Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212129
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113212129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: V. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom
so sídlom Prešov, Hlavná 29 p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so
sídlom Košice, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodol

r o z h o d o l :

súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44325452 zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XC XXXX/XXXX,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 325,82 Eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zrušil
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, sp.zn. 2 C XXXX/XXXX z
XX.XX.XXXX v plnom rozsahu, vrátane výroku trov konania. Z odôvodnenia žalobného návrhu vyplýva,
že žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na
sumu 157,12 Eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne
vynaloženým na uzavretie poistenia. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu číslo

XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX. Z predmetnej poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecné obchodné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka
obsiahnutá v článku XV. časti týchto podmienok.

Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX doručila žalovanému žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Žalovaný listom
z XX.XX.XXXX oznámil, že na základe žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX došlo k zániku poistenia. Súčasťou

oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný ku
dňu zániku poistného evidoval voči žalobkyni nedoplatok v sume 27,20 Eur, ktorý žiadal uhradiť do
siedmych dní. Nárok, ktorý si žalovaný uplatnil v konaní pred rozhodcovským súdom si mal možnosť
uplatniť už v čase uzavretie zmluvy o poistení, a rovnako si mal možnosť údajnú dlžnú sumu uplatniť dňa
XX.XX.XXXX pri jarnom vyúčtovaní. Okrem toho mal žalovaný pri uzatváraní poistných zmlúv pôstny
nos postupovať s odbornou starostlivosťou aby jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných
zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. K samotnému rozhodcovského rozsudku žalobkyňa uviedla, že

nemala možnosť sa v konaní pred rozhodcovským súdom riadne vyjadriť ak má licitovanie zabrániť,
bolo jej odňaté právo konať pred súdom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neplatnosti rozhodcovskej doložky ma spotrebiteľské veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je

spotrebiteľským sporom. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom
konaní na základe podkladov predložených odporcom ako navrhovateľom (obdobne ako v konaní
pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobkyňa
podala proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Podľa
jeho názoru nie sú splnené podmienky pre vedenie konania, pretože je naďalej daná prednosť

kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože tento začal konať skôr. Uviedol,
že rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bolo jednoznačne individuálne dojednaná,
naviac pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, práve z
dôvodu, aby bola výrazne oddelená zrejmá aj žalobkyni ako účastníkovi zmluvného vzťahu. Žalobkyňa
má dve možnosti: spolu s podpisom poistnej zmluvy A všeobecných poistných podmienok - podpísať
osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce

ustanovenia článku XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania,
čím by vylúčila použitie článku XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Práve
osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne zvýrazniť pre svojich klientov tým, že
to nazval osobitnými zmluvnými dojednaniami, zaradil to za text VPP a podriadil osobitnému podpisu
účastníkov poistného vzťahu.

Žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov rôznych stupňov v rámci celej SR, keď tieto
posúdili totožnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, teda platnú. Rozhodcovská doložka
bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni prostredníctvom 3. subjektu - viazaného finančného
agenta. Žalovaný považoval aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so

žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom. Žalovaný pohľadávku vyčíslil na sumu 157,12 Eur a
táto zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred
rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú
žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy v súlade s článkom XVII.
bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
spisovým materiálom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice spisová značka XC/XXX/XXXX a
zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX.XX.XXXX, spisová značka XC/XXXX/
XXXX arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku
zaplatila žalovanému peňažnú sumu vo výške 157,12 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276
Eurnaúčetžalobcu,aleboabyvtejistejlehotepodalaodpornasúde,ktorýtentorozhodcovskýrozsudok
vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou

právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi
uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na
rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe
dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie veci určený.

