Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/193/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107231258
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2107231258.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: H. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, H. X. Y., právne zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou,
M. Waltariho 7, Piešťany proti odporom v 1. rade: A.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, H. X.
Y., v 2. rade: E. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, H. X. Y., obaja právne zastúpení JUDr. Katarínou
Galovou, E. Belluša 10, Piešťany, v 3. rade: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, H. X. Y. a v 4.
rade: J. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, H. X. Y. o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume
1.776,57 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právnej zástupkyne.

Odporcom v 3. a 4. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 29.10.2007 domáhala určenia
vlastníckeho práva k novoutvorenému pozemku podľa geometrického plánu a k hospodárskej budove
na tomto pozemku v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v podiele 7/12-in a odporcu v 3. rade
v podiele 5/12-in, pričom ide o určenie vlastníckeho práva k hospodárskej budove a pozemku pod ňou,
ktorá sa nachádza na parc. č. XX/X na LV č. XXXX pre k.ú. H. X. Y. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“
alebo „hospodárska budova“). Podľa tvrdení navrhovateľky predmetná hospodárska budova bola v
užívaní jej právnych predchodcov, rodičov od 30.9.1946, pričom až na základe sťažnosti odporcov v 1.

a 2. rade Správa katastra Piešťany vykonala opravu zákresu hranice pozemkov medzi parc. č. XX/X a
č. XX/X formou opravy v katastrálnom operáte, nakoľko bolo zistené, že pozemok parc. č. XX/X zahŕňa
aj hospodársku budovu, ktorá bola „prizlúčená“ k pozemku parc. č. XX/X, avšak išlo o evidenčnú chybu
pri grafickom znázorňovaní poľného nákresu. Navrhovateľka v konaní vedenom na Správe katastra
Piešťany namietala opravu zákresu hranice z dôvodu, že jej rodičia od roku 1946 nerušene užívali aj
polovicu predmetnej hospodárskej budovy.

V rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňa 1.1.2008 postúpená na Okresný súd
Piešťany.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.1.2012 za prítomnosti všetkých účastníkov a ich

právnych zástupcov pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že súd určuje, že novoutvorený pozemokparc. č. podľa geometrického plánu vyhotoveného.....č ...... zo dňa ......, overeného dňa ..... pod č. ...... a
hospodárska budova na tomto pozemku patrí do dedičstva po poručiteľke H. P. a po poručiteľovi Y. P.Í..

Na návrh navrhovateľky súd uznesením č.k. 7C/193/2008 -248 zo dňa 31.5.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.6.2012, pripustil vstup odporcu v 4. rade do konania.

Odporcovia v 1. a 2. rade namietali najmä neexistenciu právneho titulu, ktorý by oprávňoval právnych
predchodcov navrhovateľky vstúpiť do oprávnenej držby.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďami a písomnými vyjadreniami účastníkov, výpismi z LV č. XXXX,
k. ú. H. X. Y., identifikáciou parciel č. XXX/XXXX, kópiami katastrálnej mapy, oznámením o
začatí konania o oprave chyby zo 17.05.2007, vyjadrením k začatiu konania o oprave chyby JUDr.

Suchánkovej z 31.05.2007, protokolom Správy katastra Piešťany z 18.06.2007, požiarnou poistkou,
osvedčením o dedičstve D 784/2005, rozhodnutím o dedičstve D 848/77, výpismi z registra prídelov,
výkazmi výmerov, kópiou pozemkovej mapy, výmerom o vlastníctve, oznámením katastrálneho úradu z
02.05.2007, výpismi z LV č. XXX, k. ú. H. X. Y., obsahom spisu Katastrálneho úradu v Trnave X-107/07,
zápisnicou z 10.10.1946, výmerom o vlastníctve pôdy z 15.03.1948 na H. Š. s manželkou s pripojeným

zoznamom parciel, popisom a ocenením budov s prílohami č. 6-7, výmerom o vlastníctve pôdy z
15.03.1948 pre E. F. s manželkou, výmerom o vlastníctve pôdy z 15.03.1948 pre Y. P. s manželkou,
opisom budov nachádzajúcich sa na parc. č. XX a XX, kópiami katastrálnych máp, geometrickým
plánom z 24.03.1980, rozhodnutím o dedičstve D 1728/79, osvedčením o dedičstve D 530/2005,
osvedčením o dedičstve D 760/2004, s výpismi z LV. č. XXX, XXXX, XX, XXX, XXX, prídelovou listinou

z 29.01.1948 pre H. Š. s manželkou, rozhodnutím o prejednaní dedičstva D 1414/80, rozhodnutím o
prejednaní dedičstva D 1241/80, kúpnou zmluvou zo 17.10.2006, geometrickým plánom z 08.11.1988,
geometrickým plánom na zameranie domu zo 06.07.1987, rozsudkom KS Trnava 10Co 82/04 z
20.10.2004, čiastočným rozsudkom KS Piešťany č. k. 5C 168/00 zo 04.12.2003, darovacou zmluvou
z 22.01.2007, uznesením o prejednaní dedičstva D 784/2005, rozhodnutím o dedičstve D 848/77,

kúpnou zmluvou zo 07.03.2000, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Trnave z 25.03.2003, rozhodnutím
Správy katastra Piešťany z 30.11.2009, dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zo 06.11.2009 s geometrickým plánom z 12.08.2009, kolaudačným rozhodnutím obce Moravany nad
Váhom z 12.08.2009, rozhodnutím obce Moravany nad Váhom z 02.10.2009, rozhodnutím o určení
súpisného čísla z 05.10.2009, uznesením OR PZ Trnava zo 06.05.2011 a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zápisnice z 10.10.1946 napísanej na úrade Pracovnej skupiny 2 v Piešťanoch týkajúcej sa
prepracovania a prevedenia zmien v prídelovom pláne na majetku C. B. v Moravanoch vyplýva, že
prítomným za MRK v Moravanoch bol aj Y. P., avšak u osôb, ktorých sa týkala zmena prídelového plánu
nie je uvedený Y. P. ani H. Š..

Z tabuľky navrhovaných prídelovA6, BC6, BC7, BC8 - parc. č. XX a XX bez uvedenia dátumu jej

vyhotovenia (č.l. 98-101) vyplýva, že H. Š. s manž. Ž. mali okrem iného v označenom prídele uvedenú
parc. č. XX/X a Y. P. s manž. H. mali okrem iného v označenom prídele uvedenú parc. č. XX/X.

ZprídelovejlistinyOkresnéhonárodnéhovýberuvTrnavezodňa29.1.1948preH.Š.smanž.Ž.vyplýva,
že prídel sa okrem iného týkal nehnuteľností vo vl. 3 parc. č. XX, dom a dvor o výmere 0,1412 ha.
Podľa bodu č. 1 predmetnej prídelovej listiny, prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania

pridelených nehnuteľností do držby.

Z výmeru o vlastníctve pôdy pre Š. H. s manž. Ž. rod. H. Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy
v Bratislave zo dňa 15.3.1948 vydaného podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR vyplýva,
že H. Š. s manželkou boli na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou
v Moravanoch, potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Piešťanoch a schváleného Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 29.1.1948 pod B-64845/47-III pridelené do vlastníctva
okrem iného nehnuteľnosti v k.ú. H. vl. č. 3, parc. č. XX, dom a dvor o výmere 0,1412 ha.Podľa čl. IV. bod 1 citovaného výmeru tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2
nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho

práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Z výmeru o vlastníctve pôdy pre Y. P. s manž. H. rod. H. Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy
v Bratislave zo dňa 15.3.1948 vydaného podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR vyplýva,
že Y. P. s manželkou boli na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou
v Moravanoch, potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Piešťanoch a schváleného Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 29.1.1948 pod B-64845/47-III pridelené do vlastníctva
okrem iného nehnuteľnosti v k.ú. H. vl. č. 3, parc. č. XX/X, stavebný pozemok o výmere 0,0959 ha.

Podľa čl. IV. bod 1 citovaného výmeru tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2
nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

V Slovenskom národnom archíve Ministerstva vnútra SR sa nachádza aj výmer pre Y. P. s manž. H. rod.
H. Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave zo dňa 18.2.1948 vydaný podľa § 1 ods.
1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR, z ktorého vyplýva, že Y. P. s manželkou boli na základe prídelového
plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Moravanoch, potvrdeného okresnou roľníckou
komisiou v Piešťanoch a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa

29.1.1948 pod B-64845/47-III do vlastníctva pridelené okrem iného nehnuteľnosti v k.ú. H. vl. č. 3, parc.
č. XX/X, stavebný pozemok o výmere 0,0871 ha.

Z výmeru o vlastníctve pôdy F. E. a manž. H. rod. P. Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy
v Bratislave zo dňa 15.3.1948 vydaného podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR vyplýva,
že E. F. s manželkou boli na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou

v Moravanoch, potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Piešťanoch a schváleného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 29.1.1948 pod B-64845/47-III pridelené do vlastníctva
okrem iného nehnuteľnosti v k.ú. H. vl. č. 3, parc. č. XX/X, stav. poz. o výmere 0,0871 ha.

Zo zoznamu a ocenenia parciel a bytov vlastníka C. B., list č. 4, parc. č. XX a XX (č.l. 97) vyplýva, že k
parc. č. XX označenej ako dom č.p. 5 a dvor je poznámka : starý obytný dom a chlievy a k parc. č. XX

označenej ako roľa je poznámka: pračna, teraz sú to byty.

