Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206638
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812206638.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľky: Q.. Ľ. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. O., W. č. XX/XX, zast. Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom so sídlom Trenčín,
Jilemnického č. 2, proti odporcovi: Q.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. D. č. XXX/XX/X,, zast. JUDr.
Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom, Prievidza, Námestie slobody č. 22, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Konanie o vydanie 1 ks denníka z a s t a v u j e .

Súd návrh za m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia
97,10 eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka, advokáta so sídlom Prievidza, Námestie
Slobody 22, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným 17.4.2012 domáhala sa voči odporcovi vydania jej osobných
denníkov skladajúcich sa zo šiestich zošitov formátu A6, zviazaných v tvrdých obaloch, z ktorých každý

je zapísaný v počte cca 100 strán rukopisom navrhovateľky. Zároveň navrhla predbežným opatrením
uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa rozširovania obsahu denníkov a ich kópií, oboznamovať s ich
obsahom iné osoby až do rozhodnutia vo veci samej. V návrhu uviedla, že žila s odporcom v spoločnej
domácnosti do 26.6.2011 ako druh a družka. V uvedený deň sa pre pretrvávajúce nezhody odsťahovala
do Považskej Bystrice. Okolnosti odchodu sprevádzali dramatické skutočnosti, počas ktorých je odporca
zadržal a odmietol vydať jej osobný denník, ktorý si viedla od roku 2004 do roku 2011 počas ich
spoločného života. Do nich si zaznamenávala svoje osobné pocity a názory a tieto denníky boli jej

výlučným vlastníctvom. Denník sa skladá zo šiestich zošitov formátu A6, zviazaných v tvrdých obaloch.
Skutočnosť, že odporca denníky odcudzil potvrdilo i konanie pred ObU Prievidza č. R.-V.-R. XXXX/
XXXXX a v ňom vydané listiny a rozhodnutia. Keďže odporca jej denníky neoprávnene zadržiava,
domáha sa ich vydania. Odporca bez dovolenia oboznamuje s obsahom denníkov i iné osoby, čím
poškodzuje jej osobnostné práva, znižuje jej vážnosť u spoluobčanov, môže ohroziť je postavenie a
uplatnenie ako učiteľky.

Písomným podaním z 7.5.2012 navrhovateľka bližšie zdôvodnila potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi predbežným opatrením. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy spočíva v konaní odporcu,

ktorý oboznámil obsah denníkov v konaní pred súdom a Obvodným úradom v Prievidzi bez jej súhlasu.Išlooneoprávnenýzásahdojejprávanaochranuosobnosti,pričom ohrozujejejpostavenieauplatnenie
v spoločnosti. Z pripojeného rozhodnutia z priestupkového konania pritom vyplýva tvrdenie odporcu, že
z jej stolíka zobral 5 denníkov a tieto si privlastnil ako dôležitý dôkaz. Denníky si privlastnil, preto sa

skutok stal a spáchal ho obvinený. Nie sú preto pochybnosti o tom, že odporca disponuje s denníkmi a
to pred orgánmi štátnej správy ako i súdmi. Okrem toho ich poskytol aj spoločnosti Daffer s.r.o Prievidza
za účelom stanovenia odborného posudku k cene denníkov. Existenciu denníkov a ich neoprávnenú
držbu potvrdzuje vo svojom rozhodnutí i Ministerstvo vnútra SR č. JSVS - R.-XXXX/XXXXXX/TJM z
2.4.2012. Nespochybniteľným dôkazom o existencii denníkov je skutočnosť, že ich kópie, ktoré vyhotovil

odporca sa nachádzajú ako súčasť spisu vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 4P
43/2011 ako to vyplýva zo zápisníc o pojednávaní. Je teda nesporné, že odporca zadržuje vec, ktorá
je jej osobnej povahy, disponuje s týmito vecami bez jej súhlasu. V závere podania upresnila návrh
a domáhala sa vydania osobných denníkov z rôznofarebných zošitov formátu A6 v počte päť kusov,
zviazaných v tvrdých obaloch, z ktorých každý je zapísaný v počte cca 100 strán rukopisom žalobkyne
a zároveň upresnila petit navrhovaného predbežného opatrenia.