Z písomného poverenia žalobcu z XX.XX.XXXX, respektíve z častí XV. predložených VPP vyplýva,
že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne s tým, že táto nebola
povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku ju podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníkabolzachovanýúčelúpravyspotrebiteľskéhopráva,pretožeťažiskoindividuálnehodojednania
zmluvnej podmienky má spočívať v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa mala možnosť
zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda faktickú
možnosť úpravu v časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobkyňa podmienením podpisu pod
celý text poistných podmienok nebola nútená k tomu, aby akceptovala aj konanie pred rozhodcovským

súdom len preto, že je už súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním
o rozhodcovskom konaní nebola súhlasila, pričom by takýto text dojednania nemala mať možnosť
ovplyvniť. Žalobkyni bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednania o rozhodcovskom súde, čo podľa
názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ustanovenia § 52 a nasl.Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia
oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p. (napríklad o výlučnosti miestnej príslušnosti konania
v sídle žalobcu, prenos dôkazného bremena, uplatňovanie domnienok ako náhradu za dokazovanie

a podobne), ktoré by mali žalovaného oproti žalobkyni značne zvýhodňovať a tým spôsobovať vo
vzájomnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne.

Z doložených listín najmä poistných podmienok žalovaného a osobitných zmluvných dojednaní k týmto
podmienkam mal rozhodcovský súd za preukázané, že žalovaný so žalobkyňou uzavreli platnú písomnú

rozhodcovskú doložku. Arbitrážny súd Košice je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa jeho prevzatie potvrdila
svojím podpisom. Žalobkyňa podala v tridsaťdňovej lehote od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa XX.XX. XXXX.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy číslo T. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa
so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX
a koncom poistenia XX.XX.XXXX. Poistenie bolo dojednané na dobu 20 rokov. Výška poistného
bola dohodnutá v sume 410,-Sk mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy súd aj VPP ( 21 - 05 - 07) a
osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou

poslednej strany VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 v poistnej zmluve číslo
XXXXXXXXXX sú podpísané žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX.

Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva oznámenie žalovaného, že ku dňu
XX.XX.XXXX na základe žiadosti žalobkyne dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho

zákonníka.

Z príručky obchodnej služby im žalovaného platnej a účinnej od XX.XX.XXXX vyplývajú sadzby provízií
pre jednotlivé druhy poistenia.

Žalobkyňa vo svojej v účastníckej výpovedi uviedla, že poistenie uzatvárala pre svojho syna, ktorý
bol v tom čase maloletý. Zmluvu uzatvárala s pani N.u, ktorá bola v tom čase poisťovacou agentkou
pracujúcou pre žalovaného. Vzhľadom k tomu, že sa dostala do finančných problémov, v roku XXXX
zmluvu vypovedala tak, že výpoveď žalovanému riadne oznámila a na jej základe došlo k ukončeniu
ich zmluvného vzťahu. Všetky záležitosti medzi ňou a žalovaným považovala za vysporiadané. Vôbec

nerozumela, prečo jej po šiestich rokoch došiel rozsudok rozhodcovského súdu. Nevedela o čo sa jedná,
nikto ju pri uzatváraní zmluvy neupozornil na to, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu, ani nič podobné.
Skutočnosť, že zmluvu podpisovala dva krát jej vôbec nepripadala neštandardná, považovala to za
bežný postup pri podpise poistnej zmluvy. Obsah všeobecných poistných podmienok jej bol vysvetlený
poisťovacou agentkou, o možnosti voľby rozhodcovskej doložky, prípadne zmluvy jej vôbec nebolo nič

povedané. Pred tým, než jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, vôbec nevedela čo znamená pojem
rozhodcovský súd, prípadne rozhodcovská doložka.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich prednesoch a poukázal na uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 41 CoE 56/2013 - 170, 41 Co E 138/2013 - 100, nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II.ÚS 499/2012.

Zo svedeckej výpovede O. N. na pojednávaní vyplynulo, že táto pre žalovaného v rozhodnom období
pracovala ako neviazaný finančný agent. Rozhodcovská doložka bola inkorporovaná do všeobecných
obchodných podmienok žalovaného v roku 2007. Finanční agenti v tejto súvislosti nemali žiadne

informácie,nebolianiškolení. Napriekskutočnosti,ženapoistnejzmluvejeuvedenýpodpisjejmanžela,
zmluvu so žalobkyňou uzatvárala ona ako vedúca skupiny, pričom vyvrátila tvrdenie žalovaného o
možnosti voľby žalovanej medzi podpísaním alebo nepodpísaním rozhodcovskej doložky a uviedla,
že v prípade, ak by žalobkyňa nebola podpísala rozhodcovskú doložku, poistná zmluva by nebola
považovaná za platne uzavretú a nebolo by ju možné vôbec za evidovať do systému žalovaného.

