Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/449/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228333
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109228333.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: L. L., F..

XX.XX.XXXX, Q. Č. T. H. XX, XXX XX H. X, Č. S., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou E. D. F..
XX.XX.XXXX, Q. T. A.Á. X, XXX XX P. proti odporcovi: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice za
účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: R. X. S. O.. D. Q., F.. X.X.XXXX, I. X. S. O.. G. Q., F..
XX.X.XXXX obaja trvale T. Q. X R. P. obaja právne zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr.
Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice v konaní o určenie
práva nájmu k bytu takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Priznáva náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v 1. a 2 rade na strane odporcov v sume
443,10 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 343,60 eur a zo súdneho poplatku v sume
99,50 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v 1. a 2 rade
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. n.

16C/452/2000 sa domáhal voči odporcovi v 1. rade Bytovému podniku mesta Košice, so sídlom v
Košiciach, Južné nábrežie 13, odporcovi v 2. rade Mestskej časti Košice - Staré mesto so sídlom v
Košiciach, Hviezdoslavova 7 a odporcovi v 3. rade Mestu Košice so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/
A o určenie práva nájmu k bytu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Obvodného národného výboru v Košiciach - Staré mesto o
schválení dohody o výmene bytov Č.. D.. T.. XXX/XXXX zo dňa 17.1.1973 bol T. F. K. Q. X R. P. F.
X. poschodí pridelený po D. S. E.. L. L., F.. XX.XX.XXXX a na základe zápisu o dohode a odovzdaní

a prevzatí bytu zo dňa 15.2.1973 sa stali užívateľmi bytu E.. D. L. a jeho manželka I. L.. E.. D. L. W.
C. XX.X.XXXX, preto jedinou užívateľkou bytu sa stala pozostalá E. I. L., s ktorou súčasne ďalej v
byte v spoločnej domácnosti bývali ich spoločné deti D. L., E. L., neskôr pribudli aj manželka Jozefa
Engelmayera, jej dve dcéry z predchádzajúceho manželstva I. J. D. L. z predchádzajúceho manželstva
L. L.. Vzhľadom na vysoký vek, spoločnú domácnosť opustila jediná užívateľka I. L., P. J. W. T. F. Q. X
R. P. odsťahovala v roku 1989. Preto sa spoločnými nájomca zo zákona stali J. D. L., F.. X.X.XXXX I. R.
L. L., F.. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľ. Navrhovateľov otec - D. L. W. C. XX.X.XXXX, preto jediným

užívateľombytuostalnavrhovateľ.VneprítomnostisvojhosynabolD.L.vbyteusmrtenýdňa 13.2.1990,
preto bol predmetný byt policajne zapečatený a navrhovateľ v tom čase neplnoletý ostal bývať u sestry
svojho otca, keďže sa do bytu nemohol fyzicky dostať z dôvodu policajného zapečatenia. Dňa 4.1.1993
navrhovateľ písomne požiadal Obvodný úrad Košice I v skutočnosti Miestny úrad Košice - Staré mesto,odbor bytový, Hviezdoslavova 7, Košice o prepis R. T. Q. X R. P. na svoje meno, čo navrhovateľ urgoval
listom zo dňa 5.2.1993, ale písomnú odpoveď neobdržal.

Navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení za nájomcu X-O. T., F. J. F. X.H., K. Q. X R. P. videl v
tej skutočnosti, že navrhovateľ po smrti otca D. L. C. XX.X.XXXX sa stal nájomcom uvedeného bytu,
nakoľko došlo k prechodu práva nájmu bytu na neho zo zákona, a vlastný byt nemal.

Okresný súd Košice I rozsudkom z 8.11.2006, č. k. 16C/452/2000-201 určil, že navrhovateľ je nájomcom

X-O.U.T.Č..XXF.J.F.X.H.F.Q.XR.P.,anávrhprotiodporcomv1.av2.radezamietol.Navrhovateľovi
priznal proti odporcovi v 3. rade náhradu trov konania v sume 14.800,- Sk a odporcom v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd svoje vyhovujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľsastalnájomcomuvedenéhobytuposmrtisvojhootcaD.L.,P.W.C.XX.X.XXXX,asktorým
navrhovateľ ako maloletý v byte býval. Po smrti otca sa navrhovateľ do predmetného bytu nemohol
dosať, lebo byt bol zapečatený, navrhovateľ bol následne zverený do výchovy E. D. - sestry otca a

po dovŕšení plnoletosti sa domáhal od odporcu v 2. rade náhradného bytu, nebol mu však poskytnutý
užívania schopný byt. Pri určení navrhovateľa za nájomcu bytu súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust.
§ 179 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení pred 1.1.1992 a podľa ust. § 871 Občianskeho zákonníka.
V priebehu konania odporca v 3. rade vzniesol námietku premlčania na ktorú však súd neprihliadol s
odôvodnením, že „právo na určenie za nájomcu bytu sa nepremlčuje, nakoľko v ust. § 100 ods. 2 a 3

