Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Danková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 4C/64/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5908202495
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Danková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5908202495.20
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou v právnej veci navrhovateľa: Detský
smiech, n. o., so sídlom Nová 682, 034 81 Lisková, IČO: 36149713, právne zastúpený JUDr. Jiřím
Martausom, advokátom, so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, proti odporcovi v 1. rade: S. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, M., a odporkyni v 2. rade: I. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX/
XX, U., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom ul. Zámocká
5, Bratislava, IČO: 359 438 82, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e, že v ý p o v e ď zo dňa 07.05.2007 z nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom
a odporkyňou v II. rade dňa 18.03.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.06.2003 j e n e p l a t n á .
O trovách konania s ú d r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 29.05.2008 doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2008 sa navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd určil neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy /
zo dňa 07.05.2007/ uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2/ rade dňa 18.03.2003 v znení
dodatku č. 1 /zo dňa 10.06.2003/. Navrhovateľ návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že
dňa 16.03.2003 uzavrel s odporkyňou v II. rade dňa 18.03.2003 nájomnú zmluvu v zmysle zákona
č. 116/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorej predmetom je: rodinný dom súpisné č. XXX,
postavený na KN-C parcele č. XXXX a pozemok KN-C parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere XXX m2, keď nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území T..
Navrhovateľ v týchto nehnuteľnostiach prevádzkuje detský domov. Podľa čl. III. nájomnej zmluvy
bola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú - na dobu 20 rokov s výškou mesačného nájomného Sk
12.500.- /414,92 eur/, ktoré nájomné je v zmysle dodatku č. 1 nájomnej zmluvy zo dňa 10.06.2003
splatné vždy do 15 - teho dňa bežného kalendárneho mesiaca na bankový účet prenajímateľa.
Vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o nájomnú zmluvu uzavretú na dobu dlhšiu ako 5 rokov, nájomca si
dal predmetnú nájomnú zmluvu zapísať aj na LV č. XXX, katastrálne územie T. /a nájomná zmluva bola
zapísaná v časti Iné údaje/. Nájomca si plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy.
Odporkyňa v II. rade /prenajímateľka/ dňa 07.05.2007 dala výpoveď z nájomnej zmluvy bez uvedenia
dôvodu, ktorú navrhovateľ prevzal dňa 11.05.2007 a listom zo dňa 14.09.2007 odporkyňa v II. rade
vyzvala navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti. Odporkyňa v II. rade listom vyzvala navrhovateľa na
platenie bežného nájomného podľa zmluvy na jej nový účet /list prevzal navrhovateľ 06.09.2007/,
z toho bolo navrhovateľovi zrejmé, že prenajímateľka tým súhlasí s pokračovaním nájomnej zmluvy.
Odporkyňa v II. rade zaslala list dňa 05.05.2008, v ktorom upozornila navrhovateľa na to, že predmetnú
nehnuteľnosti predala tretej osobe a zároveň vyzvala navrhovateľa, aby platil nájomné tejto tretej osobe.
Na Správe katastra U. navrhovateľ zistil, že treťou osobou, ktorá odkúpila predmetné nehnuteľnosti, je
odporca v I. rade, pričom ich tento odporca v I. rade telefonicky aj písomne dňa 11.05.2008 kontaktoval stým, že chce, aby boli predmetné nehnuteľnosti vypratané do 30.06.2008. Na LV č. XXX pre katastrálne
územie T. navrhovateľ zistil, že poznámka o ich nájomnom vzťahu bola vymazaná na základe výpovede
z nájmu zo dňa 07.05.2007. Navrhovateľovi bolo oznámené, že na LV ich možno zapísať ako nájomcov
len na základe rozhodnutia súdu. Navrhovateľ poukázal na to, že je oprávnený právny záujem
podľa § 80 písm. c/ O.s.p., na určení, že nájomná zmluva zo dňa 18.03.2003 v znení dodatku č. 1
zo dňa 10.06.2003 uzavretá medzi ním a odporkyňou v II. rade /jej právny nástupca je odporca v I.
rade/ je platná. Odporcovia svojimi konaniami spochybňujú jej platnosť, a preto podal návrh, ktorý bol
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.04.2009 pod č. k. 4C/64/2008-131 zamietnutý a bola uložená
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť odporcom v I. a v II. rade trovy konania vo výške 1.278,46 eura na účet
Advokátskej kancelárie Madzák a spol., s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh súd zamietol z
dôvodu, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný v spore, lebo ako navrhovateľ bol označený
Detský smiech, n.o., so sídlom v Liskovej, ul. Hollého 552, keď podľa rozhodnutia Krajského úradu v
Žiline je sídlom neziskovej organizácie Lisková, ul. Nová 682 a v Likavke na ulici Hollého 552 je len
miesto poskytovania sociálnej služby, a taktiež v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku bolo poznamenané,
že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem a v samotnom žalobnom návrhu neuviedol, v
čom konkrétne spočíva naliehavý právny záujem, a tiež že obsah uzavretej nájomnej zmluvy je iný,
než bol medzi účastníkmi dohodnutý. Výpoveď z predmetnej nájomnej zmluvy bola daná podľa čl. VIII
predmetnejnájomnejzmluvy a včl.IIIbolouvedené,žejeuzavretánadobuurčitúavčl.VIII.bolomožné
nájomnú zmluvu vypovedať s trojmesačnou výpovednou lehotou, poprípade hneď, pokiaľ by nájomca
svoje záväzky neplnil /sú uvedené v jednotlivých článkoch nájomnej zmluvy/. O trovách konania bolo
rozhodované s poukazom na § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
navrhovateľ, keď Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6Co/241/2009-165 zo dňa 22.12.2009 rozsudok
Okresného súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho
uznesenia poukázal najmä na to, že okresný súd nedocenil význam identifikačného čísla, ktoré presným
a jednoznačným spôsobom identifikuje právnickú osobu, ktorej bolo pridelené. Tento nedostatok bolo
možné odstrániť výzvou, ktorú by Okresný súd Ružomberok adresoval navrhovateľovi, resp. priamo na
pojednávaní za prítomnosti zúčastnených strán a poukázal aj na to, že z obsahu samotného návrhu je
zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil naliehavý právny záujem, aby návrh bol podaný aj z toho dôvodu, že
odporcami bol navrhovateľ vyzývaný, aby predmet nájmu vypratal a v dôsledku postupu odporkyne v
II. rade bola z LV č. XXX vymazaná poznámka o existencii nájomného vzťahu práve na základe
výpovede, ktorej určenia neplatnosti sa týmto žalobným návrhom navrhovateľ dovoláva. Uznesenie
Krajského súdu Žilina bolo doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť dňom 01.03.2010.
Na základe výzvy tunajšieho súdu právny zástupca navrhovateľa odstránil zrejmú nesprávnosť v návrhu
písomným podaním zo dňa 01.04.2010 /doručeným tunajšiemu súdu 08.04.2010/ a správne označil
navrhovateľa-Detskýsmiech,n.o.,sídlo:Nová682,03481Lisková,IČO:36149713azároveňoznámil,
že B.. B. T. nie je zástupcom navrhovateľa v tomto konaní.
Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2008, riaditeľ navrhovateľa uviedol ako došlo k uzavretiu nájomnej
zmluvy, zároveň uviedol, že odporkyňa v II. rade ponúkla, pre nich ako neziskovú organizáciu, tento
objekt, ktorý nie je rodinný dom, je vedený ako nebytový objekt o čom je doklad, ktorý predložil súdu
na založenie do spisu /kolaudačné rozhodnutie/, kde je povolenie užívanie Detskému domovu /zo dňa
11.04.2003/. Nájomnú zmluvu uzavreli s odporkyňou v II. rade na dobu určitú na dvadsať rokov, ktorá sa
vyjadrila, že nikdy nechce tento rodinný dom užívať, a preto sme aj uzavreli nájomnú zmluvu, a povedala
im, že odhad na uvedený objekt je na sumu 1.800.000,- Sk, avšak bez nášho vedomia predala budovu
a o predaji sa dozvedeli až neskôr, keď sa odporca v I. rade domáhal budovy, zašiel na kataster a tam
sa dozvedel, že bez nášho vedomia bola v liste vlastníctva vymazaná poznámka, že na túto predmetnú
budovu je nájomná zmluva, kde na novom LV už poznámka nie je. Odporca v I. rade argumentuje
výpoveďou a nedalo sa s ním dohodnúť, nekomunikuje a preto trvajú na podanom návrhu, s vyslovením,
že výpoveď nájomnej zmluvy je neplatná. Doplnil, že odporkyňa v II. rade urobila ponuku a zmluvu
nájomnú robil on na počítači u neho v práci, keď odporkyňa v II. rade nemala žiadne námietky, len voči
dátumu, kedy má byť nájomné platené mala výhrady, preto aj bol robený dodatok č. 1, teda nesúhlasila
len v jednom bode zmluvy a potom sa zmluva spolu s dodatkom č. 1 podpisovala naraz. Odhad pán B.
