 dovolanie poškodeného - navrhovateľa
odmietol . V rámci trestného konania si uplatnil odškodné vo výške 1.000.000,- Sk od osoby, ktorá mu
spôsobila ujmu.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúczcit.ustanovenia§13ods.3Občianskehozákonníka,určenievýškynáhradynemajetkovej
ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky náhrady
nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria: závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by
mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k

neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti
nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad, aký je
podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyusťujúcej do neoprávneného
zásahu). Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmivšeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe, ktorá
neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú
nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného

zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký
priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však vychádzať vždy z čo
najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka
peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať (inak by postupoval v rozpore s ustanovením § 153

ods. 2 O.s.p.), je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá
musí byť zrejmá zo žalobného návrhu (§ 79 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania je návrh na ochranu osobnosti v zmysle ustanovení § 11 a § 13 Obč. zákonníka v spojení
s ust. čl. 19 ods. 1, čl. 26, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (uverejneného v Zbierke zákonov v Oznámení pod č. 209/1992 Zb., č. 102/1999 Z.z.
a č. 480/2005 Z.z.).
Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom
Ochrana osobnosti v
ustanoveniach § 11 až 16. Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy Ústavy

Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21, a je konkretizovaná v právnych vzťahoch
subjektov s rovnakým právnym postavením. Od osobnostných práv v občianskoprávnom chápaní treba
odlišovať systém základných ľudských práv a slobôd človeka a občana. Tieto práva sa spravidla členia
ešte na sociálno-politické, ekonomické a individuálne slobody, ktoré sú zakotvené v ústave. Smerujú
voči štátu ako univerzálnemu mocenskému činiteľovi v spoločnosti, sú upravené normami kogentnej

povahy a reprezentujú oblasť s prevahou vertikálnych právnych vzťahov patriacich do tzv. verejného
práva. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah
znižujúciichvážnosť,dôstojnosťačesťaohrozujúciichpostavenieauplatnenievspoločnosti.Jednotlivé
aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve sa členia najmä na: 1. právo na česť a dôstojnosť,

2. právo na meno, 3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, 4. právo
na telesnú integritu, 5. právo na súkromie a 6. právo na opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich
údajov vo vzťahu k hromadným informačným prostriedkom. Problematiku ľudských práv v tomto smere
upravuje v základe najvyšší zákon štátu - Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom
znení v čl. 19 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena (zhodne s čl. 10 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. - Listina
základných práv a slobôd). Ústava v čl. 7 ods. 5 zároveň zakotvuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred

zákonmi.

Z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti
zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na

súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s
ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet
konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby
tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú
predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené

osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého
z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky
zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11
Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený
tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom,ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická
osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo

poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého
konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom
zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že
navrhovateľ je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež
zistenie,žeodporcasadopustiltohokonania,ktorénavrhovateľ považovalzazásahdojehochránených

osobnostných práv.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa nebola uznaná vinnou z prečin ublíženia
na zdraví, bola spod skutku oslobodená. Súd v posudzovanom prípade nezistil žiaden dôvod na
vyvodenie trestnej zodpovednosti voči odporkyni, pretože po vykonanom dokazovaní videl príčinu
vzniknutého následku v konaní poškodeného - navrhovateľa. Subjektívna nespokojnosť navrhovateľa

s rozhodnutím súdu nič nemení na skutočnosti, že odporkyňa nie je právne zodpovedná za dopravnú
nehodu, pri ktorej utrpela zranenia, odporkyňa ako vodič nespôsobila dopravnú nehodu, následkom
ktorej utrpel navrhovateľ zranenia a tým nebola preukázaná jej zodpovednosť za neoprávnený zásah
do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že skutok pri, ktorom došlo k
zraneniu navrhovateľa pri dopravnej nehode o predmetnom trestného konania, súd nie je oprávnený

opätovne prejednávať tento skutok ani dospieť iným právnym záverom a rozhodnúť o potrestaní
odporkyne tak ako uvádzal navrhovateľ. K námietke premlčania vznesenej právnou odporkyne, súd
uvádza že z hľadiska nároku na ochranu osobnosti, v platí trojročná všeobecná premlčacia lehota a
vzhľadom na právoplatnosť trestného konania dňom 21.9.2010, k premlčaniu nároku nedošlo .

Na základe uvedeného má súd návrh navrhovateľa ako dôvodne podaný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne úspešnej odporkyni priznal
náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 228,83 € za tri úkony právnej služby a
to 2 x po 91,29 € - podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( 1. prevzatie a príprava, pojednávanie
dňa 31.10.2013) + 1 x 1 - ina za odročené pojednávanie dňa 11.4.2013 = 22,82 € + 3 x režijný paušál

po 7,81 €. Súd nepriznal odmenu za úkon písomné podanie vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko nejde o
úkon účelne vynaložený - nejde o písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce
sa veci samej, a ani za úkon porada s klientom, nakoľko odmena za tento úkon je obsiahnutá v úkone
prevzatie a príprava vrátane 1. porady. Hodnota úkonu je daná podľa §10 ods. 8 vyhl. Č. 655/2004 Z.z.
vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o

masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej
ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.