Okresný súd Prievidza uznesením č. 15C/55/2012 - 28 zo dňa 14.5.2012 predbežným opatrením uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa rozširovania obsahu denníkov navrhovateľky, pozostávajúcich z piatich
rôznofarebných zošitov formátu A6, zviazaných v tvrdých obaloch, z ktorých každý je zapísaný v počte
cca 100 strán rukopisom navrhovateľky a ich kópií a oboznamovať s obsahom týchto denníkov iné osoby
až do rozhodnutia súdu o vydaní veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.8.2012 v spojitosti s

uznesením KS Trenčín č. 6Co 151/2012 zo dňa 16.7.2012.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, pri odchode zabudla
na existenciu denníkov, nepripisovala im žiadny význam, pretože nevedela ani koľko ich bolo. Nejedná
sa o denníky, ale skôr o zápisky do ktorých boli zapisované sporadicky zo strany navrhovateľky niektoré
udalosti. Keď zápisky našiel a po oboznámení s ich obsahom tieto prefotil a kópie použil v súdnom

konaní o zverenie dieťaťa do výchovy a opatery, nakoľko sa tam nachádzali dôkazy o týraní dieťaťa, o
správanínavrhovateľkyapodobne.Originálydenníkovnemákdispozícii.Navrhovateľkasizbytuzrejme
odniesla aj denníky, ktoré teraz žiada vydať, pretože jej vadí, že ich použil v súdnom konaní o zverenie
maloletej K. do výchovy a opatery. Nikde inde zápisky nepredložil a ani nemá dôvod ich predkladať.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,listinnýmidôkazmi,atorozhodnutímObvodnéhoúradu

Prievidza č. R.-V.-R.- XXXX/XXXXX-X zo dňa 15.12.2011, rozhodnutím Obvodného úradu Prievidza
R.-V.-R.-XXXX/XXXXX-XX zodňa21.9.2012,ftc.častispisuOSPovažskáBystrica sp.zn.4P/43/2011,
výpisom z denníkov od 10.10.2007 do 31.3.2008, od 1.1.2004 do 26.7.2004, od 1.7.2009 do 5.1.2010,
od 10.4.2008 do 31.7.2009, od 6.1.2010 do 24.6.2011, pracovnou zmluvou navrhovateľky, písomnými
vyjadreniami účastníkov, písomným odvolaním odporcu vo veci 8 Em 2/2011 OS Považská Bystrica,

odborným vyjadrením OR PZ Prievidza z 15.8.2011, spisom ČVS R. XXXX/PD- XXXX, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že s odporcom žila v rokoch 2004 do júna 2011 ako druh a družka v
spoločnom byte v Prievidzi, pričom počas tejto doby si zo svojich prostriedkov zakúpila bločky formátu
A6 zviazané v tvrdých obaloch, ktoré nazýva denníkmi, pretože si tam zapisovala udalosti, intímne

záležitosti a boli určené len pre ňu. Nikdy nikoho s nimi neoboznamovala. Odporca nevedel, že si
vedie tieto denníky. Po nezhodách v spolužití sa dňa 26.6.2011 rozhodla opustiť s dieťaťom spoločnú
domácnosť a v tomto čase sa všetky originály denníkov nachádzali v nočnom stolíku v miestnosti v
spálni tohto bytu. Keď odchádzala tak denníky so sebou nebrala. Dňa 28.6. 2011 sa do bytu vrátila
zobrať si osobné veci a zistila, že v stolíku tieto denníky nie sú. To, že ich má odporca zistila až v