Z prílohy k popisu a oceneniu poľnohospodárskych a obytných budov vo vlastníctve C. B. v k.ú. H. X.
Y. (č.l. 102) z bodu 12./ vyplýva popis nehnuteľností na parc. č. XX, a to dom o rozmeroch 13 x 5,5
m /múry surová tehla, krytina škridla zachovaná, bez podlahy, povala prehnitá, 3 malé miestnosti, 100-
ročná, celkový stav veľmi chatrný, z bodu 13./ vyplýva popis nehnuteľností na parc. č. XX a XX/X, a to

maštaľ o rozmeroch 25,5 x 6,5 m, múry z miešaného materiálu, krytina stará škrydla poškodená, povala
drevená prehnitá, 100-ročná, celkový stav chatrný a vyžaduje väčších opráv a z bodu 14./ vyplýva popis
nehnuteľností na parc. č. XX/X, a to obytná budova /upravená z práčne/ o rozmeroch 20,5x10m, múry
vrch z pálenej tehly a spodok z kameňa, krytina dechtový papier, na obývanie nevhodná, 7 miestností,
40-ročná, budova vyžaduje prestavby.

Z prílohy č. 6 k popisu s oceneniu poľnohospodárskych a obytných budov vo vlastníctve C. B. v k.ú.
H. X. Y. (č.l. 106) vyplýva náčrtok budov na parc. č. XX, na ktorej je dom s dvorom, sklad benzínu a
časť maštale.

Z prílohy č. 7 k popisu s oceneniu poľnohospodárskych a obytných budov vo vlastníctve C.G. B. v k.ú.
H. X. Y. (č.l. 105) vyplýva náčrtok budov na parc. č. XX, na ktorej sú maštale (o rozmeroch 25,5 m x 6,7

m) s dvorom a náčrtok budov na parc. č. XX, na ktorej je dom s dvorom, pričom dom má tvar písmena E.Na zozname hospodárskych budov k jednotlivým parc. č. XX a č. XX (č.l. 117) pod bodom 6 sú uvedené
dom čd. X a dvor XX - obytný prízamný dom 1-izbový byt, z miešaného materiálu, hlavne surovej tehly,
krytina stará škrydľa, budova pre obývanie málo vhodná, maštale XX - stará maštaľ, z miešaného

materiálu, krytina stará škrydľa, maštal sa hodí pre chov ošípaných a sklad na benzín XX - prízemná
stavba z pálenej tehly, vhodná pre skladište alebo pivnicu, a pod bodom 7 dom a dvor XX - nová
prízemná stavba upravená z práčne na núdzové bývanie, stavba má základ z kameňa vrch z tehly,
strechu z dechtového papiera, na obývanie málo súce. S pripojenej kópie katastrálnej mapy (čl. 118)
vyplýva, že na parc. XX je zakreslený dom a maštaľ ako dlhá obdĺžniková stavba a na parc. XX nie

je žiadna stavba zakreslená (hoci sa na nej nachádzala práčovňa - označovaná ako prácna), pričom
zákres hranice medzi parc. XX a XX nekopíruje obvodový múr maštale, teda predmetnej hospodárskej
budovy, ale nachádza sa mimo múra maštale (hospodárskej budovy), a to viac na parc. č. XX/X.

Y. P. s manželkou H. a E. F. s manželkou H. podali dňa 14.7.1974 na Stredisko geodézie a kartografie
Piešťany žiadosť o zameranie a vyhotovenie geometrických plánov podľa faktického stavu užívania
stavebných pozemkov XX/X o výmere 871 m2 a parc. č. XX/X o výmere 959 m2, nakoľko zistili, že

faktické užívanie nesúhlasí s právnym stavom.

Po poručiteľovi Y. P., zomrelom XX.X.XXXX, na základe rozhodnutia o dedičstve D 848/77 zo dňa
27.5.1977,jehopodiel1/2-icenaparc.č.XX/X-stavebnýpozemoknadobudnutýVýmeromPovereníctva
pôdohosp. a pozemkovej reformy v Bratislava zo dňa 15.3.1948 č. B-64845/47-III a na ňom postavenom
dome č. XXX nadobudli navrhovateľka v podiele 4/12-iny a odporca v 3. rade v podiele 2/12-iny.

Po poručiteľke H. P., zomrelej XX.X.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve D 784/2005 zo dňa
6.10.2005, jej podiel 1/2-ice na parc. č. XX/X vo výmere 959 m2 a dome súp. č. XXX nadobudli
navrhovateľka v podiele 1/4-ina k celku a odporca v 3. rade v podiele 1/4-ina k celku.

Navrhovateľka a odporca v 3. rade tak po ich rodičoch Y. P. a H. P. nadobudli dedením parc. č. XX/
X vo výmere 959 m2 a dom súp. č. XXX v podiele 7/12-in pre navrhovateľku a v podiele 5/12-in pre

odporcu v 3. rade.

V súčasnosti je parc. č. XX/X o pôvodnej výmere 959 m2 rozdelená na parc. č. XX/X o výmere 334
m2 a parc. XX/X o výmere 107 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. H. X. Y.Á. vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky, ako aj na parc. č. XX/X o výmere 84 m2 a parc. č. XX/X o výmere 434 m2,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. H. X. Y. vo výlučnom vlastníctve odporcu v 3. rade, pričom

k rozdeleniu prišlo na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
6.11.2009 a geometrického plánu 40-45/09 -372/09. Pôvodný rodinný dom súp.. č. XXX/XX, ku ktorému
bola vykonaná prístavba bol rozhodnutím obce Moravany nad Váhom č. SUMO47/2009 KR zo dňa
2.10.2009 rozdelený na dve samostatné stavby, pričom jedna z nich sa nachádza na parc. č. XX/X a
druhá na parc. č. XX/X.

Po poručiteľke Ž. Š., zomrelej XX.X.XXXX, na základe rozhodnutia o dedičstve D 1241/80 zo dňa
27.6.1980, jej podiel 1/1-iny na nehnuteľnosti vo vl. XX , parc. č. XX/X - dom č. XXX a dvor, XX/X -
záhrada nadobudli do vlastníctva H. F. v podiele 1/3-ina, B. O. v podiele 1/3-ina, E. Š. v podiele 1/6-ina
a odporca v 4. rade (J. Š.) v podiele 1/6-ina.

Z geometrického plánu na oddelenie z parc. č. XX/X, XX/X z 24.3.1980 (č.l. 122) vyplýva zákres

hospodárskej budovy na parc. č. XX/X tak, že jej dlhší vonkajší múr tvorí hranicu s parc. č. XX/X, kde
je zakreslený dom.

Geometrickým plánom na zameranie domu z 6.7.1987 bola parc. č. XX/X o výmere 2076 m2 rozdelená
na parc. č. XX/X o výmere 1992 m2 a parc. č. XX/X o výmere 84 m2.

Geometrickým plánom na oddelenie stavebných pozemkov z 4.11.1988 bola parc. č. XX/X o výmere

2321 m2 a parc. č. XX/X o výmere 84 m2 rozdelená na parc. č. XX/X o výmere 647 m2 a parc. č. XX/X
o výmere 84 m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi zostali E. Š. a odporca v 4. rade každý v 1-ici, a
parc. č. XX/X, XX/X a XX/X, kde sa vlastníkmi stali K. F., B. O., resp. zostali doterajší vlastníci.Po poručiteľovi E. Š., zomrelom 26.11.2004, na základe rozhodnutia o dedičstve D 760/2004 zo dňa
14.2.2006, jeho podiel 1/2-ice na nehnuteľnosti na LV č. XXXX, parc. č. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 647 m2, parc. č. XX/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 84 m2 nadobudol do

vlastníctva odporca v 4. rade.

V znaleckom posudku A.. R. S. č. 42/2005 z 21.6.2005 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
domu č. XXX na parc. č. XX/X a pozemky parc. č. XX/X a XX/X na účely dedičského konania po
poručiteľovi E. Š.V. sa predmetná hospodárska budova neuvádza ani neohodnocuje.

Odporca v 4. rade ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX dom súp. č. XXX a na

LV č. XXXX parc. č. XX/X o výmere 647 m2, parc. č. XX/X o výmere 84 m2, kúpnou zmluvou zo dňa
17.10.2006 predal tieto nehnuteľnosti Š. F., ktorý ich darovacou zmluvou z 22.1.2007 daroval odporkyni
v 1. rade a odporcovi v 2. rade (dcére a zaťovi) každému v podiele 1-ica.

Podľa LV č. XXXX k.ú. H. X. Y. sú parcely registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 647 m2 a parc. č. XX/X
o výmere 84 m2 v podielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade každého v 1/2-ici. Právny vzťah
k stavbe evidovanej na pozemku XX/X je evidovaný na LV č. XXX k.ú. H. X. Y., dom súp. č. XXX, ktorý

je v podielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade každého v 1/2-ici.