Uviedla,žeohľadomuzatváraniapoistnýchzmlúvbolazostranyžalovanéhoviackrátpreškolená,pričom
pohľadom rozhodcovských doložiek žiadne školenie nebolo vykonané. Zo strany žalovaného finančným
poradcom nikdy nebolo vysvetlené z akého dôvodu na zmluve musia byť 2 podpisy.Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13 EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka
nenechala v zmysle Smernice 93/13 EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť

záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len,
ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len,
ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1, prvá veta, zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu

uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z

časti XV VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská
doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom
konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Navyše, v bode 7a článku XVII. VPP - z ktorého žalovaný
odvodzuje svoj nárok, ktorý si uplatnil pred rozhodcovským súdom, je výslovne uvedené, že žalovaný je
oprávnený si túto pohľadávku uplatniť podľa zásad dohodnutých v VPP pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovská doložka sa nachádza sa aj na poslednej strane VPP, ktorá je súčasťou zmluvy v časti -
osobitnézmluvnédojednaniačíslo01/2007,ktoréokremrozhodcovskejdoložkyobsahujúajinézmluvné
dojednania týkajúce sa zániku poistenia. Rozhodcovská doložka je písaná drobným textom, ktorý od
ostatného textu nie je žiadnym spôsobom odlíšený, prípadne zvýraznený. Aj pri vynaložení náležitejstarostlivosti je teda vysoko pravdepodobné, že ustanovenia o rozhodcovskej doložke uniknú pozornosti
spotrebiteľa. To nakoniec potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi keď uviedla, že pri podpise
zmluvy si nebola vedomá toho, že podpisuje rozhodcovskú doložku.

Ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede finančnej poradkyne, ktorá v mene žalovaného so žalobkyňou
zmluvu uzatvárala, ani ona nemala vedomosť o tom, že je daná možnosť výberu rozhodcovskú doložku
nepodpísať, naopak mala zato, že bez tohto podpisu nebude poistná zmluva platne uzavretá. Tým je
preukázané, že žalovaný pri uzatvorení poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky nevynaložil náležitú

odbornú starostlivosť. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje
na tú istú rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v článku XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP.

Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie,
ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s príslušnými ustanoveniam i Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s

ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( napr.
možnosť výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa
potreby dodávateľom, procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní,
pričom lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p.,
zaplatenie sumy 70 Eur ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška v trov konania

mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu). V tomto
smere súd poukazuje aj závery v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 5. 2011,
sp.zn. 20 CoE 24/2011, podľa ktorého súd v obdobnej veci judikoval, že: spôsob, akým bola zmluva
spotrebiteľovi predložená, nie o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní ale o nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu

súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú
obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ). Spotrebiteľ,
ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať.
Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený
preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne

indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. V zmysle cieľov Smernice 2005/29
o nekalých obchodných praktikách, článku 5 a nasl. ,len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ
poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto
rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný podal návrh na začatie konania pred rozhodcovským
súdom dňa XX.XX.XXXX napriek tomu, že Okresný súd Trenčín uznesením z XX.XX.XXXX č.k. XX
Y. XX/XXXX-572 v spojení s opravným uznesením z XX.XX.XXXX č.k. XX Y. XX/XXXX-648 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 v

znení ich dodatkov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie v predmetnej
veci doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie,
ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore

s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore
s ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S
poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci:
prevzatie a príprava vo výške 60,07 Eur (tarifnej hodnoty určenej podľa § 11 ods. 1 písm. b)
vyhl.č. 655/2004 Z.z., keďže klientom právneho zastúpenia je spotrebiteľ a predmet konania sa týka
spotrebiteľskej zmluvy): účasť na pojednávaní XX.X.XXXX vo výške 60,07 Eur, účasť na pojednávaní

XX.XX.XXXX vo výške 60,07 Eur, režijný paušál 4 x 7,81 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 14 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., t.j. celkovo za 4 úkony právnej služby 240,28 Eur, 31,24 Eur (4x RP), 54,30
(20% DPH), spolu 325,82 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.