P.. Odporkyňa v II. rade mi písomne 01.09.2007 oznámila, že mám posielať nájomné na nové číslo účtu
a toto nájomné tam bolo posielané, bolo to jej nové číslo účtu.
PZ navrhovateľa povedal, že nájomné zo strany navrhovateľa bolo riadne a včas platené a že o
odpredanej nehnuteľnosti sa navrhovateľ dozvedel až od odporcu v I. rade, ktorý poveril pána Pešadíkana jednanie /existuje záznam z tohto jednania zo dňa 22.05.2008/, avšak po napísaní tohto záznamu
odmietol pán Pešadík túto listinu podpísať. Taktiež poukázal, že keď pán W. M. oznámil č. účtu
odporcu v I. rade, bolo nájomné zaslané jemu. PZ navrhovateľa akcentoval, že ich snahou je dohodnúť
sa, avšak nieto s kým. Uviedol, že odporkyňa v II. rade je žalovaná preto, že ona dala
výpoveď navrhovateľovi a poukázal, že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod č. k. 6C 66/2004
ohľadne relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy, kde žaloval pán Q. pána B., konanie bolo už právoplatne
rozhodnuté, návrh bol zamietnutý.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedol, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľa a nie
je ani preukázaná hmotnoprávna legitimácia žalovanej v II. rade, že jednotlivé články nájomnej zmluvy
sú nejasné a neurčité, konkrétne poukázal na článok III. o dobe nájmu a článok VIII. výpovedná lehota
a skončenie nájmu, keď vlastne tieto jednotlivé články sú rozporuplné, odporujú si. Uviedol, že výpoveď
skončila dňom 31.08.2007 a Detský domov stále je v predmetnom dome.
Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2009 odporca v I. rade uviedol, že vedel o nájme Detským
smiechom, n.o., žiadal, aby navrhovateľ platil vyššie nájomné, pretože za XXX m2 je platený smiešne
nízky nájom, avšak sa nedohodli a on trval na tom, aby boli vyprataní alebo boli deložovaní s tým, aby
bolo zabezpečené náhradné ubytovanie pre tie deti. Uviedol, že kupoval predmetnú nehnuteľnosť ani
nie na bývanie, skôr ako chatu, pretože pracuje v zahraničí a domov nechodí často. Nebol informovaný
o výške nájomného, ale vedel, že sú tam ubytovaní, a nebol informovaný o dobe nájmu. Riaditeľ
navrhovateľa mu nebránil vo vstupe do nehnuteľnosti. Uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 28.04.2008,
a mal vedomosť o tom, že sú tam nájomníci. Uviedol, že je to rodinný dom, má taký LV. Odporkyňa v
II. rade mu kolaudačné rozhodnutie nedala a ani ho o tom neinformovala. Uviedol, že pán M. je právny
zástupca o ktorom hovoril, poskytol mu právne rady a vedel o skutočnosti od 01.09.2007 uhrádzať nájom
navrhovateľom na nové č. účtu.
Odporkyňa v II. rade uviedla, že predložila na katastri výpoveď z nájomnej zmluvy, kataster vymazal
z poznámky nájomnú zmluvu ku dňu jej skončenia 31.08.2007. Odporca v I. rade vedel o nájomcovi.
S riaditeľom navrhovateľa jednal manžel. Poznamenala, že kolaudačné rozhodnutie vybavila ona, ale
nevie si spomenúť či kolaudačné rozhodnutie doručila na Správu katastra. Uviedla, že na rokovaní o
ohľadne uzatvárania nájomnej zmluvy bola prítomna ona, jej manžel a riaditeľ navrhovateľa, a nikto ju
nenútil podpísať nájomnú zmluvu, navrhovateľ včas a riadne platil nájomné a vstupu do nehnuteľnosti
jej nikto nebránil, jej manžel tam bol za účelom vyhotovenia znaleckého posudku a fotodokumentácie.
Dodatok sme urobili 10.06.2003.
Svedok Y.. M. Q. /manžel odporkyne v II. rade/ uviedol, že nebol vyhotovený znalecký posudok.
Napojednávaníkonanomdňa14.04.2009PZnavrhovateľauviedol,žepredmetnánehnuteľnosťjenaLV
vedená ako rodinný dom, ide v podstate o nebytovú budovu, podľa kolaudačného rozhodnutia a aj podľa
§ 43c ods. 1 písm. h/ Stavebného zákona, podľa ktorého sú nebytovými nehnuteľnosťami nemocnice
aj sociálne zariadenia, keď vlastne navrhovateľ takýmto sociálnym zariadením je, navrhovateľ vlastne
v tejto nehnuteľnosti prevádzkuje sociálne zariadenie - detský domov. Navrhovateľ užíva predmetnú
nehnuteľnosť, a to v zmysle nájomnej zmluvy a kolaudačného rozhodnutia, a to na účel, na ktoré je
zriadené. Poukázal na to, že nedošlo k porušeniu nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa
18.03.2003 v znení dodatku č. I. zo dňa 10.06.2003 o nájme nebytových priestorov a bola uzavretá na
dobu určitú na dvadsať rokov /zákon taxatívne uvádza dôvody, kedy možno ukončiť nájomný vzťah,
ktorý bol uzavretý na dobu určitú a je to uvedené aj priamo v zákone, podľa § 679 ods. 3 Občianskeho
zákonníka/. Čo sa týka oprávneného záujmu na podaní žaloby PZ navrhovateľa podotkol, že odporkyňa
v II. rade dala výpoveď navrhovateľovi bezdôvodne a dostala navrhovateľa do neistého právneho
postavenia a vlastne z toho dôvodu je táto žaloba oprávnená a preto žalobu pokladá za dôvodnú.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedol, že chýba naliehavý právny záujem a aj pasívna legitimácia
u odporkyne v II. rade, a pokiaľ bolo poukazované na nájomnú zmluvu, tak sa jedná o nájomnú
zmluvu klasickú, nie nájomnú zmluvu nebytových priestorov. Výpoveď z nájomnej zmluvy bola daná
navrhovateľovi podľa článku VIII. uvedenej nájomnej zmluvy. Navrhovateľ sa už vyše dvoch rokov
zdržuje protiprávne v predmetnom rodinnom dome.PZ navrhovateľa poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie má konštitutívny charakter, LV deklaratívny
charakteraniejehozavinenímdošlokzmenecharakterustavby,pokiaľkatasterzaregistrovalpredmetnú
kúpnu zmluvu medzi odporkyňou v II. rade a odporcom v I. rade, kde je predmetom rodinný dom urobil
tak, pretože v ich evidencii je táto nehnuteľnosť evidovaná ako rodinný dom, môže vzniknúť otázka,
či táto kúpna zmluva je platná /ale to nie je predmetom tohto konania/, a pokiaľ bolo poukázané na
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6C/66/2004 a na to, že žaloba bola zamietnutá, tak bola zamietnutá
hlavne z procesných dôvodov. Medzi účastníkmi konania bola jednoznačne uzavretá nájomná zmluva
o nebytových priestorov /potvrdila to odporkyňa v II. rade na pojednávaní vo svojej výpovedi dňa
22.01.2009/, pokiaľ by sa nájomná zmluva posudzovala podľa Občianskeho zákonníka a bola uzavretá
na dobu určitú ukončenie nájomnej zmluvy je až uplynutím doby, na ktorej sa účastníci dohodli, teda na
akú dobu nájomná zmluva bola dojednaná.
Na pojednávaní konanom dňa 17.08.2010 PZ navrhovateľa uviedol, že naliehavý právny záujem
je odôvodnený jednak v podanom žalobnom návrhu a naliehavý právny záujem je daný najmä tým,
že navrhovateľ uzavrel predmetnú nájomnú zmluvu na dobu 20 rokov, riadne plní všetky podmienky
stanovené v tejto nájomnej zmluve, má záujem, aby aj ďalej pokračoval v nájme, keď trvá na tom, aby
táto uzavretá nájomná zmluva bola platná /nemá iné priestory, kde by prevádzkoval detský domov/.