Občianskeho zákonníka nejde o taxatívny výpočet práv, ktoré sa nepremlčujú.“

Krajskú súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 12.6.2007 č. k. 6Co/42/2007-230 potvrdil rozsudok súdu 1.
stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v
3. rade a uložil odporcovi v 3. rade povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume

3.098,- Sk do 3 dní. Ďalej odvolací súd odmietol odvolanie odporcu v 3. rade proti výroku o zamietnutí
návrhu proti odporcom v 1. a 2. rade a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho výroku vo veci samej uviedol, že odvolanie odporcu v 3.

rade nie je dôvodné, lebo súd 1. stupňa na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia
a použité zákonné ustanovenia aj v podstate správne vyložil. Podľa odvolacieho súdu z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľ k 13.2.1990 Ž. J. Z. D. L. - výlučným užívateľom bytu v
spoločnejdomácnostianemalvlastnýbyt,pretoprešlonanavrhovateľaposmrtiotcaprávoužívaniabytu
podľa § 179 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pred 1.1.1992. Tento prechod užívacieho

práva na navrhovateľa nastal ex lege - bez ohľadu na to, aký má navrhovateľ vek, t. j. že v tom čase mal
15 rokov (bol maloletý). Z týchto dôvodov a s poukazom na ďalšie dôvody uvedené v rozsudku súdu
1. stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu 1. stupňa vo
vyhovujúcom výroku a tiež vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v 3.rade.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.7.2009 č. k. 1M Cdo 8/2008 zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice I zo dňa 8.11.2006 č. k. 16C/452/2000-201 vo výroku o určení navrhovateľa za nájomcu X-O. T.
Č.. XX F. X. H. K. Q. R. P. a vo výroku o trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade, ako
aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12.6.2007 sp. zn. 6Co 42/2007 v potvrdzujúcom výroku a vo
veci výroku o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom v 3.rade a vec v rozsahu

zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že Generálny prokurátor SR
na základe podnetu Jozefa Trnku ako osoby dotknutej uvedenými súdnymi rozhodnutiami (z dôvodu,
že podľa nájomnej zmluvy v predmetnom X-O. T. nepretržite býva od roku 1994) napadol mimoriadnym

dovolaním výrok rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.11.2006 č. k. 16C/452/2000-201 o určení
navrhovateľa za nájomcu Q. T. Č.. XX F. X. H. K. Q. X R. P., ako aj potvrdzujúci výrok vo veci
samej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12.6.2007 sp. zn. 6Co 42/2007; navrhol obe tieto
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konania. V mimoriadnom dovolaní uviedol, že
právo nájmu bytu je majetkovým právom a v ust. § 100 Občianskeho zákonníka (v znení od účinnosti

zákona č. 509/1991 Zb.) medzi majetkovými právami, ktoré premlčaniu nepodliehajú, výslovne uvedené
nie je. Podľa dovolateľa právo nájmu bytu podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe v zmysle
ust. § 101 Občianskeho zákonníka a v prípade vznesenia námietky premlčania práva nájmu bytu sa
musí súd touto námietkou zaoberať, v tomto kontexte vyslovil aj svoj názor, aké prípady považujeza nevykonanávanie práva nájmu. Poukázal na to, že napadnuté rozsudky spočívajú na nesprávnom
právnomposúdeníveci,keďžeodporcav3.radevzniesolvprvostupňovomkonanínámietkupremlčania,
avšak súd 1. stupňa k tejto námietke neprihliadol, majúc názor o nepremlčateľnosti uplatneného práva,

nakoľko v ust. § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nejde o taxatívny výpočet práv, ktoré sa
nepremlčujú, a s týmto názorom súdu 1. stupňa sa stotožnil aj odvolací súd.