súdnom spise ohľadom maloletej, keď boli kópie denníkov založené do spisu. Dňa 1.8. 2011 podala
trestné oznámenie pre podozrenie z krádeže jej majetku a vec bola postúpená ako priestupok, pričom
priestupkové konanie doteraz skončené nie je. V skutočnosti jej nejde o bločky alebo zápisníky, ale idejej o nemajetkovú ujmu, pretože pre ňu majú hodnoty zápisky, sú osobného charakteru. Či denníky má
odporca vo svojej dispozícii nevedela uviesť.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že dňa 26.6.2011 došlo v ich spolužití s navrhovateľkou ku konfliktu,

pri ktorom ho fyzicky napadla, navrhovateľka odišla s dcérou do Považskej Bystrice, následne tam aj
zostala. Po jej odchode náhodou našiel v stolíku zápisníky, bolo ich celkom 5. Boli to malé zápisníky,
niektoré menšie ako formát A6. Zápisníky si prečítal a na druhý deň 27.6.2011 si dal vyhotoviť fotokópiu
všetkých týchto zápisníkov a v ten istý deň vrátil zápisníky do nočného stolíka. Od tej doby zápisníky
nevidel, v posledný júnový týždeň sa z bytu odsťahoval, pretože vedel, že v tomto vzťahu nebude

pokračovať. Prístup do bytu mala jeho rodina, ako aj rodina navrhovateľky, mali kľúče od bytu. Urobil len
jednu fotokópiu, pričom niektoré mali aj 100 strán, boli písané vlastnou rukou navrhovateľky. Keby mal
originály, tak by predložil do súdneho spisu originály zápisníkov. Následne vyhotovil aj výpisy z týchto
denníkov, kde vypísal niektoré veci, ktoré boli pre neho nepochopiteľné a tieto výpisy následne použil
ako dôkaz v konaní. Na pojednávaní vedenom na OS Považská Bystrica č. 4P/43/2011 predložil dňa
16.8.2011 jednu ftc. zápisníka spolu s výpiskami, odporkyňa na tomto pojednávaní nebola. Po skončení

tohto pojednávaniaosobnezakladaldospisuftc.jednéhodenníkaažiadal,abyzostalivspise.Následne
na pojednávaní 2.2.2012 založil ftc ďalších zápisníkov, pričom súd mu vrátil niektoré fotokópie l a tieto
následne doručil do konania o výkon rozhodnutia vedenom na OS Považská Bystrica. Ďalej uviedol, že
ftc. zápisníkov nikde inde nepoužil, preto sú tvrdenia navrhovateľky nepravdivé, nikdy ich nepredložil ani
do trestného konania, ktoré sa na základe trestného oznámenia navrhovateľky voči nemu viedlo. Pokiaľ

ide o vlastníctvo zápisníkov, uviedol, že niektoré zápisníky mal doma k dispozícii aj on, pretože v práci
používa aj takéto zápisníky. Cíti sa byť minimálne spoluvlastníkom denníkov, pretože v čase spolužitia
viedli spoločnú domácnosť, spoločne financovali potreby, i keď väčšinu financoval on.

Zo spisu OS Považská Bystrica č. 4P/43/2011 vyplýva, že v tomto konaní sa rozhodovalo o zverení
maloletej K.H. Q. do osobnej starostlivosti a úpravu ostatných rodičovských práv a povinností. Zo

zápisnice z pojednávania zo dňa 19.7.2011 vyplýva, že pojednávanie bolo odročené, avšak odporca
doložil do súdneho spisu okrem iných listinných dôkazov fotokópiu denníku, pričom výpisky denníkov
sa v spise nachádzali na č.l. 30-42.

Zo zápisnice z pojednávania v tejto veci zo dňa 2.2.2012 vyplýva, že odporca na pojednávaní predložil
súdu fotokópie denníkov matky spolu s ich prepisom. Fotokópie denníkov v počte 3 a elektronický prepis

sa založili do spisu ako jeho súčasť.

Z písomne podaného odvolania odporcu vo veci 8 Em/2/2011 zo dňa 23.4.2012 vyplýva, že vo veci
výkonu rozhodnutia odporca okrem iných tvrdení poukazoval na päť denníkov, ktoré ako dôkaz nebral
do úvahy súd a nedal ich posúdiť odborníkom a podobne. K podaniu pripojil ftc. denníku od 1.1.2004
do 26.7.2004 + výpis z denníka, denník od 6.1.2010 do 24.6.2011 plus výpis z denníka a vrátenie

príloh zo spisu 4P/43/2011.