Navrhovateľ je nájomcom v predmetnej nájomnej zmluve, keď odporcovia tvrdia, že tento nájom skončil
výpoveďou nájomnej zmluvy 07.05.2007, avšak navrhovateľ tvrdí, že nájomná zmluva je platná /sporná
je otázka výpovede nájomnej zmluvy/. Pokiaľ bude vyriešená táto otázka tak ďalšie spory ohľadne
nájmu nebudú. Súdy rozhodujú najmä spory, keď je preukázaný naliehavý právny záujem zo strany
navrhovateľa. Je nevyhnutné akceptovať § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., akých prípadoch je možné
vypovedať nájom. V konkrétnom prípade bol ukončený nájom nebytového priestoru bez udania dôvodu,
keď v zákone je uvedené, že nemožno vypovedať bez uvedenia dôvodov. Výpoveď daná bez udania
dôvodu je v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dohodou účastníkov.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, že výpoveď nájomnej zmluvy bola v súlade so
zákonom č. 116/190 Zb., pretože nebola v súlade s týmto zákonom, pretože v nej sa nejedná o nebytové
priestory, keď v rámci kolaudačného rozhodnutia sa jedná o rodinný dom s využitím na prevádzku
detského domova. Tvrdil, že nájomná zmluva bola uzavretá v súlade s Občianskym zákonníkom a
poukázal na ustanovenie § 676 a nasl., keď odporkyňa v II. rade bola oprávnená dať výpoveď aj bez
uvedenia dôvodu, keďže sa nejedná o nebytové priestory bez kolaudačného rozhodnutia, ktoré znie, že
sa jedná o rodinný dom na prevádzku detského domova by nemohol navrhovateľ prevádzkovať detský
domov, pokiaľ PZ navrhovateľa uviedol, že v žalobnom návrhu je uvedený naliehavý právny záujem, PZ
odporcov v I. a v II. rade uviedla, že tento naliehavý právny záujem prednesený nebol, a ak by aj súd
určil neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy, nezakladá to ešte skutočnosť, že navrhovateľ je nájomcom
prenajatého rodinného domu.
PZ navrhovateľa poukázal, že ak si účastníci chcú prenajať celý stavbu alebo priestory stavby, platí
iný právny režim, záleží to na vôli účastníkov, je to síce fakticky nie rozdiel, ale po právnej stránke je
to rozdiel, pokiaľ si prenajíma niekto celú stavbu postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka a pokiaľ
sa prenajímajú priestory v dome postupuje sa podľa už citovaného zákona č. 116/1990 Zb., v rámci
stavby sa teda prenajímajú priestory a jedná sa o nájom priestorov v určitej stavbe, o charaktere stavby
nerozhoduje súd, ale rozhodujú stavebné úrady, keď v tomto konkrétnom prípade stavebný úrad v
Likavke kolaudačným rozhodnutím zo dňa 05.05.2003 určil charakter stavby, teda na aký účel bude
stavba používaná, keď aj podľa stavebného zákona, konkrétne § 43c ods. 1 je stanovené, že nemocnice,
zdravotnéasociálnezariadeniapreneplatírežimtohtozákonaaajvpraxisúdov,jednakprvostupňových
aj odvolacích sa postupuje podľa toho, aká zmluva bola uzavretá, či na prenájom stavby alebo prenájom
priestorov, a tu sa jedná o prenajatie priestorov na určitý účel, a to na účel prevádzkovania detského
domova.
PZ navrhovateľa poukázal, že je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu, keď podkladom sú fakty
a dôkazy a vzhľadom na vyjadrenie sa právnej zástupkyne odporcov v I. a v II. rade popri pôvodnom
petite sa navrhovateľ domáha vzhľadom k tomu, že je spochybnený nájom /bez ohľadu na platnosť alebo
neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy/, teda popri pôvodnom petite sa navrhovateľ domáha určenia, že
je nájomcom na dobu určitú do 01.06.2023 všetkých priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súpisné č.
552 postavenej na C-KN parcele č. XXXX v T. /stavba je zapísaná v katastri nehnuteľností na Správe
katastra Ružomberok v LV č. XXX pre obec a katastrálne územie T. ako rodinný dom spolu s dvoromo výmere XX,XX m2/ spolu so zariadením, plynovým sporákom, plynovým kotlom, kuchynskou linkou
a kancelárskym nábytkom. PZ navrhovateľa uviedol, že stavbu je možné využívať len na taký účel, na
ktorý má vydané kolaudačné rozhodnutie, takže ak odporkyňa v II. rade nemala povolenie na užívanie
stavby ako rodinného domu, ale detského domova, tak ako mohla pri uzatváraní nájomnej zmluvy
prenajímať stavbu ako rodinný dom a nie ako detský domov. V každom článku tejto nájomnej zmluvy
je uvedené, že predmetom nájmu sú nebytové priestory, a už samotná nájomná zmluva je označená
ako nájomná zmluva nebytových priestorov. PZ navrhovateľa poukázal aj na znenie zmluvy o nájme
nebytových priestorov na článok III. nájomnej zmluvy, ďalej na článok IV. nájomnej zmluvy, článok VI.
a článok VII. nájomnej zmluvy, keď v každom z týchto článkov sa hovorí o nebytových priestoroch, a
poukázal na výzvu na vypratanie bez právneho dôvodu užívaných nebytových priestorov, ktorú výzvu
zaslal svedok Ing. Q. prostredníctvom právneho zástupcu 07.10.2004, keď tento list je označený ako
výzva na vypratanie nebytových priestorov, nie rodinného domu, a v tejto výzve je uvedená v bode 3
odporkyňa v II. rade ako jediná účastníčka na strane prenajímateľa /bez súhlasu môjho klienta uzatvorila
s vašou organizáciou ako s nájomcom v zmysle ustanovenia § 720 OZ a podľa § 3 ods. 1 zák. č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov/, aj tu sa hovorí o nebytových priestoroch, je
evidentná vôľa prenajať nebytové priestory v dome a naraz to neplatí, a ani kolaudačné rozhodnutie už
zrazu neplatí. Nájomná zmluva bola uzavretá na 20 rokov. Predložil súdu vo fotokópii ponuku zasielanú
odporkyňou v II. rade navrhovateľovi v tomto konaní odpredaj nehnuteľnosti, kde sa uvádza, že v zmysle
bodu III. zmluvy o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov /
nehovorí sa o rodinnom dome/, aj v doklade zo dňa 14.09.2007, ako aj v treťom liste odporkyne v
II. rade zo dňa 05.05.2008 je upozornenie adresované navrhovateľovi v tomto konaní, že v zmysle
zmluvy o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov tvoriacich
súčasť objektu stavby detského domova, taktiež sa nespomína, že je to rodinný dom, a predložil aj
rozhodnutie Okresného úradu v Ružomberku - odbor všeobecnej vnútornej správy - štátny okresný
hygienik zo dňa 15.12.2003, kde a hovorí, že sa jedná o trojpodlažný objekt, ktorý pozostáva zo vstupnej
časti, chodby, kancelárie, kuchyne prepojenej s jedálenskou spoločenskou časťou, skladu potravín, WC,
zariadenia na osobnú hygienu, sprchovací kút, umývadlo, automatická práčka, a takto rodinný dom
rozhodne nevyzerá. PZ navrhovateľa uviedol, že detský domov nebol zriadený proti vôli vlastníka, ale s
jeho súhlasom a aj v súlade s kompetentnými úradmi a inštitúciami.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedla, že nájomná zmluva bola uzavretá podľa občianskeho zákonníka
a nie podľa zákona č. 116/1990 Zb., a trvá na tom, že predmetom nájomnej zmluvy je dom a voľná
plocha, keď nájomná zmluva bola uzavretá dňa 18.03.2003 a kolaudačné rozhodnutie bol vydané dňa
11.04.2003, a bez nájomnej zmluvy nemohlo byť vybavené kolaudačné rozhodnutie a bez kolaudačného
rozhodnutia by nemohol navrhovateľ prevádzkovať detský domov, a trvá, že nájomná zmluva bola
uzavretápodľaObčianskehozákonníkaaniepodľazákonač.116/1990Zb.,avýpoveďdanúodporkyňou
v II. rade navrhovateľovi považuje platnú a nájomná zmluva skončila dňa 31.08.2007, a skutočnosť, že
sa jedná o rodinný dom potvrdzuje aj zápis na liste vlastníctva, kde je stavba zapísaná ako rodinný dom.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že si odporkyňa nesplnila povinnosť, že skutočný stav nedala do
súladu so stavom na LV /ak si nesplní vlastník povinnosť zmeniť charakter stavby /môže tam byť napr.
hotel/ a stále to bude na LV vedené ako rodinný dom.
Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2010 svedkyňa X. Q. uviedla, že som sa zúčastnila osobne na
jednom rokovaní ohľadne nájomnej zmluvy, prítomní boli pán riaditeľ, odporkyňa v II. rade, pán Q. a
ja. Prerokovávali sa všetky náležitosti nájomnej zmluvy, najmä cena nájmu, keď pán Q. povedal sumu
180.000,- Sk ročne, ale vzhľadom na naše finančné možnosti, keďže časť bola hradená zo štátneho
rozpočtu a časť sa dala uhradiť zo sponzorských darov, ročne sme mohli platiť maximálne 150.000,-
Sk, a s touto sumou pán Q. súhlasil, a došlo k dohode, taktiež bola dohodnutá doba nájmu, a to na
dlhodobý prenájom na dobu určitú na 20 rokov. Odporkyňa v II. rade povedala, že nemá námietky a ešte
dodala, že je rada, že sa zbavuje tohto domu bol pre ňu veľký, pretože jej manžel pán Q. pracoval mimo
Ružomberok a ona tam bývala sama. Po odsúhlasení nájomnej zmluvy sme ju odovzdali odporkyni v
II. rade, ona ju mala určitú dobu doma a priniesla ju bez akýchkoľvek pripomienok a podpísala ju, keď
ju priniesla, bola som tam prítomná aj ja, ale priniesla ju vlastne pánu riaditeľovi. V júni 2003 sa opäť
dostavila a žiadala zmenu splácania nájmu v bežnom mesiaci, keď v nájomnej zmluve boli platby mesiac
pozadu. Bez problémov sme tejto požiadavke vyhoveli a bol vypracovaný dodatok k nájomnej zmluve.
Podotkla, že nám bol ponúknutý tento dlhodobý nájom, nemali záujem o krátkodobý prenájom /napr.na 5 rokov/, pretože nedali by sme deťom to rodinné zázemie, ktoré môžeme deťom dať v prenajatom
dome na dlhšiu dobu.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedol, že pokiaľ ide o platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy
ponecháva to na rozhodnutí súdu, odporkyňa v II. rade dala navrhovateľovi výpoveď z nájomnej zmluvy,
keď trojmesačná výpovedná lehota uplynula a navrhovateľ užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu. Je povinnosťou navrhovateľa ju vypratať, žiadala návrh zamietnuť.
Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2011 zástupca navrhovateľa uviedol, že platí článok III. zmluvy
Doba nájmu v znení: "nájom nebytových priestorov uvedených v odstavci 1 tejto zmluvy sa uzatvára
na dobu určitú na 20 rokov s prednostným právom predĺženia nájomnej zmluvy prípade s prednostným
právom odkúpenia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zmluvy", a trval, že nehnuteľnosť je nebytový
priestor, čo dokazuje aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu znejúce na budovu ako
detský domov, čiže nie rodinný dom, ako sa uvádza v LV z katastra, a to vzhľadom k tomu, že odporkyňa
v II. rade si nesplnila povinnosť. Stavebný zákon v § 43: „medzi nebytové budovy sa ráta aj ods. 1 písm.
h/ nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia“, a teda v tej dobe detský domov fungoval podľa
platného schváleného zákona Národnou radou č. 195/98 Z.z. o sociálnej pomoci, ktorý v § 18 ods. 2/:
„na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec a príslušný orgán zriaďuje tieto
zariadenia sociálnych služieb a) domov sociálnych služieb, atď., písm. d) detský domov", čiže zákon
195/98 Z.z. jednoznačne zaradil detský domov medzi zariadenia sociálnych služieb, ďalej podotkol, že
v rodinnom dome sú obytné miestnosti, obytná miestnosť citoval podľa stavebného zákona: „obytná
miestnosť, je miestnosť, ktorá svojím stavebno-technickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na
trvalé bývanie". Dieťa do detského domova sa dostáva na základe rozhodnutia súdu a v súlade so
Zákonom o rodine, ďalej v súlade so zákonom č. XXX o sociálnoprávnej ochrane, kde § 49 hovorí čo je
detský domov, detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia
súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia,
ods. 2 detský domov dočasne nahrádza dieťaťu prirodzené rodinné prostredie, atď., čiže nie trvalé ale
dočasne. Nájomné uhrádzajú sústavne, včas a riadne podľa nájomnej zmluvy na č. účtu písomne
oznámila odporkyňa v II. rade s tým, že predala nehnuteľnosť a uviedla nám aj č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci v zmysle uzatvorenej zmluvy. Odporkyňa v II. rade posledný
týždeň v auguste roku 2007 mi telefonicky oznámila, že mala v rodine nejaké narušené vzťahy a bola
svojím spôsobom nútená dať výpoveď z nájomnej zmluvy, ale výpoveď sťahuje a pošle nám nové č. účtu,
na ktoré máme uhrádzať platby od 01.09.2007 na druhé č. účtu, a to, čo odporca v I. rade, to je tretie
číslo účtu. Nájomné sme realizovali na č. účtu v zmysle nájomnej zmluvy, potom na č. účtu oznámené
odporkyňou v II. rade a nakoniec na č. účtu odporcu v I. rade uvedené v zmysle listiny predloženej na
dnešnom pojednávaní zo dňa 11.05.2008.
PZ navrhovateľa uviedol, že nakoľko odvolací súd v predmetnom konaní v podstate nevytkol
prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie je nesprávne, len v podstate mu bolo vytknuté, resp.
pôvodné prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené, je možno povedať z dôvodu nepreskúmateľnosti, tak
poukázal na všetky tvrdenia procesného návrhu, pokiaľ odvolací súd uviedol, že je potrebné ozrejmiť
si aj skutočnosť, či nedošlo k zrušeniu spornej výpovede odporkyňou v II. rade, zastával názor, že ak
by aj k tomuto zrušeniu došlo, tak potom sporná výpoveď je neplatná a nemožno z nej vyvodzovať
žiadne účinky aj v dôsledku jej zrušenia, pričom po zrušení výpovede naďalej existuje alebo medzi
účastníkmi konania, teda medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade, pôvodne dohodnutý nájom na
dobu určitú, teda potom nemožno vychádzať ani z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože v tomto smere by použitie tohto ustanovenia bolo len za predpokladu, že pôvodne dohodnutá
doba nájmu skončila, príp. pôvodne dohodnutý nájom zanikol iným spôsobom, ale on tvrdí, že pôvodne
dohodnutý nájom na dobu určitú stále trvá. Nikdy nebolo sporné aká zmluva sa uzatvára, že ide o
zmluvu o nájme nebytových priestorov, zmluva je tak nazvaná, zo zmluvy, z jej ustanovení je zrejmé,
že sa všade hovorí o nebytových priestoroch, taktiež v dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.06.2003 je
uvedené, že sa jedná o dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov, aj v celom texte pôvodnej
zmluvy, všade sú nebytové priestory, a taktiež kompetentný o charaktere stavby stavebný úrad tiež vydal
kolaudačné rozhodnutie na detský domov, teda nikdy nebol problém v tom, čo sa prenajíma, aké je
vôľa účastníkov konania, či prejavili zhodne vôľu prenajať nehnuteľnosť alebo nebytové priestory, taktiež
nebola daná výpoveď z nájmu nehnuteľností, ale výpoveď z nájmu nebytových priestorov, a pokiaľ aj
ďalej odporkyňa v II. rade prostredníctvom svojich vtedajších právnych zástupcov vyzývala navrhovateľa
na vypratanie, taktiež všade bol navrhovateľ vyzývaný na vypratanie nebytových priestorov, nie navypratanie nehnuteľnosti, a je na základe listinných dôkazov preukázané, že vzťah založený medzi
účastníkmi konania je potrebné posudzovať podľa zákona č. 116/90 Zb. o nájme nebytových priestorov.
Navrhovateľ tvrdí, že pokiaľ došlo k prevodu vlastníctva predmetu nájmu tak prenajímateľom je odporca
v I. rade, ktorému navrhovateľ aj pravidelne uhrádza platby nájomného, a ktorý ich aj prijíma, tak
odporkyňu
v II. rade žaluje z dôvodu, že sa domáha vyslovenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu, ktorý
úkon urobila právne odporkyňa v II. rade.
PZ odporcov uviedla, že trvá na tom, že bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bol
nájom nehnuteľnosti rodinného domu a pozemku priľahlého dvora, teda ide o nájom, ktorý sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v súlade s čl. VIII. zmluvy a v súlade aj s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka odporkyňa v II. rade vypovedala nájom s trojmesačnou výpovednou lehotou,
ktorá uplynula 31.08.2007. Stavebný zákon hovorí, že detský domov je bytovou budovou, pokiaľ ide
o námietku uvedenú v uznesení krajského súdu, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok a teda o
poznámku zapísanú na listine zo dňa 07.05.2007 označenú ako výpoveď nájomnej zmluvy. Uviedla,
že pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporkyne v II. rade, vzhľadom na to, že previedla predmetnú
nehnuteľnosť a jej vlastníkom je odporca v I. rade, podľa jej názoru nemá prečo byť žalovaná v tomto
súdnom spore, nijakým spôsobom sa jej tento spor netýka, nakoľko nie je vlastníčkou nehnuteľnosti
v podstate nemá prečo byť v tomto spore žalovaná, akým spôsobom bude zaviazaná rozsudkom,
nemá žiaden vzťah k tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že predala predmetnú nehnuteľnosť, nie je
vlastníčkou nehnuteľnosti nemôže s nehnuteľnosťou disponovať.
