Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233389
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7107233389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu R.. S. Š., správca konkurznej podstaty
úpadcu: Východoslovenských strojární, a.s., Košice, Južná trieda 82, IČO: 00 002 216, zast. advokátom
JUDr. Marekom Tkáčom, advokátska kancelária Lipany, Kukučínova 12, proti žalovanému J. Y., V..
XX.XX.XXXX, P. Q., X. XX, zast. advokátom JUDr. Jurajom Sopkom, advokátska kancelária Košice,
Štúrova 20 o návrhu žalovaného o zaplatenie 17.254,23 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, č.k. 11C/26/2007-159 z 20.6.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 13.321,62 € do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh žalovaného zamietol s tým, že o trovách rozhodol a trovách štátu
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že predmetom konania vo veci samej bola žaloba o úhradu
2.779,63 € (83.739,- Sk) titulom neoprávnene získaného majetkového prospechu a konanie o
vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi. O tomto nároku bolo rozhodnuté Okresným súdom
Košice I č.k. 24C/529/2000-136 z 19.9.2007 tak, že žaloba o zaplatenie tejto čiastky s prísl. bola
zamietnutá. Vzájomný návrh žalovaného bol vylúčený na samostatné konanie, ktorým nárok je
predmetom tohto konania.

Ďalej vychádzal zo zistenia, že ide o nároky vyplývajúce z pracovného úrazu, ktorý žalovaný utrpel u
žalobcu v roku 1968 a rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave z 26.2.1986 sa stal
úplne invalidným dôchodcom. Uznesením Mestského súdu v Košiciach č.k. 23C/250/86-62 z 29.1.1987
bol schválený zmier uzavretý medzi účastníkmi konania (J. Y. - žalovaným v tomto konaní a ZŤS, n.p.
Košice-právnympredchodcomžalobcuvtomtokonaní),nazákladektoréhosažalovanýzaviazalokrem
iného platiť žalobcovi, titulom pracovného úrazu, náhradu straty na zárobku v sume 783,- Kčs mesačne
od 17.1.1987, ktorá suma bola vyplácaná do 30.6.1991.

Ďalej vychádzal zo zistenia, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/235/96 bol vyhlásený

na majetok úpadcu, Východoslovenské strojárne a.s. so sídlom v Košiciach na Južnej triede 82.

Vzájomným návrhom si žalovaný uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku tým, že upresnenie
svojho nároku doplní po predložení číselnej špecifikácie žalobcom. Tento vzájomný návrh bol súčasťouvyjadrenia k podanej žalobe zo 6.3.2002, doručeného súdu prvého stupňa 7.3.2002. K vyčísleniu
vzájomného návrhu zo strany žalovaného došlo písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa
20.9.2006, v ktorom presne špecifikoval uplatnený nárok, a to náhradu za stratu na zárobku za obdobie

od 12.6.1997 do 31.12.2003, v celkovej výške 10.058,62 € (303.026,- Sk). Toto vyčíslenie bolo žalobcovi
doručené 30.10.2006.

Žalovaný bol poberateľom úplného invalidného dôchodku do 19.6.1996, od 20.6.1996 bol poberateľom
čiastočného invalidného dôchodku. Od 1.1.2004 žalovanému náhradu straty na zárobku vypláca
Sociálna poisťovňa.

Na základe vykonaného dokazovania, prihliadajúc na závery znaleckých posudkov, predovšetkým

znaleckého posudku č. 7/2010 zo 17.8.2010, vypracovaného S.. J. Š., Y.. ako aj § 201 Zákonníka práce
dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu za stratu na zárobku za posudzované obdobie v
sume 17.254,23 € (519.801,- Sk).

Vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania súd prvého stupňa vychádzajúc z § 261 ods.
2 ZP, v znení platnom a účinnom za uplatňované obdobie, § 262 ods. 1 ZP, § 36 ods. 2 ZP č.