Zo spisu OR PZ Prievidza č. Č. R. XXXX/PD-V.-XXXX vyplýva, že predmetné konanie bolo vo veci
podozrenia z trestného činu krádeže bolo odovzdané Obvodnému úradu v Prievidzi odboru všeobecnej
vnútornej správy na prejednanie priestupku proti majetku, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania. Zo spisu vyplýva, že trestné oznámenie podala dňa 1.8.2011 navrhovateľka v súvislosti so

stratou jej denníkov, ktoré mala v spoločnom byte, a ktoré tam dňa 28.6.2011 nenašla, pričom odporca
ich už 19.7.2011 predložil v súdnom konaní spolu s výpiskami. Odporca bol vo veci vypočutý dňa
27.6.2011, pričom uviedol, že náhodou našiel v stolíku denníky, ktoré si písala navrhovateľka, tieto
si prečítal. Z obsahu výpovede nevyplýva, že by odporca denníky do trestného spisu pripojil. Vo veci
bolo dňa 15.8.2011 vydané odborné vyjadrenie spoločnosťou daffer s.r.o Prievidza, z ktorého vyplýva

hodnota jedného denníka á 1,30 eur, t.j. spolu 7,80 eur. Z vyjadrenia príslušníka PZ z 30.10.2012 v
tejto veci vyplýva, že v konaní neboli k dispozícii denníky, pre účely vypracovania odborného vyjadreniasa vychádzalo z tvrdenia Q.. Q. Q.. Z vyjadrenia pracovníčky predajne daffer s.r.o Prievidza vyplýva, že
odborné vyjadrenie podávala podľa predloženého denníka, ktorý jej bol predložený na predajni. Cenu
denníka zapísala do odborného vyjadrenia a podpísala.

Rozhodnutím MV SR z 2.4. 2012 č. W.-R. X - XXXX/XXXXXX/TJM bolo zrušené rozhodnutie
Obvodného úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. č. R.-V.-R.- XXXX/XXXXX-X zo
dňa 15.12.2011, ktorým bolo konanie zastavená, a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia sa okrem iného konštatuje, že obvinený /odporca/ sa dopustil skutku, a to že v úmysle
získať výhodnejšie postavenie pred súdom, odcudzil poškodenej denníky jej patriace, čím jej v príčinnej
súvislosti vznikla majetková škoda 7,80 eur. Následným rozhodnutím Obvodného úradu Prievidza z

21.9.2012 bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým,
že v presne nezistenom čase medzi 26.6.2011 a 28.6.2011 v presne nezistenom čase vzal z nočného
stolíka svojej družky Q.. Ľ. Q. v byte osobné denníky, čím jej spôsobil škodu vo výške 7,80 eur,
teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku krádežou veci z takého majetku. Odporcovi bola
uložená pokuta 10,- eur s povinnosťou nahradiť štátu trovy konania 16,- eur a povinnosť nahradiť

odporkyni škodu 7,80 eur. Následne rozhodnutím MV SR sekcia verejnej správy č. W. - R. X -XXXX/
XXXXXX/TJM z 7.1.2013 vyplýva, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.9.2012 bolo zrušené a vec bola
vrátená opäť na ďalšie konanie. K zrušeniu rozhodnutia došlo predovšetkým pre procesné pochybenia
správneho orgánu, pričom v odôvodnení rozhodnutia je ako účelové tvrdenie obvineného vyhodnotené
jeho tvrdenie, že denníky po ich skopírovaní vrátil na pôvodné miesto, pretože toto netvrdil vo svojich

výpovediach pred policajným orgánom a následne pred správnym orgánom.