Najvyšší súd SR zhodne s návrhom generálneho prokurátora uvedeným v mimoriadnom dovolaní
mal zato, že oba nižšie súdy nesprávne posúdili otázku premlčateľnosti práva nájmu bytu, keď

dospeli k záveru, že uvedené právo sa nepremlčuje. Pretože vychádzali z názoru o nepremlčateľnoti
uvedeného práva, nezaoberali sa vecne (z hľadiska skutkového a ďalšieho právneho posúdenia)
zo vznesenou námietkou premlčania nájmu bytu svedčiacemu navrhovateľovi. Tým, že v spojitosti
s námietkou premlčania vôbec neposudzovali skutkový stav veci (či došlo k náležitému objasneniu
všetkých rozhodujúcich skutočností, či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je daná potreba
prípadného doplnenia dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, kde zatiaľ riešili len otázku

premlčateľnosti práva nájmu bytu, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok neprávne zhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1
písm. b) O.s.p. Na takúto inú vadu je dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti, nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom uplatnený,
alebo nie.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že právo nájmu bytu (§ 685 a nasl.
Občianskeho zákonníka) je majetkové právo a ako každé majetkové právo je oceniteľné peniazmi, a
ďalej poukázal na to, že nižšie súdy pri svojom názore vôbec nevzali do úvahy interpretáciu, ktorú
možno vyvodiť z porovnania príslušnej právnej úpravy (§ 100 Občianskeho zákonníka) účinnej v čase

do 31.12.1991 a v čase od 1.1.1992 (po účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.).

Ďalej dovolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že v úprave § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 (pred účinnosťou novely vykonanej zákonom
č. 509/1991 Zb.) sa stanovilo, že premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva,

práva osobného užívania bytov a pozemkov, obmedzenia prevodu nehnuteľností, ako aj práva z
vkladov na vkladnej knižke alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá; nepremlčuje sa tiež
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2. Od 1.1.1992 sa právo
osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., zmenilo
na nájom (porovnaj § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zároveň však došlo aj k zásadnej zmene

úpravy vo vymedzení, ktoré majetkové práva na nepremlčujú - novým znením § 100 ods. 2 a pripojením
ods. 3. Zákonodarca pri tejto novele kontinuálne nenadviazal na výnimku z premlčania majetkových
práv, ktorá sa viazala k právu osobného užívania bytov, keďže medzi výnimky z majetkových práv,
u ktorých nedochádza k premlčaniu, právo nájmu bytu (nájom bytu) nezaradil. Z porovnania § 100
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 s jeho znením účinným od 1.1.1992 je takto

zreteľný zámer zákonodarcu nevylúčiť právo nájmu bytu, (ktoré nahradilo právo osobného užívania bytu)
z majetkových práv, ktoré sa premlčujú. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo
nemožno oprávnenému subjektu priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade, že došlo
k premlčaniu práva nájmu bytu svedčiacemu navrhovateľovi, pričom odporca, ktorý vzniesol námietku
premlčania tohto práva, dovolal sa ako povinný subjekt premlčania, nebolo by možné premlčané

právo navrhovateľovi priznať, t. j. určiť, že takéto právo má. Jeho právo by totiž po účinne vznesenej
námietke premlčania stratilo nárok na vynútiteľnosť, súdne potvrdenie uplatneného práva a to aj v rámci
konania, v ktorom navrhovateľ požaduje od súdu priznanie autoritatívnej ochrany vo forme určovacieho
(deklaratórneho) výroku záväzného pre účastníkov konania (§80 písm. c) O.s.p.).
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 22.10.2010 č.k. 16C/449/2009-47 určil, že navrhovateľ L. L.

je nájomcom bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na 1. poschodí na ul. Tajovského 7, pozostávajúceho
z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 594,05 eur,
ktorú odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že E.. L.
L. I. I. L., starým rodičom navrhovateľa za trvania manželstva vznikol spoločný nájom manželmi k

bytu, nachádzajúcemu sa na K.. Q. X R. P., F. X. H.. Po smrti E.. L. L. C. XX.X. XXXX jediným
nájomcom bytu sa stala pozostalá E. I. L., ktorá sa v roku 1987 odsťahovala do garsónky, a tak trvale
opustila spoločnú domácnosť. V čase opustenia spoločnej domácnosti v byte zostali bývať D. L. - otec
navrhovateľa, jeho manželka Jozefína a jej deti F., R. a navrhovateľ. D. L. so svojimi deťmi F. I. R.sa odsťahovali z predmetného bytu. V byte zostal bývať D. L. J. J. L. - navrhovateľom. Navrhovateľ
žil v spoločnej domácnosti s otcom aj 13.2.1990, kedy D. L. (otec navrhovateľa) zomrel. Podľa § 171
Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 sa navrhovateľ stal užívateľom predmetného bytu,