Zo správy Katastra Piešťany, zápisnice o prešetrení podania a protokolu č. PV 654-7/07 zo dňa
18.6.2007 vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade podali sťažnosť, ktorá bola katastrálnemu úradu v Trnave
doručená dňa 12. 3. 2007. Vo svojom podaní požiadali o prešetrenie skutočností ohľadom hospodárskej
budovy pôvodne „prizlúčenej“ k parcele č. XX. Katastrálny úrad po prešetrení podania odporcov v 1. a

2. rade zistil, že ide o sťažnosť opodstatnenú a Správa katastra v Piešťanoch vykonala opravu zákresu
hranice pozemkov medzi parcelami číslo XX/X a XX/X formou rozhodnutia o oprave podľa § 59 ods. 1
písm.b)katastrálnehozákona.VoVýmereovlastníctvepôdyvydanejPovereníctvompôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 15. 3. 1948 pod číslom B - 64 845/47-III bola prídelcom Š.
H. a manželke Ž. okrem iného vydaná aj nehnuteľnosť parcela číslo XX, dom a dvor o výmere 1412 m2

v k.ú. H. X. Y.. Z grafickej časti operátu - prídelového plánu, v ktorom boli prideľované nehnuteľnosti
zakreslené, a ktorý bol súčasťou vydaných výmerov vyplýva, že hospodárska budova postavená na
parcele č. XX bola „zlúčkou“ pričlenená k parcele číslo XX. Túto skutočnosť potvrdzuje aj „Popis a
ocenenie poľnohospodárskych a obytných budov bývalého vlastníka C.G. B.“, kde sa uvádza, že na
parc. č. XX sa okrem domu č.d. X o rozmeroch 13 m x 5,5 m nachádza maštaľ o rozmeroch 25 m x 6,5 m

a prízemná stavba vhodná pre skladište alebo pivnicu (bez uvedenia rozmerov). Takto bola hospodárska
budova postavená na parcele č. XX evidovaná v operáte katastra nehnuteľností až do roku 1974,
kedy bola v katastrálnom území H. X. Y. vykonaná údržba evidencie nehnuteľností a v poľnom nákrese
číslo 16 bola predmetná hospodárska budova „prizlúčená“ k susednej parcele číslo XX/X. Z priložených
listín nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom tejto zmeny. Porovnaním výmer parciel číslo XX/X a XX/X

bolo zistené, že pozemok číslo XX/X zahŕňa aj hospodársku budovu, ktorá bola „prizlúčená“ k pozemku
číslo XX/X. Táto evidentná chyba nastala pri grafickom znázornení poľného nákresu číslo 16 údržby
evidencie nehnuteľností. Zo záverov prešetrenia vyplýva, že ide o nesprávny zákres hranice pozemkov
medzi parcelami číslo XX/X a XX/X, pričom výmera uvedených pozemkov evidovaná v listoch vlastníctva
zostáva nezmenená. Na základe vyššie uvedeného Správa katastra Piešťany vykonala opravu zápisu

a navrhovateľku s jej nárokom týkajúcim sa vlastníctva polovice hospodárskej budovy nadobudnutého
vydržaním odkázala na konanie pred súdom, resp. pred notárom formou osvedčenia o vydržaní, nakoľko
o splnení podmienok vydržania musí rozhodnúť súd alebo notár osvedčením, ak skutočnosť nie je
sporná a až na základe rozsudku súdu alebo osvedčenia notára možno vykonať zápis vlastníckeho
práva vydržaním v katastri nehnuteľností.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že jej rodičia Y. P. a H. P.F. získali na základe výmeru o vlastníctve
pôdy z 15.03.1948 každý v 1 aj parcelu č. XX/X o výmere 959 m2, ktorú následne získali s odporcom v 3.
rade po smrti Y. P. do podielového spoluvlastníctva, a to navrhovateľka v podiele 4/12 a odporca v 3. rade
v podiele 2/12. Po smrti H. P. navrhovateľka s odporcom nadobudli do podielového vlastníctva jej podiel
každý v 1 vzhľadom k celku. Na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo

dňa 06.11.2009 a geometrického plánu, si navrhovateľka a odporca v 3. rade predmetnú parcelu rozdelili
na 4 nové parcely, pričom navrhovateľka je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou parcely XX/X o výmere334 m2 a XX/X o výmere 107 m2, zapísaných na LV č. XXX a odporca v 3. rade je výlučným vlastníkom
parc. č. XX/X o výmere 84 m2 a XX/X o výmere 434 m2 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. H. X. Y..

K predmetnej nehnuteľnosti, teda k hospodárskej budove navrhovateľka uviedla, že v obci žije od

narodenia a nehnuteľnosť parc. č XX/X a na nej postavený dom vlastnili jej rodičia, ktorí na základoch
pôvodného domu postavili nový dom. Hospodárska budova bola pôvodná budova obdĺžnikového tvaru,
ktorá lemovala hranicu s pozemkom XX/X rodiny Š., pričom pokiaľ si pamätá, tak už jej rodičia užívali
časť tejto hospodárskej budovy, najmä ako sklad pre krmivo pre zvieratá alebo ako sklad dreva. Po smrti
jej rodičov predmetnú časť hospodárskej budovy užívala navrhovateľka spolu s odporcom v 3.rade,

najmä na uskladnenie dreva. Medzičasom rodina Š. zbúrala časť hosp. budovy, a to asi jej polovicu z
dĺžky, a to za účelom, že si na jej mieste vybudoval E. Š.V. s manželkou P. rodinný dom, na základe
stavebného povolenia z roku 1954 a to, namiesto pôvodného 100- ročného domu, ktorý sa na ich
pozemku nachádzal. Nezbúranú časť hospodárskej budovy užívala navrhovateľka spolu s odporcom v
3. rade a v súčasnosti po vyporiadaní spoluvlastníctva túto časť užíva už len odporca v 3. rade.

Navrhovateľka doplnila, že hospodársku budovu užívali vždy jej rodičia, pričom k zbúraniu jej polovice

prišlo ešte pred jej narodením a vie to z rozprávania súrodencov. Navrhovateľka nevedela uviesť, prečo
je požiarna poistka z roku 1946, keď výmerom boli nehnuteľnosti jej rodičom pridelené v roku 1948,
avšak jej rodičia iné nehnuteľnosti v Moravanoch nad Váhom nevlastnili.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že existujú dva výmery o vlastníctve pôdy pre Y. P. s
manželkou, jeden je zo dňa 18.02.1948 a druhý zo dňa 15.03.1948, pričom až na základe druhého

výmeru bolo zapísané vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľky, pričom medzi týmto
obdobím mohlo prísť k zmene pridelených parciel. Pri sčítaní celkovej výmery vo výmere z 15.03.1948
prišlo k pochybeniu úradníka, ktorý síce opravil pridelenú parcelu, ale asi neopravil celkovú výmeru.
Táto skutočnosť pritom nie je predmetom sporu. Je nepochybné, že manželia P. užívali na základe
výmeru z 15.03.1948 parc. č. XX/X, a to v rovnakej výmere, ako im bola pridelená, pričom túto parcelu

užívali ešte pred jej pridelením pravdepodobne už od roku 1946, kedy si dali spraviť aj požiarnu
poistku na dom a polovicu šopy. Nikdy medzi právnymi predchodcami účastníkov konania nebolo
sporné vlastníctvo hospodárskej budovy, ktorej polovicu užívali manželia P.. Nikto v minulosti ani
nespochybňoval rozdelenie tejto hospodárskej budovy medzi rodinu P. a rodinu Š. a jej užívanie. Aká
právna skutočnosť viedla k rozdeleniu tejto hospodárskej budovy nevedia uviesť, avšak majú za to, že

právni predchodcovia navrhovateľky a odporcu v 3. rade hospodársku budovu vydržali, pričom Y. P.
zomrel v roku 1977 a H. P. v roku 2001. V dedičskom konaní po H. P. nebola prejednaná hospodárska
budova na výslovnú žiadosť odporcu v 3. rade ako to vyplýva i z kópie zápisnice D 784/2005 z
24.10.2006, pričom odporca v 3. rade sa chcel vlastníctva k tejto hospodárskej budove domôcť iným
spôsobom, a to prípadnou dohodou so susedmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľky doplnila, že rozdeľovanie majetku formou prídelov trvalo niekoľko
rokov. Niektoré prídely boli v rámci toho menené a situácia bola pomerne neprehľadná. I keď boli prídely
schválené v januári 1948, je nepochybné, že prídelcami boli tieto nehnuteľnosti užívané už skôr a títo
nadobudli vlastnícke právo vstupom do držby a úžitku k týmto prídelom a ako ku svojmu vlastníctvu sa k
nim aj správali. Nadobudnutie vlastníckeho práva už vstupom do držby vyplýva z prídelovej listiny z bodu

1. Čo sa týka požiarnej poistky zo septembra 1946, táto bola uzavretá v danom období z toho dôvodu,
že z prídelovej listiny vyplývala aj povinnosť prídelcu v primeranej výške obytné a hospodárke budovy
poistiť, poistné platiť a poistku vinkulovať pre Československý štát. Zo zápisnice o schválení prídelu z
októbra 1946 vyplýva, že P. bola pridelená hosp. budova, ktorú si dali aj v 1 poistiť. Pôvodne boli rodine
P. a F. pridelené iné parcely ako im boli nakoniec prídelovými listinami určené. Navrhovateľke sa podarilo

zistiť, že k vydaniu ďalšieho výmeru z 15.03.1948 prišlo z dôvodu, že jej nebohý otec Y. P. mal záujem
o pozemok parc. č. XX/X, pričom pozemky XX/X a XX/X boli zamenené medzi rodinou P. a rodinou F.. Z
tohto dôvodu prišlo aj k vydaniu nového výmeru z 15.03.1948, pričom zo dňa 15.03.1948 je aj výmer pre
rodinu F.Ú.. Z dôvodu, že sa jednotlivé prídely prideľovali pomerne zmätočne a listiny sa menili, je ťažké
spätne zistiť, ktorým právnym titulom vstúpili nebohí P. do vlastníctva polovice hospodárskej budovy.