V priebehu konania na pojednávaní dňa 21.2.2013 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu rozšírila návrh na začatie konania, pričom sa domáhala vydania jej osobných denníkov
v počte 5 kusov formátu A6 zviazaných v tvrdých obaloch, každý zapísaný v počte 100 strán,
rukopisom navrhovateľky. Ďalej navrhla odporcovi zakázať rozširovať obsah denníkov navrhovateľky,

oboznamovať s obsahom denníkov iné osoby. Ďalej navrhla eventuálny petit, a to v prípade ak v čase
rozhodovania nebudú denníky existovať, navrhol zaviazať odporcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
v sume 6,50 eur spolu s následným uložením zákazu rozširovať a oboznamovať obsah denníkov.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zmenu návrhu nepripustiť, poukazoval na
to, že nebolo preukázané kto má denníky k dispozícii, ani to, že by navrhovateľka bola ich vlastníčkou.

Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľky striedavo vo svojich podaniach domáhal sa vydania
raz 6 kusov denníkov, následne 5 kusov denníkov, vo svojom poslednom podaní na pojednávaní
21.2.2013 navrhol vydať 5 kusov denníkov za následne nezmenenej časti žalobného petitu ohľadom
vydania vecí, súd zastavil konanie o vydanie 1 ks denníka podľa § 96 ods. 1 O.s.p. keď akceptoval
dispozíciu s podaným návrhom. V súlade s § 95 ods. 1, 2 O.s.p. súd zároveň rozhodol na pojednávaní

za prítomnosti účastníkov a ich zástupcov tak, že zmenu návrhu nepripustil, a to z toho dôvodu, že
výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Doterajšie
dokazovanie vo veci bolo zamerané na preukázanie existencie denníkov, ako bolo s nimi nakladané a
kde sa majú nachádzať, súd nezisťoval a nedokazoval, čo bolo obsahom denníkov, ako s nimi nakladal
odporca a akú škodu mal spôsobiť. Uznesenie o nepripustení zmeny návrhu sa stalo právoplatným

dňom 21.02.2013.

V rámci záverečného prednesu navrhovateľka poukázala na to, že v konaní preukázala, že je
vlastníčkou zošitov, do ktorých si vpisovala svoje osobné poznámky a tieto mali charakter denníkov.
Tieto si zakúpila zo svojich prostriedkov, boli to veci slúžiace iba pre jej potrebu, odporca o týchto
vôbec nevedel, že existujú. Tvrdenia odporcu o tom, že vrátil denníky na svoje miesto nie sú pravdivé,

pravdivosť tohto tvrdenia odporca nepreukázal.Odporca záverom poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala svoje vlastníctvo k predmetným
denníkom,neupresnilapresnýopisdenníkov,nepreukázalažetietodenníkymávosvojejdržbeodporca.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna
legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právny dôvod. Ak
porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu

škody.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona považoval
súd návrh navrhovateľky za nedôvodný, a preto ho zamietol. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že je
vlastníčkouhnuteľnýchvecí-piatichdenníkov,resp.zápisníkov,ktorébolizapísanéjejrukopisomaktoré
obsahovali opis udalostí, jej vnútorných pocitov, názorov na prežité udalosti, a to i v tom najintímnejšom

ponímaní. V konaní nebolo sporné, že po tom, čo účastníci prerušili spolužitie a navrhovateľka dňa
26.6.2011 odišla zo spoločného bytu v Prievidzi, odporca v ten istý deň, resp. na druhý deň našiel
náhodou tieto zápisníky v stolíku v spálni. O ich existencii nemal žiadnu vedomosť. Po ich prečítaní a
vyhotovení kópie podľa jeho vyjadrenia tieto vrátil naspäť do stolíka a odvtedy nimi nedisponoval. Pokiaľ
vkonanípoprel,žebybolstáledržiteľomtýchtodenníkov, navrhovateľkavkonanínepreukázalapasívnu