lebo nemal vlastný byt. Navrhovateľovo právo osobného užívania bytu vzniknuté podľa doterajších
predpisov (§179 os. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991) sa dňom účinnosti zák. č.
509/1991 Zb., t. j. dňom 1.1.1992 transformovalo - zmenilo - na nájom a navrhovateľ sa stal nájomcom
predmetného bytu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania práva, súd sa zaoberal aj s otázkou,
či táto námietka je dôvodná. Po citácii § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31.12.1991 súd konštatoval, že právo osobného užívania bytu (po 1.1.1992 právo nájmu bytu) patrí
medzi práva, ktoré sa nepremlčujú. Až právna úprava účinná od 1.1.1992 citovaného § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka zaradila z majetkových práv právo nájmu bytu medzi práva, ktoré sa premlčujú.
Súd ustálil, že navrhovateľ ako maloletý svoje právo osobného užívania bytu mohol uplatniť po prvý
raz až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu (dňa 30.júla 1990), kedy bol zverený
do výchovy D. L., pričom takúto žalobu mohla podať v mene maloletého navrhovateľa, v tom čase iba

D. L.. Nakoľko v danom prípade k plynutiu premlčacej doby mohlo dôjsť iba za predpokladu, že právo
osobného užívania bytu patrí medzi práva, ktoré sa premlčujú, pričom dňa 30.júla 1990 podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 právo osobného užívania bytu patrilo medzi
práva, ktoré sa nepremlčujú, súd k námietke premlčania vznesenej odporcom podľa ktorej premlčacia
doba začala plynúť od 13.2.1990 (odo dňa smrti otca navrhovateľa) a uplynula dňom 13. februára 1993,

resp. odo dňa dospelosti navrhovateľa, t.j. od 19.12.1992 a uplynula dňa 19.12.1995 neprihliadol. O
trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie zo dňa 6.12.2010 vedľajší účastník O.. D. Q., ktorý zároveň
oznámil, že týmto podaním podľa § 93 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane

odporcu. Do konania vstúpil z vlastného podnetu. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Aj on vzniesol námietku premlčania práva nájmu bytu
navrhovateľa okreminéhouviedol, ževdôsledkuzmenyprávnejúpravypremlčaniaúčinnejod1.1.1992,
právo nájmu bytu nie je zaradené majetkové práva, ktoré by premlčaniu nepodliehali. Právo nájmu bytu
podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka (uznesenie

NajvyššiehosúduSRz31.júla2009sp.zn.1MCdo8/2008).Vzhľadomnazmenuprávnejúpravyúčinnej
od1.1.1992,podľaktorejprávoosobnéhoužívaniabytu,ktorétrvalok1.1.1992,sazmenilonaexlegena
nájom a podľa ktorej právo nájmu bytu podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, s
prihliadnutímnaprechodnéustanovenie§868Občianskehozákonníka,podľaktoréhosaustanoveniami
tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. 1.1992, a s ohľadom na zmysel a cieľ úpravy

účinnej od 1.1.1992, vedľajší účastník mal za to, že počnúc od 1.1.1992 premlčaniu podlieha aj právo
nájmu, ktoré ex lege nahradilo právo osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu 1.1.1992. Právo nájmu
bytu mohlo byť navrhovateľom po prvý krát uplatnené 1.1.1992 v zastúpení jeho zákonným zástupcom,
respektíve osobne navrhovateľom dňa 19.12.1992, kedy navrhovateľ dovŕšil plnoletosť.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
návrh navrhovateľa zamietnuť. Odporca sa nestotožnil so závermi okresného súdu týkajúcimi sa otázky
premlčania „nároku“ odporcu. Uviedol, že dňa 1.1.1992 nadobudol účinnosť zák. č. 509/1991 Zb., ktorým
sa menil, dopĺňal a upravoval Občiansky zákonník.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/91/2011-90 zo dňa 29.11.2011 zrušil rozsudok a vrátil mu
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v uznesení okrem iného uviedol, že v konaní pred okresným súdom došlo k vadám
konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorý odvolací prihliada z úradnej

povinnosti, že rozsudok okresného súdu je aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov ohľadom
posúdenia vznesenej námietky premlčania práva nájmu bytu zo strany odporcu. Ďalej odvolací súd
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009 sp. zn. 1M Cdo 8/2008,
ktorým bol zrušení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 8.11.2006 sp. zn. 16C/452/2000-201 vo
výroku o určení navrhovateľa nájomcom X-O. T. Č.. XX F. X. H., K.. Q. X R. P. a vo výroku o trovách