311/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom za uplatňované obdobie, § 251 ods. 1 ZP, § 1 ods. 2 cit.
zák., v spojení s § 101 OZ dospel k záveru, že žalovaný svoj nárok na súde si uplatnil prvýkrát
podaním zo dňa 7.3.2002, presnú špecifikáciu nároku uskutočnil písomným podaním z 23.1.2006 a
následne 20.9.2006. Za premlčaný považoval nárok uplatnený žalovaným za obdobie od júna 1997
do februára 1999. Uzavrel, že nárok žalovaného za obdobie od marca 1999 do decembra 2003 nie je

premlčaný, preto mu priznal náhradu straty na zárobku v celkovej výške 13.321,62 € zodpovedajúcej
čiastke vyčíslenej znalcom za obdobie, ktoré nepovažoval za premlčané. Za premlčaný považoval
žalovaným uplatnený nárok, ktorý presahoval premlčaciu dobu troch rokov od uplatnenia nároku, t.j.
od 7.3.2002. Vykonaným dokazovaním (predovšetkým v konaní vedenom pod sp. zn. 24C/529/00) mal
za preukázané, že žalovaný sa snažil si nájsť primerané zamestnanie, mal za to, že neboli splnené

podmienky na vyčíslovanie výšky náhrady straty na zárobku podľa varianty, že žalovaný bol dobrovoľne
nezamestnaný. Preto takéto vyčíslenie považoval za neopodstatnené.

Nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že žalovaný vo svojom vzájomnom
návrhu, podanom dňa 20.9.2006 nesprávne označil protistranu, čo napravil až v roku 2008 na
pojednávaní, čím dovtedy nebola založená pasívna legitimácia protistrany a až od tejto doby nebol voči

nemu uplatnený nárok, čo malo za následok jeho premlčanie, zdôrazňujúc, že žalovaný si nemohol svoj
nárok uplatniť podaním vzájomného návrhu, pretože žalobca R.. S. Š., správca konkurznej podstaty
úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., žalovaného nežaloval a preto považoval nárok žalobcu v
celom rozsahu za premlčaný. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel prihliadajúc na skutočnosť,
že samotný žalobca sa v žalobe, doručenej súdu prvého stupňa 30.11.2000, vedenej pod sp. zn.

24C/529/00 nesprávne označil, keďže uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.. zn. 1K/235/96 z
12.6.2997 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, teda ešte pred podaním žaloby vo veci samej,
vedenej pod sp. zn. 24C/529/00. V dôsledku tejto skutočnosti žalovaný si uplatnil svoj návrh proti
označenému žalobcovi. Už v tom čase mal byť žalobca označený tak, ako je označený v súčasnej dobe.
K odstráneniu označenia žalobcu došlo tým, že súd konal so správcom konkurznej podstaty, ktorým bol

v tom čase J.. K. B.. Tomuto správcovi doručoval všetky písomné podania a vyjadrenia žalovaného, teda
žalobca mal vedomosť o všetkých uplatnených nárokoch žalovaného, preto námietku, že nesprávne bol
označený žalobca, nepovažoval za opodstatnenú, keďže skutočnosť, že žalobca sám seba neoznačil
správne, nemožno vytknúť žalovanému. K námietke, že žalovaným nebol vyčíslený nárok, uviedol, že
samotný žalovaný tak nemohol urobiť, pretože nemal dostatok podkladov, aby presne vedel vyčísliť

náhradu straty na zárobku, pričom samotný žalobca napriek výzve, aby doručil súdu žiadané listinné
doklady v priebehu konania, tak nevykonal a presné vyčíslenie náhrady straty na zárobku súd zisťoval
vypracovaným znaleckým posudkom.

Na základe týchto skutočností zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému čiastku 13.321,62 € do troch dní
po právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo výške 3.932,61