legitimáciu odporcu ako osoby, ktorá má veci fakticky u seba. Je pritom povinnosťou navrhovateľky,
ktorá sa domáha vydania veci a teda ochrany svojho vlastníckeho práva nepochybne preukázať jednak
svoj vlastnícky vzťah k veciach a skutočnosť, že tieto veci má fakticky u seba odporca, pretože len
vtedy je možné úspešné domáhanie sa vydania týchto vecí. Vychádzajúc len zo skutočnosti, že odporca
tieto veci v určitú chvíľu v dispozícii mal, neoprávnene s nimi disponoval tak, že si dal vyhotoviť kópie

a tieto bez súhlasu navrhovateľky použil v súdnom konaní, nie je možné uzavrieť, že tieto veci má
naďalej vo svojej držbe, i keď to, kde sa denníky nachádzajú zostalo v konaní nepreukázané. Pre
záver súdu, že ich nemá k dispozícii odporca za daného skutkového stavu, mal súd však dostatočne
vykonané dokazovanie, ktoré dovolilo vo veci rozhodnúť tak, že súd návrh zamietol. Súd nie je povinný
vyhľadávať, kde sa denníky nachádzajú, pričom sám odporca tvrdil, že prístup do bytu mal nielen on,

ale aj navrhovateľka, ktorá bola v byte aj 28.6. 2011, ale aj iné osoby predovšetkým jej príbuzní.
Naopak navrhovateľka v konaní preukázala, že bola vlastníčkou týchto denníkov, pretože tieto si mala
zakúpiť sama, sama s nimi disponovala ako so svojim vlastníctvom, keď si do nich zapisovala len
svoje osobné pocity a myšlienky. Odporca o denníkov nevedel, preto sa javí účelové jeho tvrdenie, že
vlastníkom alebo spoluvlastníkom denníkov je on. Súd však zamietol návrh z toho dôvodu, že za tohto

skutkového stavu nie je možné žalovať vydanie veci, keďže nie je zrejmé, kde sa tieto veci nachádzajú
a navrhovateľka mala možnosť preto domáhať sa len náhrady škody, ktorú okrem iného uplatňuje aj
v prebiehajúcom priestupkovom konaní. Sama navrhovateľka pritom uviedla, že jej nejde o denníky,
ale o zápisy v týchto denníkoch. Aj podľa názoru súdu odporca svojim konaním zrejme zasiahol do
osobnostných práv navrhovateľky, avšak k tomuto návrh navrhovateľky nesmeroval. Za preukázanie

existencie denníkov u odporcu nie je možné považovať ani odôvodnenie rozhodnutia MV SR č. W. - R.
X -XXXX/XXXXXX/TJM zo dňa 7.1.2013, ktoré vyhodnocuje ako účelové tvrdenie odporcu, že denníky
vrátil. Súd nie je viazaný týmto konštatovaním o to viac, že predmetom priestupkového konania nie je
riešenie otázky existencie a vydania hnuteľných vecí. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazoval
na rozsudok NS SR č. 1Obo 24/2006 zo dňa 11.12.2007, súd udáva, že nejde o totožnú procesnú

situáciu. V danej veci navrhovateľ od samého začiatku uplatňoval nárok na vydanie veci a súčasne i
eventuálny petit, podľa ktorého si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci
však navrhovateľka žalobný návrh takto nepostavila a súd z dôvodov vysvetlených vyššie zmenu návrhu
nepripustil.Keďže vydanie veci nebolo z dôvodov uvedených vyššie možné, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, preto
mu prináleží nárok na náhradu trov konania, a to za 4 úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č.

655/2004 Z.z. v platnom znení, prevzatie veci a zastúpenia, odvolanie voči predbežnému opatreniu, 2x
účasť na pojednávaní, jeden úkon á 16,60 eur /§ 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky/, 3x
RP á 7,63 eur. 1x á 7,81 eur, spolu 97,10 eur. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty rovnajúcej sa výške
ceny veci, ktorá bola predmetom konania, a to cena denníkov v sume 7,80 eur, t.j. vychádzal z tarifnej
hodnoty do 165,97 eur a sadzby 16,60 eur. Nebol správny postup právneho zástupcu odporcu, keď
vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, pretože hodnotu

veci je možné vyjadriť v peniazoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./