konania medzi navrhovateľom a odporcom (Mestom Košice) a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 12.6.2007 sp. zn. 6Co 42/2007 v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách odvolacieho konania
medzi navrhovateľom a odporcom (Mesto Košice) a vec v rozsahu zrušenia bola vrátená Okresnému
súdu na ďalšie konanie. V citovanom uznesení bol vyslovený záväzný právny názor ohľadom otázkypremlčateľnosti práva nájmu bytu od 1.1.1992. Najvyšší súd konštatoval, že od 1.1.1992 sa právo
osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti zák. č. 509/1991 Zb., zmenilo
na nájom, zároveň však došlo aj k zásadnej zmene úpravy vo vymedzení, ktoré majetkové práva sa

nepremlčujú - novým znením § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pripojením ods. 3. Zákonodarca pri
tejto novele kontinuálne nenadviazal na výnimku z premlčania majetkových práv, u ktorých nedochádza
k premlčaniu, právo nájmu bytu (nájom bytu) nezaradil. V prípade, že došlo k premlčaniu práva nájmu
bytu svedčiacemu navrhovateľovi, pričom odporca, ktorý vzniesol námietku premlčania tohto práva,
dovolal sa ako povinný subjekt premlčania, nebolo by možné premlčané právo navrhovateľovi priznať,

t. j. určiť, že takého právo má. Jeho právo (by) po určení vznesenej námietke premlčania stratilo nárok
na vynútiteľnosť.

Vzhľadom na to, že Okresný súd nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu ohľadom premlčania
práva nájmu bytu a v dôvodoch rozsudku absentujú dôvody o tom, ako sa súd vyporiadal s
prechodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.1992, rozhodnutie okresného

súdu je nepreskúmateľné, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil, aby odstránil procesné vady ohľadom zastupovania
navrhovateľa v konaní, doplnil dokazovanie vypočutím vedľajšieho účastníka, ako aj listinnými dôkazmi

doručenými do spisu a vykonal aj dokazovanie uvedené v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu z
31.7.2009 sp. zn. 1M Cdo 8/2008 pretože až po takto vykonanom dokazovaní bude môcť súd zákonne
a spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd prvostupňovému súdu zároveň uložil aj povinnosť v novom
rozhodnutí rozhodnúť o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 16C/452/2000, sp. zn.
16C/449/2009 ako aj s obsahom pripojeného spisu Mestského súdu v Košiciach sp. zn. P 1/83,
vyjadrenímodporcu,odvolanímvedľajšiehoúčastníkav1.radenastraneodporcu,výsluchomvedľajších
účastníkov v 1. a 2. rade na strane odporcu a zistil následný skutkový stav veci.

Z plnomocenstva označeného ako generálne plnomocenstvo vyplýva, že navrhovateľ splnomocnil dňa
25.10.2010 E. D., F.. XX.XX.XXXX okrem iného aj na zastupovanie v tomto konaní.

Z písomného oznámenia navrhovateľa zo dňa 10.4.2012 (na základe výzvy súdu zo dňa 26.3.2012) je

zrejmé, že navrhovateľ oznámil súdu, že jeho splnomocneným zástupcom je Mária Javornícká.

Dňa 3.9.2012 JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka AK so sídlom Mäsiarska 4, 040 01 Košice oznámila
súdu,žeúkonodvolanieplnomocenstvabolvočinejučinenýsplnomocnenouzástupkyňounavrhovateľa,
E. D. C. X.X.XXXX, ktorý sa premietol do oznámenia o ukončení právneho zastúpenia a že ďalej sa

necíti byť oprávnená zastupovať navrhovateľa v tomto súdnom spore.

Podaním doručením súdu dňa 6.12.2010 (odvolanie) vedľajší účastník v 1. rade na strane odporcu O..
D. Q. Z. súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Do konania vstúpil z
vlastného podnetu.

Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2012 O.. G. Q. súdu oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník v 2. rade na strane odporcu na základe tej skutočnosti, že dňa 18.12.2010 uzavrela manželstvo
s O.. D. Q. - vedľajším účastníkom v 1. rade na strane odporcu.