Z popisu a ocenenia poľnohospodárskych a obytných budov jednoznačne vyplýva, že hospodárska
budova, a to maštaľ o daných rozmeroch, sa nachádzala tak na parc. č. XX/X, a to aj parc. č. XX.
Manželia P. užívali tak polovicu predmetnej hospodárskej budovy už od roku 1946 a v tomto užívaní
pokračujú i právni nástupcovia až doteraz.Čo sa týka maštale na parc. č. XX, podľa niektorých zákresov sa nachádza na tejto parcele, avšak tieto
podklady nie sú presné a nie je zrejmé, ako boli nakoniec vypracované geometrické plány a ako boli v
konečnom dôsledku novovzniknuté parcely pridelené. Pôvodne išlo o jeden majetok po C.É. B. a až jeho

členením na nové pozemky boli tieto pridelené prídelcom. Podklady nie sú presné i z toho dôvodu, že to
robili jednoduchí ľudia v rámci prídelových komisií, ktorí k tomu nemali zodpovedajúce vzdelanie. Tiež
poukazujem na prídelovú listinu rodiny Š., kde je uvedený len dom a dvor a nie je na nej uvedený sklad
na benzín a maštaľ. Predmetná časť hospodárskej budovy nebola prejednaná v dedičskom konaní po
zomrelom P. z dôvodu, že išlo o neevidovanú stavbu, preto ani nebola prejednaná.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo výpovedi uviedli, že v roku 2004 kúpili par.c. č. XX/X, na ktorej postavili
rodinný dom, dokonca na hranicu s prac. č. XX/X postavili vysoký plot a až neskôr sa dozvedeli, že prac.
XX/X predáva pán Š. (odporca v 4. rade) cez realitnú kanceláriu za sumu 850.000,- Sk, pričom tam bolo
viacero kupcov, ale keď sa na nehnuteľnosť pýtal odporca v 2. rade, žiadal od neho 1.500.000,- Sk. Z
tohto dôvodu parc. XX/X kúpil jeho svokor a následne bola táto nehnuteľnosť prevedená v roku 2007
na odporcov v 1. a 2. rade. Na tejto parcele sa nachádzal aj starší rodinný dom, a to na prac. XX/X,

na ktorý odporca v 2. rade získal búracie povolenie a tento zbúral. Čo sa týka hospodárskej budovy,
táto nemá pridelené ani žiadne číslo. Odporcu v 3. rade odporca v 2. rade párkrát na jeho požiadanie
viezol na súd na konania s navrhovateľkou, kde mu už vtedy hovoril, že táto hospodárska budova im
nikdy nepatrila, že ju len na základe nejakej ústnej dohody užívali. Nikdy informácie od odporcu v 3.
rade nezneužil. Dokonca odporca v 3. rade dal podnet na to, aby odporca v 2. rade požiadal inšpekciu

správy katastra o preverenie zápisov, čo mi konkrétne patrí, kde inšpekcia potvrdila chybu v operáte
a v tom, že hospodárska budova patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Čo sa týka predmetnej
hospodárskej budovy v čase, keď parc. XX/X v roku 2007 nadobudli, táto bola umiestnená na pozemku
v takých rozmeroch, ako sa tam v súčasnosti nachádza, pričom v tom čase túto hospodársku budovu
užíval odporca v 3. rade.

Právnazástupkyňaodporcovv1.a2.radeuviedla,ževovýmereovlastníctvepôdypreY.P.smanželkou
z 15.03.1948 je nesprávne uvedená celková výmera pridelenej pôdy, ktorej súčet nie je zhodný s
výmerou pridelených parciel XXXX/X a XX/X, na rozdiel od nej predloženého výmeru z 18.02.1948, kde
táto celková výmera sedí po zrátaní výmery pridelených parciel. Spor medzi navrhovateľkou a odporcom
v 3. rade trval od roku 2000, pričom odporcovia v 1. a 2. rade sa stali ich susedmi až v roku 2007,

teda nebol dôvod, aby nejakým spôsobom ovplyvňovali ich vzájomné vzťahy. Z vyjadrenia vyplýva,
že správa katastra postupovala pri zápise vlastníctva manželov P. z výmeru z marca 1948, pričom
zhodná výmera z tejto parcely zostala zachovaná až do súčasnosti resp. do jej rozdelenia v roku 2009
geometrickým plánom. I z geometrického plánu založeného je zrejmé, že po rozdelení parcely XX/X a
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nej medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade

zostala zachovaná jej výmera, avšak hospodárska budova zostala naďalej umiestnená na parcele XX/
X, pričom múr hospodárskej budovy v súčasnosti hraničí s parc. č. XX/X. Hospodárska budova nebola
predmetom dedičstva nielen po rodine Š., ale ani po rodine P.. Čo sa týka predloženej poistky z roku
1946, nie je zrejmé, ku ktorej nehnuteľnosti sa vzťahuje, pričom z výpovedí vyplynulo, že rodina P. pred
tým žila na inom mieste v obci.

Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade spochybňuje dobromyseľnosť navrhovateľky ohľadom
nadobudnutia vlastníckeho práva k polovici hospodárskej budovy, pričom navrhovateľka sa odvoláva
len na opis nehnuteľností z popisu a ocenenia poľnohospodárskych a obytných budov, avšak v spise sa
nachádzajú ďalšie listiny, z ktorých vyplýva, že hospodárska budova bola postavená len na parc. č. XX a
nie na parc. č. XX/X, pričom parc. č. XX sa nikdy nenachádzala vo vlastníctve navrhovateľky či odporcu

v 3. rade alebo ich právnych predchodcov. Čo sa týka nových výmerov z marca 1948, pokiaľ aj došlo
k rušeniu pôvodných výmerov, mal by o tom existovať nejaký dokument. Okrem toho výmera maštale
postavenej na parc. č. XX nesedí ani s výmerami uvádzanými v predloženej poistke, nakoľko maštaľ
mala výmeru 25,5 x 6,5 m, avšak v poistke je uvádzaná ako výmera 12 m x 8 m pre 1/2 šopy. Rovnako
ani dom, ktorý P. mali poistiť nesedí výmermi s domom, ktorý dostali formou prídelu na parc. č. XX/

X. I podľa geodetických plánov je zrejmé, že hospodárska budova sa vždy nachádzala na parc. č. XX.
Odporcav3.radepritomvždyhovoril,žehospodárskubudovuužívalnazákladedohodyanienazáklade
vlastníckeho práva. Z listinných dôkazov v spise vyplýva, že na parc. č. XX sa nachádzal obytný dom
s chlievom, ale na parc. č. XX nebola žiadna maštaľ postavená. Čo sa týka prípadnej dobromyseľnostinadobudnutia polovice hospodárskej budovy, otec navrhovateľky a odporcu v 3. rade bol inžinierom a
riaditeľom lesoprojektu, teda mala mu byť dostatočne známa situácia ohľadom predmetných pozemkov.

Odporca v 3. rade uviedol, že pred tým, ako bola jeho rodičom pridelená parcela XX/X, bývali v

Moravanoch nad Váhom na ulici, ktorá sa teraz volá X. Y., kde obývali grófsky dom, kde bývalo viacero
rodín. Kedy presne jeho rodičia dostali pridelenú parcelu XX/X nevedel uviesť. Na tejto parcele boli
pôvodne 2 domy spojené do tvaru písmena E, pričom spojovacia časť medzi domami bola zbúraná a
vznikli vedľa seba rovnobežne dva obdĺžnikové domy, z ktorých jednu časť obývali jeho rodičia a tú druhú
obývala otcova sestra s rodinou. Parcela č. XX/X bola rozčlenená a odporca v 3. rade si k pôvodnému

obdĺžnikovému domu urobil prístavbu, ktorá bola dodatočne zlegalizovaná, vyčlenená ako samostatná
stavba s pridelením súpisného čísla a v súčasnosti je v jeho výlučnom vlastníctve spolu s pozemkom,
ktorý je v súčasnosti susedným pozemkom k parcele XX/X.

Z rozprávania si odporca v 3. rade pamätá, že hospodársku budovu dostali jeho rodičia a v 70. rokoch
na nej menili škridlu, robila sa tam aj elektrina a vybudovali sa hospodárske chlievy. Pôvodná stavba
hospodárskej budovy mala na dĺžku asi 30 metrov, pričom polovicu užívala rodina Š., ktorí svoju polovicu

okolo roku 1954 zbúrali a postavili na nej dom a z druhej polovice bolo ešte asi 5 metrov zbúraných
a v súčasnosti má táto hospodárska budova na dĺžku 8 metrov a na šírku 6,8 metra. Do roku 1996 ju
užívala aj navrhovateľka a po plynofikácii ju užíva a opravuje len odporca v 3. rade pričom si dal spraviť
aj podlahy a urobiť okná.

Odporca v 3. rade súdu predložil fotografie hospodárskej budovy, ktorá je pri bráne na jeho pozemok,

pričom má za to, že hranica pozemkov vedie zadným múrom hospodárskej budovy. Odporca v 3. rade
nevedel uviesť, na základe akej dohody jeho rodičia užívali časť hospodárskej budovy, ale vždy si to
pamätá tak, že polovica mala patriť rodine Š. a polovica P..

Odporca v 3. rade doplnil, že rodina Š. nikdy nenamietala užívanie hospodárskej budovy jeho rodičmi,
a to ani v roku 1988, keď sa vymeriavali pozemky. Chlievy na parc. č. XX/X vybudoval ešte v 70. rokoch

Y. P., a to na časti zbúranej hospodárskej budovy, pričom tieto chlievy kopírujú základy hospodárskej
budovy v dĺžke 6,8 m a šírke asi 2 m, pričom bezprostredne nadväzujú na hospodársku budovu.