€ zamietol z dôvodu premlčania.Vychádzajúc z § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal postúpiť vec vecne príslušnému konkurznému súdu,

alternatívne zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby vzájomný návrh žalovaného bol zamietnutý.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania s tým, že
tieto vyčísli v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v
rozpore so všeobecne záväznými predpismi, pretože v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. z dôvodov uvedených v § 205 ods .2 písm. a), b),
d), f) O.s.p. Poukázal na to, že konkurz na úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., IČO: OO 002
216 bol vyhlásený 12.6.1997, preto nastali aj účinky vyplývajúce z § 14 zák.č. 328/1991 Zb., t.j. že

súdne konania, týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť
uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi a
sú vo svojej podstate hmotnoprávnymi účinkami vyhlásenia konkurzu. Poukazoval na záver vyplývajúci
z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/231/2011, z ktorého vyplýva, že žaloba, ktorá by bola podaná po
vyhlásení konkurzu úpadcom alebo proti úpadcovi, by musela byť zamietnutá, preto že dispozičné

oprávnenie nejak majetku podstaty prešli na správcu, t.j. z dôvodu nedostatku aktívnej alebo pasívnej
legitimácie úpadcu, ktorý v rovine hmotnostného práva stratil právo nakladať s majetkom podstaty.
Aktívne alebo pasívne legitimovaný je v takýchto konaniach len správca. Vzhľadom na to, že žalovaný si
svoj vzájomný návrh uplatnil po vyhlásení konkurzu voči úpadcovi Východoslovenské strojárne, a.s., čo
dosvedčujú ním podané písomnosti založené v spise, bol toho názoru, že si uplatnil nárok voči osobe s

nedostatkom pasívnej legitimácie, preto mal byť jeho vzájomný návrh jednoznačne zamietnutý. Bol toho
názoru, že tým, že súd prvého stupňa neodlišoval od seba subjekt úpadcu Východoslovenské strojárne,
a.s. a subjektom R.. S. Š., správca konkurznej podstaty Východoslovenské strojárne, a.s., ako aj subjekt
J.. K. B., správca konkurznej podstaty Východoslovenské strojárne, a.s., pochybil a konal protiústavne.
Nesúhlasilsnesprávnymnázoromsúduprvéhostupňa,žežalovanýsisvojenárokyuplatnilvočiJ..K.B.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná trieda
82, IČO: 00 002 216, keďže až na pojednávaní dňa 8.10.2008 označil ako žalobcu, resp. pri vzájomnom
návrhuakožalovanéhoR..S.Š.,správcukonkurznejpodstatyúpadcuVýchodoslovenskéstrojárne,a.s.,
čím došlo k zámene účastníkov konania. Bol toho názoru, že o zámene rozdielnych účastníkov mal súd
prvého stupňa v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p. rozhodnúť, čo sa však v tomto konaní nestalo. Vyslovil názor,

že žalovaný nemohol v tomto konaní si svoj nárok vymáhať podľa § 97 O.s.p. podaním vzájomného
návrhu, pretože žalobca R.. S. Š., správca konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne,
a.s., žalovaného nežaloval, ale ho žaloval iba úpadca Východoslovenské strojárne, a.s., preto tento mal
byť zamietnutý. Zotrval na vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k celému žalovaným uplatnenému
vzájomnému návrhu poukazujúc na to, že žalovaný si svoj nárok voči R.. S. Š., správcovi konkurznej

podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., uplatnil až 8.10.2010, t.j. po uplynutí trojročnej
premlčacejdobyajztohtodôvodumalbyťvzájomnýnávrhvcelomrozsahuzamietnutý.Namietal,žesúd
prvého stupňa pri námietke premlčania neprihliadal na to, že žalovaný rozšíril svoj pôvodný nesprávny
vzájomný návrh z pôvodnej sumy až 17.4.2012, teda zjavne si taktiež zvýšenú a priznanú náhradu
za stratu na zárobku uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Napokon namietal pochybenie súdu prvého

stupňa, pokiaľ neprihliadal na skutočnosť, že žalovaný bol dobrovoľne nezamestnaný, preto nárok
žalovanému na náhradu straty na zárobku nevznikol. Tento záver vyplýva zo znaleckého posudku znalca
S.. J. T., na ktorý súd prvého stupňa neprihliadal, i keď mal prihliadnuť, keďže žalovaný sa neprihlásil na
príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako aktívny uchádzať o zamestnanie, preto nesúhlasil ani
s výškou priznanej náhrady žalovaného na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Navyše

mal za to, že nie je založená vecná príslušnosť Okresného súdu Košice I na prejednanie a rozhodnutie
tejto veci, ale Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvostupňového a nie až druhostupňového, ako to
vyplýva z § 9 ods. 4 písm. a) O.s.p. a § 18 písm. c) zák.č 371/2004 Z.z.

Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalobca napadol výrok
rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vychádzajúc z § 206 ods. 2 O.s.p. výrok rozsudku, ktorýmžaloba o zaplatenie 3.932,61 € (v prevyšujúcej časti návrhu žalovaného) bola zamietnutá, nebol
napadnutý odvolaním (§ 206 ods. 2 O.s.p.) a nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto
dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:

Z odvolania žalobcu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne z dôvodu,
že nie je pasívne legitimovaný, pretože žalovaný si svoj návrh uplatnil voči úpadcovi, preto jeho
žaloba mala byť zamietnutá, ďalej namietal, že žalovaný tým, že na pojednávaní 8.10:2008 označil

ako žalobcu správcu konkurznej podstaty úpadcu, čím došlo k zámene účastníkov konania, o ktorej
súd prvého stupňa mal rozhodnúť a nerozhodol. Ďalším dôvodom, pre ktorý nepovažoval rozsudok
súdu prvého stupňa za vecne správny bolo jeho tvrdenie uvádzané v odvolaní, že nárok žalovaného
je premlčaný, keďže si uplatnil svoj vzájomný návrh voči správcovi úpadcu až 8.10.2010 a napokon
namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný bol

dobrovoľne nezamestnaný, preto mu nárok na náhradu na stratu na zárobku nevznikol.

Odvolací súd uvedené odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné.

Podstatou posúdenia dôvodnosti žalobcom vznesených námietok k otázke nedostatku pasívnej
legitimácie, zámeny účastníkov aj k otázke premlčania vznesenej žalovaným, podľa názoru odvolacieho
súdu je podstatné posúdenie kto sa stal účastníkom konania, začatého na návrh podaný advokátkou

dňa 30.11.2000 na súd prvého stupňa, kde ako žalobcu označila Východoslovenské strojárne, a.s., so
sídlom Košice, Južná trieda 82, IČO: 00 002 216.

Podľa § 92 ods. 4 O.s.p. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z
konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Citovanýmzákonnýmustanovenímjeupravenátzv.zámenaúčastníkov.Kzámeneúčastníkovdochádza
v prípade, ak účastník konania nemá vecnú legitimáciu od začiatku konania, čo je rozdiel oproti zmene
účastníkov, pretože pri zmene účastníkov dochádza k strate vecnej legitimácie počas konania. Pri
posudzovaní tejto otázky treba tiež odlišovať odstraňovanie nedostatkov - nepresnosti v označení
účastníka konania. O zámenu účastníka občianskeho súdneho konania nejde, ak sa v priebehu konania

iba odstráni vada spočívajúca v neúplnom označení inak nepochybného účastníka ( R 24/1992).

Z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Magdaléna Lucskayová žalobu o vydanie
neoprávnene získaného majetkového prospechu, podávaného voči žalovanému, vedenom pod sp. zn.
24C/529/00 na Okresnom súde Košice I, v ktorom konaní žalovaný vzniesol vzájomný návrh vyplýva,
podávala na základe plnomocenstva z 30.11.2000 (č.l. 16 spisu 24C/529/00), ktorým JUDr. Ladislav

Tamphald, komerčný právnik, správca konkurznej podstaty Východoslovenských strojární, a.s., so
sídlom Košice, Južná trieda 82, splnomocnil JUDr. Magdalénu Lucskayovú, komerčnú právničku na
zastupovanie v právnej veci proti J. Y., V.. XX.XX.XXXX.

Označenie žalobcu okrem uvedenia názvu žalobcu obsahuje identifikačné číslo žalobcu.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zák.č. 328/1991 Zb. vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania

podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch,
ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu protisprávcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade
s ustanoveniami § 23 a § 24.