Z výpovede vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane odporcu O.. D. Q. súd zistil, že v byte na K.. Q.
X R. P. býva na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 3.8.1994 a že s Mestskou časťou Košice - Staré
Mesto uzavrel zmluvu o budúcej zmluve dňa 2.3.1994, v ktorej sa zaviazal, že vykoná rekonštrukciu
bytu na vlastné náklady. V čase kedy uzavrel túto zmluvu byt bol v dezolátnom stave o čom svedčí aj
stavebno-technické posúdenie zo dňa 22.8.1991. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na rekonštrukciu

bytu vynaložil nemalé finančné prostriedky a iné možnosti bývania nemá a že v byte od roku 1994 so
svojou manželkou (vedľajšou účastníčkou v 2. rade) a s ich maloletými deťmi.Vedľajšia účastníčka v 2. rade na strane odporcu sa stotožnila s výpoveďou vedľajšieho účastníka v 1.
rade na strane odporcu v celom rozsahu a uviedla, že iné nové skutočnosť než ktoré uviedol vedľajší
účastník v 1. rade na strane odporcu súdu uviesť nevie.

Vedľajší účastník v 1. rade na strane odporcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.12.2010
označeného ako odvolanie okrem iného uviedol, že je od 3.8.1994 na základe nájomnej zmluvy č. 740
uzatvorenej dňa 3.8.1994 medzi O.. D. Q. ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom na dobu
neurčitú, nájomcom bytu nachádzajúceho sa R. P. F. X. H. F. K.. Q. X, pozostávajúceho z 3 izieb,

kuchyne a príslušenstva t.j. bytu, ktorý je predmetom určenia práva nájmu v tomto konaní. Uzatvoreniu
nájomnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o budúcej zmluve č. 3/92 zo dňa 2.3.1992, podľa ktorej
sa odporca zaviazal uzatvoriť s O.. Q. nájomnú zmluvu k bytu ak na vlastné náklady zrekonštruuje byt v
tom čase nevhodný na bývanie. Po vykonaní rekonštrukcie bol následne byt na základe zápisu o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 3.8.1994 odovzdaný O.. D. Q. do užívania. Predmetný byt vedľajší
účastník užíva na základe platnej nájomnej zmluvy spolu s 3 maloletými deťmi a svojou družkou, za

jeho užívanie riadne platí nájomné a úhrady za služby spojené s bývaním a inú možnosť bývania nemá.
Ďalej vedľajší účastník v 1. rade na strane odporcu vzniesol námietku premlčania práva nájmu bytu
navrhovateľa. Poukázal na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 a na
ust. § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ust. § 868 Občianskeho zákonníka a
§ 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z rozsudku Mestkého súdu v Košiciach č. k. 1/83-91 zo dňa 17.6.1991 je zrejmé, že v právnej veci
maloletého L. L. (navrhovateľa) zastúpeného kolíznym opatrovníkom Obvodný úrad Košice IV, dieťa
rodičov nebohého D. L. I. G. D. F.. XX.X.XXXX, na návrh E. D.B., S.. L., F.. XX.XX.XXXX, za účasti D.
L., F.. XX.X.XXXX v konaní o zmenu umiestnenia, resp. zverenia dieťaťa do výchovy iného občana ako

rodiča súd rozhodol tak, že zveril maloletého L. L., F.. XX.XX.XXXX do výchovy E. D., F.. XX.XX.XXXX,
ktorá je povinná a oprávnená maloletého zastupovať, vychovávať, zabezpečovať výkon starostlivosti
o neho, spravovať jeho majetok s tým, že rozhodovanie vo veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou
jej neprislúcha. E. G. D., F..S. XX.X.XXXX bola zaviazaná k povinnosti prispievať na výživu maloletého
L. sumou 400,- Kčs mesačne do rúk E. D. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, čím sa menil rozsudok

Mestského súdu v Košiciach zo dňa 12.6.1990 č. k. P1/83-61,62. Ďalej súd vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
2.12.1991.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej právnej veci sa súd najskôr zaoberal s otázkou, či má navrhovateľ na požadovanom
určení naliehavý právny záujem, keďže jeho návrh z hľadiska procesnej povahy je návrhom o určenie,
či tu právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože

určovaným výrokom súdu by sa odstránila neistota v právnom postavení navrhovateľa, teda by sa
vyriešila otázka či navrhovateľ je alebo nie je nájomcom dotknutého bytu.