Odporca v 3. rade uviedol, že jeho výroky v prechádzajúcich konaniach o tom, že hospodársku budovu
nikdy nevlastnili boli z pomsty, nakoľko bol s navrhovateľkou v spore.

Odporca v 4. rade uviedol, že bol vlastníkom pozemku parcelné číslo XX/X, pričom túto nehnuteľnosť

predal svokrovi odporcu v 2. rade, pričom, keby vedel, že to predáva svokrovi odporcu v 2. rade tak mu
to nepredá. Nehnuteľnosti boli v kúpnej zmluve opísané tak, ako boli zapísané v katastri nehnuteľností.
Hospodársku budovu nepredával, táto sa na jeho pozemku nenachádzala, bola na vedľajšom pozemku,
pričom túto budovu volali svináreň. V predanej nehnuteľnosti býval s rodičmi od narodenia a za tento
čas hospodársku budovu neužívali ani sa o ňu nestarali, túto užíval odporca v 3. rade resp. jeho rodičia.

Doma sa nikdy nehovorilo o tom, prečo túto budovu užívajú susedia teda rodiča odporcu v 3. rade.

Svedkyňa H. Š., ktorej vypočutie navrhla právna zástupkyňa navrhovateľky, uviedla, že veľmi dobre
poznala rodičov navrhovateľky, nakoľko do Moravan chodievala ešte počas priemyslovky. Neskôr kúpila
dom s pozemkom od rodiny F., ale ešte aj pred kúpou k nim roky chodila. Rodina F. a P. bola v nejakom
príbuzenskom vzťahu asi bratranci. Rodine F. a P. boli pridelené pozemky vedľa seba, pričom najskôr

mala pozemok s hospodárskou budovou pridelený rodina F.. S rodinou F. mala veľmi dobrý vzťah, pričom
E. F. bol lesný robotník a veľmi si potrpel na poriadok a keď dostal pridelený pozemok, hneď tam všetko
vyčistil a upratal. Pozemok pána P., ktorý bol funkcionárom bol menej udržiavaný a pán P. si presadil, aby
si s rodinou F. tieto pozemky vymenili s tým, že sa dohodli, že hospodársku budovu budú užívať spolu.
Kedy presne k tejto výmene prišlo nevedela uviesť. Mohlo to byť niekedy v 70. rokoch. Rodiny však boli

dohodnuté na spoločnom užívaní hospodárskej budovy a neskôr pán F. túto budovu využíval zväčša na
zimu na uskladnenie sena a viac ju využívala rodina P.. Hospodárska budova bola pôvodne pridelená
s pozemkom rodine F. a keď E. F. upratal pozemok, prišli P. s dohodou ohľadom výmeny pozemkov
a spoločného užívania hospodárskej budovy. Keď svedkyňa od rodiny F. kupovala dom s pozemkom
už vtedy jej ponúkali aj časť hospodárskej budovy, ktorú presne nespšcifikovali, avšak o túto nemala

záujem, nakoľko to bolo o záhradu ďalej, nemala ako tú hospodársku budovu využívať a nemala anidostatok financií na jej kúpu. Svedkyňa doplnila, že pán E. F. pracoval u grófa pri koňoch, ale pán P.
mu nedovolil, aby choval kone, preto sa maštale zriekol a rodina F. ju užívala len na uskladnenie vecí,
prípadne chov hydiny. V súčasnosti nehnuteľnosti po rodine F. už nevlastní. Tieto predala švagrinej.

Svedok A.. H. P. vo výpovedi uviedol, že na pozemok odporcov v 1. a 2. rade prichádzal častejšie ako
stavebný dozor, pričom odporca v 3. rade pomáhal odporcovi v 2. rade i so stavbou a vždy keď sa
na stavbe nachádzal, medzi týmito účastníkmi bola vždy len jedna téma, a to, že sa odporca v 3. rade
sťažoval, že je v súdnom spore s navrhovateľkou, ktorá ho chce obrať o dom, pozemok a role v chotári
a ešte aj o maštaľ, ktorá im však nikdy nepatrila, čo odporca v 3. rade uvádzal opakovane.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6C/46/2008 (pôvodne 5C/168/2000) o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. H. X. Y.,
parc. č. XX/X o výmere 959 m2 a dom súp. č. XXX medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade vyplývajú
nasledujúce skutočnosti. Na objednávku navrhovateľky bol dňa 3.3.2000 vyhotovený znalcom A.. Y. P.
znalecký posudok č. 12/2000 týkajúci sa citovanej nehnuteľnosti, pričom v posudku bola ocenená aj
vedľajšia stavba - prízemný nepodpivničený objekt, ktorý slúži ako chliev a sklad o rozmeroch 6 m x

14,2 m, z kombinovaného muriva a sedlovou strechou. Navrhovateľka v pripojenom spise tvrdila, že
predmetná hospodárska budova bola zahrnutá vo výmere z roku 1948 a jej rodičia ju užívali ako svoje
vlastníctvo, pričom na hospodársku budovu uzavreli v roku 1946 požiarnu poistku. Odporca tvrdil, že
predmetná hospodárska budova im nepatrí, mali ju v dlhodobom prenájme, pričom nájomnú zmluvu o
tom nemá, a pôvodne patrila E. a P. Š..

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
platného od 1.3.1945 (ďalej len Nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR), sa s okamžitou platnosťou a bez
náhrady konfiškuje pre účely pozemkovej reformy pôdohospodárky majetok na území Slovenska vo
vlastníctve vymedzených osôb.

Podľa § 6 ods. 1 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, pôdohospodárky majetok možno prideliť do
vlastníctva vymedzeným osobám.

Podľa § 13 ods. 3 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, miestna roľnícka komisia vypracuje prídelový plán
s návrhom na prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii.

Podľa § 13 ods. 4 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, okresná roľnícka komisia preskúma predložené

prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh
prídelových cien pre celý okres. Ak nie sú rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú
cenu,predloženýmimiestnymiroľníckymikomisiami,aleboakdôjdemedzinimikdohode,másaokresný
prídelový plán a rozvrh prídelových cien pokladať za konečný, ak je v súhlase s ustanoveniami tohto
nariadenia.

Podľa § 13 ods. 5 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, cieľom zistenia, či sú splnené podmienky uvedené v
ods. 4, okresné roľnícke komisie predložia svoj prídelový plán s rozvrhom prídelových cien Povereníctvu
Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktoré ho môže zmeniť, ak
ustanovenia tohto nariadenia nie sú v ňom dodržané.

Podľa § 17 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará

Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.

Podľa § 20 ods. 1 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa "Správa majetkov pre pozemkovú reformu" (v
ďalšom texte "Správa"), ktorej úlohou je spravovať do odovzdania prídelcom pôdohospodársky majetokskonfiškovaný podľa § 1, napomáhať prídelcom pri hospodárení, najmä pri vnútornej kolonizácii a
dozerať nad hospodárením prídelcov.

Podľa § 20 ods. 4 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, odo dňa skonfiškovania majetku až do jeho

odovzdania prídelcom do vlastníctva Správa je povinná platiť všetky dane, dávky a poplatky s prirážkami
a s príslušenstvom, predpísané jej zo spravovaného majetku, poťažne z výťažku na ňom dosiahnutého.

Podľa § 22 Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, scudziť, dať do árendy (prenajať) a zaťažiť majetok,
pridelený podľa tohto nariadenia, možno len s predchádzajúcim súhlasom Povereníctva Slovenskej
národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

Podľa§1ods.1NariadeniaSNRč.104/1946Sb.SNRovydávanívýmerovovlastníctvepôdy,pridelenej

podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení neriadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len Nariadenie
č. 104/1946 Sb. SNR),

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky

dodatočného ospravedlnenia.

Po vzniku samostatného Československa v r. 1918 ostala na území Česka v platnosti právna úprava
z r. 1811 (Obecný zákonník občiansky, das Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, ďalej len ABGB) z
čias rakúsko-uhorskej monarchie. Právna kontinuita bola zakotvená v tzv. recepčnej norme, zákone č.
11/1918 Sb. Táto právna úprava tu pretrvala až do r. 1950. V Uhorsku však platilo obyčajové právo a

toto platilo i na území Slovenska pred rokom 1950. Vydržanie nehnuteľností bolo na území Slovenska
upravené tak, že pri vydržaní nebol potrebný zápis do pozemkovej knihy a vydržanie bolo možné i v
prípade, že v pozemkovej knihe bol ako vlastník napísaný niekto iný. Stačila pokojná držba veci ako
vlastnej po dobu 32 rokov (prípadne proti štátu 100 alebo cirkvi 40 rokov). Charakteristika držby veci ako
vlastnej značila to, že držiteľ držal vec svojim menom (tzn. vydržanie bolo vylúčené zo strany nájomníka

či iného užívateľa nehnuteľnosti ako vlastníka). Vydržacia doba, ktorá uplynula za držby právneho
predchodcu sa započítavala i k dobru nástupcu. I právo platné do päťdesiatych rokov dvadsiateho
storočia na území Slovenska riešilo otázku dobromyseľnosti (dobrej viery) v súvislosti s vydržaním.
Obecne nemohol nehnuteľnosť vydržať niekto, kto nebol v dobrej viere. V dobrej viere nebol ten, kto už
na počiatku držby vedel, že držbu nadobudol bezprávne.

Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964) vydržaním
možnonadobudnúťvlastníckeprávo,aknejdeonescudziteľnéveci,ktorésúvsocialistickomvlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1, ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto
ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu

dobu predchodcu.