Keďže konkurz na úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., IČO: 00 002 216 so sídlom Košice, Južná

trieda 82 bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/235/96 dňa 12.6.1997 je
zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu došlo pred podaním predmetnej žaloby (vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 24C/529/00). Za takýchto okolností podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajúceho
zo stanoviska zaujatého v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Obdo/V4K/2005 vyplýva, že v čase podania žaloby
akciová spoločnosť s uvedeným obchodným menom v žalobe neexistovala, ale označenie žalobcu

vzhľadom na to, že obsahovalo aj údaj, a to identifikačné číslo, je zrejmé, že označenie žalobcu v čase
podania žaloby nebolo správne pre jeho rozpornosť. Súčasťou označenia žalobcu v žalobe totiž bol
okrem obchodného mena aj ďalší údaj, ktorý má slúžiť na identifikáciu a individualizáciu žalobcu ako
právnickej osoby, pričom tento identifikačný údaj sa nepochybne v čase podania žaloby patril správcovi
konkurznej podstaty JUDr. Ladislavovi Tamphaldovi, ktorý aj udelil plnomocenstvo právnej zástupkyni
na podanie predmetnej žaloby. Vzhľadom na tento rozpor v označení žalobcu v žalobe ako celku možno

použitéoznačeniepovažovaťzasprávneoznačenietoho,ktonemáspôsobilosťbyťúčastníkomkonania,
ale aj za nesprávne označenie subjektu, ktorý spôsobilosť byť účastníkom má. Vychádzajúc zo zmyslu
konania,ktorémáposkytovaťústavouzaručenéprávonasúdnuochranu,niejedôvodpriskúmaní,ktoje
za účastníka konania v žalobe označený, dať prednosť len jednej časti jeho označenia, navyše tej, ktorá
umožňuje výklad, že za účastníka konania je označený subjekt, ktorý účastníkom konania byť nemôže.

Identifikačné číslo podľa zák.č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike slúži na jednoznačnú identifikáciu
právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Každej právnickej osobe a každému
podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo a nesmie sa prideliť inej právnickej osobe alebo
podnikateľovi(§27).Identifikačnéčíslojetakpresnýmajednoznačnýmidentifikátoromosoby,ktorejbolo
pridelené.Vdanomprípadeňoubolexistujúcisubjekt,atoJUDr.LadislavTamphald,správcakonkurznej

podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná trieda 82. Rozporné
označenie žalobcu, keď jedna z jeho zložiek ukazovala na neexistujúcu obchodnú spoločnosť a iná
na existujúci subjekt s rovnakým firemným označením v obchodnom mene a sídlom, bol dostatočným
dôvodom na to, aby vznikli pochybnosti na to, kto má byť podľa žaloby účastníkom konania. Pochybnosti
o tom, kto má byť podľa žaloby účastníkom konania vyvolané nejednoznačnou označenia žalobcu mal

súd odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 2 O.s.p., teda ide o postup, ktorý
umožňuje odstránenie zjavnej nesprávnosti žaloby.

Ako to vyplýva z obsahu spisu k odstráneniu zrejme nesprávnosti pri označení žalobcu došlo uznesením
súdu prvého stupňa č.k. 11C/26K/2007-114 z 26.1.2011.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v

danom prípade účastníkom konania bol v čase podania žaloby JUDr. Ladislav Tamphald, správca
konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná trieda 82, IČO:
00 002 216 a samotnú skutočnosť, že žalobca sám seba nesprávne označil, považoval za vadu v
neúplnom označení inak nepochybného účastníka konania. Počas konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 24C/529/00 uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K/235/96-271

z 24.6.2004 bol zbavený JUDr. Ladislav Tamphald, komerčný právnik, Košice, Magurská 8 funkcie
správcu konkurznej podstaty a do funkcie nového správcu bol ustanovený Mgr. Ivan Švec, advokát,
Košice, Kalinčiakova 20, s účinnosťou od 6.8.1997 došlo k zmene označenia žalobcu, správne
označenie žalobcu bolo Mgr. Ivan Švec, správca konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské
strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná trieda 82, IČO: 00 002 216 a súd prvého stupňa s týmto