Ďalej súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom a vedľajším účastníkom v 1. rade
na strane odporcu v konaní sa zaoberal ako s rozhodujúcou otázkou, či táto námietka premlčania je

dôvodná.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zakonníka v znení účinnom do 31.12.1991, právo sa premlčí, ak
sa nevykonalo v dobe v tomto zákonne ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práv osobného užívania bytov a pozemkov,
obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ako aj práva z vkladov na vkladnej knižke alebo na bežnom účte,
pokiaľ vkladový vzťah trvá. Nepremlčuje sa tiež právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku

podľa § 135a ods. 2.Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, premlčujú sa všetky
majetkové práva z výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992),
pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1.januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných

obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 36 zák. č. 94/1963 o rodine (účinného 1.1.1992), rodičia sú oprávnení a povinní svoje

maloleté deti zastupovať a spravovať ich veci.

Podľa ust. § 37 ods. 1 citovaného zákona, dieťa môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý
na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv.

Podľa ust. 45 ods. 1 citovaného zákona, ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zveriť dieťa do
výchovy iného občana než rodiča, ak občan poskytuje záruku jeho riadnej výchovy. Pritom súd vymedzí
rozsah jeho práv a povinností k dieťaťu. Takto možno dieťa zveriť aj do spoločnej výchovy manželov.
Rozvodom manželstva táto spoločná výchova zaniká; ak zomrie jeden z manželov, zostáva dieťa vo
výchove druhého manžela.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občiansko-právnom vzťahu je aby oprávnený subjekt
(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej
dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znemená, že súd nemôže oprávnenej
osobe premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu

vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov vznáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť
vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte
premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda

pre tých, ktorí o svoje právo dbajú alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

V prejednávanej právnej veci je nepochybné, že navrhovateľ návrh na začatie konania podal dňa
7.4.2000 a že odporca ešte v priebehu konania na súde prvého stupňa a vedľajší účastník v 1. rade na
strane odporcu v priebehu odvolacieho konania vzniesli námietku premlčania práva navrhovateľa. Súd

preto bol povinný sa zaoberať takto vznesenou námietkou premlčania.

Z vykonaného dokazovania (z rozsudku Mestského súdu v Košiciach č. k. 1P 83/91 zo dňa 17.6.1991
právoplatného dňa 2.12.1991) je zrejmé, že navrhovateľ dňa 1.1.1992 bol maloletý, bol zverený do
výchovy E. D., ktorej súd vymedzil jej práva a povinností k maloletému navrhovateľovi vo vyššie

uvedenom rozsudku. Matka navrhovateľa G. D. bola zaviazaná k povinnosti prispievať na výživu
maloletého navrhovateľa do rúk E. D.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd sa preto zaoberal s
otázkou, kto bol oprávnený za maloletého navrhovateľa podať návrh na začatie konania vo veci určenia
práva a nájmu k bytu po nadobudnutí účinnosti zák. č. 509/1991 Zb., ktorým sa právo osobného
užívania bytu zmenilo na nájom bytu a najmä došlo aj k zásadnej zmene úpravy vo vymedzení, ktoré

majetkové práva sa premlčujú - novým znením § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pripojením
ods. 3. Právo nájmu bytu (§ 685 a nasledovné Občianskeho zákonníka) je majetkovým právom a teda
ako také majetkové právo je oceniteľné plnenie a v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka sa
premlčuje v zákonnej trojročnej premlčacej dobe a ktorá začala plynúť dňom 1.1.1992. Ako vyplýva zvyššie uvedeného, navrhovateľ bol maloletý v čase začatia plynutia premlčacej doby (keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz). Preto súd bol toho názoru, že návrh na začatie konania vo veci určenie
práva k nájmu k bytu navrhovateľa mohla podať matka navrhovateľa, ktorá mala v celom rozsahu

rodičovské práva a povinnosti, keďže o obmedzení alebo pozbavení jej rodičovských práv nesvedčí
ani obsah pripojeného poručenského spisu sp. zn. 1/83/1991. Je nepochybné, že navrhovateľ v čase
začatia plynutia premlčacej doby bol vyššie uvedeným rozsudkom zverený do výchovy a opatery E. D.,
ktorej súd v zmysle uvedeného rozsudku vymedzil jej práva a povinnosti k maloletému navrhovateľovi.
Podľa názoru súdu podať návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa (ktorý právny úkon

súd nepovažoval za vec bežnú) mohla E.Á. D. v čase od 1.1.1992 do 18.12.1992, kedy navrhovateľ
nadobudol plnoletosť avšak iba za predpokladu, že by iniciovala konanie na súde o schválenie takéhoto
právneho úkonu, ktorá skutočnosť nevyplýva ani z pripojeného poručenského spisu sp. zn. 1/83/1991 a
ktorá ani navrhovateľom prípadne jeho splnomocnenou zástupkyňou tvrdená nebola). Napokon návrh
na začatie konania v predmetnej veci mohol podať aj sám navrhovateľ a to v dobe od 19.12.1992 do
1.1.1995, (teda počas plynutia premlčacej doby), pretože už sám bol dospelý.