Podľa § 566 ods. 1, ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb., lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa
skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo
dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota
začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Navrhovateľka sa návrhom domáha určenia, že hospodárska budova a pozemok pod ňou patrí do
dedičstva po poručiteľke H. P. a po poručiteľovi Y. P., teda do dedičstva po právnych predchodcoch
navrhovateľky a odporcu v 3. rade. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že jej rodičia, teda Y. P. s manželkou
H. užívali predmetnú hospodársku budovu (v rozsahu 1/2-ice z jej pôvodnej výmery) oprávnene od roku1946, kedy na polovicu tejto budovy uzavreli požiarnu poistku, a to vstupom do držby a úžitku prídelu,
hoci prídely boli schválené až v januári 1948.

Súd s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie nepovažoval za potrebné vo veci vyhotoviť

geometrický plán na zameranie predmetnej hospodárskej budovy s pozemkom pod ňou. Medzi
účastníkmi nebolo sporné o akú hospodárku budovu s pozemkom pod ňou ide, nakoľko ide o
hospodársku budovu, ktorá bola na základe opravy zákresu hranice pozemkov medzi parcelami
číslo XX/X a XX/X formou rozhodnutia Správy katastra v Piešťanoch o oprave podľa § 59 ods. 1
písm. b) katastrálneho zákona opätovne zaevidovaná na parc. č. XX/X. Keďže súd nerozhodol, že

určuje vlastnícke právo k predmetnej hospodárskej budove a pozemku po ňou, ale žalobu zamietol,
nepovažoval za potrebné vyhotovovať geometrický plán, i s ohľadom na skutočnosť, že medzi
účastníkmi nebolo sporné o akú časť nehnuteľnosti evidovanej na parc. č. XX/X ide.

Zo samotného prešetrenia veci Správou katastra Piešťany vyplýva, že predmetná hospodárska budova
bola evidovaná v operáte katastra nehnuteľností na parc. č. XX na základe výmeru o vlastníctve pôdy
vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 15. 3. 1948

pod číslom B - 64 845/47-III prídelcom Š. H. a manželke Ž., čo potvrdzuje aj grafická časť operátu
- prídelového plánu, a to až do roku 1974, kedy došlo k jej „prizlúčeniu“ k pozemku parc. č. XX/X,
pričom z priložených listín nebolo možné zistiť, čo bolo dôvodom tejto zmeny. Správa katastra Piešťany
i porovnaním výmer parc. č. XX/X a XX/X zistila, že hospodárska budova aa nachádza na pozemku XX/
X, preto bola táto evidentná chyba pri grafickom znázornení poľného nákresu opravená.

Navrhovateľka sa v konaní nedomáha vydržania predmetnej nehnuteľnosti od roku 1974, kedy bola aj v
katastri nehnuteľností predmetná hospodárska budova s pozemkom pod ňou „prizlúčená“ k parc. č. XX/
X, ale tvrdí, že vydržacia doba začala plynúť jej právnym predchodcom - rodičom od roku 1946, kedy
vstúpili do držby parc. č. XX/X, ku ktorej mala patriť aj hospodárska budova v 1/2-ici.

S ohľadom na tvrdenia navrhovateľky o začatí plynutia vydržacej doby k hospodárskej budove od

roku 1946 sa treba v prvom rade vyporiadať s otázkou nadobúdania vlastníckeho práva prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a následne s otázkou, či súčasťou prídelu pre právnych predchodcov
navrhovateľky vo vzťahu k parc. č. XX/X bola ja polovica hospodárskej budovy.

Už zo samotného Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR vyplýva, že proces prideľovania do vlastníctva
pôdohospodárskeho konfiškovaného majetku prebiehal dlhší čas, nakoľko najskôr musela byť vytvorená

miestna roľnícka komisia, ktorá vypracovala prídelový plán s návrhom na prídelovú cenu a predložila
ho na schválenie okresnej roľníckej komisii, ktorá predložené plány preskúmala a na ich základe
vypracovala prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres. Následne okresné roľnícke
komisie predložili svoje prídelové plány Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu, ktoré ho mohlo zmeniť, ak ustanovenia tohto nariadenia neboli v ňom dodržané. V

čase odo dňa skonfiškovania majetku až do jeho odovzdania prídelcom do vlastníctva Správa majetkov
pre pozemkovú reformu spravovala tento majetok a platila aj všetky dane, dávky a poplatky.

Z Nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR vyplýva, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
mohlo ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydať výmer o vlastníctve pôdy, ktorý je verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Pozemkovo knižné

prevedenie prídelu obstaralo Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné
trovy v zmysle § 17 ods. 2 Nariadenia č. 140/1945 Sb. NSR.

Vlastníctvo prídelcov vznikalo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy alebo o prídele do vlastníctva
alebo prevzatím držby pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídelovou listinou (držby a úžitku = do
vlastníctva). Následný pozemkovoknižný zápis mal len deklaratórny charakter.

V tomto konaní vo vzťahu k parc. č. XX/X bol doložený ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva
k parc. č. XX/X len výmer o vlastníctve pôdy č. B-64845/47-III zo dňa 15.3.1948, a to pre právnych
predchodcov navrhovateľky a odporcu v 3. rade, Y. P. a manželku H., rod. H.. Navrhovateľka v konaní
nepreukázala existenciu prídelu do vlastníctva alebo prídelovej listiny pre jej právnych predchodcov vo
vzťahu k parc. č. XX/X, ktorá by preukazovala, že vlastníctvo ich právnych predchodcov k parc. č. XX/X

vzniklo skôr. I s poukazom na ustanovenia Nariadenia č. 140/1946 Sb. NSR vzniklo vlastnícke právo Y.
P. s manželkou H. k parc. č. XX/X vydaním výmeru o vlastníctve pôdy, teda dňom 15.3.1948. Do vydaniatohto výmeru o vlastníctve pôdy z 15.3.1948 nebolo v konaní preukázané, že by vlastnícke právo Y. P. s
manželkou H. k parc. č. XX/X vzniklo skôr. Naopak listinné dôkazy ako tabuľka navrhovaných prídelov
(čl. 98-101) a výmer o vlastníctve pôdy č. B-64845/47-III zo dňa 18.2.1948 ako aj svedecká výpoveď

H. Š. preukazujú, že pôvodne parc. č. XX/X nemala byť pridelená Y. P. s manželkou H.. Z tabuľky
navrhovaných prídelovA6, BC6, BC7, BC8 - parc. č. XX a XX bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia
(č.l. 98-101) vyplýva, že Y. P. s manž. H. mali okrem iného v označenom prídele uvedenú parc. č. XX/
X, ale nie parc. č. XX/X. Z výmeru o vlastníctve pôdy B-64845/47-III zo dňa 18.2.1948 zase vyplýva,
že Y. P. s manželkou H. bola okrem iného pridelená parc. č. XX/X, nie parc. č. XX/X. Ako vyplynulo

zo svedeckej výpovede H. Š., rodine F. bola pôvodne pridelená parc. č. XX/X, avšak medzi rodinou
P. a F. prišlo k výmene pozemkov, čomu potom zodpovedajú aj výmery o vlastníctve pôdy vydané
15.3.1948 a 18.2.1948. Je zrejmé, že od skonfiškovania pôdohospodárskeho majetku v roku 1945 do
jeho pridelenia prídelcom v roku 1948 prídelci na tomto majetku hospodárili, avšak nemožno hovoriť, že
by k nemu mali vlastnícke právo. Z uvedených listín a výpovede svedkyne potom jednoznačne vyplýva,
že pôvodne Y. P. s manželkou H. nehospodárili na parc. č. XX/X, ale na parc. č. XX/X, pričom v konaní

sa nepreukázalo, kedy presne prišlo k zámene pozemkov, avšak jednoznačne ešte podľa výmeru o
vlastníctve pôdy z 18.2.1948 mala mať rodina P. pridelenú parc. č. XX/X a až výmerom z 15.3.1948
im bola pridelená parc. č. XX/X. Okrem toho z tabuľky navrhovaných prídelovA6, BC6, BC7, BC8 -
parc. č. XX a XX bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia (č.l. 98-101) vyplýva, že Y. P.Ž. s manž. H. mali
okrem iného v označenom prídele uvedenú parc. č. XX/X. Ďalej zo zápisnice z 10.10.1946 napísanej na

úrade Pracovnej skupiny 2 v Piešťanoch týkajúcej sa prepracovania a prevedenia zmien v prídelovom
pláne na majetku C. B. v H. vyplýva, že prítomným za MRK (miestnu roľnícku komisiu) v Moravanoch
bol aj Y. P., avšak u osôb, ktorých sa týkala zmena prídelového plánu nie je uvedený Y. P. ani H. Š..
S ohľadom na tieto skutočnosti treba dať za pravdu právnej zástupkyni navrhovateľky v tom smere, že
proces prideľovania pozemkov bol zdĺhavý a chaotický a nevykonávali ho erudované osoby, pričom z

listín vyplýva, že Y. P. sa na tomto procese podieľal od začiatku, nakoľko v zápisnici z 10.10.1946 figuruje
ako člen miestnej roľníckej komisie. Na druhej strane ohľadom zápisov prídelcov Y. P. a manželky H.
existujú rôzne písomnosti, ktoré preukazujú pridelenie rôznych pozemkov, či už parc. č. XX/X, alebo XX/
X a nakoniec XX/X.

Naproti tomu k parc. č. XX pre H. Š. s manželkou Ž. bola okrem výmeru o vlastníctve pôdy č. B-64845/47-

III zo dňa 15.3.1948 v konaní doložená Správou katastra Piešťany aj prídelová listina vydaná Okresným
národným výborom v Trnave zo dňa 29.1.1948, podľa ktorej prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom
odovzdania pridelených nehnuteľnosti do držby.