PZnavrhovateľauviedol,žeodporkyňavII.radenavrhovateľovinebytovépriestoryneprenajalanatrvalé
bývanie, ale za účelom prevádzky detského domova, pričom ubytovaní v detskom domove tam nie sú
nikdy ubytovaní trvale, ale v zmysle ustanovenia § 47 zákona č. 305/2005 Zb. len pobytovou formou.
Poukázal aj na znenie § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť len písomne, tak dohoda je dvojstranný právny úkon, výpoveď je jednostranný právny úkon, teda
zrušením výpovede sa nemenila žiadna dohoda len došlo k odvolaniu, späť vzatiu, príp. inému zrušeniu
jednostranného právneho úkonu, nie k zmene písomnej dohody.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedla, že naďalej trvá na tom, že ide o nájom nehnuteľnosti, nie o
nájom nebytových priestorov, jej stanovisko podporujú aj jednoznačné stanoviská Najvyššieho súdu a
judikatúra. Zastávala názor, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
výpovede z nájomného vzťahu, vzhľadom na to, že ide o nájom, nájomca by mal počítať s určitou
právnou neistotou, ktorá v tomto vzťahu vzniká a vlastník je oprávnený disponovať s predmetom svojho
vlastníctva a v tomto prípade aj s predmetom nájmu, tu sa vlastník rozhodol vypovedať nájom, bol na to
oprávnený, postupoval v súlade so zmluvou, a to so zmluvou, ktorú v priebehu konania bolo preukázané,
so zmluvou, ktorú predložil navrhovateľ, bol oprávnený vypovedať nájom, nájom sa skončil, navrhovateľ
užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
PZ navrhovateľa uviedol, že v podstate aj na základe vyjadrenia PZ odporcov je preukázaný naliehavý
záujem na vyslovení neplatnosti spornej výpovede, pretože v súčasnosti uviedla, že odporcovia
odvodzujú zánik nájmu na základe neplatného jednostranného právneho úkonu, iný dôvod zániku nájmu
uvedený nebol, teda ak súd vysloví platnosť či neplatnosť jednostranného právneho úkonu, na základe
ktorého protistrana tvrdí, že nájomný vzťah zanikol, tak sa tým odstráni podstatný spor medzi účastníkmi
konania a nebudú v právnej neistote, či nájom trvá alebo zanikol, lebo iný dôvod skončenia nájmu ako
sporná výpoveď nebol účastníkmi konania tvrdený.
PZ odporcov v I. a v II. rade uviedla, že odporca v I. rade ako vlastník nehnuteľnosti podal návrh na
vypratanie nehnuteľnosti, dožaduje sa vypratania a uvoľnenia nehnuteľnosti tak, aby ako vlastník mohol
túto nehnuteľnosť užívať a voľne s ňou disponovať, návrh bol podaný na príslušný súd podávali sme ho
k tejto spisovej značke, ale bol uznesením súdu vyčlenený na samostatné súdne konanie, momentálne
je prerušený, bolo vydané uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia tohto sporu.
Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2012 zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyni v II. rade bol
doručený list v ktorom ju upozornili na prednostné právo na odkúpenie nehnuteľnosti podľa zmluvy o
nájme nebytových priestorov a predložil ju súdu aj s fotokópiou doručenky.PZ odporcov uviedla, že návrh žiada zamietnuť, a pokiaľ ide o platenie nájomného, navrhovateľ
užíva predmetnú nehnuteľnosť, t.z. je povinný platiť za jej užívanie, nájomný vzťah skončil uplynutím
výpovednej doby dňa 31.08.2007, a od tohto dátumu navrhovateľ užíva nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu, je však povinný platiť náhradu za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, ak by tak
nerobil na jeho strane by došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by si už potom za príslušné obdobie
odporkyňa v II. rade, za nasledujúce obdobie svojho vlastníctva odporca v I. rade, žalovali príslušným
žalobným návrhom.
PZ navrhovateľa uviedol, že navrhuje žalobe vyhovieť a pokiaľ nájomca za užívanie platil úhrady, tak
išlo o nájomné a nie o bezdôvodné obohatenie, vyplýva to aj z toho, že platil platby, ktoré boli dohodnuté
v zmluve o nájme, teda žalobca žiada, aby súd žalobe vyhovel.
Zároveň predložil súdu originál oznámenia o zmene č. účtu s platnosťou od 01.09.2007.
Na pojednávaní konanom dňa 25.07.2013 substituent právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že
zotrvávajú na podanom návrhu a poukázal, že uznesenie Krajského súdu v žiadnom rozsahu ani
žiadnym spôsobom nenapadlo právne posúdenie veci prvostupňovým súdom ani skutkový stav zistený
prvostupňovým súdom Krajský súd namieta iba to, že rozhodnutie prvostupňového súdu alebo jeho
odôvodnenie odporuje princípom spravodlivého procesu, ale žiadnym spôsobom nespochybnil Krajský
súd ako odvolací súd právny stav ani skutkový stav, máme za to, že nepochybne zrejme, ani odvolací
súd teda nezastáva názor, že by výpoveď bola platná, na základe toho my sa pridržiavame našich
výpovedí.
Na záver uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov platne založila nájomný vzťah medzi
navrhovateľomasodporkyňouvII.rade,tátozmluvavyjadrujeichurčitúslobodnú,vážnuazrozumiteľnú
vôľu, pričom poukázal aj na kolaudačné rozhodnutie obce, kde podľa stavebného zákona alebo zákona
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel a stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, v tomto kolaudačnom
rozhodnutí, ktoré už bolo predložené je napísané používa sa stavba Detský domov, nestotožňujeme sa
s tvrdeniami odporcov, že ide o tento záväzkový vzťah sa naňho vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko tak je aj vyjadrenie o nájme nebytových priestorov, táto zmluva bola dohodnutá na
dobu určitú na 20 rokov s tým, že poukazujeme na čl. VIII. výpovedná lehota skončenie nájmu, kde
navrhovateľakonájomcaaodporkyňavII.radesidohodliurčitéskončeniesodkazom,ževinomprípade
je výpovedná lehota 3 mesiace, navrhovateľ nesplnil ani žiadnu z taxatívne uvedených podmienok, ktorá
by mohla dať dôvod na skončenie nájmu, opätovne poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu, ktoré
zrušilo prvostupňové rozhodnutie nijako nespochybnil ani skutkový ani právny stav, jediné na čo sa
odvolal je, že rozhodnutie prvostupňového súdu odporuje princípom spravodlivého procesu, máme za
to, že výpoveď je neplatná.
Zástupca navrhovateľa uviedol, že všetky fakty, ktoré mali predložili a dokázali ten stav aký je, že zmluva
bola uzavretá dobrovoľne, s čím súhlasila pani Q.cová svojím podpisom to potvrdila a trvá na tom, že
stále aj doposiaľ je v tomto zariadení prevádzka Detského domova.
PZ odporcov v I. a II. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.07.2013 uviedla, že trvajú
na všetkých vyjadreniach, ktoré doteraz uviedli, či už písomne alebo ústne, trvajú tak isto na všetkých
námietkach, ktoré uviedli v odvolaní a na základe ktorých Krajský súd v Žiline zrušil prvostupňový
rozsudok, žiadame návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a priznať náhradu trov konania.
Do súdneho spisu založila aktuálnu fotodokumentáciu, pričom poukázala, že predmetná nehnuteľnosť
chátra, navrhovateľ užíva túto nehnuteľnosť od roku 2003, a na predmetných fotografiách je vidieť,
že nie je vykonávaná základná bežná údržba tejto nehnuteľnosti, to znamená, že vlastníkovi vzniká
ďalšia škoda. Ďalej poukázala, že ten, kto užíva nehnuteľnosť je povinný buď vykonávať bežnú údržbu,
bežná údržba sa riešila ešte v roku 2009 v tomto konaní a navrhovateľ bol povinný po vzniku nájmu
vykonať určité stavebné úpravy, bol povinný vybudovať podstienok, toto neurobil, zistilo sa to aj pri
obhliadke, ktorú vykonal súd v roku 2009. Na záver uviedla, že navrhujú, aby konajúci súd žalobný
návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, trvajú na všetkých našich námietkach, ktoré uviedli
v priebehu konania, či už v písomnej alebo ústnej forme a zdôraznila, že výpoveď bola podaná v
súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou, výpoveď je platná od 1.9.2007. Navrhovateľ užíva predmetnúnehnuteľnosť neoprávnene, preto aj odporca v I. rade uplatnil na súde návrh na vypratanie predmetnej
nehnuteľnosti.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka /ďalej len „ OZ“/, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov podľa § 40.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s účinnosťou od
20.12.1991do 30.06.2004, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou
o nájme.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s účinnosťou od
20.12.1991do 30.06.2004, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s účinnosťou od
20.12.1991do 30.06.2004, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu,
výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý
sa nájom uzaviera.