účastníkom konania, ako je to zrejmé z obsahu spisu aj konal (na pojednávaniach konaných pred
súdom prvého stupňa dňa 24.9.2003, 12.11.2003, 19.5.2004 bol osobne prítomný správca konkurznej
podstaty JUDr. Ladislav Tamphald, počnúc dňom 28.10.2004 na základe plnomocenstva udeleného
novo ustanoveným správcom konkurznej podstaty Mgr. Ivanom Švecom (č.l. 49 spisu 24C/529/00) sa
zúčastňoval JUDr. Ladislav Tamphald ako splnomocnený zástupca správcu konkurznej podstaty úpadcu

Východoslovenské strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná trieda 82, IČO: 00 002 216.Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepochybným účastníkom konania bol JUDr. Ladislav Tamphald,
správca konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná trieda
82, IČO: 00 002 216 a po vydaní uznesenia Krajským súdom v Košiciach vo veci sp. zn. 1K/235/96,

ktorým došlo k ustanoveniu nového správcu konkurznej podstaty, bol účastníkom konania Mgr. Ivan
Švec, správca konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s., so sídlom Košice, Južná
trieda 82, IČO: 00 002 216, ktorý je účastníkom konania aj v súčasnom období, nedošlo teda v konaní
k zámene účastníkov a ani nebol dôvod na rozhodovanie o zámene účastníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu v súvislosti

s nedostatkom pasívnej legitimácie v dôsledku zlého označenia účastníka konania na strane žalobcu.
Tak isto nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania,
podľa ktorej k uplatneniu nároku vo vzťahu k žalobcovi došlo až v októbri 2008 vzhľadom na nesprávne
označenie účastníka konania, pretože ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa, žalovaný
vzájomný návrh voči nepochybnému účastníkovi si uplatnil v písomnom podaní zo 6.3.2002, doručeným
súdu prvého stupňa 7.3.2002 a ktorý bol súčasťou vyjadrenia k žalobe. Samotná skutočnosť, že v

tomto podaní presne nešpecifikoval výšku svojho nároku, nemá vplyv na skutočnosť, že týmto podaním
žalovaný si uplatnil vzájomný návrh vo vzťahu k žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 24C/529/00, ktorý nárok bol následne vylúčený na samostatné konanie a je predmetom tohto
konania,pretoževyčíslenievýškynárokuzáviseloodúdajov,ktorémalposkytnúťsamotnýžalobca,ktorý
tieto údaje neposkytol a jednoznačná výška tohto nároku sa stala zrejmou až po podaní znaleckého

posudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa o tom, že nárok
žalovaného za obdobie od marca 1999 do decembra 2003 nie je premlčaný.

Napokon nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že žalovanému
neprináleží náhrada straty na zárobku z dôvodu, že žalovaný bol dobrovoľne nezamestnaný, pretože

samotná skutočnosť, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že žalovaný sa neprihlásil na
príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako aktívny uchádzač o zamestnanie, sama o sebe nie
je preukázaním skutočnosti, že žalovaný nemal záujem sa zamestnať, neuchádzal sa o zamestnanie,
vzhľadom na to, že žalovaný preukázal, že sa snažil nájsť primerané zamestnanie, o čom predložil
písomné dôkazy (nachádzajúce sa v spise OS Košice I, sp. zn. 24C/529/00).

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu v súvislosti s vecnou príslušnosťou Okresného
súdu Košice I vzhľadom na to, že ust. § 18 zák.č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky a o zmene zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov v ods. 1 písm. c) upravuje, že do
nadobudnutia účinnosti § 9 tohto zákona (zák.č. 371/2004 Z.z.) sú na konkurzné konania a vyrovnacie
konanie vrátane sporov s týmito konaniami vyvolaných a v súvislostiach s výnimkou vyporiadania

bezpodielového vlastníctva manželov príslušné tieto súdy: Krajský súd v Košiciach pre územné obvody
Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove. Je teda zrejmé, že týmto ustanovením je
upravená vecná príslušnosť na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie, pričom predmetné konanie nie
je ani konkurzným konaním ani vyrovnacím konaním. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj
na to, že na daný prípad pri posudzovaní vecnej príslušnosti nemožno uplatniť ani § 18c zák.č. 371/2004

Z.z., vzhľadom na to že predmetné konanie nie je konaním, ktorého sa dotýka ust. § 18c.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.