Vyššie uvedené listinné dôkazy i výpoveď svedkyne H. Š. preukazujú, že nie je zrejmé na akej parcele
od roku 1946 hospodáril Y. P. s manželkou H., keďže až následne prišlo k výmene parc. č. XX/X a parc.

č. XX/X medzi rodinou P. a F., pričom v konaní sa nepreukázalo, kedy k tejto výmene prišlo, avšak
treba vychádzať s existencie dvoch výmerov o vlastníctve pôdy pre Y. P.Í. s manželkou z 18.2.1948 a
z 15.3.1948.

Vychádzajúcztýchtoskutočnostípotomniejejednoznačnévovzťahukakejnehnuteľnostibolauzavretá
Y. P. s manželkou dňa 30.9.1946 požiarna poistka na obytný dom o rozmeroch 15 m x 6,8 m a 1/2 šopy

o rozmeroch 12 m x 8 m. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že jej rodičia sa ujali v roku 1946, na základe
neskôr vydaného výmeru o vlastníctve pôdy, držby parc. č. XX/X, kde bol postavený dom (pôvodne
práčovňa, označovaný ako prácna) a ku ktorej patrila aj polovica hospodárskej budovy (v poistke
označenej ako šopa). Tieto tvrdenia však spochybňujú mnohé dôkazy vykonané v konaní. V prvom rade
je to existujúci výmer o vlastníctve pôdy z 18.2.1948, kde Y. P. s manželkou H. bola pridelená parc. č.

XX/X, nie parc. č. XX/X, ktorá im bola pridelená až výmerom z 15.3.1948. Skutočnosť ohľadom zámeny
pozemkov medzi rodinou P. a F. preukazuje aj výpoveď svedkyne H. Š., ktorá rodinu F. navštevovala
a neskôr od nich kúpila nehnuteľnosti na parc. č. XX/2, pričom svedkyňa uviedla, že najskôr bola parc.
č. XX/X pridelená rodine F., kde E. F. pozemok vyčistil, upravil a až potom ho požiadali P. o výmenu
pozemku.Vdruhomradetrebaprihliadnuťnaskutočnosť,ževzmysle§20ods.4Nariadeniač.140/1945

Sb. NSR v čase odo dňa skonfiškovania majetku až do jeho odovzdania prídelcom do vlastníctva
tento majetok spravovala a platila aj všetky dane, dávky a poplatky Správa majetkov pre pozemkovú
reformu, čo vyvracia tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, že by manželia P. k nehnuteľnosti
museli uzavrieť poistku. Súčasne skutočnosť, že manželia P. mali pôvodne užívať parc. č. XX/X a nie
XX/X spochybňuje, že by sa poistka už z 30.9.1946 týka domu a šopy na parc. č. XX/X. Okrem toho

sa v požiarnej poistke nezhodujú rozmery uvádzaných poistených budov, a to nie len vo vzťahu k šope,kde polovica mala uvedené rozmery 12 m x 8 m, hoci celá hospodárska budova mala v ostatných
dokumentoch uvádzané rozmery 25,5 m x 6,5 m, ale aj vo vzťahu k domu, kde v požiarnej poistke
mal dom rozmery 15 m x 6,8 m, avšak dom na parc. č. XX/X mal pôvodne rozmery 15 m x 5,5 m (čo

predstavuje časť pôvodnej budovy v tvare písmena E, z ktorého stredná časť bola zbúrané a zostali len
dve obdĺžnikové budovy). Dalo by sa prihliadnuť na prípadné nepresnosti v rozmeroch budov v poistke
a v skutočnosti, avšak s ohľadom na ostatné preukázané skutočnosti, je dôvodná pochybnosť, že by
sa požiarna poistka týkala práve budov na parc. č. XX/X. Naviac samotné uzavretie poistky na určitú
nehnuteľnosť, nepreukazuje dostatočne právny titul, na základe ktorého sa rodina P. mala domnievať,

že polovicu predmetnej hospodárskej budovy vlastní. V neposlednom rade už pred pridelením prídelu
rodina P. bývala v Moravanoch nad Váhom na č.d. XX, ako to vyplýva z výmeru o vlastníctve pôdy.

Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania bol preukázaný vznik vlastníckeho práva pre Y. P. s
manželkou H. k nehnuteľnostiam na parc. č XX/X až vydaním výmeru o vlastníctve pôdy č. B-64845/47-
III zo dňa 15.3.1948, súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či súčasťou prídelu vo vzťahu k parc. č. XX/
X bola aj polovica predmetnej hospodárskej budovy.

Vo Výmere o vlastníctve pôdy vydanej Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave zo dňa 15. 3. 1948 pod číslom B - 64 845/47-III bola prídelcom Š. H. a manželke Ž. okrem
iného vydaná aj nehnuteľnosť parcela číslo XX, dom a dvor o výmere 1412 m2 v k.ú. H. X. Y.. Z grafickej
časti operátu - prídelového plánu, v ktorom boli prideľované nehnuteľnosti zakreslené, a ktorý bol
súčasťouvydanýchvýmerovvyplýva,žehospodárskabudovapostavenánaparceleč.XXbola„zlúčkou“

pričlenená k parcele číslo XX. Túto skutočnosť potvrdzuje aj „Popis a ocenenie poľnohospodárskych
a obytných budov bývalého vlastníka C. B.“, kde sa uvádza, že na parc. č. XX sa okrem domu č.d. X
o rozmeroch 13 m x 5,5 m nachádza maštaľ o rozmeroch 25 m x 6,5 m a prízemná stavba vhodná
pre skladište alebo pivnicu (bez uvedenia rozmerov). Takto bola hospodárska budova postavená na
parcele č. XX evidovaná v operáte katastra nehnuteľností až do roku 1974, kedy bola v katastrálnom

území H. X. Y. vykonaná údržba evidencie nehnuteľností a v poľnom nákrese číslo XX bola predmetná
hospodárska budova „prizlúčená“ k susednej parcele číslo XX/X. Z priložených listín Správa katastra
Piešťany nemohla zistiť, čo bolo dôvodom tejto zmeny. Porovnaním výmer parciel číslo XX/X a XX/
X bolo Správou katastra Piešťany zistené, že pozemok číslo XX/X zahŕňa aj hospodársku budovu,
ktorá bola od roku 1974 „prizlúčená“ k pozemku číslo XX/X. Táto evidentná chyba nastala pri grafickom

znázornení poľného nákresu číslo XX údržby evidencie nehnuteľností. Zo záverov prešetrenia Správy
katastra Piešťany vyplýva, že ide o nesprávny zákres hranice pozemkov medzi parcelami číslo XX/X
a XX/X, pričom výmera uvedených pozemkov evidovaná v listoch vlastníctva zostáva nezmenená. Už
zo samotného prešetrovania veci Správou katastra Piešťany bolo preukázané, že pôvodne na základe
výmeru o vlastníctve pôdy bola hospodárska budova ešte vo svojich pôvodných rozmeroch 25,5 m x

6,5 m evidovaná na parc. č XX, pričom z nijakých písomností nevyplýva, že by sa predmetná budova
nejako delila a medzi ktoré parcely. V písomnom popise a ocenení poľnohospodárskych a obytných
budov na skonfiškovanom majetku C. B. v k.ú. H. X. Y. (č.l. 103) síce vyplýva, že vo vzťahu k parc. č.
XX a XX/X je popísaná maštaľ o rozmeroch 25,5 m x 6,5 m, avšak zo všetkých ostatných listín ako aj
grafických znázornení vyplýva zákres predmetnej hospodárskej budovy na parc. č. XX. Okrem toho ani

na tomto popise a ocenení (č.l. 103) nie je zrejmé aká časť hospodárskej budovy, teda maštale by mala
byť na parc. č. XX a aká na parc. č. XX/X, a teda či sa to týkalo práve jednej polovice tejto hospodárskej
budovy. Potom sú tu skutočnosti vyplývajúce z výpovede H. Š., ktorá uviedla, že k výmene pozemkov
parc. č. XX/X a parc. č. XX/X medzi rodinou P. a F. prišlo z dôvodu, že Y. P. mal záujem o už uprataný
a vyčistený pozemok, pričom v tom čase medzi rodinami P. a F. malo prísť aj k dohode o spoločnom

užívaní predmetnej hospodárskej budovy. Čo konkrétne malo byť predmetom tejto dohody a na základe
akých skutočností užívala rodina F. hospodársku budovu, či jej časť a v akom rozsahu, sa v konaní
navrhovateľke nepodarilo preukázať. Okrem toho si treba uvedomiť, že pôvodne celá hospodárska
budova o rozmeroch 25,5 m x 6,5 m bola evidovaná v katastri nehnuteľností na parc. č. XX/X, pričom
následne prišlo k zbúraniu jej časti, nakoľko na základe stavebného povolenie z roku 1954 rodina Š. na

parc. č. XX/X postavila rodinný dom, a to aj na tej časti pozemku, kde pôvodne stála časť hospodárskej
budovy. V roku 1974 bola v katastrálnom území H. X. Y. vykonaná údržba evidencie nehnuteľností a v
poľnom nákrese číslo 16 bola predmetná hospodárska budova „prizlúčená“ k susednej parcele číslo XX/
X, avšak v tom čase už hospodárska budova nemala svoje pôvodné rozmery, nakoľko jej časť už bola
zbúraná. K „prizlúčeniu“ hospodárskej budovy k parc. č. XX/X došlo len v rozsahu ešte stojacej časti

danej budovy, pričom ani z priložených listín Správa katastra Piešťany nemohla zistiť, čo bolo dôvodom
tejto zmeny. Vzhľadom k tomu, že ani pôvodná výmera parc. č. XX/X a XX/X nesúhlasila s tým, že byčasť hospodárskej budovy mala byť „prizlúčená“ k parc. č. XX/X, Správa katastra Piešťany po prešetrení
veci vykonala opravu zákresu hranice pozemkov v katastrálnej mape medzi parc. č. XX/X a XX/X v k.ú.
H. X. Y..