Podľa § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s účinnosťou od 20.12.1991
do 30.06.2004, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným
právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s účinnosťou od
20.12.1991 do 30.06.2004, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol
dojednaný.
Podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/, zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov s účinnosťou od 20.12.1991 do 30.06.2004, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu
uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou.
Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s účinnosťou od 01.01.2003, nájom sa skončí uplynutím
doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 43c ods. 1 písm. h/ zákona č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/, s účinnosťou od 01.04.2003, nebytové
budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové
účely. Medzi nebytové budovy patria nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia.
Podľa §43b ods. 1,2,3,4,5,6 zákona č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/,s účinnosťou od 01.04.2003, bytovébudovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové
budovy patria
a) bytové domy,
b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a
útulky pre bezdomovcov.
Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným
hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom
usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je
miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo
hygienické funkcie bytu.
Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, s účinnosťou od 01.01.2003,
na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec zriaďuje zariadenia sociálnych
služieb, domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne.
Podľa § 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu
na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených
záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu
a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických
javov. Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie
a) ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa
medzinárodného dohovoru, 1)
b) výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí,
c) náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.
Sociálna kuratela je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo
opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej
osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa
alebo plnoletá fyzická osoba.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, do detského domova možno prijať dieťa na
základe
a) právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,
b) predbežného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, 30)
c) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia.41)
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, detský domov je prostredie utvorené a
usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného
opatrenia a o uložení výchovného opatrenia.39)Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, s účinnosťou od 01.01.2003, nájom a podnájom nebytových
priestorov upravuje osobitný zákon. 6)
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Súd po dôkladne vykonanom dokazovaní, na základe listinných dôkazov, platnej a účinnej právnej
úpravy, výpovedí navrhovateľa a odporcu, svedkov, pracovníkov a právnych zástupcov navrhovateľa a
odporcu, má za preukázané, že:
Predmetnom konania je určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, ktorej sa domáha navrhovateľ,
ktorý na základe výzvy súdu odstránil zrejmú nesprávnosť uvedenú v návrhu na začatie konania, keď
správne označil navrhovateľa - Detský smiech n.o., so sídlom ul. Nová 682, Lisková, IČO: 361 497 13.
Z predložených dokladov a po doplnení má súd za preukázané, že navrhovateľ správne odôvodnil
naliehavý právny záujem, a to jednak pripojenými dokladmi do spisu nachádzajúcimi sa na č. l. XXX
až XXX (Rozhodnutie Okresného úradu v Ružomberku, Odbor všeobecnej vnútornej správy - štátny
okresný hygienik zo dňa 15.12.2003, Odpredaj nehnuteľnosti zo dňa 10.1.2007, Upozornenie zo dňa
14. septembra 2007, Upozornenie zo dňa 5. mája 2008), keď vo všetkých uvedených prípisoch je
uvádzaná Zmluva o nájme nebytových priestorov, pretože existencia detského domova Detský smiech je
relevantná.Zobsahunávrhujevšakzrejmé,ženavrhovateľodôvodnilnaliehavýprávnyzáujem,nakoľko
v II. časti uviedol, že návrh bol podaný okrem iného aj z dôvodu, že bol odporcami vyzvaný, aby predmet
nájmu vypratal a v dôsledku postupu odporkyne v 2. rade bola z listu vlastníctva vymazaná poznámka
o existencii nájomného vzťahu, na základe výpovede, ktorej určenia neplatnosti na podanom návrhu sa
dovoláva, a zdôvodnený bol i v jeho stanovisku k vyjadreniu odporcov v 1. a 2. rade, predloženého súdu
na pojednávaní konanom dňa 22.1.2009 /č. l. 55/.
Predmetná nehnuteľnosť - stavba je zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline na
Správe katastra Ružomberok na LV č. 752 ako rodinný dom, avšak v pripojenom LV č. XXX zo dňa
10.03.2004 v časti C LV - iné údaje bolo zapísané, že nájomná zmluva od 01.06.2003 je na dobu 20
rokovprenájomcu/navrhovateľa/vtomtokonaní.Bezvedomianavrhovateľaodporkyňav2.radenedala
právoplatné kolaudačné rozhodnutie na Správu katastra v Ružomberku, ba dokonca dala vymazať
poznámku, aby mohla obísť prednostné právo kúpy nehnuteľnosti navrhovateľom. Došlo k výmazu
poznámky v časti C listu vlastníctva na základe požiadavky odporkyne v 2. rade /č. l. 94/, kde ako
dôvod uviedla ukončenie nájomnej zmluvy s účinnosťou od 01.09.2007, avšak poprela svoju Výpoveď
z nájomnej zmluvy zo dňa 07.05.2007, kde uviedla „Dňa 18.3.2003 som s Vami uzatvorila Zmluvu o
nájme nebytových priestorov, s predmetom nájmu tak, ako je to uvedené v Článku I/ citovanej nájomnej
zmluvy. V zmysle Článku VIII/ Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.3.2003v zmysle jej
dodatku č. 1, Vám vypovedám Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.3.2003. Výpovedná
lehota je trojmesačná a začína plynúť dňom 1.6.2007 a končí dňom 31.8.2007. Následne oznámila,
že výpoveď ruší a pošle nové čísla účtu na platbu nájomného. Dňa 17.09.2007 bol doručený list pani
Q.covej zo dňa 14.09.2007 vo veci: Upozornenie, v ktorom uviedla „V zmysle bodu VIII. Zmluvy o
nájmenebytovýchpriestorov,predmetomktorejjenájomnebytovýchpriestorovtvoriacichsúčasťobjektu
stavby detského domova so súpisným XXX, umiestnenom v obci T. na ulici N., ...“ a dňa 06.09.2007 bol
navrhovateľovi doručený list od odporkyne v 2. rade vo veci: Oznámenie o zmene čísla bankového účtu,
kde uviedla „Oznamujem Vám nové číslo bankového účtu platné od 1.9.2007 na platbu nájomného - č.
ú. XXXXXXX/XXXX“ a uviedla svoje nové číslo bankového spojenia, čím je jednoznačne preukázané,
že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2 rade naďalej trvá, pretože nájomná zmluva
medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom nebola platne skončená.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov
„Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon“, a tým je zákon č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý uvádza v § 1 „Tento zákon sa vzťahuje a/ na nebytovépriestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú
určené na iné účely ako na bývanie, a na b/ na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na
nebytové účely“. Rozhodnutie na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu bolo vydané na „Detský
domov, J. Hollého XXX, T.“ rozhodnutím obcou Likavka, č. j. SPŽP 51/2003, v Likavke dňa 11.04.2003 /
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2004/, s povolením na užívanie stavby „Detský domov, J. Hollého XXX,
T.“ na pozemku parc. č. KN XXXX/X v katastrálnom území T., a je nepochybné, že uvedené priestory
boli kolaudačným rozhodnutím obce Likavka v zmysle § 1 klasifikované ako nebytové priestory na účely
Detského domova, a preto je Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá dňa 18.3.2003,
je uzavretá podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nakoniec aj PZ
manžela odporkyne v 2. rade dňa 11.10.2004 v písomnosti zaslanej navrhovateľovi vo veci Výzva na
vypratanie bez právneho dôvodu užívaných nebytových priestorov, uviedol, že podľa § 720 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. a doplnení Zmluvy o nájme nebytových priestorov,
predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov tvoriacich súčasť objektu stavby detského domova so
súpisným číslom XXX v obci T..
Podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona „Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý
bol dojednaný“ a podľa ods. 2 „Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas,
ak ...“, a nasledujú taxatívne zákonne vymedzené dôvody, z ktorých ani jeden nespadá pod ods. 2, a
preto je zrejmé, že Zmluva o nájme nebytových priestorov nebola riadne ukončená a naďalej trvá.