Keďže v dôsledku zmeny právnej úpravy premlčania účinnej od 1.1.1992 právo nájmu bytu nie
je zaradené medzi majetkové práva, ktoré by premlčaniu nepodliehali, právo nájmu bytu podlieha
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pričom
uvedený právny názor bol vyslovený aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo8/2008 z

31.7.2009.
Vzhľadom na zmenu právnej úpravy účinnej od 1.1.1992, podľa ktorej sa právo osobného užívania bytu,
ktoré trvalo k 1.1.1992, zmenilo ex lege na nájom a podľa ktorej právo nájmu bytu podlieha premlčaniu vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ako aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 868 Občianskeho zákonníka), podľa ktorých sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj

právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992 a s ohľadom na zmysel a cieľ zákonnej úpravy premlčania práva
nájmu účinnej od 1.1.1992 súd má za to, že počnúc od 1.1.1992 premlčaniu podlieha aj právo nájmu
bytu, ktoré ex lege nahradilo právo osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu 1.1.1992.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že právo nájmu bytu mohlo byť navrhovateľom

po prvý krát uplatnené dňa 1.1.1992 v zastúpení jeho zákonným zástupcom (matkou), prípadne
osobou ktorej navrhovateľ bol zverený rozsudkom súdu do výchovy a opatery (E. D.) alebo osobne
navrhovateľom v dobe od 19.12.1992 do 1.1.1995 ktorý dovŕšil plnoletosť dňa 19.12.1992. Trojročná
premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práva navrhovateľa (určenie
páva nájmu k bytu) začala plynúť dňa 1.1.1992 a uplynula dňa 1.1.1995. Navrhovateľ návrh na začatie

konania podal až dňa 7.4.2000, teda až po uplynutí zákonnej trojročnej doby preto na základe vznesenej
námietky premlčania súd bol toho názoru, že právo navrhovateľa domáhať sa práva nájmu bytu
premlčalo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd považoval návrh

navrhovateľa za nedôvodný a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Keďžeúspešnémuodporcovitrovykonania

nevznikli súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách konania vedľajších účastníkov na strane odporcu súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto im priznal

náhradu trov konania v sume 443,10 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 433,60 eur
za 4 úkony právnej služby 1/ Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.12.2010 (vedľajší účastník v 1. rade),
1/13 z výpočtového základu = 55,49 eur + 1x režijný paušál á 7,21 eur 2/ Odvolanie vo veci samej dňa
6.12.2010 (vedľajší účastník v 1. rade), 1/13 z výpočtového základu = 55,49 eur + režijný paušál á 7,21
eur + 19% DPH za 1. a 2. úkon právnej služby vo výške 23,83 eur 3/ Prevzatie a príprava zastúpenia

dňa 19.12.2012 (vedľajší účastník v 2. rade), 1/13 z výpočtového základu = 58,69 eur + režijný paušál
á 7,63 eur 4/ Účasť na pojednávaní dňa 19.10.2012 (zastúpenie vedľajších účastníkov v 1. a 2 rade),
1/13 z výpočtového základu = 58,69 eur + 50% z 58,69 eur = 29,34 eur, spolu 88,04 eur + 1x režijný
paušál á 7,63 eur + 20% DPH za 3 a 4 úkon právnej služby vo výške 32,40 eur, podľa § 11 ods. 1 písm.a), § 13 ods. 2 , § 14 os. 1 písm. a), b) a c), § 15 písm. a ), § 18 ods. 3 a vyhl. MS SR č. 655/2004 o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Trovy konania vedľajších účastníkov pozostávajú aj zo zaplateného súdneho poplatku za podané
odvolanie vo veci samej vo výške 99,50 eur, podľa položky č. 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkoch
tvoriacich Prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnomznení,pretosúdpriznalúspešnýmvedľajšímúčastníkomajnáhradutrovkonaniapozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur za podané odvolanie.

Keďže vedľajších účastníkov, ktorí boli v konaní úspešní a bola im preto priznaná náhrada ich trov
konania zastupoval advokát, navrhovateľ, ktorému bola uložená ich náhrada je povinný zaplatiť ju podľa
ust. § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.