Vkonanímedziúčastníkminebolosporné,žebyY.P.smanželkouH.anásledneichprávnynástupcovia,
teda navrhovateľka, či odporca v 3. rade nerušene užívali do dnes stajacu časť hospodárskej budovy,
čo nenamietal ani odporca v 4. rade ako právny nástupca H. Š. s manželkou vo vzťahu k parc. č. XX/
X, avšak táto skutočnosť sama o sebe na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nestačí. Y. P. s
manželkouH.pravdepodobneminimálneod15.3.1948,kedybolvydanývýmerovlastníctvepôdykparc.

č. XX/X, užívali aj časť hospodárskej budovy, ktorá však preukázateľne nebola súčasťou výmeru k parc.
č. XX/X, pričom ani z konania nevyplynulo na základe akých konkrétnych skutočností začali manželia
P. s užívaním hospodárskej budovy a v akom konkrétnom rozsahu. Podľa vtedy platného obyčajového
práva na Slovensku bola potrebná držba veci na vydržanie po dobu 32 rokov, pričom s účinnosťou
zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná vydržacia doba 10 rokov, ktorá v zmysle prechodných ustanovení
tohto Občianskeho zákonníka sa počítala od 1.1.1951, teda k vydržaniu by došlo k 1.1.1961, uplynutím

10 rokov. Avšak samotné uplynutie vydržacej doby neznamená, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň

tieto zákonné predpoklady; a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom
medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa,

pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax
je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť,
ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom

možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj
keď v skutočnosti tomu ak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu

požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila
možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu.

Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie
práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec, resp. právo
patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že

mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí
a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia
byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží,
alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočností, ktoré majú za
následok vznik vykonávaného práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie

dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívneho
presvedčenia, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu,
ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za
ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť
preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie

držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkýmokolnostiam. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie treba preto vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samotného držiteľa a vždy je treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od

každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec alebo právo patrí. V danom prípade sa to týka možnosti overiť si po vydaní výmeru o vlastníctve
pôdy zo dňa 15.3.1948 k parc. č. XX/X, či jej súčasťou je podľa výmery parcely podľa grafickej časti
prídelového plánu, ktorý bol súčasťou vydaných výmerov, či predmetná hospodárska budova, resp. jej
časť a v akom rozsahu, bola súčasťou parc. č. XX/X.

Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Držiteľ je teda
ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k právnym skutočnostiam a k osobám
alebo k právnej úprave. Súčasná právna úprava nemá výslovné ustanovenie ohľadne právneho omylu.
Všeobecne ale platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia iuris non excusat). I
keď zákon túto zásadu výslovne neprehlasuje, neznamená to, že by sa táto zásada v našom právnom
poriadku neuplatňovala. Z textu zákona vyplýva, že oprávnená držba sa nemôže zakladať na omyle

držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Platné právo pritom neumožňuje urobiť
záver, že mieru opatrnosti možno posudzovať zo subjektívneho hľadiska, teda podľa individuálnych
pomerov držiteľa. Pri posudzovaní dobrej viery je teda treba klásť na každého držiteľa rovnaké nároky
bez ohľadu na jeho duševnú vyspelosť, vzdelanie, životnú skúsenosť a podobne.

Z uvedeného je zrejmé, že o dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo

v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl,
ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval z obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného
obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu,
môžebyťsícevdobrejviere,avšaknie„vzhľadomkuvšetkýmokolnostiam“apretonemôžebyťdržiteľom

oprávneným.

Otázkou je, či ospravedlniteľným omylom môže byť i omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.

I právny omyl môže byť buď ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej

opatrnosti, ktorú možno požadovať. Púha neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona
ospravedlniteľná nie je, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so
zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá urobiť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je pritom
treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa
úrovne konajúceho. I keby sa v konaní preukázala životná neskúsenosť účastníka napríklad vo vzťahu

k prevodom nehnuteľností, mohlo by to viesť k zisteniu, že účastník bol vzhľadom k svojej neskúsenosti
v dobrej viere, nemôže však ísť o „dobrú vieru vzhľadom ku všetkým okolnostiam“ ako predpokladu
vydržania.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa právni predchodcovia navrhovateľky a odporcu v
3. rade, teda Y. P. s manželkou H. ujali oprávnenej držby predmetnej hospodárskej budovy, alebo jej

časti a v akom rozsahu, a to s poukazom na výmer o vlastníctve pôdy z 15.3.1948, na základe ktorého
nadobudli vlastnícke právo k parc. č. XX/X o výmere 959 m2, ktorej súčasťou však evidentne podľa
výmery pozemku aj podľa grafickej časti prídelového plánu, ktorý bol súčasťou vydaných výmerov,
nebolahospodárskabudovavcelku,aleanivjejčasti,čosimohliužprávnipredchodcovianavrhovateľky
a odporcu v 3. rade overiť v katastri nehnuteľností, pričom navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by

sa jej právni predchodcovia ujali oprávnenej držby k hospodárskej budove v jej súčasných rozmeroch
na základe iného právneho titulu, a to prípadne i skôr ako 15.3.1948, i s ohľadom a to, že predtým
mali právni predchodcovia navrhovateľky užívať parc. č. 25/2. S ohľadom na tieto skutočnosti súd návrh
navrhovateľky zamietol.

Na záver treba podotknúť, že súd vyjadrenia odporcu v 3. rade vo vzťahu k hospodárskej budove v

tomto konaní nepovažoval za dostatočne vierohodné, a to s ohľadom na vyjadrenia odporcu v 3. rade
v konaní Okresného súdu Piešťany 6C/46/2008 (predtým 5C/168/2000), kde opakovane uvádzal, že
predmetná budova nepatrila ani jeho právnym predchodcom a túto mali aj jeho rodičia len v užívanína základe nájomnej zmluvy, nakoľko v oboch prípadoch odporca v 3. rade vystupoval ako účastník s
povinnosťou vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, pričom v súčasnosti odporca v 3. rade ospravedlňuje
jeho vyjadrenia v konaní 6C/46/2008 pomstou voči navrhovateľke, s ktorou bol v spore. Vyjadrenia

odporcu v 3. rade nemožno s ohľadom na tieto skutočnosti považovať za dôveryhodné, a to ani v
tomto konaní, pokiaľ si odporca v 3. rade prispôsoboval vyjadrenia podľa svojich osobných postojov k
účastníkom a k jeho záujmom k predmetu konania.

Súd sa v odôvodení tohto rozhodnutia zaoberal podstatnými argumentmi účastníkov konania
vzťahujúcimi sa k predmetu konania a bližšie nerozoberal všetky tvrdenia účastníkov, najmä tie, ktoré

k predmetu konania nemali podstatný význam.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali vo
veci plný úspech a ktorí si náhradu trov konania uplatnili, priznal náhradu trov konania potrebných na
účelné bránenie práva proti navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala. Odporcom v 3. a 4. rade súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnili.

Trovy konania odporcov v 1. a 2. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.776,57

eur, a to za 12 úkonov právnej služby v sume 1.573,56 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. (12 úkonov á 131,13 eur z hodnoty hospodárskej budovy podľa znaleckého
posudku č. 19/2005 A.. Ľ. P. vo výške 3.330,96 eur - pôvodne 100.348,50 Sk bez hodnoty pozemku
pod ňou - dňa 14.12.2011 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 27.12.2011 štúdium spisu na súde, dňa
16.1.2012písomnévyjadrenievovecisamej,dňa19.1.2012zastupovanienapojednávaní,dňa2.2.2012

štúdium spisu na súde, dňa 20.3.2012 písomné vyjadrenie vo veci samej, dňa 22.3.2012 zastupovanie
na pojednávaní, 10.5.2012 zastupovanie na pojednávaní, dňa 14.3.2013 zastupovanie na pojednávaní,
dňa 15.3.2013 štúdium spisu na súde, dňa 16.5.2013 zastupovanie na pojednávaní, dňa 30.7.2013
zastupovanie na pojednávaní), za režijný paušál v sume 91,84 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. (2 úkony v roku 2011 á 7,41 eur, 6 úkonov v roku 2012 á 7,63 eur a 4 úkony v roku 2013

á 7,81 eur) a za 20 % DPH v sume 111,17 eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (20%
DPH z odmeny a režijného paušálu za úkony vykonané po 12.5.2012 od kedy je právna zástupkyňa
odporcov platiteľom tejto dane, teda sumy 26,23 eur x 4, čo je 20 % zo sumy 131,13 eur x 4 úkony a
sumy 1,56 eur a 4, čo je 20 % zo sumy 7,81 eur x 4 úkony). Súd odporcom v 1. a 2. rade nepriznal
odmenu s režijným paušálom a DPH za jeden úkon právnej služby, a to zo dňa 9.1.2013 za sťažnosť na

prieťahy, nakoľko tento úkony nie je podaním týkajúcim sa veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, štvormo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.