Odporkyňa v 2. rade ponúkla na kúpu nehnuteľnosť Detskému smiechu n.o., v zmysle bodu III. Zmluvy
o nájme nebytových priestorov za sumu 3.200.000.- Sk v lehote do 20.1.2007, čo je opätovne priznaním
odporkyne v 2. rade, že uzatvorila Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Z výpovede svedkyne Q. /
ekonómky Detského domova/ na súdnom pojednávaní dňa 7.10.2010 vyplynulo /č. l. XXX/, že časť
nájmu bola hradená zo štátneho rozpočtu a časť bola hradená zo sponzorských darov a ročne mohli
platiť 150.000.- Sk, ukladal im to zákon, záviselo to od výmery plochy nebytových priestorov a dvora.
Odporkyňa v 2. rade súhlasila a bola dohodnutá doba nájmu na čas určitý na 20 rokov.
Je tu aj súhlasné rozhodnutie Okresného úradu v Ružomberku, Odbor vnútornej správy - štátny okresný
hygienik, zo dňa 15.12.2003, s návrhom na vydanie rozhodnutia k uvedeniu objektu „Detský domov -
samostatná skupina“, N. XXX, T., potvrdzujúce, že ide o nebytový priestor.
Súčasne odpredajom uvedenej nehnuteľnosti, o čom /výmaz z časti C LV - iné údaje/ bol navrhovateľ
v tomto konaní informovaný, nastúpil nový vlastník - odporca v 1. rade, ktorý v liste zo dňa 11.5.2008
zvýšil nájomné na 35.000.- Sk/mesiac a žiadal ho zasielať na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poveril
konať v jeho mene W. M..
Pokiaľ bolo v konaní PZ odporcov v 1. a v 2. rade tvrdené, že sa nejedná o nájomnú zmluvu uzavretú
podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v platnom znení, ale o nájomnú zmluvu
uzavretú v korelácii s Občianskym zákonníkom, je potrebné poznamenať, že samotné označenie
nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade zo dňa 18.03.2003 je nájomná
zmluva označená ako Zmluva o nájme nebytových priestorov /ako bolo vyššie potvrdené aj odporkyňou
v 2. rade písomne/, a to s dobou nájmu na 20 rokov /čl. III. predmetnej nájomnej zmluvy/. Je potrebné
tiež poznamenať, že v rámci nájomnej zmluvy /čl. IV/ bola dohodnutá cena prenájmu, ktorú navrhovateľ
v tomto konaní platil a platí pravidelne, a ak došlo k zmene účtu, tak túto skutočnosť oznamovala
odporkyňa v 2. rade navrhovateľovi písomne /zmena účtu/, na ktorý je povinný navrhovateľ v tomto
konaní zasielať nájom /č. l. 13 spisu/, a je taktiež potrebné konštatovať, že každý článok nájomnej
zmluvy obsahuje znenie, že sa jedná o nebytové priestory. Aj výzva adresovaná odporkyňou v 2. rade
navrhovateľovi v tomto konaní znela na vypratanie nebytových priestorov, nevyzývala na vypratanie
rodinného domu /list zo dňa 14.09.2007 a dňa 05.05.2008/. Bola vykonaná ohliadka na mieste samom a
tam priamo na mieste bolo zistené, že sa jedná o detský domov a tento detský domov nebol zriaďovaný
proti vôli vtedajšieho vlastníka /odporkyne v 2. rade/, ale s jej súhlasom a v súlade s príslušnými
úradmi a inštitúciami. Následne a časovo krátko po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie obcou T. povoľujúce užívať stavbu Detský domov, J. N. XXX,
T. /zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá dňa 18.3.2003 a kolaudačné rozhodnutieobce T. bolo vydané dňa 11.4.2003/, keď Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá po
vzájomných rokovaniach navrhovateľa a odporkyne v 2. rade. Zmluva o nájme nebytových priestorov
bola vypracovaná navrhovateľom v tomto konaní po predchádzajúcom súhlase odporkyne 2. rade,
následne predložená odporkyni v 2. rade, ktorá podpísala Zmluvu o nájme nebytových priestorov bez
akýchkoľvek výhrad /s obsahom tejto zmluvy súhlasila, a teda aj so znením čl. III nájomnej zmluvy
- o dobe nájmu/. Odporkyňa v 2. rade potrebovala pre vydanie kolaudačného rozhodnutia obcou T.
uzavrieť Zmluvu o nájme nebytových priestorov, pretože predmetnú nehnuteľnosť hodlala prenajať na
detský domov a nie ako rodinný dom. Priestory nehnuteľnosti používaného ako detský domov boli
ponúknuté navrhovateľovi, keď prítomná bola na jednom z týchto rokovaní aj ekonómka navrhovateľa,
ktorá uviedla vo svojej výpovedi, že v tom čase odporkyňa v 2. rade v nehnuteľnosti nebývala, proti
uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov a dlhodobému prenájmu na dobu určitú na 20 rokov
nemala žiadne výhrady /doba 20 rokov prenájmu bola medzi účastníkmi Zmluvy o nájme nebytových
priestorov dohodnutá/, a v takomto znení ju aj účastníci - navrhovateľ v tomto konaní ako nájomca a
odporkyňa v 2. rade ako prenajímateľ uzavreli a podpísali bez výhrad. Súd má za preukázané taktiež,
že v júni 2003 bol uzavretý dodatok č. 1 o platbách nájomného, aby bolo platené v bežnom mesiaci a
nie pozadu, ako bolo dohodnuté v čl. IV zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Súd konštatoval, že platí článok III. nájomnej zmluvy „Doba nájmu“ v znení: "Nájom nebytových
priestorov uvedených v odseku 1 tejto zmluvy sa uzatvára na dobu určitú na 20 rokov s prednostným
právom predĺženia nájomnej zmluvy, prípadne s prednostným právom odkúpenia nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom zmluvy", čo odporkyňa v 2. rade nedodržala.
V súlade s právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu znejúce na budovu ako detský
domov /nie rodinný dom ako sa uvádza v LV z katastra v dôsledku neplnenia si povinnosti odporkyne v
II. rade, ktorá zmenu účelu na kataster nenahlásila z úmyslu alebo z neznalosti/. Zákon č. 237/2000 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný
zákon/ v § 43c Nebytové budovy ods. 1 písm. h/ zaraďuje explicitne nemocnice, zdravotnícke a sociálne
zariadenia, medzi nebytové budovy a je nepochybné, že detský domov realizoval a realizuje svoju
činnosť v danom období i teraz v súlade so zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, podľa § 18
Starostlivosťvzariadeniachsociálnychslužiebods.2/písm.a/domovsociálnychslužiebpredeti,ktorým
sa poskytuje starostlivosť denne, teda detský domov určite patrí medzi zariadenia sociálnych služieb, čo
v intenciách § 1 Predmet úpravy zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a nemožno opomenúť, že dieťa sa do detského
domova dostáva na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti podľa §
51 ods. 1/ a v korelácii zo Zákonom o rodine a vyššie uvedeným zákonom č. 305/2005 Z.z., kde v § 49
Detský domov ods. 1, a nakoľko podľa stavebného zákona „obytná miestnosť, je miestnosť, ktorá svojím
stavebno-technickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie" a detský domov podľa
uvedeného § 49 zákona č. 305/2005 Z.z., je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania
rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného
opatrenia, detský domov dočasne /nie natrvalo/ nahrádza dieťaťu prirodzené rodinné prostredie.
Odporkyňa v 2. rade trpí dôkaznou núdzou, pretože nerešpektovala ustanovenie /lex specialis/ uvedený
v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení zmien a doplnkov /
podľa ktorého bola Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá navrhovateľom a odporkyňou v
II. rade/ ods. 1 „Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý je dojednaný“, teda
na čas určitý na dobu 20 rokov, a ani ods. 2 uvedeného zákona. Nepochybne ide o zmluvu spĺňajúcu
náležitosti vyplývajúce z § 3 Zmluva o nájme ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. /písomnú formu, predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a čas, ak nejde o nájom na neurčitý čas/.
Pokiaľ PZ odporcov v I. a II. rade poukazoval počas konania na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
konkrétnesp.zn.MCdo251/2002asp.zn.2Cdo271/2004,žepredmetnýnájomjepotrebnéposudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb., súd má za
preukázané, že prejavená vôľa odporkyne v II. rade pri podpise Zmluvy o nájme nebytových priestorov
bola slobodná, zrozumiteľná a vážna v zmysle Záverečného ustanovenia článku IX., tak ako to vyžadujeustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka, pričom aj následným konaním doručením výpovede uvedené
písomne potvrdila.
K článku VIII. Zmluvy o nájme nebytových priestorov Výpovedná lehota a skončenie nájmu je potrebné
uviesť, že ústne oznámenie odporkyne , že výpoveď nájomnej zmluvy ruší a pošle písomne nové
číslo účtu na platbu nájomného, súd vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ako vyjadrovací spôsob použila ľudskú reč /telefonický hovor/ so zástupcom navrhovateľa,
pričom išlo o výslovný právny úkon /právny úkon uskutočnený konaním, ktorý možno urobiť aj ústne/,
pričom prejavená vôľa odporkyne v II. rade nebola v rozpore s jazykovým prejavom v zmysle § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keď následne navrhovateľovi v zmysle telefonického hovoru doručila dňa
06.09.2007 oznámenie o zmene čísla bankového účtu platného od 01.09.2007 na platbu nájomného,
pričom to považoval v rámci zhodnotenia listinných dôkazov za právny úkon, ktorým súd považuje
výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 07.05.2007 za neplatnú.
Navrhovateľ doteraz uhrádza nájomné, a to aj po doručení odporcovej výpovede, čím preukázal
naliehavý právny záujem, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že uznesením tunajšieho súdu č. k.
4C/64/2008-218 zo dňa 07.10.2010 bol návrh odporcu v I. rade na vypratanie nehnuteľností vylúčený na
samostatnékonanie,pričompredmetnékonaniebolouznesenímč.k.4C/17/2010-37zodňa11.01.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2011, prerušené do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 4C/64/2008, t. z. konania o neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy. Súčasne v dôsledku postupu odporkyne v II. rade bola z listu vlastníctva
č. 752 /č.l. spisu 15/ vymazaná poznámka o existencii nájomného vzťahu vyplývajúceho z uzavretej
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.03.2003 od 01.júna 2003 na dobu 20 rokov pre
navrhovateľa na základe výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 07.05.2007/ v obsahu textu výpovede
nájomnej zmluvy „Vypovedám Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.03.2003“ /vyplýva z
LV, č. l. spisu XX/, ktorej sa navrhovateľ určenia neplatnosti podanou žalobou domáha, pričom z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že právne postavenie navrhovateľa vyplývajúce z uzatvorenej Zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 18.03.2003 v spojení s Dodatkom č.1 k Zmluve o nájme nebytových
priestorov zo dňa 10.06.2003 je neisté a zároveň je ohrozené právo jeho záujmu nakoľko predmetná
Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.03.2003 v spojení s Dodatkom č.1 k Zmluve o
nájme nebytových priestorov zo dňa 10.06.2003 upravuje v článku III. Doba nájmu nájom nebytových
priestorovuvedenýchvods.1tejtozmluvyuzatvorený nadobuurčitúna20rokovsprednostnýmprávom
predĺženia nájomnej zmluvy, prípadne s prednostným právom kúpy nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
zmluvy, čím je evidentne ohrozená sféra záujmu navrhovateľa, a to nájmu dohodnutého na dobu určitú
a zotrvaniu naďalej v predmetnej nehnuteľnosti , pričom naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c/ OSP, podľa názoru súdu, vyplýva aj z pozície navrhovateľa ako neziskovej organizácii,
ktorý užíva nehnuteľnosti na účely poskytovania sociálnej služby detského domova.
Výpoveď z nájmu dohodnutého na dobu určitú patrí medzi základné zásady súkromného práva. Patrí
tu i zásada individuálnej autonómie /resp. autonómie vôle/, zásada, že všetko je dovolené, čo nie je
výslovne zakázané, zásada „ pacta sunt servanta“ a zásada dispozitívnosti právnej úpravy. Termín inak
je možné interpretovať ako skončenie nájmu vyjadrujúce vôľu účastníkov zmluvy a súčasne neodporuje
zákonu, neobchádza ho alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Zákon skončenie nájmu dohodnutého na dobu určitú výpoveďou nezakazuje. Nemožno ani dôvodiť, že
by takýto spôsob skončenia zmluvného vzťahu obchádzal zákon, pokiaľ sa účastníci zmluvy na spôsobe
skončenia dohodli, hoci bez špecifikácie výpovedných dôvodov, nemožno ináč než mať za to, že je treba
rešpektovať autonómiu ich vôle, zmluvnú slobodu a zásadu pacta sunt servanta. V ustanovení § 678
OZ sa hovorí o použiteľnosti občianskeho zákonníka v prípade, že zmluva sama neustanovuje inak /
upravuje skončenie nájmu výpoveďou/, použije sa zmluva, nie zákon. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájmu
a podnájme nebytových priestorov /lex specialis/, ktorý pripúšťa výpoveď z nájmu na dobu určitú, ale
však iba z taxatívnych dôvodov uvedených v § 9 Zákona je ju možné ukončiť, pokiaľ je uzavretá na
dobu určitú.
Pasívna legitimácia odporkyne v II. rade znamená, že účastník občianskeho právneho konania je
subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Kto je pasívne legitimovaný vymedzuje hmotnéprávo. V ad hoc PZ odporcov v I. a II. rade namietaného nedostatku pasívnej legitimácie na strane
odporkyne v II. rade, ktorá nie je v súčasnosti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti súd poukazuje
na skutočnosť, že práve odporkyňa v II. rade ako právna predchodkyňa odporcu v I. rade /vyplýva z
príslušného LV/ uzavrela Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.3.2003 a následne písomne
dala výpoveď z nájmu, pričom došlo k jej späťvzatiu, a teda je nositeľom zmluvnej povinnosti a práva.
V danom prípade ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo odporkyne v II. rade a odporcu v I. rade, keď
priamo zo zákona je nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, pričom dotknutý právny úkon
neplatnosť výpovede sa priamo dotýka aj odporkyne ako právnej predchodkyne odporcu v I. rade, ktorá
právny úkon priamo zrealizovala, pričom na základe predloženej písomnej výpovede došlo k výmazu
poznámky na Správe katastra Ružomberok a zároveň dotknutým právnym úkonom došlo k zmene
zápisu v KN v časti Poznámka, čím odporca v I. rade ako právny nástupca nadobudol nehnuteľnosť
bez obmedzujúcej poznámky, ktorá sa dotýka priamo obmedzenia jeho súčasného vlastníckeho práva,
preto je nevyhnutné, aby v prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu /neplatnosť výpovede z nájmu/
vystupovali na strane odporcov všetci účastníci, ktorých sa predmetný právny úkon dotýka /odporkyňa v
II. rade a odporca v I. rade/. V prípade, ak by navrhovateľ namiesto núteného procesného spoločenstva
žaloval len jeden subjekt /nie všetkých nútených spoločníkov/, žaloba by musela byť pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.
Predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov je stavba ako celok /kolaudačné rozhodnutia obce
T./, resp. predmetom Zmluvy bol aj pozemok. V podobných prípadoch treba veľmi dôsledne rozlišovať,
či ide o nájomnú zmluvu týkajúcu sa nájmu nehnuteľností ako celku /či súboru vecí nehnuteľných
alebo hnuteľných/, v ktorej sa nachádzajú aj nebytové priestory, ktorá nepodlieha režimu zákona č.
116/1990 Zb., ale príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka /§ 663 a nasledujúce/, alebo o
nájomnú zmluvu uzavretú len v režime zákona č. 116/1990 Zb., v ktorom si jej účastníci dojednajú všetky
podstatné náležitosti, na ktorých majú záujem /od vzniku až po zánik nájmu/ a na ktorú sa nevzťahuje
režim Občianskeho zákonníka v zmluvne upravených otázkach /platí tzv. zmluvný primus/. Skutočnosť,
že zákon viaže platnosť Zmluvy o najme nebytových priestorov na kolaudačné rozhodnutie obce je
výnimočným zásahom do zmluvnej voľnosti subjektov. Treba mať na zreteli obsahovú prepojenosť a
vecnú súvislosť prvej a druhej vety § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., v dôsledku čoho treba uvedené
zákonné ustanovenie vykladať tak, že predchádzajúci súhlas obce sa vyžaduje len na prenajatie tých
nebytových priestorov, ktoré sú stavebné /nie inak/ určené na prevádzkovanie obchodu a služieb /
čo bolo jednoznačne preukázané v kolaudačnom rozhodnutí obce T./. Účelové určenie /vyplývajúce z
obsahu stavebno-právnej dokumentácie a rozhodnutí príslušných orgánov/ je právne relevantné pre
posúdenie otázky, či sa predchádzajúci súhlas vyžaduje alebo nie. Stavebné určenie je rozhodujúce pre
posúdenie potreby predchádzajúceho súhlasu obce s prenajatím nebytového priestoru podľa § 3 ods. 2
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to jednoznačne, tak ako vyplýva
z priložených listinných dôkazov, bolo podmienkou uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností má za preukázané a dospel k záveru,
že predložený návrh navrhovateľa je dôvodný, stotožnil sa s ním a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia §
151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline
písomne v šiestich vyhotoveniach.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo muukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach /(§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je
potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal
na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy?/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.